Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená kolegyňa poslankyňa a vážení kolegovia poslanci, je, na začiatku by som chcela povedať, že je mi ľúto, že včera, takisto ako aj teraz, je veľmi málo poslancov okrem poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko v tejto, v tomto pléne. Pretože naozaj, keby boli včera, bolo tu pár slušných ľudí aj z iných strán a z iných politických klu..., z iných klubov, pa..., ale keby boli viacerí, keby táto sála...
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená kolegyňa poslankyňa a vážení kolegovia poslanci, je, na začiatku by som chcela povedať, že je mi ľúto, že včera, takisto ako aj teraz, je veľmi málo poslancov okrem poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko v tejto, v tomto pléne. Pretože naozaj, keby boli včera, bolo tu pár slušných ľudí aj z iných strán a z iných politických klu..., z iných klubov, pa..., ale keby boli viacerí, keby táto sála bola plná, mnohí by sa dozvedeli, pretože včera odzneli také argumenty, ktoré sú naozaj argumentami skutočnými, vedecky podloženými, a proti týmto argumentom naozaj neexistuje žiadna iná odpoveď.
No ale chcela by som teda k tejto konkrétnej rozprave, k tomuto môjmu príspevku ďalšiemu. Ochrana života už pred narodením, aj keď je garantovaná Ústavou Slovenskej republiky, je celé roky porušovaná a nijako sa nechránil život počatých nenarodených detí pred umelým potratom, resp. pred tzv. prerušením tehotenstva. Chcem k tomu dodať, že čo akýkoľvek výraz, či je to prerušenie tehotenstva, či je to ukončenie tehotenstva, či je to interrupcia, a ja neviem čo ešte, aké vymyslené pojmy, to sú orwellovské pojmy, to je na zahmlenie, zatemnenie skutočnosti, pretože to nie je ani interrupcia, ani prerušenie, ani dokonca ukončenie, pretože to, čo je počaté v lone ženy, to nie je tehotenstvo. Ten plod, ktorý má svoju DNA, ktorý sa rozvíja, ktorý sa vyvíja, ktorému pracuje srdce, ktorý jednoducho ide svojím vývojom, tak to nie je, to nemožno nazvať tehotenstvom, to je jednoducho embryo, to je plod, to je dieťa. Čiže, žiaľ, tento výraz je strašne, tieto výrazy, ktoré sú používané, sú strašne zavádzajúce, pretože jediným, skutočným výrazom pre čin, takýto čin, ako je umelý potrat, jediný výraz je zabitie, či už zabitie nenarodeného dieťaťa, alebo vražda nenarodeného dieťaťa. Žiaden iný termín nie je možný, pretože všetko ostatné je lož.
Vo vyspelej demokratickej spoločnosti, za akú sa pokladá aj Slovenská republika, je neprípustné, aby bola tolerovaná a zákonom dovolená vražda človeka, to je dieťaťa počatého ešte pred narodením. Žiaľ, boľševická ideológia ešte stále pretrváva aj v našej spoločnosti a jej zvrátená propotratová propaganda má tu svojich zástancov a prívržencov.
Chcem k tej boľševickej ideológii. Mnohí z vás možno nevedia, že takisto boľševizmus aj nacizmus jednoducho majú spoločné korene v Marxovi a potom v rôznych marxistických filozofoch. Nacizmus je vlastne nacionálny socializmus, teda celým menom a inter..., boľše..., internacionalizmus, resp. to, čo vyšlo, vzišlo z boľševizmu, je internacionálny socializmus. Čiže socializmus je aj nacionálny socializmus nacistického Nemecka s jeho všetkými dôsledkami a socializmus je aj internacionálny socializmus, ktorý, žiaľ, teda ktorého obeťami od čias tzv. revolúcie v bývalom Sovietskom zväze v roku 1917, to zničenie Ruska, zničenie ruského ľudu, tie jatky, ktoré nemajú obdoby v celej histórii existencie ľudstva, to je, tak to bol internacionálny socializmus. Takže prosím, aby ste si to uvedomili. Čiže táto boľševická ideológia ešte stále tu pretrváva a takisto aj neomarxistická ideológia, a ktorej vlastne, takisto aj liberálna ideológia, ktorá vlastne z tohoto vychádza. Oni sú v podstate, to sú ideológie, ktorých, ktoré, tak by som mohla povedať, jedna mater mala.
Tento teda potrat, teda zabitie, vražda, násilný čin vraždy na nevinnom dieťati, ktorý sa nevie nijako brániť, nemožno podporiť nijakým argumentom a už vôbec nie argumentom ľudskoprávnym. Práve naopak. Ľudskoprávny argument hovorí za život, za život každého človeka, a preto nemožno z tejto ochrany vyňať deti počaté a nenarodené. Už včera sme jasne vo viacerých príspevkoch citovali najnovšie poznatky vedy, ktoré hovoria o tom, že počaté dieťa je človek od počiatku, od svojho počatia. Zákonodarný, je aj povinnosťou zákonodarného zboru život týchto nevinných detí ešte chrániť osobitným spôsobom.
Človek sa podľa prirodzeného práva rodí zo ženy a žena má toto poslanie hlboko v sebe zakorenené. Tvrdenie opaku je zločinom na žene, ktorú sa mnohí zástancovia tzv. politiky pro-choise, to znamená pre výber, slobodný výber, to je propotratovej politiky, títo sa snažia ženy a spoločnosť presvedčiť, že zabiť vlastné dieťa je jej právo, je právo tejto ženy, a že to nezanechá na jej osobnosti žiadne stopy, ba čo viac, že jej sebavedomie porastie, či si bude môcť, či sa bude môcť slobodne ďalej realizovať a rozvíjať, budovať svoju kariéru a byť slobodná. Je to veľká lož. Je to jed podaný slovami klamstva, pretože za celé roky schvaľovania a vykonávania umelých potratov, teda zabíjania, vrážd nenarodených detí štúdie veľkého počtu psychológov jasne dokázali, že veľmi vysoké percento žien po potrate trpí závažným postabortívnym syndrómom, ktorý má ťažké, fatálne ná..., až fatálne následky a deštruuje nielen psychiku ženy, ale poznačí celý jej život. Vysokým percentom sa rozumie až cirka 80 % žien, pričom tu štatisticky chýbajú tie ženy, ktoré z obáv, z nejakých obáv pomoc za celý život nevyhľadali, alebo im takáto ad..., nebola poskytnutá adekvátna pomoc, alebo spáchali samovraždu skôr, ako by tento problém začali riešiť. Nijaké zlo, nijaké zlo nemôže priniesť dobro, a tak ani zlá rada neprináša človeku pokoj a pozitívny výsledok. A nijaké zlo by sa, naozaj by sa nemalo riešiť ešte väčším zlom, pretože to vedie k ešte väčšiemu rozmnoženiu zla vo svete a v životoch ľudí.
Americká psychologička Theresa Burke v spolupráci s Dr. Davidom Reardonom vo svojej štúdii vychádzajú z 25-ročnej praxe a opisujú desivé následky postabortívneho syndrómu. Výsledky jej výskumu sú publikované aj na Slovensku aj prostredníctvom knihy Zakázaný žiaľ s podtitulom Umlčaná bolesť z potratu, v ktorej okrem iného uvádza táto, teda Theresa Burke, všetky, uvádza, že ženám pred potratom sa vedome neuvádzajú všetky potrebné informácie o možnej následnej traume z vykonaného potratu a celé poradenstvo sa zvyčajne zvrháva na klamlivé utvrdzovanie o správnom rozhodnutí ženy podstúpiť umelý potrat, teda zabitie svojho dieťaťa. Samozrejme, že jej nikto nepovie, idete, pani, idete zabiť svoje dieťa, rozhodnite sa, či to urobíte.
Celé... V mnohých prípadoch sa dokonca prirovnáva umelý potrat k zákrokom, ako je trhanie zuba či operácia slepého čreva.
Žiaľ, pri mnohých potratoch som ja ako lekárka počula z úst lekárov, ide na zákrok, objednajte sa na zákrok a tak ďalej a tak ďalej, čo je opäť jedna ohavná, diabolská lož, zákrok. Ako keby jeden zákrok. Idem si dať vyrezať bradavicu? Idem si dať vytrhnúť zub? Aký zákrok? Aj keď je možné... Teda... Schválne sa tu, nezaoberám sa tu fyzickými, telesnými, teda mnohokrát mnohé ženy sa stanú neplodnými, mnohých to, u mnohých žien zanechá potrat aj telesné teda následky tým, že nemôžu otehotnieť, že nemôžu viac mať dieťa, ale budem sa viac zaoberať tými psychologickými následkami. Aj keď je možné na určitý čas hlboko potlačiť bolesť z potratu, nemožno ju umlčať navždy, hoci aj po rokoch, predsa príde moment, ktorý spustí potlačenú postabortívnu traumu. Potrat si skôr, či neskôr vyžiada svoju daň. To znamená, zabitie svojho dieťaťa si skôr či neskôr vyžiada svoju daň často vznikom následných emocionálnych alebo behaviorálnych porúch. Uvedomujme si stále, že ide o zabitie, že tu ide o vraždu, už nech je, nech to človek, nech to žena urobí z akéhokoľvek zúfalstva, ale je to zabitie.
Autorka Theresa Burke cituje odborný postoj Dr. Júliusa Fogela, Fogla, ktorý je psychiatrom a gynekológom a ktorý je zástancom potratov. A tento gynekológ, psychiater a zástanca potratov Dr. Fogl tvrdí, hovorí, citujem: "Každá žena, nezáleží na veku, na jej pôvode ani sexuálnych skúsenostiach, každá má traumu z ukončenia tehotenstva. Dotýka sa to ľudskosti, je to súčasť jej vlastného života. Keď ničí tehotenstvo, ničí tým seba. V žiadnom prípade to nie je neškodné. Človek tu má do činenia so životnou silou. Je úplne vedľajšie, či si myslíte, že tam život je alebo nie je. Nemôžete poprieť, že sa niečo vytvára a že to tvorenie, toto tvorenie sa fyzicky deje. Táto trauma často zapadne do podvedomia a počas života ženy už nikdy nevypláva na povrch. Ale nie je to neškodný, bezvýznamný zákrok, ako to tvrdia mnohí zástancovia potratov. Potrat si vyberá svoju psychickú daň. Môže dôjsť k odcudzeniu, napríklad odmietaniu ľudskej vrúcnosti, možno zatvrdeniu materinského inštinktu. Keď žena zničí svoje tehotenstvo, niečo sa udeje v hlbších úrovniach jej vedomia. Ja ako psychiater o tom niečo viem." Tak toto je citát Dr. Fogla, gynekológa, psychiatra a dokonca zástancu potratov.
Niekoľkoročné skúsenosti a výskumy teda potvrdzujú negatívny dopad potrebu, potratu na ženu. Tieto fakty sú však skresľované a najmä zamlčované pre spolitizovanie tohto problému a pre narastajúci biznis, či zvrátené ponímanie a prezentovanie tzv. ľudských práv. Právo človeka, teda tzv. právo, právo v úvodzovkách, právo človeka zabiť iného a v tomto prípade bezbranného človeka nemôže byť predsa nikdy právom v tom správnom zákonnom a morálnom zmysle. Trauma z potratu môže spôsobiť emocionálnu nestálosť, poruchy správania, ktoré môžu končiť tragicky. Táto trauma prináša narušené vzťahy na všetkých úrovniach, v rodine, v partnerstve, na pracovisku. Vyvoláva nekontrolovateľný hnev a ďalšie neprimerané emočné prejavy. Brzdí, ba dokonca môže, neprijmem, že môže zastaviť rasť, rast osobnosti ženy. Následkom môžu byť ťažké a nezvládnuteľné depresie a iné psychické poruchy. Veľmi často sa stáva, aj mladí ľudia, keď spolu chodia, chlapec a dievča, a keď dôjde k takému niečomu, ako je potrat, častokrát sa napokon títo ľudia rozídu, prestanú sa mať radi, možno sa začnú aj nenávidieť. To isté môže byť aj v manželstve, môže žena začať nenávidieť svojho muža a tak ďalej.
Zo skúseností a z praxe vyplýva – a o tom budem ešte raz, ešte hovoriť v ďalšej rozprave mojej – vyplýva, že je obrovské množstvo žien, ktoré si po rokoch uvedomia, že by boli vedeli vychovať to dieťa, ktoré potratili, ktoré zabili, dali zabiť. Aj keď v tom momente, keď idú na ten potrat, sa im zdá, situácia zdala nezvládnuteľná, neriešiteľná a jediné východisko videli v umelom potrate.
Často sa argumentuje tzv. právom ženy chcieť alebo nechcieť dieťa a rozhodovať o svojom tele. Áno, každá žena má právo a nikto jej to neupiera a my jej to rozhodne neupierame v tomto návrhu zákona, každá jedna žena má právo rozhodovať o svojom tele, každá jedna žena má právo nechcieť dieťa. Ale toto právo spočíva v tom, že otehotneniu predídem. Žena má právo nesplodiť dieťa, resp. nepočať dieťa, má právo neísť s mužom do postele, má právo zodpovedne sa správať vo svojom sexuálnom živote. Ale keď sa dieťa počne, tu končí právo ženy na svoje telo, pretože toto dieťa už nie je jej telo. Ono síce je v jej maternici, ale je to samostatný jedinec, je to človek, ktorý má svoju DNA, ktorú má, ktorý má svoje jednoducho procesy vývoja, a tak ako povedala včera kolegynka Nehézová, ktoré má dokonca v rannom štádiu svoje vlastné odtlačky prstov, ktoré sú neopakovateľné a ktoré má ako jediné na svete.
Keď sa dieťa počne, to znamená, nie je to už rozhodovanie ženy o sebe, ale o novom autonómnom živote, o novej osobe, o novom človeku, pretože počaté dieťa nie je ani slepé črevo ženy, ani boľavý zub ženy, ani nejaký nádor, ani bradavica ženy.
Veda. Čo sa týka vedy, veda už nemôže jasnejšie hovoriť, nemôže byť jasnejšia. Nenarodené deti sú žijúce, separátne a jedinečné bytosti. Od momentu oplodnenia, počatia začína existencia ľudského života. Ukončenie tohto života nie je ukončením potenciálneho života, ale je to ukončenie života skutočného, existujúceho, nie života, ktorý kedysi možno bude. Nie. Ten život je práve teraz.
Moderná veda už vie jasne ukázať ľudskosť nenarodeného dieťaťa. Môžeme si prečítať vedecké správy, to, čo sme napríklad aj my hovorili včera vo viacerých príspevkoch do rozpravy. Môžeme vidieť fotografie, môžeme vidieť videá. Nie je to vecou viery, toto chcem povedať. Určite každý má právo na svoj svetonázor a chcem to povedať kolegom ateistom alebo agnostikom, alebo, ja neviem, skeptikom a kolegom liberálom. To nie je vecou viery, ako sa nám to snažia stúpenci potratov nahovoriť a tým zrušiť akúkoľvek diskusiu. Je to vec vedy, modernej vedy. Áno, pred, ja neviem, päťdesiatimi rokmi neboli také poznatky, čo sa týka vedy. Veda ide stále dopredu a práve na základe týchto moderných, najnovších vedeckých poznatkov je zabitie nenarodeného dieťaťa zločinom, vraždou.
Účelom tohto zákona, alebo tak by som povedala, za celé roky zákonného vraždenia nevinných, teraz budem hovoriť ako veriaca a praktizujúca katolíčka, účelom, teda za celé roky zákonného vraždenia nevinných, bezbranných, nenarodených detí si Slovensko zavrelo nebo pre Božie požehnanie. To je pre život v pokoji a hojnosti. Či už niekto v Boha verí, alebo v neho neverí, alebo ho odmieta, alebo ho popiera, alebo ja neviem čo. „A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, stvoril ako muža a ženu ich stvoril,“ hovorí Starý zákon, Genesis 1,27. Človek je stvorený na obraz Boží a podľa Božieho príkazu nemôže zabiť iného človeka. Piate Božie prikázanie hovorí: „Nezabiješ!“, Deutérium 5,17 (pozn. red.: správne „Deuteronómium“). Toto platí pre kresťanov aj pre Židov. A zákon, zároveň je to, hoci je to teda, toto piate prikázanie v podstate platí aj pre sekulárnu spoločnosť, pretože zabitie a vražda je v každej civilizovanej spoločnosti odsúdeniahodná a trestným činom a odsúdená.
Nezabiješ je prikázanie, je jedno z desatora Božích prikázaní, ktoré dal Boh skrze Mojžiša starozákonnému židovskému ľudu. Teda Boh dal piate prikázanie nielen kresťanom, pretože tí vtedy ešte neexistovali za čias Mojžiša, ale hlavne Židom, aby jeho dodržiavaním budovali spoločnosť rešpektujúcu právo na život iných ľudí. V neposlednom rade tak rešpektovali, a teda keď rešpektovali Božie prikázania dané Mojžišom, tak rešpektovali vôľu Boha, svojho otca a svojho Stvoriteľa.
Státisícami zavraždených nevinných detí za celé desaťročia privolali sme si na seba prekliatie, či sa nám to páči, alebo nie. Prekliatie, ktorého trpké ovocie teraz môžeme každoročne okusovať a zažívať. Toľkými vraždami nevinných sa priam zdémonizovala naša spoločnosť a zastrel sa nám zrak pre rozlišovanie dobra a zla. A preto sa nečudujme, že v našej spoločnosti je toľko animozít, toľko zla, toľko nevraživosti. Čo ak je to dôsledkom aj tohoto? Zašli sme tak ďaleko, že sme toto zlo vraždy nevinného dieťaťa nazvali právom a pojali ho ako právo zákonné.
Preto teraz ako zákonodarcovia, poslanci slovenského parlamentu máme povinnosť toto uzákonené zlo odstrániť, lebo aj za to sa raz budeme zodpovedať, každý z nás sa bude za to zodpovedať nielen pred ľuďmi, ale hlavne pred Bohom, každý z nás, či už v neho niekto verí, alebo neverí.
Na záver: „Beda tým, čo vydávajú zlé zákony, a beda pisárom, čo píšu nespravodlivo, aby utláčali na súde chudobných a páchali násilie na práve ponížených môjho ľudu. Beda tým, čo vravia zlému dobré a dobrému zlé. Beda tým, ktorí robia svetlo tmou a tmu svetlom. Beda tým, ktorí robia horké sladkým a sladké horkým.“ Izaiáš 5,20. Tak s týmto by som, s týmto citátom by som zatiaľ svoju rozpravu skončila.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
