Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.6.2019 o 15:18 hod.

Ing. JUDr.

Irén Sárközy

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 15:18 - 15:19 hod.

Irén Sárközy Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Kolegovia, kolegyne, snažila som sa teda stručne v mojom vystúpení zhrnúť ako tento návrh môže ovplyvniť práva národnostných menšín, vnímam tu naozaj snahu poslancov zlepšiť situáciu, avšak tento problém si vyžaduje odbornú debatu a komplexné riešenie, a preto my sme strana spolupráce, ktorá chce spájať, nie rozdeľovať, treba o tom diskutovať a naozaj v tom druhom čítaní, teda pred druhým čítaním, sa stretnúť so splnomocnencom vlády, lebo aj ja, keď som si pripravovala moje vystúpenie, tak som všetky body konzultovala s ním a priznám sa, že jeho cenné poznatky z praxe, treba využiť aj pri tvorbe legislatívy v tejto oblasti. Ďakujem veľmi pekne za všetky príspevky k môjmu vystúpeniu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.6.2019 15:01 - 15:11 hod.

Irén Sárközy Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Úprava používania menšinových jazykov je prioritou strany MOST - HÍD. Na začiatok by som chcela vyzdvihnúť, že ide o veľmi komplexnú otázku, a práve preto si myslím, že snaha niektorých poslancov narýchlo zmeniť zákon o štátnom jazyku bez akýchkoľvek konzultácii s pánom splnomocnencom vlády pre národnostné menšiny svedčí o tom, že na miesto záujmov menšín na prvom mieste sú záujmy politikov, ktorí s takým spôsobom chcú získať politické body. Práva národnostných menšín nemôžu byť nástrojom politických súperení. Samozrejme, sú oblasti, kde zmeny sú potrebné aj v legislatíve, ale naším hlavným cieľom je to, aby sme zabezpečili súlad praxe so súčasnou legislatívou. Počas posledných rokov sme prijali niekoľko opatrení v tejto oblasti, ale ich aplikácia v praxi je naďalej náročná. Bez aktívneho prístupu pána splnomocnenca Bukovského a pána ministra Érseka by sme stále mali rôzne opatrenia len na papieri bez skutočného efektu v praxi. Tento návrh má niekoľko pozitívnych bodov, avšak naozaj kvalitný zákon musí byť dôsledný. Myslím si, že ak nám ide o skutočne kvalitný zákon, ktorý bude dlhodobo slúžiť aj občanom národnostných menšín, tak v druhom čítaní musíme niektoré veci zmeniť.
Ako som spomínala, návrh obsahuje niekoľko pozitívnych opatrení a niektoré navrhované zmeny sú výhodné, ale predkladatelia v určitých oblastiach presadzujú opatrenia, ktoré sú z hľadiska menšín zbytočné a v niektorých prípadoch až priamo negatívne. Na druhej strane návrh nie je komplexný a absentujú riešenia problémov a tým pádom zákon by naďalej obsahoval mnoho nedostatkov, s ktorými menšiny musia vysporiadať. Teraz by som rovno vymenovala čo chýba v návrhu a potom sa vyjadrím k ostatným bodom návrhu.
V § 1 ods. 4 píšeme: Ak tento zákon neustanovuje inak, na používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín sa vzťahujú osobitné predpisy. Podľa môjho názoru zákon o štátnom jazyku by vôbec nemal regulovať požívanie jazykov národnostných menšín a nemal by prevýšiť ustanovenia zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Jedným z riešení by mohol byť návrat k predošlej formule, to znamená zákon neupravuje používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín. Používanie týchto jazykov upravujú osobitné zákony. Alebo naopak, ak by sa uplatnil princíp lex specialis derogat lex generalis, ktorý sa používa v odôvodnení, ak osobitné predpisy neustanovujú inak, na používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín sa vzťahuje tento zákona.
Chýba to, že v § 6 ods. 1 v ozbrojených silách, v Policajnom zbore, v Zbore väzenskej a justičnej stráže a tak ďalej je napísané, že sa v služobnom styku používa štátny jazyk. V súčasnosti to znamená, že dvaja policajti alebo hasiči pri výkone služby medzi sebou môžu komunikovať len v štátnom jazyku a to aj v prípade dvoch maďarských policajtov v obci, kde väčšina príslušníkov je z národnostných menšín. Je to absurdná situácia, treba to korigovať.
§ 8 ods. 5. V konaní pred orgánmi a právnickými osobami podľa § 3 ods. 1 o zmluvách upravujúcich záväzkové vzťahy sa uznáva popri znení v štátnom jazyku aj znenie zmlúv v inom oficiálnom jazyku Európskej únie. V prípade nejasností alebo rozporov platí znenie zmluvy v štátnom jazyku.
Aj medzinárodné orgány vyčítali, že podľa tohto ustanovenia menšinové jazyky ako napríklad rusínsky, ukrajinský alebo rómsky jazyk takúto možnosť nemajú, keď že nie sú oficiálnymi jazykmi EÚ. Tieto nedostatky v druhom čítaní treba odstrániť. Návrh poslancov v takejto podobe by posilnil používanie jazykov, ktoré občania nehovoria na úrovni materinského jazyka. Oslabenie pozície slovenského jazyka však neznamená, že používanie menšinových jazykov bude neobmedzené. Dôvodom je, že zákon o používaní menšinových jazykov bude naďalej v platnosti a v zmysle tohto zákona väčšina menšinových práv sa realizuje paralelne s použitím slovenského jazyka.
Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, teda k jednotlivým bodom. V prvom bode sa navrhuje vypustiť ustanovenie, podľa ktorého má štátny jazyk prednosť, vnímame to ako deklaratívne ustanovenie, nemá reálny význam. Rovnako v bode 2, kde navrhuje sa vypustiť, že podľa ktorého akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka v rozpore s jeho zákonitosťami je neprístupný, rovnako je to deklaratívne ustanovenie, nemá reálny význam.
Čo sa týka bodu 3, aj dneska sme o tom veľa hovorili, je neopodstatnená z hľadiska používania menšinových jazykov. Keďže, ale to dneska tu neodznelo, dvojjazyčná agenda cirkví je zabezpečená zákonom o používaní jazykov národnostných menšín, konkrétne § 3 ods. 4 zákona o používaní jazykov národnostných menšín hovorí, že úradná agenda, najmä zápisnice, uznesenia, štatistiky, evidencie, bilancie a tak ďalej, sa v obci podľa paragrafu ods. 1 môže viesť popri štátnom jazyku aj v jazyku menšiny. Takže toto právo bolo aj do teraz. Čo sa týka bodu 4,. aj túto otázku rieši zákon o používaní jazykov národnostných menšín.
V § 3 ods. 3 kronika obce podľa § 2 ods. 1 môže viesť aj v jazyku menšiny. Pozitívom je, že kronika obcí už nemusí byť obsahovo totožné so znením v štátnom jazyku. Kroniku však naďalej treba viesť v štátnom jazyku, pričom dávam možnosť aj na vedenie kroniky aj v inom cudzom jazyku. V bode 6 máte, teda majú predkladatelia moju podporu, lebo tam ide naozaj o pozitívny krok, nakoľko sa mení logika pedagogickej dokumentácie na menšinových školách. Doteraz predpisom bolo určené, ktoré dokumentácie nemuseli byť vedené dvojjazyčne, po novom sa určí to, ktoré dokumentácie majú byť dvojjazyčné. V súčasnosti predpis vydáva ministerstvo kultúry po dohode s ministerstvom školstva, po novom, ministerstvo kultúry už nebude mať túto kompetenciu a ministerstvo školstva môže vydať predpis samostatne vďaka čomu podľa môjho názoru aplikácia bude efektívnejšia. Čo sa týka bodu č. 7 zase má svoje výhody, nevýhody. Aj v tejto otázke zdôrazňujem rolu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Podľa návrhu sa ruší povinnosť uvádzať všetky nápisy, reklamy a oznamy, môže byť aj výlučne v maďarčine, už by to reguloval iba zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Osobne si ale myslím, že je to dobrý nápad, na druhej strane sa ale aj obávam dôsledkov tejto...
===== povinnosť uvádzať všetky nápisy reklamy a oznamy, môžu byť aj výlučne v maďarčine, už by to reguloval iba zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Osobne si ale myslím, že je to dobrý nápad, na druhej strane sa ale aj obávam dôsledkov tejto zmeny. Určite by sme vedeli nájsť lepší spôsob, keďže napr. aj Slováci môžu mať záujem o informáciu, a tým pádom môžu stratiť šancu porozumieť daný text. Naším cieľom je spájať a nie rozdeľovať.
Bod č. 8 považujem za nesprávny, keďže vypúšťa ustanovenie používanie jazyka medzi personálom zdravotníckeho zariadenia a sociálnych služieb s ich pacientami. Terajší zákon túto možnosť, toto umožňuje. Ak by sme vypustili celé ustanovenie, tak potom by to reguloval iba zákon o používaní jazykov národnostných menšín v zmysle, ktorého je používanie jazyka menšiny dovolené, ak to podmienky daného zariadenia dovoľujú. Ide o jednoznačne obmedzovanie práv, keďže postavenie práv jazykov národnostných menšín by týmto bolo oslabené.
Čo sa týka, ešte keď mám čas, alebo možno potom vo faktickom, tých pokút, tak ruší sa dohľad nad dodržiavaním zákona o pokuty, v praxi pokuty boli udelené kvôli porušeniam v médiách, to sa dá aj naďalej, podľa tlačového zákona. Existuje však riziko, že tento krok prinesie aj zrušenie pokút v zmysle zákona o používaní jazykov národnostných menšín.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.6.2019 15:01 - 15:11 hod.

Irén Sárközy Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Úprava používania menšinových jazykov je prioritou strany MOST - HÍD. Na začiatok by som chcela vyzdvihnúť, že ide o veľmi komplexnú otázku, a práve preto si myslím, že snaha niektorých poslancov narýchlo zmeniť zákon o štátnom jazyku bez akýchkoľvek konzultácii s pánom splnomocnencom vlády pre národnostné menšiny svedčí o tom, že na miesto záujmov menšín na prvom mieste sú záujmy politikov, ktorí s takým spôsobom chcú získať politické body. Práva národnostných menšín nemôžu byť nástrojom politických súperení. Samozrejme, sú oblasti, kde zmeny sú potrebné aj v legislatíve, ale naším hlavným cieľom je to, aby sme zabezpečili súlad praxe so súčasnou legislatívou. Počas posledných rokov sme prijali niekoľko opatrení v tejto oblasti, ale ich aplikácia v praxi je naďalej náročná. Bez aktívneho prístupu pána splnomocnenca Bukovského a pána ministra Érseka by sme stále mali rôzne opatrenia len na papieri bez skutočného efektu v praxi. Tento návrh má niekoľko pozitívnych bodov, avšak naozaj kvalitný zákon musí byť dôsledný. Myslím si, že ak nám ide o skutočne kvalitný zákon, ktorý bude dlhodobo slúžiť aj občanom národnostných menšín, tak v druhom čítaní musíme niektoré veci zmeniť.
Ako som spomínala, návrh obsahuje niekoľko pozitívnych opatrení a niektoré navrhované zmeny sú výhodné, ale predkladatelia v určitých oblastiach presadzujú opatrenia, ktoré sú z hľadiska menšín zbytočné a v niektorých prípadoch až priamo negatívne. Na druhej strane návrh nie je komplexný a absentujú riešenia problémov a tým pádom zákon by naďalej obsahoval mnoho nedostatkov, s ktorými menšiny musia vysporiadať. Teraz by som rovno vymenovala čo chýba v návrhu a potom sa vyjadrím k ostatným bodom návrhu.
V § 1 ods. 4 píšeme: Ak tento zákon neustanovuje inak, na používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín sa vzťahujú osobitné predpisy. Podľa môjho názoru zákon o štátnom jazyku by vôbec nemal regulovať požívanie jazykov národnostných menšín a nemal by prevýšiť ustanovenia zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Jedným z riešení by mohol byť návrat k predošlej formule, to znamená zákon neupravuje používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín. Používanie týchto jazykov upravujú osobitné zákony. Alebo naopak, ak by sa uplatnil princíp lex specialis derogat lex generalis, ktorý sa používa v odôvodnení, ak osobitné predpisy neustanovujú inak, na používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín sa vzťahuje tento zákona.
Chýba to, že v § 6 ods. 1 v ozbrojených silách, v Policajnom zbore, v Zbore väzenskej a justičnej stráže a tak ďalej je napísané, že sa v služobnom styku používa štátny jazyk. V súčasnosti to znamená, že dvaja policajti alebo hasiči pri výkone služby medzi sebou môžu komunikovať len v štátnom jazyku a to aj v prípade dvoch maďarských policajtov v obci, kde väčšina príslušníkov je z národnostných menšín. Je to absurdná situácia, treba to korigovať.
§ 8 ods. 5. V konaní pred orgánmi a právnickými osobami podľa § 3 ods. 1 o zmluvách upravujúcich záväzkové vzťahy sa uznáva popri znení v štátnom jazyku aj znenie zmlúv v inom oficiálnom jazyku Európskej únie. V prípade nejasností alebo rozporov platí znenie zmluvy v štátnom jazyku.
Aj medzinárodné orgány vyčítali, že podľa tohto ustanovenia menšinové jazyky ako napríklad rusínsky, ukrajinský alebo rómsky jazyk takúto možnosť nemajú, keď že nie sú oficiálnymi jazykmi EÚ. Tieto nedostatky v druhom čítaní treba odstrániť. Návrh poslancov v takejto podobe by posilnil používanie jazykov, ktoré občania nehovoria na úrovni materinského jazyka. Oslabenie pozície slovenského jazyka však neznamená, že používanie menšinových jazykov bude neobmedzené. Dôvodom je, že zákon o používaní menšinových jazykov bude naďalej v platnosti a v zmysle tohto zákona väčšina menšinových práv sa realizuje paralelne s použitím slovenského jazyka.
Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, teda k jednotlivým bodom. V prvom bode sa navrhuje vypustiť ustanovenie, podľa ktorého má štátny jazyk prednosť, vnímame to ako deklaratívne ustanovenie, nemá reálny význam. Rovnako v bode 2, kde navrhuje sa vypustiť, že podľa ktorého akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka v rozpore s jeho zákonitosťami je neprístupný, rovnako je to deklaratívne ustanovenie, nemá reálny význam.
Čo sa týka bodu 3, aj dneska sme o tom veľa hovorili, je neopodstatnená z hľadiska používania menšinových jazykov. Keďže, ale to dneska tu neodznelo, dvojjazyčná agenda cirkví je zabezpečená zákonom o používaní jazykov národnostných menšín, konkrétne § 3 ods. 4 zákona o používaní jazykov národnostných menšín hovorí, že úradná agenda, najmä zápisnice, uznesenia, štatistiky, evidencie, bilancie a tak ďalej, sa v obci podľa paragrafu ods. 1 môže viesť popri štátnom jazyku aj v jazyku menšiny. Takže toto právo bolo aj do teraz. Čo sa týka bodu 4,. aj túto otázku rieši zákon o používaní jazykov národnostných menšín.
V § 3 ods. 3 kronika obce podľa § 2 ods. 1 môže viesť aj v jazyku menšiny. Pozitívom je, že kronika obcí už nemusí byť obsahovo totožné so znením v štátnom jazyku. Kroniku však naďalej treba viesť v štátnom jazyku, pričom dávam možnosť aj na vedenie kroniky aj v inom cudzom jazyku. V bode 6 máte, teda majú predkladatelia moju podporu, lebo tam ide naozaj o pozitívny krok, nakoľko sa mení logika pedagogickej dokumentácie na menšinových školách. Doteraz predpisom bolo určené, ktoré dokumentácie nemuseli byť vedené dvojjazyčne, po novom sa určí to, ktoré dokumentácie majú byť dvojjazyčné. V súčasnosti predpis vydáva ministerstvo kultúry po dohode s ministerstvom školstva, po novom, ministerstvo kultúry už nebude mať túto kompetenciu a ministerstvo školstva môže vydať predpis samostatne vďaka čomu podľa môjho názoru aplikácia bude efektívnejšia. Čo sa týka bodu č. 7 zase má svoje výhody, nevýhody. Aj v tejto otázke zdôrazňujem rolu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Podľa návrhu sa ruší povinnosť uvádzať všetky nápisy, reklamy a oznamy, môže byť aj výlučne v maďarčine, už by to reguloval iba zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Osobne si ale myslím, že je to dobrý nápad, na druhej strane sa ale aj obávam dôsledkov tejto...
===== povinnosť uvádzať všetky nápisy reklamy a oznamy, môžu byť aj výlučne v maďarčine, už by to reguloval iba zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Osobne si ale myslím, že je to dobrý nápad, na druhej strane sa ale aj obávam dôsledkov tejto zmeny. Určite by sme vedeli nájsť lepší spôsob, keďže napr. aj Slováci môžu mať záujem o informáciu, a tým pádom môžu stratiť šancu porozumieť daný text. Naším cieľom je spájať a nie rozdeľovať.
Bod č. 8 považujem za nesprávny, keďže vypúšťa ustanovenie používanie jazyka medzi personálom zdravotníckeho zariadenia a sociálnych služieb s ich pacientami. Terajší zákon túto možnosť, toto umožňuje. Ak by sme vypustili celé ustanovenie, tak potom by to reguloval iba zákon o používaní jazykov národnostných menšín v zmysle, ktorého je používanie jazyka menšiny dovolené, ak to podmienky daného zariadenia dovoľujú. Ide o jednoznačne obmedzovanie práv, keďže postavenie práv jazykov národnostných menšín by týmto bolo oslabené.
Čo sa týka, ešte keď mám čas, alebo možno potom vo faktickom, tých pokút, tak ruší sa dohľad nad dodržiavaním zákona o pokuty, v praxi pokuty boli udelené kvôli porušeniam v médiách, to sa dá aj naďalej, podľa tlačového zákona. Existuje však riziko, že tento krok prinesie aj zrušenie pokút v zmysle zákona o používaní jazykov národnostných menšín.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.6.2019 16:39 - 16:44 hod.

Irén Sárközy Zobrazit prepis
Prosím vymazať meno aj celé okienko.
===== najväčší argument kvôli tomu sme pristúpili k tomu zákonu. Vo vystúpení pán Suchánek, na všetky vystúpenia som reagovala, tu dovoľte, aby som reagovala teraz. Áno, adresovali VÚC-ky list aj na mňa. Priznám sa, že mi napísali, že pán poslanec Irén Sárközy, čo ako ma prekvapilo, ale dobre, v poriadku, ale oni v tom liste napísali to, že o koľko im znižujeme príjmy. Nie je to pravda. Zopakujem, zdôrazňujem. Je to zavádzajúce. Tento návrh nikomu neznižuje príjmy, nikomu neklesnú príjmy o 14 mil. a 15 mil. a x-miliónov. Pravdou je opak. Pravdou je to, že im oproti súčasnému roku príjmy v budúcom roku porastú. Porastú o 100 mil. eur. Takže zdôrazňujem, pán kolega, keď ste vystúpili a ste tu citovali čísla, tak nie je to pravda. Je to zavádzajúce.
Rovnako tu pán kolega tu hovorí, že akože čo je to pre ľudí, že šesť eur, akože sa nezaoberajme. Nie je to pravda. Práve tento náš návrh ľudia si veľmi vážia. A máme veľmi dobré ohlasy ľudí. Však robíme aj my, poslanci, aj poslanci VÚC-ky, poslanci samosprávy, pre nás je najpodstatnejšie to, aby sme robili také, pripravovali, zákony, ktoré sú pre ľudí. A nemôžem zdieľať váš názor, že 6 eur je nič. Šesť eur je pre niektoré rodiny čiastka, ktorá a táto čiastka im patrí, pretože oni túto čiastku doteraz odviedli a mali z toho príjmy samosprávy a obce.
Ale ešte veľa som povedala, veľa čísiel a naozaj ďakujem veľmi pekne za podporu tohto návrhu, lebo podpora odznela aj zo strany OĽANO, aj zo strany SaS. Ale nedá mi ešte jedno číslo na záver. Primátori, keď hovoria o tom, že budúci rok ako im poklesnú, čo nepoklesnú zopakujem, príjmy, tak ja by som bola rada, keby sme ešte sa vrátili k tomu, že v tomto roku koľko peňazí budú mať z titulu, že dochádza k tichému zdaňovaniu príjmu. Takže koľko príjmov ešte budú mať od ľudí, čo by si akože zaslúžili mať ľudia vo svojich peňaženkách. Je to, uvediem tu len pár čísiel z Rozpočtovej rady. Bratislava, lebo ste aj pán poslanec Heger, chceli čísla, Bratislava oproti schválenému rozpočtu odhad Rozpočtovej rady kvôli tomu, že dochádza k tichému zdaňovaniu príjmov v tomto roku rastú príjmy o 3 430 000 eur. Trenčín 344 115, Košice 1 516 222. Vrátim sa k tomu, áno je treba financovanie samospráv a treba o tom diskutovať. Však aj my sme to otvorili minulý týždeň. Hovorme o tom. Ale pre mňa nie je prípustné a pre nás nie je prípustné to, že na úkor ľudí tu rastú príjmy samosprávy. Musí to rásť spravodlivo, rovnomerne. A keď máme vyššie príjmy, tak majú mať vyššie príjmy aj ľudia. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.6.2019 16:39 - 16:44 hod.

Irén Sárközy Zobrazit prepis
Prosím vymazať meno aj celé okienko.
===== najväčší argument kvôli tomu sme pristúpili k tomu zákonu. Vo vystúpení pán Suchánek, na všetky vystúpenia som reagovala, tu dovoľte, aby som reagovala teraz. Áno, adresovali VÚC-ky list aj na mňa. Priznám sa, že mi napísali, že pán poslanec Irén Sárközy, čo ako ma prekvapilo, ale dobre, v poriadku, ale oni v tom liste napísali to, že o koľko im znižujeme príjmy. Nie je to pravda. Zopakujem, zdôrazňujem. Je to zavádzajúce. Tento návrh nikomu neznižuje príjmy, nikomu neklesnú príjmy o 14 mil. a 15 mil. a x-miliónov. Pravdou je opak. Pravdou je to, že im oproti súčasnému roku príjmy v budúcom roku porastú. Porastú o 100 mil. eur. Takže zdôrazňujem, pán kolega, keď ste vystúpili a ste tu citovali čísla, tak nie je to pravda. Je to zavádzajúce.
Rovnako tu pán kolega tu hovorí, že akože čo je to pre ľudí, že šesť eur, akože sa nezaoberajme. Nie je to pravda. Práve tento náš návrh ľudia si veľmi vážia. A máme veľmi dobré ohlasy ľudí. Však robíme aj my, poslanci, aj poslanci VÚC-ky, poslanci samosprávy, pre nás je najpodstatnejšie to, aby sme robili také, pripravovali, zákony, ktoré sú pre ľudí. A nemôžem zdieľať váš názor, že 6 eur je nič. Šesť eur je pre niektoré rodiny čiastka, ktorá a táto čiastka im patrí, pretože oni túto čiastku doteraz odviedli a mali z toho príjmy samosprávy a obce.
Ale ešte veľa som povedala, veľa čísiel a naozaj ďakujem veľmi pekne za podporu tohto návrhu, lebo podpora odznela aj zo strany OĽANO, aj zo strany SaS. Ale nedá mi ešte jedno číslo na záver. Primátori, keď hovoria o tom, že budúci rok ako im poklesnú, čo nepoklesnú zopakujem, príjmy, tak ja by som bola rada, keby sme ešte sa vrátili k tomu, že v tomto roku koľko peňazí budú mať z titulu, že dochádza k tichému zdaňovaniu príjmu. Takže koľko príjmov ešte budú mať od ľudí, čo by si akože zaslúžili mať ľudia vo svojich peňaženkách. Je to, uvediem tu len pár čísiel z Rozpočtovej rady. Bratislava, lebo ste aj pán poslanec Heger, chceli čísla, Bratislava oproti schválenému rozpočtu odhad Rozpočtovej rady kvôli tomu, že dochádza k tichému zdaňovaniu príjmov v tomto roku rastú príjmy o 3 430 000 eur. Trenčín 344 115, Košice 1 516 222. Vrátim sa k tomu, áno je treba financovanie samospráv a treba o tom diskutovať. Však aj my sme to otvorili minulý týždeň. Hovorme o tom. Ale pre mňa nie je prípustné a pre nás nie je prípustné to, že na úkor ľudí tu rastú príjmy samosprávy. Musí to rásť spravodlivo, rovnomerne. A keď máme vyššie príjmy, tak majú mať vyššie príjmy aj ľudia. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.6.2019 16:36 - 16:38 hod.

Irén Sárközy Zobrazit prepis
Veľmi pekne vám ďakujem za dnešnú rozpravu. Odzneli tu naozaj čísla, objektívne čísla a na záver, ale mi dovoľte, aby som sa vrátila k tomu, čím som začala. Dneska Rada pre rozpočtovú zodpovednosť Iness ineko hovoria o tom, že dochádza k tichému zdaňovaniu ľudí. A toto je pre mňa ten apel, a toto je pre nás ten apel, že musíme s tým niečo urobiť. Naša strana sa nemôže na to pozerať, že my vieme o tom, že ľudia zdaňujú a rastie tiché zdaňovanie ľudí a my si zatvárame oči a nebudeme s tým nič robiť, nie musíme to upraviť a musíme to spravodlivo nastaviť. Že to má dopad na samosprávy áno má to dopad, ale pre ľudí musíme byť spravodlivý. Takže toto je pre nás ten najväčší argument kvôli tomu sme pristúpili k tomu zákonu. Vo vystúpení pán Suchánek, na všetky vystúpenia som reagovala, tu dovoľte aby som reagovala teraz. Áno adresovali VÚC-ky list aj na mňa ...
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.6.2019 15:59 - 16:05 hod.

Irén Sárközy Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Veľmi rada by som, ďakujem veľmi pekne za podporu v prvom rade. Zmenou nastavenia vykresávania nezdaniteľnej časti tak ako spomína pán poslanec dotklo by sa teda len zarábajúcich medzi 2 022 a 2 029 eur mesačne, musíme to samozrejme opraviť. Chcem ale zdôrazniť, že nešlo o nejakú chybu ale len o chýbajúcu dohodu na forme zmeny tohto komplikovaného mechanizmu. Do úvahy totiž prichádzalo viacero alternatív od aktuálne dohodnutej cez zachovanie rovnovernosti marginálneho zdanenia či dokonca súvisiace posunutie hranice pre zvýšenú sadzbu dane. Dohoda je už na stole a v rámci druhého čítania sa podľa nej aktualizujeme spomínaný vzorec. Pozmeňujúci návrh bude v takomto, bude mať takýto text, bude mať takúto textáciu. V bode 2 dáme pozmeňujúci návrh je vyšší ako 100-násobok platobného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 48,3 násobku platobného životného minima a 27 % základu dane. Ak táto suma je nižšia ako nula nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule. Takže samozrejme dôjde k vyklesávaniu a uvedomujeme si ale hovorím pri predkladaní sme mali na stole tri alternatívy a sme sa rozhodovali, ktorá by bola najvhodnejšia alternatíva.
A teraz tá druhá otázka, ktorá sa priznám je komplikovanejšia a nikdy, nikdy som sa s tým nestretla, žeby existoval rovnaký recept pre všetky obce pre všetky mestá a pre všetky VÚC-ky. Pretože situácia všade v každej jednej VÚC-ke je iná, vynútiteľné výdavky vyčísliť ako neviem si predstaviť pretože to nie je nejaké percento ako v jednom meste je taká, taký podiel, v druhom meste je iný podiel. Nie je to samozrejmé číslo, ktoré, ktoré by sa dalo takto vyčísliť. Ani neviem presne, že čo rozumiete pod tým, že vynútiteľné výdavky. Ale aspoň keď už neviem konkrétne v prípade každej každá jedna obec každé jedno mesto to bude mať iné percento a to bude iná suma ale preto to nemám a preto ani nie je možné disponovať s takouto sumou. Ale ja by som sa vrátila k tomu INES-u pretože tam to vidíme veľmi jednoznačne. Kým daňové príjmy obcí z dane z nehnuteľnosti teda sú to príjmy, ktoré určuje obec porástli z 320 eur na 359, tak ten nárast od roka 2014 do roka 2019 bol 12 %. Daň za špecifické služby za psa, ubytovanie, automaty atď. v roku 2014 bolo 176 teraz 215, tam ten nárast o je 16 %. Vrátim sa k tomu, daň z príjmov fyzických osôb v roku 2014 bolo 1 427, v roku 2019 - 2 162, takže tam ten nárast predstavuje 52 % to je to čom som hovorila, že priemerne 10 %.
Takže áno, tieto príjmy rástli, ja som aj povedala kvôli čomu takto rástli. A keď som hovorila aj o tom, že, že určite však preto, preto mestá riadia starostovia, primátori oni majú v rukách veľmi veľa nástrojov a neexistuje jeden nástroj. Niektorá obec, mesto sa rozhodne, že, že v mojom meste nebudú automaty a to znamená výpadok z tohto rozpočtu mesta značný výpadok ale sa tak rozhodli zas rozhodlo zastupiteľstvo a sa rozhodlo rozhodli primátori, starostovia. Takže, oni majú v rukách oni najlepšie vedia čo v tom meste sa dá urobiť kvôli tomu, aby mali aj na tie vynútiteľné výdavky ako vy hovoríte krytie. Nebude určite jeden recept pretože keď sa pozrete na to aj tie opatrenia, ktoré sú prijímané sú rôzne. Vychádzajúc samozrejme keďže je to samospráva aj oni vychádzajú z toho aká aký je záujem aká je vôľa ľudí a obyvateľov. Ale tie čísla, ktoré ja tu viem dneska odprezentovať, ktoré sú globálne tak tie globálne čísla hovoria jednoznačne pre, pre náš prospech. A možno by som ešte, ešte takú úvahu berte z mojej strany, ak aj tí primátori sa rozhodli o možno značnejšie rasty svojich príjmov v niektorých prípadoch to boli výrazné rasty, tak ja si myslím, že je veľmi namieste dopriať takýto nárast čistých príjmov aj pre občanov aj pre obyvateľov v obci a miest. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.6.2019 15:46 - 15:47 hod.

Irén Sárközy Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja som hrdá na to, že tie návrhy, ktoré predkladáme spolu s kolegami a ktoré možno predkladám aj ja, prechádzajú nielen s podporou koaličných poslancov, ale aj s vašou podporou. S podporou opozičných poslancov. To ma naozaj veľmi teší a možno to je pre mňa garancia toho, že prinášame tu také zákony, ktoré sú veľmi dobre vykonzultované aj s ministerstvami a sú veľmi dobre pripravené. Ja možno teraz ako som sa zamyslela, že ktoré je také, ale my, keď sme prišli s tým, že prečo dohody o vykonaní práce pre seniorov sú s odvodmi a pre študentov nie prišli sme. Vy ste to podporili rovnako alebo, keď sme prišli s mladomanželskými pôžičkami, lebo mladí ľudia naozaj potrebujú a je to taká veľmi výrazná podpora mladých rodín. To nebola len podpora koaličných poslancov, ale podpora celého pléna. Alebo, keď som prišla na poslednej schôdze z federálnymi dôchodkami, s federálnymi dôchodcami kde naozaj tam bola skrivodlivosť. Tiež som prišla ako s poslaneckým návrhom a celé plénum to podporilo. Mojou snahou je naozaj to, že prísť sem s takými návrhmi, ktoré budú mať podporu celého pléna a dneska je prvé čítanie. Druhé čítanie bude v septembri. Priestor na rokovania samozrejme stále je. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.6.2019 15:37 - 15:42 hod.

Irén Sárközy Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem za slovo. Dovoľte mi hneď reagovať, aby ste mohli potom na mňa reagovať. Ten príjem, o ktorom som hovorila, že je 27 % za posledné 3 roky, 10 % za posledných 5 rokov, aby bol taký príjem, tak do toho museli investovať hráči teda, iní, iné subjekty. Prečo mali takýto príjem? Prečo 27 % mali príjem samosprávy? Preto, lebo je vyššia zamestnanosť a rástli príjmy. Za to, že je vyššia zamestnanosť môžme vďačiť aj štátu, pretože štát cez stimuly pre rast zamestnanosti investoval 50 miliónov eur na to, alebo viac, aby sa vytvorili pracovné miesta a samozrejme zvyšovala sa stále minimálna mzda, to znamená, že sa podieľali na tých príjmoch aj zamestnávatelia, pretože oni museli platiť vyššie minimálne mzdy a samozrejme potom boli vyššie aj dane, takže na tom, že samosprávy sa mali oveľa lepšie za tie posledné 3 roky sa podieľal štát, sa podieľali zamestnávatelia a sa podieľali práve pracovníci, pretože dochádzalo k tichému zdaňovaniu.
Ďakujem veľmi pekne kolegyni, že podporuje náš návrh a áno, podstata tohto návrhu je, aby ľudia mali vyššie príjmy, ale dovoľte mi, aby som zareagovala na vašu kritiku. Keď hovoríte o tom, že nepredvídateľnosť, keď hovoríte o tom, že poslanecký návrh, tak vráťme sa do októbra minulého roka. V októbri v minulom roku práve my sme predložili návrh zákona, ktorý hovoril o tom, že zdvojnásobňujeme daňový bonus pre deti do 6 rokov, pretože stále vychádzame z toho, že musíme zohľadňovať aj to, čo je možné za danú situáciu. Vtedy sme vyčíslili dopad 70 miliónov, samozrejme, to je čistý dopad pre samosprávy, pretože keď rodiny platia nižšie dane, tak samosprávy mali vyššie, nižšie príjmy. Dneska, keď tu hovorí pani poslankyňa o tom, že nepredvídateľnosť a žiadna komunikácia, tak sa spýtam, v minulom roku práve pani
===== ... samosprávy, pretože, keď rodiny platia nižšie dane, tak samosprávy mali nižšie príjmy. Dneska, keď tu hovorí pani poslankyňa o tom, že nepredvídateľnosť a žiadna komunikácia, tak sa spýtam v minulom roku práve pani poslankyňa Verešová predkladala poslanecký návrh, pozmeňujúci návrh k nášmu návrhu a ten pozmeňujúci návrh bol o tom, že nie 70 miliónov ako my sme navrhli, ale treba zobrať 149 miliónov eur pretože oni navrhovali, že daňový bonus sa má týkať nie len detí do 6 rokov, ale každé jedno dieťa. Takže prepáčte, vy kritizujete za to nás, čo vy ste predložili. Keď ste vy v minulom roku predložili, že znížme príjmy samosprávam o 149 miliónov eur, tak táto kritika v mojich očiach nie je na mieste a za ten návrh, ktorý by mal dopad zopakujem cca 150 miliónov eur výpadok dane z príjmov fyzických osôb za ten poslanecký návrh pani Verešovej hlasovali celý poslanecký klub SaS okrem pána Jurzycu, OĽANO, SME RODINA, nezávislí Janckulík, Simon, Beblavý, Mihál, Kolesár, Dubačová, Petrík, Maďarič, Vašečka. Takže naozaj ja by som vás poprosila, zamyslite sa nad tou kritikou, keď to isté, keď robíte vy, tak je to namieste, je to v poriadku a my, keď predložíme návrh zákona, tak za to nás kritizujete. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.6.2019 15:37 - 15:42 hod.

Irén Sárközy Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem za slovo. Dovoľte mi hneď reagovať, aby ste mohli potom na mňa reagovať. Ten príjem, o ktorom som hovorila, že je 27 % za posledné 3 roky, 10 % za posledných 5 rokov, aby bol taký príjem, tak do toho museli investovať hráči teda, iní, iné subjekty. Prečo mali takýto príjem? Prečo 27 % mali príjem samosprávy? Preto, lebo je vyššia zamestnanosť a rástli príjmy. Za to, že je vyššia zamestnanosť môžme vďačiť aj štátu, pretože štát cez stimuly pre rast zamestnanosti investoval 50 miliónov eur na to, alebo viac, aby sa vytvorili pracovné miesta a samozrejme zvyšovala sa stále minimálna mzda, to znamená, že sa podieľali na tých príjmoch aj zamestnávatelia, pretože oni museli platiť vyššie minimálne mzdy a samozrejme potom boli vyššie aj dane, takže na tom, že samosprávy sa mali oveľa lepšie za tie posledné 3 roky sa podieľal štát, sa podieľali zamestnávatelia a sa podieľali práve pracovníci, pretože dochádzalo k tichému zdaňovaniu.
Ďakujem veľmi pekne kolegyni, že podporuje náš návrh a áno, podstata tohto návrhu je, aby ľudia mali vyššie príjmy, ale dovoľte mi, aby som zareagovala na vašu kritiku. Keď hovoríte o tom, že nepredvídateľnosť, keď hovoríte o tom, že poslanecký návrh, tak vráťme sa do októbra minulého roka. V októbri v minulom roku práve my sme predložili návrh zákona, ktorý hovoril o tom, že zdvojnásobňujeme daňový bonus pre deti do 6 rokov, pretože stále vychádzame z toho, že musíme zohľadňovať aj to, čo je možné za danú situáciu. Vtedy sme vyčíslili dopad 70 miliónov, samozrejme, to je čistý dopad pre samosprávy, pretože keď rodiny platia nižšie dane, tak samosprávy mali vyššie, nižšie príjmy. Dneska, keď tu hovorí pani poslankyňa o tom, že nepredvídateľnosť a žiadna komunikácia, tak sa spýtam, v minulom roku práve pani
===== ... samosprávy, pretože, keď rodiny platia nižšie dane, tak samosprávy mali nižšie príjmy. Dneska, keď tu hovorí pani poslankyňa o tom, že nepredvídateľnosť a žiadna komunikácia, tak sa spýtam v minulom roku práve pani poslankyňa Verešová predkladala poslanecký návrh, pozmeňujúci návrh k nášmu návrhu a ten pozmeňujúci návrh bol o tom, že nie 70 miliónov ako my sme navrhli, ale treba zobrať 149 miliónov eur pretože oni navrhovali, že daňový bonus sa má týkať nie len detí do 6 rokov, ale každé jedno dieťa. Takže prepáčte, vy kritizujete za to nás, čo vy ste predložili. Keď ste vy v minulom roku predložili, že znížme príjmy samosprávam o 149 miliónov eur, tak táto kritika v mojich očiach nie je na mieste a za ten návrh, ktorý by mal dopad zopakujem cca 150 miliónov eur výpadok dane z príjmov fyzických osôb za ten poslanecký návrh pani Verešovej hlasovali celý poslanecký klub SaS okrem pána Jurzycu, OĽANO, SME RODINA, nezávislí Janckulík, Simon, Beblavý, Mihál, Kolesár, Dubačová, Petrík, Maďarič, Vašečka. Takže naozaj ja by som vás poprosila, zamyslite sa nad tou kritikou, keď to isté, keď robíte vy, tak je to namieste, je to v poriadku a my, keď predložíme návrh zákona, tak za to nás kritizujete. Ďakujem pekne.
Skryt prepis