Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Antala, Sárközy a Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o cenách.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného poslaneckého návrhu zákona. Národná rada uznesením č. 1518 zo 4. decembra 2018 pridelila návrh poslancov Národnej rady na prerokovanie týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona.
K predmetnému poslaneckému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Z uznesení výborov uvedených v treťom bode tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, uvedené pod bodom štyri spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 a 2 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade poslanecký návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich a návrhov. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 384 z 28. januára 2019. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu, aby na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom poslaneckom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o cenách v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého návrhu zákona je nastaviť jasné pravidlá pri dohadovaní cien v prípade, ak jedným z účastníkov, v tomto prípade ide väčšinou o kupujúceho, je subjekt vo výhodnejšom hospodárskom postavení.
V prvom čítaní prešiel ešte návrh zákona aj s tzv. obchodnou prirážkou ako novým pojmom v zákone o cenách. Ak ste si mohli všimnúť, tak pozmeňujúci návrh, ktorý je, ktorý visí na stránke Národnej rady, už s obchodnou prirážkou neráta, vypúšťa sa práve z toho dôvodu, že nebolo jednoznačné stanovisko aj potravinárov, či viac pomôže alebo ublíži takéto, takéto definovanie, preto sme sa rozhodli ho vypustiť. Zároveň však v pozmeňujúcom návrhu budeme precizovať niektoré pojmy aj samotné ekonomicky oprávnené náklady, ako aj primeranú ziskovú prirážku a v podstate celý zákon sa ako keby venuje len ekonomicky oprávneným nákladom, ktoré považujú potravinárske subjekty za najdôležitejšie, aby bolo, bol tento zákon o cenách v tom, v týchto ustanoveniach dodržiavaný. Čiže sa precizuje tento pojem.
Zároveň chcem povedať, že to nie je pojem, s ktorým by narábala len legislatíva Slovenska, ale práve cez parlamentný inštitút sme získali informácie, že takéto obdobné, obdobné ustanovenie pozná aj nemecký právny poriadok, aj rakúsky právny poriadok, ktorí rovnako zakazujú nákup potravín, výlučne potravín alebo potravinárskych výrobkov v prípade, ak by malo ísť o nákup pod ekonomicky oprávnené náklady, za predpokladu, že nie sú na to dôvody. A tie dôvody môžu byť napríklad, že sa blíži dátum spotreby alebo, alebo niečo podobné.
Čiže to je v skratke uvedenie nášho návrhu zákona. Dáva sa ešte kompetencia ministerstvu pôdohospodárstva, ktoré sa vracia naspäť do zákona o cenách, ktoré voľakedy v tomto zákone bolo a dáva sa im kompetencia vydať všeobecne záväzný predpis, ktorý ustanoví spôsob výpočtu ekonomicky oprávnených nákladov vo vybraných druhoch potravinárskych výrobkov. Sú to tie citlivé potraviny, ktoré práve, na ktoré, sú to viac-menej väčšinou základné potraviny, kde sú potravinári nútení predávať aj pod ekonomicky oprávnené náklady a obchod nereaguje na ich oprávnené požiadavky, že napriek zvyšujúcim sa vstupným cenám komodít, rovnako služieb, miest, že jednoducho nie sú im ochotní platiť ekonomicky oprávnenú, oprávnenú cenu. Čiže to sú tak, to je tak v skratke uvedené, ale rád odpoviem na vaše otázky a zároveň sa aj hlásim ako prvý do rozpravy, aby sme sa mohli potom baviť aj o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložím.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcem sa vyjadriť ku kolegyni pani poslankyni Zuzane Zimenovej aj ku Simone Petrík. Ja som rozčarovaný z toho, čo tu vyjadrujú teraz. Pamätám si na dobu, keď boli v jednej strane, za ktorú kandidovali, a keď kandidovali a keď sa uchádzali o posty v tejto strane, keď prejavovali svoje názory. Som z toho totálne rozčarovaný. Keby boli tieto svoje názory prejavovali takýmto spôsobom vtedy, tak dneska v tomto parlamente nesedia. A, bohužiaľ, cítim sa veľmi sklamaný a zodpovedný za to, že tu takéto názory teraz prejavujú. Hanbím sa za to.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 3. mája 2019 a gestorský výbor do 7. mája 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Veľmi pekne ďakujem, pán podpredseda. Dovoľte mi, milé kolegyne, milí kolegovia, aby som vás informovala o návrhu zákona, ktorý predkladám.
Zákonom č. 140 ešte z roka 2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, sa do zákona o sociálnom poistení zaviedol vyrovnávací príplatok, ktorého účelom je pri splnení zákonom stanovených podmienok kompenzovať dôsledky rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky spočívajúce v rozdielnej výške dôchodkov pre poistencov v závislosti od príslušnosti štátu na hodnotenie obdobia zamestnania získaného pred rozdelením československej federatívnej republiky. Táto príslušnosť bola založená sídlom zamestnávateľa, u ktorého bol občan československej federatívnej republiky ku dňu rozdelenia zamestnaný.
Jednou z podmienok na získanie nároku bolo najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, nakoľko práve 25 rokov bolo obdobím zamestnania a to predstavovalo v čase rozdelenia ČSFR jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok. Takže takýto sme mali východiskový stav.
Naším poslaneckým návrhom, ktorý som vám predostrela v prvom čítaní, sme navrhovali znížiť 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia na 15 rokov na nárok na vyrovnací, vyrovnávací príplatok. Uvedený návrh odôvodnili sme tým, že bolo potrebné zohľadniť potreby aplikačnej praxe, pričom sme odkazovali na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý pri rozhodovaní sporov o starobnom dôchodku vyslovil názor, že s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali do 31. decembra 1992 sídlo na území dnešnej Českej republiky, nie je možné zaobchádzať inak ako s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali do 31. decembra ´92 sídlo na území Slovenskej republiky. A to aj v tých prípadoch, kedy nespĺňali podmienky na priznanie nároku na vyrovnávací príplatok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozsudkoch konštatoval, že, citujem: "Starobný dôchodok je potrebné priznať v takej výške, aby súčet starobných dôchodkov z Českej republiky a Slovenskej republiky nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území Slovenskej republiky."
Začali sme spolupracovať s ministerstvom práce a sociálnych vecí a došlo pozmeňujúcim návrhom k takej úprave, aby sme vyhoveli aj tomuto rozsudku Najvyššieho súdu. Navrhli sme a bolo v ústavnoprávnom výbore, bola schválená taká zmena, ktorá je v plnej miere súladná s aktuálnym vývojom aplikačnej praxe a ktorá rešpektuje túto judikatúru. Dosiahli sme to tým, že predmetný, že sa vypustilo z právnej úpravy vyrovnávací príspevok a doplnili sme právnu úpravu osobitného určovania sumy starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistencov, ktorí pred rozdelením ČSFR získali československé obdobie dôchodkového poistenia a za ktoré im bol priznaný dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky.
Na, tento pozmeňujúci návrh ponúka riešenie v zmysle: Navrhujeme, aby určenie sumy starobného dôchodku poistencov, ktorí ku dňu rozdelenia ČSFR získali československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré im bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky a po rozdelení ČSFR získali najmenej jeden rok dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Podmienka získania aspoň jedného roka dôchodkového poistenia podľa predpisov Slovenskej republiky sa navrhuje z dôvodu, že získaním tohto obdobia v minimálnom rozsahu sa preukazuje v zásade v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004. Na určenie starobného dôchodku zostáva aj naďalej zachovaná podmienka priznania starobného dôchodku, resp. invalidného dôchodku za československé obdobia dôchodkového poistenia Českou republikou.
Táto podmienka je v súlade s judikatúrou súdov, podľa ktorej starobný dôchodok je potrebné priznať v takej výške, aby súčet starobných dôchodkov z Českej republiky a Slovenskej republiky nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získa rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území Slovenskej republiky.
Keďže navrhujeme komplexnú úpravu tejto problematiky, tak navrhli sme a bol v ústavnoprávnom výbore schválený pozmeňujúci návrh, kde účinnosť sa presunie z 1. marca na 1. 1. roka 2020.
A čo to znamená pre finančný rozpočet? Túto čiastku vypočítalo ministerstvo práce a sociálnych vecí aj pre potreby ministerstva financií a veľmi rada by som vás informovala, dotknutá skupina osôb, teda poberatelia starobného dôchodku, predčasného dôchodku a invalidného dôchodku, sa odhaduje v roku 2020 na úrovni cca 2 130 osôb, v roku 2021 na úrovni cca 2 280 osôb a v roku 2 022 na úrovni 2 440 osôb. Predpokladá sa teda, že zvýšené výdavky Sociálnej poisťovne budú predstavovať 2 milióny eur v prvom roku, 2,2 v druhom roku a 2,5 milióna eur v roku 2022.
Musím ale podotknúť, že po odpočítaní výdavkov súvisiacich s úsporou v štátnom rozpočte, ktorá vyplýva zo súčasného vyplácania vyrovnávacieho príplatku z rozpočtovej kapitoly ministerstva, sa odhaduje celkový negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy na úrovni 1,3 milióna eur v prvom roku, 1,5 v druhom roku a 1,7 milióna eur v roku 2022. Samozrejme, sme si vedomí toho, že zvýšené výdavky bude potrebné zohľadniť pri príprave návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2020 a aj do rozpočtového výhľadu na roky 2021 a 2022.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne; ani nevidím; vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval vládny návrh zákona v druhom čítaní do 7. mája 2019.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady. Vážený pán predseda, dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona.
Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona. Tento návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu a predovšetkým z toho, čo povedal pán podpredseda vlády ako jeho predkladateľ, je zjavný účel tejto navrhovanej právnej úpravy. Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú práve z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zároveň navrhujem, aby Národná rada, teda aby tento návrh zákona prerokovali vo výboroch, a to Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ďalej Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a taktiež Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory Národnej rady prerokovali tento návrh zákona do 3. mája 2019 a gestorský výbor aby prerokoval tento návrh do 7. mája 2019.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem.

Áno. Áno, aj to som čítal. Bod 37 – tlač 1378.

Vážený pán predseda, vážení páni, dovoľte, v mene troch poslaneckých klubov SMER – sociálna demokracia, Slovenská národná strana a MOST – HÍD dávam návrh na preradenie nasledujúcich bodov programu z programu tejto schôdze na program májovej schôdze: bod 29 – tlač 1328, bod 30 – tlač 1341, bod 31 – tlač 1342, bod 32 – tlač 1343, bod 33 – tlač 1346, bod 34 – tlač 1347, bod 35 – tlač 1349, bod 36 – tlač 1361, bod 37 – tlač 1378, bod 38 – tlač 1290, bod 46 – tlač 1320, bod 48 – tlač 1372, bod 49 – tlač 1379, bod 50 – tlač 1377, bod 51 – tlač 1381, bod 52 – tlač 1382 a bod 53 – tlač 1371. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem za otázky kolegom. Prekvapuje ma, že takto, pani kolegyňa, nejakým spôsobom ako keby spochybňujete tento zámer, keďže vy ste boli tiež predkladateľkou v minulom roku zákona, ktorým v princípe, Lex Žitný ostrov, nazvime ho takýmto spôsobom, a v minulom roku sme nakoniec aj schválili zákon č. 305/2018, čo dúfam, že uznáte, že to bol potrebný a dobrý zákon. Lebo to neni len o Žitnom ostrove, aj keď to malo zase pracovný názov Lex Žitný ostrov, ale je tam množstvo území, ktoré, ktoré štát sa rozhodol nejakým spôsobom chrániť, a zásahy v týchto územiach budú pod prísnejšou kontrolou a dúfam, že to uznáte, že je potrebný zákon a dobrý zákon, ktorý bol schválený.
A práve o to ide, aby sme povedali, že v týchto územiach bude osobitný ako keby balík peňazí, ktorý sa bude používať presne na to, aby sme odstraňovali environmentálne záťaže, aby sme budovali kanalizácie v takýchto oblastiach. Ale tam tiež to nemá význam robiť, že tu urobím v jednej obci, ktorá si požiada, hej, o to. Keď sa to dotýka katastrov a území viacerých obcí a ak oni to neurobia ako keby naraz a spolu, či sú to už tie dokumenty, ktoré ste vy spomínali, alebo je to odstránenie environmentálnej záťaže, tak by to akoby nemalo zmysel, lebo tá jedna obec bude mať, bude riešiť environmentálnu záťaž a na druhej strane tie ostatné, ostatné nie a nevyriešili sme problém, ktorým sme v podstate chceli tieto oblasti prirodzenej akumulácie vôd nejakým spôsobom chrániť. Áno, aj investovať do toho peniaze, lebo to je potrebné, aby sme, aby sme ich dokázali nejakým spôsobom ochrániť. Ten účel podľa súčasného zákona, alebo teda nebol vypichnutý tento problém, ktorý, ktorý je v týchto územiach, a jednoducho dáva sa osobitný balík práve na ochranu týchto území a na účely, ktoré zákon už predpokladá, tak ako ste ich niektoré vy spomínali. A nie sú to len dokumenty, je to aj odstraňovanie environmentálnych záťaží.
Takže (reakcie z pléna), takže toto má byť, toto má byť akoby účelom. A prekvapuje ma, že, viete, choďte do tých obcí, choďte do tých obcí, kde, kde boli, na čo boli vyčlenené alebo ktoré, ktoré použili tie prostriedky na, na likvidáciu odpadov. Že boli, že boli zle použité, alebo neúčelné alebo boli nepotrebné tie peniaze. Viete, množstvo, obrovské množstvo odpadu bolo práve cez tieto financie zlikvidovaných a uložených na skládku tam, kde mali byť, kde dovtedy boli a dlhé roky boli často na okrajoch obcí a boli to jednoducho čierne, obrovské čierne skládky. Lebo čiernou skládkou neni len kopa gúm, ktoré, ktoré ako keby si ľudia predstavujú, že to je čierna skládka. Boli, boli čierne skládky rozsahu takého, že s tým si obec jednoducho veľmi ťažko dokázala poradiť. Takže dávať do, že teraz tento zákon je pomaly tak istý zlý a ide sa vyhadzovať, idú sa vyhadzovať peniaze, ja si to nemyslím, že, ale pravda, že bude druhé čítanie, pokiaľ, pokiaľ prídete s nejakým dobrým návrhom, rozumným návrhom, sme pripravení o tom sa s vami baviť a rokovať.
Ďakujem pekne.