Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Chcela by som povedať na margo migrantov. Nemožno porovnávať našich občanov, ktorí vycestovali za prácou v rámci Európskej únie, s migrantami, s tými, ktorí sa valia sem do Európy a prídu aj k nám. Naši ľudia sú odborníci vo svojich profesiách. Neprišli do cudzích krajín, aby pýtali príspevky. Neprišli tam šíriť islam ani právo šaría. Prišli tam pracovať. Nedostávajú ani stravu zadarmo, ani ubytovanie, ani šatstvo, ani vzdelávanie a ani vreckové. Čiže išli tam s vedomím, že si budú zarábať prácou a vlastnými rukami. Tak, prosím, neporovnávajte toto, pretože to je zavádzajúce.
Naša vláda si nevie poradiť s 500-tisíc neprispôsobivými občanmi. Neviem si predstaviť, ako si bude vedieť poradiť s množstvom, s tými desaťtisícami, ktoré sa sem budú valiť, a ako to zvládne.
Tak, prosím, nezavádzajte. To je zavádzajúce.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja sa chcem vyjadriť v tom zmysle, že ja si myslím, že mali by sme na tom pracovať, aby sme tie herne úplne zakázali. Keď niektoré tie herne sa zrušia, budú vrešťať, že sú diskriminované. A nie je všetko len o peniazoch, to sú špinavé peniaze, tak ako sú výnosy a dane z drog, ako aj z nájomnej vraždy keby boli dane, to sú špinavé peniaze. A špinavé peniaze sú aj z herní. Pre chudobných ľudí je to zruinovanie rodín, zruinovanie životov. A bohatí ľudia, ktorí si to môžu dovoliť, nech chodia hrať do zahraničia. Jednoducho si myslím, že nie sú vhodné tieto špinavé peniaze (Radšej sa snažme peniaze zarobiť inde.), to isté sa týka aj drog a akejkoľvek špinavosti. Ďakujem.

Pán poslanec Pčolinský, pýtali ste sa na niečo konkrétnejšie. Konkrétne článok 18 Zmluvy o Európskej únii hovorí o zákaze diskriminácie podľa štátnej príslušnosti, čo je z môjho pohľadu jedna z výrazných prekážok podpory domácich producentov. A tento článok, žiaľ, je pre nás tiež záväzný, až kým neupravíme ústavu tak, že bude naozaj ústavou suverénnej Slovenskej republiky, a nie ústavou nejakej kolónie v podobe či Bruselu.

A, pán poslanec Klus, ste zvedavý na prepočet, na finančný prepočet a ja vám odkazujem, že niektoré veci nie sú len o peniazoch a o finančných prepočtoch, pretože potom by sme sa mohli cez peniaze pozrieť na všetky ostatné funkcie štátu napríklad a zistili by sme, že mnohé z nich sú veľmi nákladové a keď použijem terminológiu nejakú podnikateľskú, nemôžu byť nikdy v zisku. A obrana štátu patrí jednoznačne medzi prioritu hlavne v dnešných pohnutých časoch.Využijem ešte tých pár sekúnd, pán poslanec Klus, hovorili ste o reálnych hrozbách z východu. Ja sa vás chcem teda spýtať, môžeme sa o tom porozprávať kľudne mimo pléna, čo pokladáte za reálnu hrozbu z východu, o akej reálnej hrozbe hovoríte, pretože ja žijem tiež na Slovensku asi aj ako vy a necítim nejakú reálnu hrozbu z východu, jedine ak z amerických základní umiestnených v Japonsku, to môžeme tak geograficky na východ, teda lokalizovať. Takže netreba veľmi prežívať tú propagandu o hrozbe z východu, keď dnes jednoducho tu hrozba ide najmä z Washingtonu. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Rád by som povedal príbeh zo Svätého písma, kde kanaánska žena prišla za Pánom Ježišom a hovorila mu: „Pane Ježišu, uzdrav moju dcéru, je posadnutá zlým duchom.“ Pán Ježiš na to hovoril: „Ale nie je dobré zobrať krajec deťom a hodiť ho šteňatám.“ Kanaánska žena mu na to hovorila: „Ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú deťom zo stola.“ „Choď, tvoja viera ťa uzdravila, tvoja dcéra je uzdravená,“ povedal potom Pán Ježiš. Prečo to hovorím? Ja som dnes presvedčený, že my sme tie šteňatá, ktoré jedia odrobinky, čo padajú Pánu zo stola, lebo ozajstný krajec majú v rukách mamonárske skupiny, ozajstný krajec dávame utečencom a Cigánom. Ja nie som rasista ani fašista, ja s Cigánmi robím dvadsaťpäť rokov a je to ťažká robota, verte mi. Hovoril som, treba si Cigána adoptovať do srdca, lebo len tak sa dá robiť s Cigánmi. A keď som sa najviac rozplýval, prišla Cigánka a rauchla mi puckou po aute a už bolo po kresťanskej láske. Napriek tomu ma to neodradilo, robil som s nimi, postavili sme pár stavieb. Žijú tak ako v dobe kamennej. A v dobe kamennej žili tak, že čo si našli, to si nechali. Tak si našli moju miešačku, rozbrusovačku, vŕtačku, napriek tomu ma to neodradilo a odmenou mi bol súdny proces, dva a pol roka som sa súdil s týmto štátom, že som dokopal a dobil Cigána. A nebola to pravda. Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené poslankyne a vážení poslanci, tí, ktorí ste tu v sále ostali, dovoľte mi, aby som stručne za poslanecký klub Ľudovej strany Naše Slovensko vystúpil k programovému vyhláseniu vlády, pretože plných päť dní tu Národná rada Slovenskej republiky viac alebo menej predvádza kabaret, päť dní sa poslanci znižujú k útokom, k osobným invektívam a k tomu, že odborná stránka samotnej veci, a síce programového vyhlásenia vlády, je pre niektorých absolútne nepodstatná, za tých päť dní, ktoré nás sledujú médiá, sme v podstate pre Slovensko nespravili nič, neurobili sme nič. Okrem tých hádok a trápnych cirkusov, vyhlásení pre médiá sme nespravili absolútne nič. Preto ja veľmi stručne dnes poviem, aký je názor nášho poslaneckého klubu na tento vládny alebo vládou predkladaný dokument. Mohol by so ho hodnotiť po jednotlivých oblastiach alebo mohol by som sa zvlášť venovať či hospodárstvu, školstvu, sociálnej politike, zdravotníctvu, ale to by som sa len tak kĺzal po povrchu tých problémov, ktoré dnes zmietajú Slovenskou republikou, po povrchu tých problémov, ktoré trápia všetkých normálnych slušných ľudí. Preto sa na programové vyhlásenie vlády pozriem nie z pohľadu jednotlivých oblastí, ale z pohľadu systematického a z pohľadu zdroja týchto problémov, ktoré následne zasahujú všetky oblasti, ktorým sa tento vládny dokument venuje.

Vláda sa v programovom vyhlásení nazvala vládou kontinuity a pokroku, ja sa pýtam, akou vládou akej kontinuity? Ak tí z vás, ktorí ešte ste nestratili nejaký kontakt s reálnym životom, s reálnou skutočnosťou, v akej žijú ľudia, obyvatelia Slovenskej republiky, tak sa pravdepodobne budete musieť pýtať tiež, je to vláda akej kontinuity, kontinuity rozkrádania štátu, kontinuity ohrozovania tradičnej slovenskej rodiny a tradičných hodnôt, kontinuity likvidácie strednej triedy, kontinuity zvýhodňovania zlodejov a parazitov pred slušnými ľuďmi, kontinuity privatizácie verejných statkov a v poslednej dobe najmä privatizácie zdravotníctva či kontinuity deštrukcie posledných zvyškov zvrchovanosti Slovenskej republiky? Vláda v programovom vyhlásení ponúka naozaj veľké množstvo pekných sľubov, ktoré na papieri vyzerajú lákavo a neodvolateľne, skutočnosť je však taká, že mnohé a, dovolím si povedať, väčšinu z tých sľubov vláda nebude môcť ani pri najlepšej vôli zrealizovať. Nebude ich môcť zrealizovať, pretože na realizáciu týchto svojich sľubov nebude mať buď možnosti, alebo odvahu.

Dotknem sa dvoch absolútne konkrétnych príkladov, aby mi nikto nemohol povedať, že som rozprával veľmi všeobecne a že som nenapadol nič z toho, čo som mal na mysli.
Prvý príklad, programové vyhlásenie vlády (strana č. 42), oblasť zdravotníctva, kde sa tvrdí, že pacient bude na prvom mieste. Ja sa pýtam, vážení prítomní, ako chce vláda zabezpečiť to, aby pacient bol konečne v našom zdravotníctve na prvom mieste, keď dnes, a to vnímame absolútne všetci, je v zdravotníctve na prvom mieste zisk súkromných finančných skupín? Vláda na to, aby tento neutešený stav zmenila, nikdy nenájde odvahu, pretože ju nenašla doteraz, keď strana SMER bola jedinou samostatnou vládnou stranou. Vláda v tomto zložení nenájde odvahu na to, aby realizovala zoštátnenie zdravotných poisťovní, aby zrealizovala jednu veľkú silnú štátnu poisťovňu zdravotnú, ktorá sa bude starať o pacienta, a nie o zisk svojho majiteľa.
Druhý príklad, ktorý je už teraz jasný, že bol iba sľubom, je programové vyhlásenie vlády (strana č. 19), pôdohospodárska politika štátu. V nej sa tvrdí, alebo na tejto strane sa tvrdí, že vláda podporí zvýšenie podielu slovenských potravín z domácich surovín na spotrebnom trhu. Je to veľmi pekné, veľmi pekné a ako myšlienka určite nespochybniteľné. A dokonca aj náš program Ľudovej strany Naše Slovensko sa s tým musí stotožniť, problém je však v tom, že ani táto vec nie je z pohľadu súčasnej vlády realizovateľná. Možno sa pýtate prečo. Tak ja vám poviem prečo. Podporu zvýšenia slovenských výrobkov, najmä potravinárskych, na domácom trhu by bolo možné realizovať jedine úpravou viacerých zákonov. Tie však dnes musia vďaka členstvu Slovenskej republiky v Európskej únii rešpektovať ustanovenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá je nanešťastie pre Slovenskú republiku záväzná. Ak by chcela tieto zákony vláda zmeniť, ak by chcela naozaj pomôcť slovenským potravinárom, poľnohospodárom a túto podmienku Európskej únie by chcela obísť, aby mohla zrealizovať tento svoj sľub, ktorý nám všetkým dala v programovom vyhlásení vlády, vláda by musela zabezpečiť odstránenie čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom sa hovorí, že právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Na takúto vec, na takýto počin však vláda znova nenájde za celé štyri roky, ak bude mať štvorročné volebné obdobie, v sebe odvahu. A tak už dnes môžeme povedať, že naozaj mnohé z tých pekných sľubov, zásadných sľubov, sľubov v zásadných oblastiach ostanú len sľubmi.

Ešte horšie však je, že podľa programového vyhlásenia vlády je národnoštátnym záujmom Slovenskej republiky jednoznačná kontinuita v proeurópskej a proatlantickej orientácii Slovenskej republiky. Vláda sa týmto tvrdením vo svojom dokumente jednoznačne prihlásila k prehĺbeniu podriadenosti Slovenskej republiky voči diktátu Európskej únie . Európska únia je však dnes potápajúci sa Titanic. Európska únia je potápajúci sa Titanic, ktorý so sebou ku dnu stiahne všetkých, ktorí z neho nestihnú vystúpiť. Vidíme to na stupňujúcej sa tendencii orgánov Európskej únie likvidovať všetky národné štáty a ich identitu v Európe. Nástroje na likvidáciu identity národných štátov dnes nabrali rozmery v minulosti naozaj nevídané. Organizovaná riadená imigračná vlna, ktorá má doslova premiešať a zmiesť európske národné štáty, je toho najlepším príkladom. Žiaľ, dnes to už nevidí iba slepý a ja mám pocit, že tých slepých, hlavne tých, ktorí o týchto veciach rozhodujú, a hlavne tých, ktorí o tom rozhodujú v Európskej únií, je stále veľmi veľa. Všetkým, ktorí rozmýšľajú nad vecami, musí byť jasné, že Slovenská republika nemá šancu nejakým spôsobom reformovať Európsku úniu. Jediné, čo pre Slovensko môžeme spraviť, je čím rýchlejšie potápajúci sa Titanic opustiť.

Žiaľ, v programovom vyhlásení vlády sa zachádza ešte ďalej, ešte ďalej, a síce, proatlantická orientácia, ktorá je tam jasne deklarovaná, hovorí o tom, že bezpečnosť našej vlasti chce vláda znova vložiť do rúk Severoatlantickej aliancie. Avšak dnes naozaj len hlupák môže vkladať bezpečnosť našej vlasti, našich rodín do rúk Severoatlantickej aliancie čiže NATO. Zločinecká organizácia NATO síce dokázala zbombardovať, humanitárne zbombardovať Juhosláviu a dokázala rozvrátiť severoafrické štáty, nedokáže však ochrániť hranice svojich členských krajín ani pred inváziou imigrantov z radov civilistov, z radov civilistov. Ja sa tu v pléne Národnej rady pýtam, ako potom takáto vojenská organizácia dokáže ochrániť svoje členské krajiny v prípade skutočného vojenského útoku, čo by táto organizácia pre nás reálne spravila, pretože jediné, čo zatiaľ Severoatlantická aliancia pre Slovensko spravila, a spravila to úplne naisto, je to, že z nás spravila terč v prípade plánovaného konfliktu medzi NATO a Ruskou federáciou.
Ja preto z tohto miesta apelujem na všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aj na tých, ktorí tu teraz nie sú, na všetkých tých, v ktorých ešte aspoň drieme ten slovenský duch, v ktorých srdce ešte aspoň trošku bije pre slovenský národ a pre Slovensko, aby nepodporili toto programové vyhlásenie vlády.Zvlášť apelujem na poslancov Slovenskej národnej strany, Slovenskej národnej strany, ak vo vás ešte ostalo niečo slovenské, niečo národné a niečo kresťanské, tak vás prosím, ja vás nežiadam, ja vás prosím v záujme Slovenska, aj keď ste súčasťou vládnej koalície, nepodporte tento vládny dokument. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán predseda, zaujala ma preventívna činnosť s mládežou. Veľmi ma to zaujalo. To je veľmi dôležité, lebo je známe, modli sa a pracuj. No mladí sa nechcú ani modliť, ani pracovať, tak nech aspoň športujú. Keď začnú športovať, naučia sa aj pracovať a pochopia, že keď budú chcieť zvládať pracovať a športovať, musia sa aj pomodliť. Je to taká opačná cesta , ale lepšia ako žiadna. Lenivosť je jeden z ťažkých hriechov, ale netreba podporovať len vrcholových športovcov, treba podporovať všetkých aktivistov s mládežou, ktorí robia, lebo ich je veľa, a to je jedno, čo sa deje s mládežou, či sa tancuje, spieva, chodí do prírody. Každého, kto sa venuje preventívnej činnosti s mládežou, treba podporiť, lebo prevenčná cesta je síce ťažšia, ale v končenom dôsledku vychádza lacnejšie ako liečba. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem chcela by som sa dotknúť, resp. doplniť ešte pána poslanca otázkou našich médií, respektíve teda verejnoprávnych médií, rozhlasu a televízie. Ako prvé by som sa chcela spýtať, prečo nie je téma navrhnúť, že aby sa znova vrátil názov Slovenská televízia a Slovenský rozhlas. Nechápem, prečo boli takto menené, raz to bola jednotka, dvojka a tak ďalej a nič nehovoriace názvy.Ale chcela by som vlastne povedať to, že verejnoprávny rozhlas a verejnoprávna televízia sú platené z daní občanov tejto republiky. A to znamená, že títo občania si zaslúžia kvalitnejšie programy, zaslúžia si spravodajstvo, ktoré bude objektívne, rozhodne objektívnejšie, ktoré bude pravdivé, kde nebudú lži, pretože mám taký dojem, že tieto verejnoprávne médiá sa začínajú podobať súkromným, ktoré majú svojich vlastníkov za oceánom, oligarchov a ktoré sú plné nekvalitných programov až typu mentálneho suterénu. Vyslovene zasypávajú brakmi a manipulujú a masírujú mozgy svojim divákom buď hlúpymi, stupídnymi programami, alebo nepravdivými správami. Ďakujem.

Ďakujem vám za slovo. Pán Vašečka, ja by som sa tiež rád vyjadril k problému, ktorému ste venovali podstatnú časť svojho prejavu. A to je ten negatívny demografický vývoj obyvateľstva našej vlasti. Spomínali ste, že na jednu ženu dnes štatisticky pripadá 1,4 dieťaťa. Ja chcem ale povedať, že to číslo je v skutočnosti o dosť horšie, o dosť horšie preto, že do tohto čísla dnes rátame aj obrovskú populačnú explóziu v asociálnych cigánskych komunitách nielen na východnom Slovensku, čo by v podstate nebolo nič zlé, ak by existoval logický predpoklad alebo nejaká prognóza do budúcnosti, že títo ľudia budú v živote ekonomicky aktívni a nebudú pre štát predstavovať viac než len záťaž, ako je to v súčasnosti. Bohužiaľ, ale aj programové vyhlásenie vlády nám hovorí o tom, že takúto nádej do budúcnosti nemáme.
Každopádne rád by som sa aj vyjadril k problému, ktorý sa ma bytostne dotýka. Spomínal sa tu pojem mladá rodina. Mladá rodina je pojem, ktorý v podstate dnes už neznamená nič. Ja to vidím na svojich rovesníkoch, kamarátoch, známych. Jednoducho mladí ľudia dnes nemajú deti. Takmer nikto z nich nemá deti, ani ich do budúcnosti mať neplánuje. No tie dôvody sú častokrát aj subjektívne. Ale tú najhlavnejšiu príčinu predstavujú ekonomické problémy. Mladý človek dnes na Slovensku nemá fakticky nijakú perspektívu, nemá možnosť osamostatniť sa, nájsť si slušnú prácu za dôstojnú mzdu, ktorá mu zabezpečí aj dôstojný život, a tým pádom si založiť rodinu. Pokiaľ nevyriešime tieto problémy, nezabezpečíme to, aby mladí ľudia na Slovensku mali konečne perspektívu a mohli žiť život, aký si reálne zaslúžia, tak tento problém s demografickým vývojom nikdy nevyriešime.Ja viem, že mnoho ľudí má problém s tým, že takto mladý človek je dnes v parlamente, v Národnej rade Slovenskej republiky ako v najvyššom zákonodarnom orgáne Slovenskej republiky, ale ja sa pýtam, kto iný má zastupovať mladých ľudí, ak nie mladí ľudia Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem.
Ďakujem pánu poslancovi Krajniakovi za jeho veľmi pekné vystúpenie, myslím, že sme to potrebovali počuť. A zarezonovala mi jeho jedna otázka, že kde sa v nás berie ten pocit menejcennosti, niečo v tom zmysle. Tak ja vám poviem, ja si myslím, že je to, sa to v nás berie preto, pretože od detstva je nám vnucované, že nemáme žiadnu históriu a ak náhodou nejakú históriu máme, tak že je to taká, za ktorú sa musíme hanbiť. Naše deti odmalička sú takto učené v škole, neustále, každodenne nám to médiá vtĺkajú do hláv a takýmto spôsobom vymývajú občanom mozgy, dokonca takéto názory zaznievajú aj v tomto parlamente. Naše deti nie sú vedené k elementárnemu vlastenectvu, k láske k svojmu národu, k svojej vlasti, čo je možno rarita na celom svete, nepoznám taký štát.
Viete si vy predstaviť, že by takéto niečo bolo v Maďarsku? Naši susedia, najbližší susedia Maďari, ktorí si ctia svoju vlasť, ktorí pestujú lásku k vlasti ešte aj tým, že spievajú maďarské hymny v kostoloch. Viete si predstaviť, že by v Maďarsku niekto s takou nenávisťou vystupoval voči svojmu národu, respektíve voči štátu, ako je to v našich médiách? A viete si predstaviť, že by v maďarskom parlamente zaznievali také nenávistné útoky na históriu, na svoj štát, za ktorý sú tí ľudia volení, tak ako je to v tomto parlamente? Tu sú poslanci, ktorým sa hnusí slovenský znak, ja ľutujem toho pána, ktorému sa to hnusí, pretože, ktorému je na vracanie, preto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pánovi poslancovi za reč, bolo to naozaj veľmi zaujímavé počúvanie. Chýbalo tam síce také vecné zhodnotenie vládneho programu, o čom by táto diskusia prioritne mala byť, ale práve preto to bolo o to hodnotnejšie, že to neboli tie klasické argumenty, reči, čo tu počúvame už tretí deň, ale naozaj taký ideologický trošku pohľad. Naozaj to bolo dobré, je to objektívna pravda a treba to povedať. Som rád, že tu zaznel taký konzervatívny hlas.
Máte pravdu naozaj v tom, že naša civilizácia je kresťanská, či sa to niekomu páči alebo nie, je postavená na kresťanských princípoch a naše právo je postavené na desatore božích prikázaní – nepokradneš, nezabiješ a tak ďalej. Bez týchto princípov by sme naozaj vyzerali ako v nejakom kalifáte. Bohužiaľ, neviem, pán poslanec, či ste si to všimli, ale vo vládnom vyhlásení sa ani raz nespomína slovíčko kresťan, kresťanský alebo analógia. Ani raz. Proste to tam nie je.
Na záver by som ešte povedal taký môj osobný postoj na vás, že podobne ako vy, aj ja mám svoje jedno životné motto a podľa mňa pre dlhodobé udržanie civilizácie nie je tak dôležité ani, čo sa robí, pretože občas sa urobí niečo dobré, občas sa urobí nejaká chyba, ale prečo sa to robí. Je v tom naozaj skrytá oveľa hlbšia múdrosť, než sa na prvý pohľad môže zdať.
Ďakujem.