Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

17.9.2019 o 18:52 hod.

Ing. JUDr.

Irén Sárközy

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 17.9.2019 18:52 - 18:56 hod.

Irén Sárközy Zobrazit prepis
Ďakujem. Budem veľmi krátka, ale dovoľte mi reagovať. Ja veľmi pekne ďakujem za túto diskusiu, ale chcem vyzdvihnúť, že ak naozaj majú niektoré samosprávy problém zabezpečovať svoje kompetencie, naozaj, tak ako aj pán poslanec Mihál hovoril o tom, je to relevantná téma na diskusiu, či už na strane kompetencií alebo spôsobu ich financovania. Ale odzneli veľmi kritické názory zo strany samospráv aj na to, že zrušme VÚC-ky, lebo tam akože tie kompetencie, tie peniaze veľa by sme mohli ušetriť. Niektorí primátori majú názor, že, teda zase VÚC-ky majú názor, že máme na Slovensku veľa obcí, veľa miest, tak áno, je to, je to ďalšia téma na ďalšiu diskusiu.
Ale chcem, ale veľmi chcem zdôrazniť, že ani pre samosprávy, ani pre ich obyvateľov nebude dobré, keď tu vznikne taký fenomén, že primátori alebo predsedovia, predsedkyňa VÚC-ky budú chcieť zabrániť znižovaniu daní zamestnancom. Toto ja si myslím, že ani politicky, ani ľudsky to nie je dobrý marketing. Ako možnože získajú nejaké politické body do ďalších volieb, ale my znižujeme dane pre ľudí a budeme stále znižovať, naša strana, kým, kým budeme mať možnosť.
A teraz občania budú môcť aj podľa vášho hlasovania zistiť, že kto chce znižovať dane a kto nechce znižovať dane ľuďom. Možno pripomínam, že v prvom, pri prvom hlasovaní váš poslanecký klub podporil tento návrh, tak očakávam, že aj v druhom kole tá podpora bude aj z vašej strany.
Ešte by som chcela možno dodať to, že čo, koľko to bolo pre samosprávy, že dochádzalo k tichému zdaňovaniu a za päť rokov z tohto, že sme my neupravili, nezvýšili sme nezdaniteľnú časť, tak profitovali samosprávy a bolo to 700 miliónov eur. A keď hovoríme aj o daňovom mixe, tak treba povedať na rovinu to, že za posledné tri roky, teda od roku 2016 do roka 2017 príjmy samospráv rástli o 27 %. Takže takýmto tempom za tri roky rástli dane z príjmov. Príjmy štátu rástli o 13 %. Takže čo to znamená? Keď vy voláte po tom, aby bol daňový mix, tak znamenalo by to, že aj daňové príjmy samospráv by nepredstavovali za tri roky 27 %, ale boli by na úrovni daňových príjmov štátu, to znamená 13 %. Takže my tu môžme rozprávať ako o tom, ale tí, ktorí si to prepočítali, aj starostovia, tak veľmi nechcú ten daňový mix, musím vám to povedať na rovinu.
Na druhej strane musím povedať aj to, že mesto Komárno, v týchto dňoch akurát sa mi dostalo do ruky hospodársky výsledok za prvý polrok. Mesto Komárno má 3 milióny zisku. Tri milióny zisku. No akého zisku? To, to je z tých výsledkov. A neni tu už pán poslanec Mihál, win-win. Som presvedčená, že kompromis - nárast príjmov samosprávam 130 miliónov, nárast príjmov ľudí 130 miliónov - je to kompromis z našej strany a aj z toho titulu, lebo naozaj ľuďom narástla čistá mzda o 17 % a áno, možno niektorí, aj pán poslanec Mihál hovoril, že odvaha, áno, je to možno odvaha, ale, ale robíme to pre ľudí, a je to, je to naša agenda, tak ako, ako to aj on hovoril a my sme za to, aby sa znižovali dane ľuďom.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.9.2019 17:57 - 18:14 hod.

Irén Sárközy Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Znižujeme daňové zaťaženie ľudí, o tomto je tento náš návrh zákona. A prečo sme pristupovali k takejto zmene, k znižovaniu dane, teda tým, že zvyšujeme nezdaniteľnú časť základu dane? Tak dôvodom bol jednak komentár Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý koncom roka komentoval takto: "Občas nahlas, väčšinou potichu". Poukázala rozpočtová rada na to, že roztvárajúce sa nožnice spôsobené zaostávaním rastu odpočítateľných položiek za rastom príjmov viedli v sledovanom období od roka 2008 do roka 2016 k nárastu v efektívnom zaťažení daňou z príjmov fyzických osôb, teda aj tento vývoj pokračuje ďalej aj v roku 2017-2019. To je prvý dôvod. Takže čo to znamená?
Jednoduchými slovami povedané, dochádza k tichému zdaňovaniu. Čo znamená tiché zdaňovanie? Znamená to, že my máme odpočítateľnú položku zo základu dane, teda čiastku, ktorá nebude zdaňovaná, tá rastie iným tempom, ako rastú príjmy. Tým dochádza k tichému zdaňovaniu. Je to údaj a upozornila nás na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ďalej. Začiatkom tohto roka sme zase čítali správu Európskej komisie a Európska komisia konštatuje: "Kým v krajinách OECD daňové zaťaženie práce je na úrovni 49,7 %, tak v Slovenskej republike je to 53,9 %.". Opäť Európska komisia nás na to upozornila, že nie je to správne. Na Slovensku ľudia sú, a práca teda je daňovo zaťažená vyššou mierou, ako je v krajinách OECD, ako je v krajinách Európskej únie.
Takže vychádzali sme z týchto predpokladov a hľadali sme cestu, ako teda upraviť. Bolo to v roku 2016, keď prvýkrát sme sa stretli s týmto konštatovaním, tak my sme sa obrátili na ZMOS a začali sme s nimi rokovať. Ukázali sme im tie čísla a hovorili sme o tom, že treba s týmto niečo urobiť. Tie rokovania so ZMOS-om neboli úspešné, prišli ďalšie čísla, tak sme pripravili návrh. Ten návrh sme potom aj stiahli z parlamentu, pretože náš pôvodný návrh bol taký, že v prvom roku, teda od budúceho roka sme mali v pláne zvýšiť nezdaniteľnú, nezdaniteľný základ základu dane z 19,2 na 21 % a v ďalšom roku až na 22,7 %. Stiahli sme ten návrh, lebo sme chceli byť ústretoví a chceli sme byť, chceli sme urobiť kompromisný návrh voči samosprávam.
V tom pôvodnom návrhu, ešte keď sa vrátim k tomu, v roku 2017, keď sme začali rokovať so ZMOS-om, tak celá strana MOST - HÍD zvýšením nezdaniteľnej časti základu dane dať na takú úroveň, aby z minimálnej mzdy ľudia, zamestnanci, podnikatelia, neplatili daň z príjmu, pretože takto to bolo aj predtým. Po rokovaniach so zástupcami ZMOS bol tento návrh zmiernený tak, aby sa zachoval aj medziročný nárast financií samosprávam z dane z príjmov fyzických osôb voči schválenému rozpočtu na tento rok.
Pred parlamentom pred pár dňami tu boli zástupcovia VÚC, ktorí hovorili o tom, že neexistuje žiadne vyčíslenie a žiadny dopad tohto nášho návrhu, tak, samozrejme, nie je to tak, pretože my od začiatku hovoríme o tých číslach, ktoré, samozrejme, môžu ešte mierne byť iné, do konca roka však nemáme ešte ukončený rok 2019, ale podľa prognózy, podľa júlovej prognózy ministerstva financií v roku 2020 majú rásť príjmy z daní z príjmov fyzických osôb o 262 miliónov eur. Vplyv zvýšenej nezdaniteľnej časti základu dane by bol pre samosprávy 133 miliónov eur, čo znamená, že u ľudí by zostalo 133 miliónov eur a medziročne by stále došlo k nárastu príjmov samospráv o cca 129 miliónov eur. Takže máme presne vyčíslené podľa tých dostupných údajov z júnovej prognózy ministerstva financií.
A keď sme tento návrh podali, tak na začiatku nás chválili, že konečne je tu systémový návrh, bolo to treba, však upozornili nás na to a dostali sme len pochvalu, až na moment, keď samozrejme, nám je to známe, že ak všetky príjmy z daní sú príjmami samospráv a VÚC, to znamená, že ak ľudia budú platiť nižšie dane, tak samosprávy budú mať o to menej. Tak samosprávy začali protestovať proti tomuto návrhu, i keď my sme na jednej lodi. Tento celý návrh je o tom, aby sme robili takú politiku, aspoň naša strana tu je kvôli tomu v parlamente, aby sme pomohli ľuďom, aby sme znižovali dane ľuďom. A ja som presvedčená o tom, že takisto je to aj záujmom samospráv, obcí, miest, aj VÚC, aby ľudia platili nižšie dane.
Tento náš návrh teda hodnotili alebo pripomienkovali inštitúcie. Inštitút ekonomických a spoločenských analýz INESS zverejnil tabuľku spolu s komentárom, ktorá prezentuje fakt, že 80 % daňových príjmov obcí dnes tvorí daň z príjmov fyzických osôb. Váha tohto zdroja rastie s rastúcou zamestnanosťou a s rastúcou priemernou mzdou. Obce a VÚC, citujem stanovisko INESS: "Obce a VÚC priamo profitujú z tichého zdanenia, to znamená, rýchlejšieho rastu miezd a zvyšovania nezdaniteľnej časti základu dane.". V parlamente hovoria o nich, v parlamente je návrh na obmedzenie tichého zdanenia a obce sú proti.
V tej správe alebo v tom komentári je aj tabuľka. Tabuľka hovorí to, že za roky 2014 až 2019, keď v roku 2014 mali príjmy samosprávy vo výške 1 miliarda 427-tisíc, v roku 2019 budú mať príjmy 2 miliardy 162-tisíc, takže tento nárast je 52 % za päť rokov.
Keď sa ale pozrieme, že akým tempom rástli priemerné mzdy ľudí, tak si myslíte v tejto sále niekto, že je to tiež 52 %? Lebo keby to bolo 52 %, tak, tak by sme asi nemali tento návrh na stole, ale priemerná mzda rástla z 858 eur na 1 063 eur, takže ľuďom rástli príjmy o 24 %. Zopakujem, samosprávam rástli príjmy o 52 %.
Ak znižujeme nezdaniteľnú časť základu dane, pomôžeme ľuďom s nízkymi príjmami, pretože ľudia, ktorí majú vyššie príjmy ako 3-tisíc eur, nemajú žiadnu nezdaniteľnú časť základu dane, ale samosprávy, samozrejme, majú možnosť aj iných príjmov, ale nemuseli by sa spoliehať na 80 % z daňových príjmov a keď sa pozrieme na to, že akým tempom rástli príjmy, ktoré určuje, určujú obce a mestá, tak dajme tomu, keď sa pozrieme, že daň z nehnuteľností, lebo daň z nehnuteľnosti naozaj platia ľudia, ktorí sú bohatší, ktorí disponujú s nehnuteľnosťou, tak daň z nehnuteľnosti za tých päť rokov je nárast nie 52 %, ale 12 %. Alebo sú ďalšie špecifické dane, ako daň zo psa, ubytovanie, alebo automaty. Však sme svedkami teraz, že sú, sú obce, teda veľké mestá, ktoré vôbec ako zrušili daň z automatov, lebo zakázali hazard, tiež teda určuje tento druh dane obec, tak ten nárast predstavuje 16 %.
Klub 500 hovorí to, že za 13 rokov je nárast príjmov samospráv 30 miliárd eur a teda 28 miliárd eur vyplýva z toho zdanenia a 2 miliardy eur majú príjmy obce, mestá, samosprávy z toho titulu, že sme neopravili nezdaniteľnú časť základu dane.
Protestovali pred parlamentom samosprávy a hovorili, hovorili to, že sme nerokovali, nie je to pravda, že nemáme to finančne vyčíslené, máme to finančne vyčíslené, a tiež sa nepáči samosprávam, že poslanci podávame návrhy zákonov. Ja si myslím a som za to, že poslanec Národnej rady, vyplýva to z ústavy, má zákonodarnú iniciatívu a áno, prichádzame so zákonmi do Národnej rady. Ja som predkladateľka alebo spolupredkladateľka asi 15 zákonov, všetky zákony prešli a všetky zákony, ktoré sme predávali, podávali, boli v prospech ľudí.
A ak nás samosprávy kritizujú, tak sa ja pýtam, prečo za minulý rok nevyčerpali 40 miliónov z eurofondov a samosprávam tých 52 % nárast príjmov nebolo len tak z ničoho nič, pretože my tu v parlamente sme prijali zákon, ktorý má za dôsledok, že sa zvýšili príplatky za nočnú zmenu, za víkendy, za sviatky. Vďaka tomuto opatreniu a samozrejme zaplatia to zamestnávatelia, zaplatí to štát, rástli príjmy len za minulý rok samosprávam o 125 miliónov eur. Vtedy samosprávy sa neozývali, že prečo poslanci a prečo tuto prijímame takéto zákony.
Ja chcem vyzdvihnúť, že zvýšenie teda nezdaniteľnej časti základu dane považujem za dobré riešenie, za systémové riešenie a som veľmi rada, že na pôde tohto parlamentu s nami súhlasí aj opozícia. Návrh novely zákona o dani z príjmov je teda v prvom čítaní, malo širokú podporu - 125 za, 0 proti, 4 nehlasovali, 11 bolo neprítomných a 10 poslancov sa zdržalo hlasovania. Ja som sa zúčastnila, aj moji kolegovia, aj pán poslanec Antal, pán štátny tajomník Švejna, viacero diskusií aj v médiách, kde sme naozaj diskutovali aj so zástupcami ZMOS-u aj ja som bola na takýchto diskusných fórach a stále, zhodli sme sa na tom a vždycky sme hovorili, že dobre. Ak si myslíte, že treba vylepšiť tento návrh, tak do druhého čítania, prosím vás, dajte nám konštruktívny návrh a poďme rokovať, ale my sme žiadny návrh zo strany ZMOS nedostali.
A ja som sa aj opýtala v jednej relácii, že ak ZMOS hovorí, že 19,2 na 21 je veľa, že budúci rok budú mať aj ľudia 130 % aj obce aj mestá, plus 130 %, vychádzame z analýz, ktoré sme robili aj s nezávislými finančnými organizáciami, tak, prosím vás, dajte vy návrh. Ale nehnevajte sa, nemôžem súhlasiť s tým. Samozrejme ZMOS neprišiel so žiadnym iným návrhom, len celý čas hovorili to, že nesúhlasia s naším návrhom a neviem si predstaviť, prečo nechcú dopriať ľuďom ani 0,01 % zníženia dane. Ako tento prístup, si myslím, nie je konštruktívny a svedčí o tom, že niektorí primátori, ktorí chcú kandidovať vo voľbách v budúcom roku, asi na tomto si budujú politickú kariéru a jediným cieľom kritiky tohto nášho návrhu je politizovať túto, túto vec, ktorá je vecne, argumentačne pripravená, ktorú podporujú všetky finančné inštitúcie.
A ešte mi dovoľte, lebo skoro som na to zabudla, keď obce a mestá hovoria, že nám štát nikdy nič nedáva, tak aj za minulý rok bolo 50 miliónov na vytvorenie nových pracovných miest a keď sa vytvoria nové pracovné miesta, tak sa zvyšuje daň z príjmov. V roku 2014 ľudia, ktorí majú naozaj nízke príjmy z minimálnej mzdy neplatili žiadnu daň, teraz v roku 2019 aj z minimálnej mzdy ľudia platia daň a z minimálnej mzdy odvádzajú 24 eur. Ja som tu za to a aj naša strana je tu za to, aby sme ľuďom zvýšili, znížili dane s tým, že zvyšujeme nezdaniteľnú časť základu dane. Máme to pripravené. Ja (zaznievanie gongu) vás len chcem poprosiť, aby ste tento náš návrh v prospech ľudí, v prospech vašich, našich voličov podporili.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.9.2019 17:53 - 17:56 hod.

Irén Sárközy Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, tak ako som to avizovala, podávam pozmeňujúci a doplňujúci návrh k môjmu návrhu a tento návrh vychádza zo skutočnosti, keďže do obchodného registra sa zapisuje viac ako stotisíc údajov a k dnešnému dňu bolo zaslaných od, zo strany podnikateľov menej ako desať percent, tak navrhujeme, aby táto lehota bola predĺžená, prechodná lehota na zapísanie len tohto údaja, do 30. 6. 2020 s tým, že súčasne teda zavádzame pravidlo, podľa ktorého každý bežný, teda iný návrh, na zápis súd musí zapísať do dvoch pracovných dní od podania nového návrhu.
Vychádzame zo skutočnosti, tento pozmeňujúci návrh bol konzultovaný s registrovými súdmi aj s ministerstvom spravodlivosti, konkrétne aj s pánom ministrom. My sme o tom diskutovali aj v ústavnoprávnom výbore. Priznám sa, že ešte po tých diskusiách vyplývala ďalšia zmena. Doplnili sme tam jednu vetu, aby tá právna istota bola ešte väčšia. Takže tento pozmeňujúci návrh, ktorý podávam, vznikol na základe konsenzu a pomôžeme teda registrovým súdom, aby mohli v tejto novej zákonnej lehote splniť túto povinnosť.
Takže dovoľte mi, vážený pán predseda, aby som prečítala pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý znie nasledovne:
V čl. I sa slová "Ak ide o návrhy na zápis podľa § 15e, lehota podľa § 8 ods. 1 prvá veta je do 31. marca 2020 desať pracovných dní; ustanovenie podľa § 13 ods. 3 tým nie je dotknuté." nahrádzajú slovami "Ak nie je ďalej ustanovené inak, návrh na zápis podľa § 15e musí registrový súd vybaviť do 30. júna 2020; lehoty podľa § 8 ods. 1 a § 13 ods. 3 sa do 30. júna 2020 nepoužijú. Ak je po podaní návrhu podľa § 15e podaný ďalší návrh na zápis týkajúci sa tej istej zapísanej osoby, návrh na zápis podľa § 15e registrový súd vybaví spolu s ďalším návrhom na zápis týkajúcim sa tej istej zapísanej osoby v lehote podľa § 8 ods. 1 a § 13 ods. 3.".
Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.9.2019 17:49 - 17:52 hod.

Irén Sárközy Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom novely je zmeniť existujúcu právnu úpravu zákona ohľadne lehôt na vybavenie návrhu na zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra a zároveň poskytnúť registrovým súdom primeranú lehotu pre vybavenie tohto návrhu tak, aby to neovplyvňovalo vybavovanie bežnej agendy obchodného registra. Zákonom č. 52/2018, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bola zavedená všeobecná povinnosť evidencie konečných užívateľov výhod pre subjekty zapísané v obchodnom registri, pričom je ustanovená povinnosť pre subjekty zapísané v obchodnom registri dodatočne doplniť chýbajúce údaje o konečných užívateľoch výhod do obchodného registra do 31. decembra 2019.
Berúc do úvahy skúsenosti s podobnými jednorazovými plošnými povinnosťami smerom k obchodnému registru, najmä pri prechode na euro v roku 2009, v praxi to bude znamenať, že registrové súdy budú koncom roka 2019 a začiatkom roka 2020 zahltené návrhmi na zápis údajov o konečných užívateľoch výhod, pretože väčšina firiem si splnenie tejto povinnosti nechá na poslednú chvíľu.
Aby som vás informovala, do dnešného dňa alebo do týchto dní asi 10 % firiem splnilo túto povinnosť. V tom mojom návrhu a v prvom čítaní som navrhovala, aby lehota na vybavenie návrhov na zápis konečných užívateľov výhod bola prechodne predĺžená priamo zákonom namiesto dvoch dní na desať pracovných dní a aby táto lehota bola predĺžená do 31. marca 2020.
V rozprave chcem vystúpiť, vážený pán predseda, a chcem podať aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh na úpravu týchto lehôt. Takže toľko stručne na úvod a prosím potom o slovo v rozprave.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.9.2019 9:14 - 9:16 hod.

Irén Sárközy Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh zákona v druhom čítaní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.9.2019 9:11 - 9:12 hod.

Irén Sárközy
Chcela by som navrhnúť hlasovanie k tomuto bodu programu zajtra o jedenástej. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 12.9.2019 9:02 - 9:03 hod.

Irén Sárközy Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Vážený pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2019 14:54 - 14:55 hod.

Irén Sárközy
Ďakujem za pripomienku, ale neboli veľmi k môjmu vystúpeniu, ale boli to otázky, ktoré ja si myslím, že pán minister už jasne zodpovedal aj v médiách, aj vo svojich vystúpeniach, aj v prvom čítaní. Ale ak sa nájde ešte otázka, ktorá nebola zodpovedaná, tak je tu priestor, pán minister určite zodpovie a vysvetlí. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.9.2019 14:42 - 14:52 hod.

Irén Sárközy Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pri predkladaní tohto zákona sme mali možnosť rozprávať sa s viacerými ľuďmi od lesníkov cez ochranárov a ďalších, pre ktorých je príroda a les dennodennou súčasťou života. Mnohí z nás, verím, že všetkým poslancom a poslankýň ochrana prírody leží na srdci. Len môj pocit z diskusií, ktoré prebiehajú na sociálnych sieťach, je taký, že ľudia častokrát pre strom nevidia les. Sama som nevedela, ako sa mám k tejto diskusii postaviť, ale po štúdiu predloženého návrhu zákona o ochrane prírody a krajiny som si položila základné otázky, a to:
Pomôže táto novela zákona o ochrane nášho prírodného národného dedičstva, ochrane prírody a lesa, ktorý je tak hlboko spätý s tradíciou našej krajiny? Prvá otázka.
Druhá. Ublíži tento zákon alebo prijatie tohto zákona niekomu ekonomicky?
Tretia otázka, ktorú som si položila, bola, čo sa stane, ak dôsledkom, akým dôsledkom budeme čeliť, ak tento návrh neschválime?
Tak ja som si našla odpoveď na mnou položené otázky asi takto. Na prvú otázku, dneska máme návrh na stole, je to kompromis a som presvedčená, že je to dobrý kompromis, a som presvedčená o tom, že posunie ochranu našich lesov o značný krok dopredu. To hovorím zodpovedne po tom, ako som si vypočula množstvo požiadaviek aj zo strany ochranárov, lesníkov, vlastníkov lesov, či verejnosti, tak odbornej, ako i laickej. Každá z týchto skupín by vedela predstaviť tú alebo onú formuláciu prísnejšie, niekto mäkšie, niekto práve ešte tvrdšie. A práve to ma utvrdilo v tom, že výsledok, ktorý pán minister tu má pripravený a predložil, je naozaj dobrý, má, s realistickým výsledkom, ku ktorému viedli mesiace diskusií, a ako viem, aj možno ostré hádky. Preto som presvedčená o tom, že prijatím tohto návrhu, kolegovia, urobíme ten základný a nevyhnutný krok, krok, ktorý nás, verejnosť a lesníkov vyvedie z toho bludného kruhu dlhoročných diskusii, obviňovaní sa a vytvoríme ten nevyhnutný, a na to sme tu, legislatívny rámec, ktorý umožní konečne reálne robiť niečo pre záchranu našich chránených území, predovšetkým národných parkov.
Ekonomická otázka, moja druhá otázka. Na túto otázku mám nasledujúcu odpoveď. Napriek tomu, že existujú silné obavy medzi lesníkmi a je potrebné mať na zreteli, že zákon nebude mať negatívny dopad ekonomický, mnohé informácie, ktoré sa aj v posledných dňoch objavili, sú zavádzajúce a aj nepravdivé. Verím, že pri nasledujúcich číslach budete so mnou súhlasiť.
Podľa Zelenej správy za rok 2018, ktorú vláda schválila minulý týždeň, máme na Slovensku celkovo zhruba 2 milióny hektárov lesa. Rozloha všetkých slovenských národných parkov, z ktorých každý je výnimočný, nielen v rámci Slovenska, ale aj v rámci Európy, je aj, dokonca aj sveta, približne 320-tisíc hektárov, ale z toho je menej ako 80 % lesných pozemkov. Takže nerozumiem celkom dobre niektorým obavám, nakoľko hlavným cieľom je ochrániť predovšetkým tie lesy, ktoré nepredstavujú ani 15 % celkovej rozlohy lesných pozemkov Slovenskej republiky. Myslím si a som presvedčená, že je našou povinnosťou prijať tento zákon a dať konečne jasne najavo, že národné parky, kde tak mnohí radi trávime voľné chvíle, sú tu primárne pre, preto boli vyhlásené teda primárne národnými parkami, a je to na ochranu nášho dedičstva, na ochranu vzácnej biodiverzity a nie primárne miestom, kde sa máme pozerať na ekonomické výsledky a na hospodársky zisk. Zvyšných viac ako 1 700 000 hektárov je stále dostatočným priestorom na zabezpečenie plne funkčného a prosperujúceho lesníctva či drevárskeho priemyslu.
Na tejto schôdzi máme na stole aj návrh novely zákona o lesoch a oba tieto zákony, po ich prijatí môžu zásadným spôsobom posunúť kvalitu hospodárenia v našich lesoch. Z hľadiska zákona o ochrane prírody som presvedčená o tom, že je našou povinnosťou predložený návrh zákona o ochrane prírody a tým nedopustiť ďalšie pustošenie národných parkov Slovenska.
Dovoľte mi tu, na tomto mieste povedať, že toto je unikátna šanca ukázať aj za nás, že jak to s ochranou životného prostredia myslíme vážne a nesmieme pripustiť, aby sa táto téma stala čisto politickým divadlom, či reflexiou na záujmy niektorých jednotlivcov.
A čo sa stane, ak novelu neschválime? Nič. Momentálne na stole neexistuje a nie je žiadna iná alternatíva, ktorý by dokázala priniesť to, čo v ochrane lesov a prírody potrebujeme, alebo sme potrebovali už oveľa skôr. A preto naše rozhodnutie posunúť sa vpred nesmieme odkladať. Nielen preto, že je tu odôvodnená sťažnosť zo strany Európskej komisie, ale preto, že sami vidíme, verejnosť vrátane niektorých lesníkov na to už v poslednom období naozaj výrazne poukazuje, že súčasný stav ochrany predovšetkým národných parkov je nedostatočný.
Tento týždeň boli komunikované aj výsledky prieskumu agentúry AKO k podielu bezzásahových území v národných parkov a hovoria jasnou rečou. Podľa takmer každého tretieho obyvateľa by výmera bezzásahových území mala dosahovať polovicu rozlohy každého národného parku. A každý piaty obyvateľ považuje za primeranú až 75-percentnú výmeru bez zásahu. Čo to odkazuje lesníkom? - pýtam sa. Alebo nie? Verejnosť vidí príležitosť v bezzásahu v prírode a nie v lesníkoch, ktorí desaťročia hospodárili v lesoch. To hovorí veľa o tom, ako pristupujeme k lesom v súčasnosti a nerešpektujeme princípy, ktoré ctili naši otcovia.
Koľkí zo súčasných lesníkov môžu hrdo ukázať les svojim deťom bez toho, aby sa nehanbili pred svojimi otcami? Veľmi málo. A to naozaj nie je chyba ochranárov či verejnosti. Lesníctvo, ktoré si chce zachovať svoju tvár, česť a hrdosť, sa musí pozrieť do zrkadla. Predložený návrh zákona o ochrane prírody je jedným z krokov k sebareflexii našich lesníkov, nakoľko súčasná cesta hospodárenia nevedie nikam.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, všetci, ktorí tu dnes sedíme a nie sme lesníkmi či ochranári, musíme pristúpiť k hlasovaniu návrhu zákona s plnou zodpovednosťou. Nie je to len otázka toho, koľko miliónov eur bude stáť prípadné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, že nemáme dostatočne zabezpečenú ochranu tých najvzácnejších území nielen z nášho národného hľadiska, ale v európskom meradle, že si nesplníme ustanovenia povinnosti vyplývajúceho z členstva v EÚ. Na túto otázku budeme musieť odpovedať, budú musieť odpovedať aj naši zástupcovia v Európskom parlamente a mnohí z nich práve z opozičných strán. Za rovnako, ba dokonca ešte za závažnejšie považujem nutnosť uvedomiť si, že neprijatím novely podporíme pokračovanie súčasných postupov pri hospodárení v lesoch, vrátane v chránených územiach, kde už zo samotného názvu je jasné, že hlavným zmyslom, poslaním a cieľom je práve ochrana týchto území.
Podporíme pokračovanie cesty, ktorá prinesie nevyčísliteľné a trvalé škody pre nás všetkých a pre naše deti?
Tento návrh zákona je samozrejme vnímaný ako koaličný návrh vlády, avšak príroda sa nebude týkať a nebude pýtať na našu politickú príslušnosť, osobné preferencie či záujmy. Odmení alebo potrestá nás za naše rozhodnutie bez ohľadu na politické tričká.
Preto verím, že dnes s plnou vážnosťou a zodpovednosťou, múdrosťou podporíte tento predložený návrh zákona o ochrane prírody a krajiny.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 15:18 - 15:19 hod.

Irén Sárközy Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Kolegovia, kolegyne, snažila som sa teda stručne v mojom vystúpení zhrnúť, ako tento návrh môže ovplyvniť práva národnostných menšín. Vnímam tu naozaj snahu poslancov zlepšiť situáciu, avšak tento problém si vyžaduje odbornú debatu a komplexné riešenie, a preto my sme strana spolupráce, ktorá chce spájať, nie rozdeľovať, treba o tom diskutovať a naozaj v tom druhom čítaní, teda pred druhým čítaním sa stretnúť so splnomocnencom vlády, lebo aj ja, keď som si pripravovala moje vystúpenie, tak som všetky body konzultovala s ním. A priznám sa, že jeho cenné poznatky z praxe treba využiť aj pri tvorbe legislatívy v tejto oblasti. Ďakujem veľmi pekne za všetky príspevky k môjmu vystúpeniu.
Skryt prepis