Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ja som, ja reagujem na kolegyňu, lebo som tušil, že bude hovoriť niečo, čo som mal asi aj ja na jazyku.
Áno, chcem povedať, že dnes hovorím aj ako primátor mesta, ktorý pred dvomi rokmi, keď nastúpil do funkcie, ako do celého funkčného obdobia, som prvé prijímal etické normy v meste. Etický kódex zamestnanca, ako sa má správať vo vzťahu k obyvateľom, etický kódex volených predstaviteľov, etický kódex zamestnancov organizácií mesta a tak ďalej a tak ďalej, ktorí, ktoré aj fungujú v živote.
Avšak etické normy sú normy, ktoré sa podľa môjho názoru nedajú úplne nanútiť zákonom, a teraz prinúťme každú jednu samosprávu, aby to prijali. Jednoducho to je to isté, ako keby sme si my tu prijali zákon, že si ideme schváliť etický kódex. No ak ho budeme chcieť mať, a teda tá diskusia tu je, tak si ho schválime bez toho, aby nám to nejaký zákon prikazoval. Áno, tie najzásadnejšie veci upravuje zákon o ochrane verejného záujmu. To je to, čo, čo už je všeobecne, teda že je na tom záujem, aby to bolo upravené.
Slovo verejnosti. Ja som bol 15 rokov poslancom a teraz som tretí rok primátorom. Za celú dobu, ja mám v každom jednom zastupiteľstve bod slovo verejnosti, ale volá sa to ináč a za celú dobu sa možno desiati tam prihlásili, že chcú vôbec niečo povedať. Preto sa pýtam, že či vôbec je nejaká takáto objednávka, požiadavka obcí, že je niekde problém. Ak je v troch obciach, nemôžme, nemôžme robiť, zovšeobecňovať to na celé Slovensko.
Čo sa týka komisií. Slovensko nie sú len mestá, veľké mestá, veľké obce, ale aj maličké obce, kde je problém ešte poslancov nájsť, nie ešte aby sme robili a nanucovali im, že majú mať nejaké komisie a zúčastňovať sa komisií. Tiež si myslím, že toto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja veľmi rýchlo zareagujem. S pánom kolegom Ivanom sme mali vonku veľmi búrlivú diskusiu a nakoniec sme došli na to, že vlastne hovoríme to isté obidvaja. Áno, keď sme si pozreli ešte zákon. Čiže vlastne de facto navrhujeme to isté, ale možno vy ste to nechceli tak navrhovať a žiaľ, je to tak. Čiže v tomto sme si asi zajedno.
Pani poslankyňa Kaščáková ešte na vás v súvislosti s tou Bratislavou iba chcem vysvetliť, lebo to niekde ako možno nezarezonovalo. Bratislava, Košice sú rozdielne v tom, že Bratislava má mestské časti, ktoré sú zároveň stavebným úradom. Košice nemajú stavebný úrad na mestských častiach, ale sú len na Košiciach ako meste, čiže v tom je rozdiel. Čiže správu poplatku v Bratislave majú vyberať mestské, majú mať mestské časti, pochopiteľne, lebo vydáva stavebné povolenie a teda vypočíta ona ten poplatok. To, ako to bolo v zákone nastavené, že magistrát mal vypočítavať poplatok, hoci stavebné povolenie on nevydával a nemal ho, čiže nemal ani dokumentáciu, z ktorého by bolo zrejmé, ako má vypočítať ten poplatok. Čiže to je len rozdiel.
A Košiciam sa dáva možnosť, že teda ak raz dôjdu do štádia, že budú mestské časti vydávať stavebné povolenia, aby išli v režime, ako pôjde Bratislava. Ja si myslím, že Bratislava je špecifická. V Bratislave sa dohodli aj na prerozdelení toho poplatku, čo si myslím, že je veľmi korektné, správu poplatku nechajme na mestských častiach a myslím si, že tu to bude fungovať, aspoň dúfam. Keď nie, tak, ako ste povedali, o rok sa vrátime k tomu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Len toľko chcem povedať, pani kolegyňa, že je to, je tu aj rastlinná a živočíšna výroba, takže ako nezabudli sme na to, to je jedna vec. A na druhej strane, to nejde len to, že niečo riešime. Samozrejme pán Antal, keď ste počúvala dobre, rieši iné veci, napríklad práve športoviská ako v jednotlivých obciach atď., práve kvôli tomu, lebo sme si mysleli s pánom kolegom Jakabom, že tieto veci tam chýbajú, tak preto sme navrhli tieto veci a práve preto nie všade dávame na to určitú "výnimku", ale preto sme to zadefinovali, že len v jednom katastri raz, to znamená, že nechceme, aby tu vyrástli len skleníky, ale samozrejme, je to určitá pomoc tým malým a stredným poľnohospodárom. Ja si myslím, že, ani ja nemám rád tie zákony, kde sú výnimky, ale na druhej strane (reakcia z pléna), áno, to máte pravdu, ale na druhej strane, samozrejme, chceme pomôcť tým pôdohospodárom a o tom je tento pozmeňujúci návrh. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, vítam túto živú a možnože aj plodnú debatu. Ja si myslím, že aj to poukazuje na to, že je to dôležitá otázka. Hoci aj ja súhlasím s tými, ktorí hovoria, že nie je to stopercentný návrh zákona, veď málokedy sa nám to podarí, aby sme dali na stôl úplne stopercentný, ale v každom prípade aj ja si myslím, že rieši dôležité veci v našom živote, v živote obcí. Takže preto si myslím, že to je dôležitá vec a to, že je taká živá diskusia, to je, preto je dobrá, lebo poukazuje na ďalšie a ďalšie veci. Ja si myslím, že život aj tak ide dopredu a my budeme na to reagovať. Reagujeme na to aj dnes a budeme na to reagovať aj v ďalšom období. Takže v každom prípade si myslím, že je to pozitívne. A preto dovoľte, aby som predniesol aj ja pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu, ktorý sme vypracovali s pánom poslancom kolegom Jakabom. Je to konzultované s ministerstvom financií aj s ministrom pôdohospodárstva a chceme pomôcť pôdohospodárom v prvom rade s týmto pozmeňujúcim návrhom.
Takže je to náš pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov, ako som spomenul, Tibora Bastrnáka a Eleméra Jakaba k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 271.
1. V čl. I sa dopĺňa nový novelizačný bod 3, ktorý znie: 3. V § 3 sa odsek 2 dopĺňa písmenami f) až h), ktoré znejú:
"f) stavba skleníka na pozemku evidovanom v katastri nehnuteľností ako orná pôda alebo záhrady s výmerou podlahovej plochy do 1 000 m²,
g) stavba skleníka určeného na hydroponické pestovanie rastlín s výmerou podlahovej plochy do 1 000 m², ak je skleník vykurovaný geotermálnou energiou,
h) stavba na pôdohospodársku produkciu a stavba využívaná na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie s výmerou podlahovej plochy do 1 500 m²."
2. V čl. I sa za bod 3 vkladá nový novelizačný bod 4, ktorý znie: 4. § 3 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Odsek 2 písm. f) až h) sa nevzťahujú na stavbu, ktorej stavebníkom je zároveň vlastník ďalšej stavby s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území a na stavbu ktorej stavebník súčasne uskutočňuje ďalšiu stavbu s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území."
Odôvodnenie: účelom pozmeňujúceho návrhu je rozšírenie negatívneho vymedzenia predmetu miestneho poplatku za rozvoj. S ohľadom na podporu pôdohospodárskej produkcie, rastlinná aj živočíšna výroba, sa navrhuje oslobodenie od miestneho poplatku za rozvoj špecifikovaných stavieb do stanovenej výmery zastavanej plochy a tým prispieť k podpore malých a stredných poľnohospodárov.
Prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu a samozrejme celého návrhu zákona.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem pánovi poslancovi Petrákovi za jeho príhovor. Možno mi dá za pravdu, že keď oni spolu s pánom poslancom Chomom pracovali na ich pozmeňujúcom návrhu, tak dosť intenzívne spolupracovali aj s naším klubom a musím povedať, že pri niektorých bodoch možno by som si nárokovala aj na spoluautorstvo. Chcem tu poukazovať na príklad na to, že rozhodne nepodporujeme to, aby sa paralelne vyberal poplatok, miestny poplatok za rozvoj a to, že mestá a obce doteraz si už určili v súvislosti s vydanými územnými rozhodnutiami alebo na základe nejakých iných zmlúv či nepomenovaných kontraktov povinnosti, ktoré uložili developerom práve za týmto účelom, aby sa mohol zabezpečiť účel tohto zákona. To znamená, aby sa už predtým, než by sa vyberal ten poplatok za rozvoj, tí developeri boli povinní zabezpečiť napríklad prostriedky, finančné, nefinančné na vybudovanie infraštruktúry, na vybudovanie zdravotníckych zariadení a iných stavieb, na ktoré sa práve tento miestny poplatok má vyberať. Ja súhlasím s mojou predrečníčkou a trošku ma predbehla v tom, keď spomínala, že áno, tento návrh zákona je parciálny, rieši parciálnu vec, parciálny problém. Nevyriešime s tým všetky neduhy, ktoré sú spojené so stavebným konaním a taktiež nevyriešime zmenu cestného zákona. Ale dávame obrovský nástroj do rúk poslancov mestských a miestnych zastupiteľstiev práve preto, že oni najlepšie poznajú tú situáciu v ich... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Sloboda, rozdiel medzi tými číslovaniami, že toto sa celé poposúva, ale tam bolo, tam je chybne uvedené v texte zákona. To by bol už problém, ktorý sa nedá odstrániť, resp. dá sa v treťom čítaní možno ešte poopraviť.
Pán kolega Ivan, športové účely nemôžu oslobodiť, tam obec nemôže si sama svojvoľne oslobodiť, že teraz športovú halu vyjmem z tohto, ak, lebo športová hala sa radí medzi tzv. ostatné stavby, ktoré sú, pre ktoré sadzbu ustanovujem, viete. Čiže vy by ste mohli len ustanoviť sadzbu pre ostatné stavby, ale nemôžte povedať vo VZN-ku, že oslobodzujem individuálnym aktom alebo takýmto aktom športové haly, ktoré by ste nemali explicitne v zákone možnosť oslobodiť. Čiže a bolo by to ostatné.
Športové stavby. No viete, zimné štadióny, futbalové štadióny, kiežby sme mali tých investorov toľko, že idú v každom meste stavať zimné štadióny alebo futbalové štadióny, aby ma zaťažovali touto výstavbou. Máme ich, na jednej ruke ich zrátame, koľko ich vzniklo. Čiže tuná hovoríme o tom, že vítame takúto výstavbu a chceme, aby takáto výstavba išla.
Nemôžem sa stotožniť s tou výtkou, ktorú ste adresovali, že si môže obec rozhodnúť, kto kde ustanoví sadzbu alebo neustanoví. Veď je to presne to isté, čo dávate vy 0 až 35. Aký je rozdiel medzi 0 až 35 a tým, že nemusím ustanoviť pre všetky stavby nejakú sadzbu? Je to presne to isté, len povedané inak. Ja neviem, ja tomu nerozumiem. Ak na rodinné domy dám nula, na priemyselnú výstavbu 35, na ďalšie ostatné stavby 35 a ďalšie zase nula, tak je to isté, ako keď si rozhodnem, že nemusím ustanoviť na všetky. To znamená, si vyberie jednu, dve, tri z tých, ktoré je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo a zároveň ďakujem aj môjmu kolegovi pánovi Antalovi, ktorý v mene nás troch poslancov predložil tento náš pozmeňujúci návrh. Musím povedať, že o tomto návrhu my sme naozaj veľmi dlho a dôsledne diskutovali s každým, kto prejavil záujem o akúkoľvek zmenu oproti súčasnému stavu.
Keď sme pristúpili k predmetnej zmene a sme vypracovali tento pozmeňujúci návrh, tak ja sa priznám, že som sa vrátila k tej pôvodnej dôvodovej správe, ktorú ešte pripravili kolegovia Raši a Choma, ktorí pred rokom tento návrh zákona predkladali. A tam bolo uvedené, že tento zákon o miestnom poplatku za rozvoj má mať funkciu príjmovú, funkciu rozvojovú a áno, funkciu protikorupčnú. A myslím si, že ten náš pozmeňujúci návrh, ktorý teraz odznel v pléne, rozhodne posilňuje tieto funkcie a najmä aj tú protikorupčnú zložku. A okrem toho musím povedať, že treba si všimnúť aj regulačnú funkciu tohto poplatku.
Ja som poslankyňa mestskej časti Bratislava - Nové Mesto a preto veľmi vítam, že týmto naším pozmeňujúcim návrhom bratislavské mestské časti budú postavené na úrovni obcí. Vítam to aj z toho dôvodu, že v Bratislave mestské časti zabezpečujú prenesenú štátnu správu, teda vydávajú aj stavebné povolenia aj územné rozhodnutia a najlepšie vedia, že v ktorých prípadoch, ako použiť tento nástroj. Musím taktiež podotknúť to, že poplatok je veľmi silným nástrojom v rukách miestnych zastupiteľstiev a musia s tým veľmi opatrne narábať v budúcnosti, aby sa nemohlo stať, že budú napadnuté tie VZN-ká protestom prokurátora.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, trošku sme vyšli z tempa, takže dúfam, že sa veľmi rýchlo vrátime do tých myšlienok, ktoré sme mali. Myslím si, že celkom sme boli dobre nastavení.
Na začiatku sa ospravedlňujem, pán kolega Ivan, mali ste pravdu. Vy ste boli na tom webe skôr, ale nejak som si to ja nevšimol. Korektnosť mi káže vám to teda takto aj povedať. Ale musím zase povedať aj bé, že ten váš pozmeňovací návrh nie je v poriadku. Nie sú to totožné tie pozmeňujúce návrhy práve preto, že vy ste robili pozmeňujúci návrh akoby vo vzťahu k zákonu pôvodnému, ale máte robiť pozmeňujúci návrh k nášmu zákonu, k nášmu návrhu zákona. Čiže vy ste nezobrali do úvahy, že sa vsúva tam jeden, jedno písmeno. To znamená, vy vypúšťate céčko, my vypúšťame déčko. Vy by ste vypustili úplne niečo iné ako rodinné domy, keby to bolo v tomto znení prijaté. Takže v tomto minimálne máme rozdiel a v tomto je tento náš návrh lepší, hoc rieši akoby to isté.
Ale vrátim sa k samotnému návrhu zákona. Ja na začiatok chcem povedať, že mnohí si pletú už len názov tohto zákona a je to dosť dôležité. Ak ho nazývame zákon o poplatku na rozvoj a zákon o poplatku za rozvoj. Za a na sú úplne iné terminus technikus. Na rozvoj znamená, ako keby sme chceli budovať niečo nové a preto vyberáme peniaze od developerov a ideme stavať niečo nové, aby sa nám rozvíjali naše mestá a obce. A za rozvoj znamená, že práve naopak, nám vzniká niečo, čo nás zaťažuje a čo potrebujeme v súvislosti s tým riešiť, vyberať nejaký poplatok a stavať infraštruktúru a tak ďalej. To, čo je v tom zákone povedané.
Nechcem sa určite opakovať v, to, čo tu už odznelo, či už od navrhovateľa od kolegu poslanca Gála, ale aj od mnohých z vás, ktorí ste predo mnou vystúpili. Ja chcem len oceniť, že bola korektná debata a myslím si, že to nebolo pri jednom sedení, minimálne s pôvodnými predkladateľmi návrhu, avšak musím povedať, že sme komunikovali so ZMOS-om, komunikovali sme s Úniou miest a obidva, obidvaja podporili to, čo chceme navrhovať. Ja si myslím, že tie návrhy, ktoré tu padnú v pléne alebo padli, či už to predkladal pán kolega Choma, alebo teda to, čo máme pripravené my, tento zákon zásadným spôsobom vylepšuje a práve reaguje aj na to, že ten zákon vzniká v prostredí, kedy právne vzťahy sú rozbehnuté a je veľmi ťažké vsúvať takýto zákon do právneho poriadku Slovenskej republiky. Avšak som o tom presvedčený, že dá sa to urobiť a tieto pozmeňujúce návrhy k tomu práve pomáhajú.
Ja chcem na začiatku povedať a teda aj upozorniť verejnosť alebo teda zopakovať to, že prijatím tohto zákona, uvedením do života nevzniká poplatok zo zákona a teda nezaťažuje každého jedného, ktorý zajtra požiada o stavebné povolenie a teraz sa musí báť o to, že jednoducho bude platiť akýsi poplatok. Je to na rozhodnutí obecných zastupiteľstiev, mestských zastupiteľstiev, ktoré tak, ako tu iks-krát odznelo - a budem si stáť za tým preto, lebo ja som tiež primátor jedného mesta - veľmi dôkladne zvažujú, či prijmú takýto, takéto VZN-ko, alebo ho neprijmú. A dnes môžem s určitosťou povedať, že bude veľmi málo miest a obcí, ktoré vôbec príjmu toto VZN-ko, avšak tých veľmi málo miest a obcí jednoducho na takýto zákon aj čakali, čakajú a vítajú ho práve preto, že tá akási nekontrolovaná výstavba začína zaťažovať obce a mestá a obce a mestá nedokážu reagovať svojimi rozpočtami, nedokážu zabezpečovať infraštruktúru na takej úrovni, ako by mala byť.
Žiaľ, táto debata, aj ktorá tu doteraz prebehla, sa točila len okolo ciest. Avšak "infraštruktúra" neznamenajú len cesty a chodníky. Infraštruktúra sú aj školy, škôlky, športoviská, proste to, kde má normálny človek žiť, deti vyrastať a tak ďalej. A práve toto má zabezpečovať takýto poplatok. Obce a mestá dnes napríklad nemajú z čoho budovať nové školy, nové škôlky. Práve preto sú tu výzvy zamerané na budovanie tejto infraštruktúry. Obce a mestá nemajú z čoho budovať nové športové haly. My sme malé dvadsaťtisícové mestečko a máme jednu športovú halu a cítime, že nám je málo. Ja si neviem predstaviť, koľko by v takej Bratislave malo byť športových hál tak, aby sme sa dostali na úroveň normálnej Európy, kde dokáže každé dieťa športovať, ktoré chce športovať a nie je obmedzené tým, že nemá kde športovať. Čiže toto má byť presne aj o tom, žem lebo stále sa tu opakujú križovatky, cesty, ale toto má byť z môjho pohľadu hlavne o tej infraštruktúre ostatnej.
Čo sa týka nášho pozmeňujúceho návrhu, veľmi dôkladne sme si ho prešli a veľmi sme zvažovali, ktoré ustanovenia do toho dávame a nevzniklo to za päť minút. A priznám sa, jednu jedinú vec sme, hoci úmysel bol, sme nedokázali presne definovať a dostať do tohto zákona a preto budeme očakávať, ako sa s tým obce a mestá vysporiadajú, a to sú práve tie nešťastné vyvolané investície, o ktorých sa tu vedie debata, o ktorých vedú aj developeri debatu. A teraz po prijatí už tohto zákona budú musieť aj starostovia, zastupiteľstvá, primátori veľmi zvažovať, čo budú písať do tých stavebných povolení, čo budú žiadať od developerov, aby budovali, keď budú vyberať takýto poplatok za rozvoj. Lebo ja to iks-krát opakujem a som opakoval, že nemôže byť svojvôľou starostu alebo primátora, čo napíše do záväzného stanoviska obce alebo do stavebného povolenia, pokiaľ mu niečo nevyplýva priamo zo zákona, že to tam môže dať.
Čiže nie celkom sa stotožňujem s tým, že čokoľvek si tam obce a mestá dávajú. Možno si to dávajú, avšak nekonajú v súlade so zákonom. A budem veľmi pozorovať a počúvať, čo po prijatí tohto zákona budú vyžadovať ďalej od tých developerov. A tak, ako som aj s kolegyňou Kaščákovou v našej debate spomenul, a potom bude možno na mieste si sadnúť a povedať, čo sú to vlastne tie vyvolané investície, pokiaľ obce a mestá budú veľmi, budú ďalej nekorektne pristupovať k tomuto. Avšak tu už hovorím o tom, že nemôžme to zvrhnúť akoby len na tie cesty a cestný zákon, ale aj na ostatné veci.
Ak dovolíte, predložil by som teda náš pozmeňujúci návrh a to pozmeňovací návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala, Edity Pfundtner k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 271.
Bod 1. V článku 1 v bode 1 poznámka pod čiarou k odkazu 3a) znie: "Poznámka pod čiarou k odkazu 3a) znie: ^3a) § 2 ods. 2 a 9 až 12 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov."
Odôvodnenie: úprava vyplynula zo stanoviska Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky k návrhu zákona.
Bod 2 pozmeňovacieho návrhu. Článok I sa dopĺňa o nové novelizačné body 4 až 10, ktoré znejú :
„4. V § 3 ods. 2 doterajšie písmeno d) sa vypúšťa. Doterajšie písmeno e) sa primerane preznačí.“
Toto je to, čo som hovoril , čiže odôvodnenie: v súvislosti so zmenou navrhovanou v § 7 novým odsekom 5 z predmetu oslobodenia navrhujeme vypustiť doterajšie oslobodenie od poplatku za rozvoj stavbu rodinného domu s výmerou podlahovej plochy do 150 m² . Predmetné oslobodenie rodinných domov je diskriminačné a nedôvodné, najmä vo vzťahu k stavebníkom bytov a zároveň sa týmto naďalej podporuje neželaný stav suburbanizácie v niektorých obciach, ktorá má nepriaznivý vplyv na životné prostredie a zakladá rozsiahle a neprimerane vysoké požiadavky na rozvoj územia (napríklad potreba nových škôl, škôlok, ihrísk, parkov a podobne, ktoré nie je možné realizovať ako tzv. vynútené alebo vyvolané investície).
5. V § 3 ods. 2 písmeno c) sa dopĺňa bodmi 9 a 10, ktoré znejú: „9. slúžiaca na športové účely,
10. významnej investície podľa osobitného predpisu odkaz 8a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie: "^8a) zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“
Odôvodnenie: navrhuje sa rozšírenie taxatívneho vymedzenia stavieb nepodliehajúcich poplatku za rozvoj. Predmetom poplatku za rozvoj nemajú byť stavby slúžiace na športové účely, športové pozemné stavby, medzi ktoré patria najmä športové haly, zimné štadióny, futbalové štadióny, tribúny, telocvične a podobne, nakoľko vo väčšine prípadov tieto stavby obce nedokážu financovať zo svojich zdrojov a ich spoplatnenie by mohlo sťažiť alebo znemožniť rozvoj v oblasti športu.
Zároveň doplnením bodu 10 sa reaguje na možné ohrozenie významných investícii stavieb, ktoré sú v osobitnom režime podliehajúcom zákonu č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov.
6. V § 7 sa dopĺňa ods. 5, ktorý znie: „(5) Obec nemusí ustanoviť sadzbu poplatku za rozvoj pre všetky stavby uvedené v odseku 2 písm. a) až e).“
Odôvodnenie: týmto bodom sa navrhuje posilnenie rozvojovej a taktiež regulačnej funkcie poplatku, aby sa obec mala možnosť rozhodnúť, ktoré stavby bude zaťažovať poplatkom (napr. tie, ktoré jej prinášajú možný problém s budovaním infraštruktúry) a ktoré nie. Obce vo všeobecne záväzných nariadeniach budú mať zákonnú možnosť neuplatniť sadzbu pri určitých stavbách, napríklad na rodinné domy, aj vzhľadom na priority obce, charakter a osobitosti územia a podobne.
7. V § 8 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie: „(3) V prípade, ak vznikne stavebníkovi poplatková povinnosť podľa tohto zákona v súvislosti s vydaným rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej dokončením^3b), ktorým sa rozširuje rozsah stavebného povolenia, ktoré nepodliehalo poplatkovej povinnosti podľa tohto zákona, základom poplatku za rozvoj je kladný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v metroch štvorcových, vyplývajúcich z vydaného rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením^3b) a stavebného povolenia.“
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
Odôvodnenie: doplnením nového ods. 3 v § 8 sa reaguje na situáciu, ktorá môže nastať a určite aj nastane, a to v prípade vydania rozhodnutia na tzv. zmenu stavby pred dokončením, ktoré bude vydané po prijatí všeobecne záväzného nariadenia, avšak ak pôvodné stavebné povolenie nepodliehalo poplatkovej povinnosti, napríklad bolo vydané pred účinnosťou tohto zákona alebo obec nemala vôbec všeobecne záväzné nariadenie. V takom prípade bude stavebník platiť poplatok za rozvoj len pri zväčšení stavby oproti pôvodnému stavebnému povoleniu, a to z kladného rozdielu výmery medzi rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred dokončením a stavebným povolením. V prípade, ak zmena stavby bude spočívať v zmenšení výmery oproti pôvodnej výmere, takéto rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred dokončením nebude podliehať poplatkovej povinnosti podľa tohto zákona.
8. V § 11 odsek 1 znie: „(1) Výnos z poplatku za rozvoj je príjmom rozpočtu obce, v Bratislave a Košiciach prerozdelenie výnosu z poplatku za rozvoj medzi mesto a mestské časti určí štatút mesta.“
Odôvodnenie: v súvislosti s novou úpravou § 12 ods.1, podľa ktorého správu poplatku v Bratislave, príp. Košiciach budú vykonávať mestské časti, ktoré na základe toho aj poplatok vyberú, sa nanovo definuje, že mestské časti percentuálnu časť vybratého poplatku určenú v štatúte odvedú do rozpočtu mesta.
9. V § 11 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie: „(3) Výnos z poplatku za rozvoj použije obec v katastrálnom území alebo v jej jednotlivej časti^1a), v ktorej v súvislosti so stavbou, ktorá podlieha poplatkovej povinnosti, poplatok za rozvoj vybrala. Obec môže všeobecne záväzným nariadením²⁾, určiť, že výnos z poplatku alebo jeho presne určená percentuálna časť bude použitá v inom katastrálnom území alebo v inej jej jednotlivej časti¹⁾, obce.“
Odôvodnenie: precizuje sa doterajšie znenie zákona, nakoľko neexistovala úprava, kde má obec použiť vybratý poplatok za rozvoj. Navrhuje sa, aby obec použila poplatok zásadne v tom území, v ktorom ho zaviedla a vybrala, vzhľadom aj na zaťaženie tohto územia výstavbou, ako aj budovaním potrebnej infraštruktúry v danom území. Zároveň sa však dáva možnosť obci odchýlenia sa z uvedenej zásady, a to napríklad pri výstavbe priemyselného závodu budovaného väčšinou mimo obce a často v inom katastri, ktorá výstavba však zaťažuje obec nie priamo v mieste výstavby, ale v inej časti obce v súvislosti s potrebou budovania bytov, škôlky a podobne. Z toho dôvodu sa ponecháva na rozhodnutí obce všeobecne záväzným nariadením, kde poplatok použije.
10. V § 12 odsek 1 znie: „(1) Správu poplatku za rozvoj vykonáva obec, v Bratislave mestská časť, ktorá ho na svojom území uložila, pričom na účely tohto zákona má mestská časť postavenie obce. Správu poplatku za rozvoj vykonávajú v Košiciach mestské časti, ak tak ustanoví štatút mesta, pričom v takom prípade bude mať na účely tohto zákona mestská časť postavenie obce.“
V poznámke pod čiarou k odkazu 13 sa vypúšťajú slová, citujem: „§ 30 zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov.“
Odôvodnenie: upravuje sa správa poplatku v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, a to podľa dohody mestských časti a hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ako aj z toho dôvodu, že do účinnosti zákona to štatút hlavného mesta nevyriešil. Pre Košice sa ponecháva možnosť upraviť si to štatútom pre jednotlivé mestské časti. Zároveň sa upresňuje, že mestské časti majú pre účely tohto zákona, ak vykonávajú správu poplatku, postavenie obce.
Bod 3. K čl. II. V čl. II sa slová „1. januára 2017“ nahrádzajú slovami „31. decembra 2016“.
Odôvodnenie: jedná sa o posunutie účinnosti návrhu zákona, ktorá súvisí s potrebou zabezpečenia minimálnej legisvakačnej lehoty pre všetky povinné osoby, rovnako aj pre obce a mestá.
Na záver by som rád povedal, že myslím si, že tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré tu boli predložené, či už od kolegov z poslaneckého klubu SMER alebo tento náš, zásadným spôsobom vylepšujú tento zákon a myslím si, že obce a mestá sa už nebudú báť zavádzať takýto poplatok a tie všeobecne záväzné nariadenia aj vzhľadom na pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán kolega Choma, budú prijímať ešte počas roka 2017, hoci podľa pôvodného návrhu zákona tak nemohli urobiť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Pôjdem odzadu, pani kolegyňa. Dobre, ja budem obhajovať záujem verejnosti, vy investorov. Dobre, však to je vec pohľadu aj vec prístupu, na tomto sa nezhodneme, že koho ja budem obhajovať. Nebudem investorov obhajovať, nech si investori obhajujú sami svoje súkromné investície. A čo sa týka tých jednotlivých zmien, my sme vám zaslali ešte minulý týždeň pozmeňujúce návrhy, ktoré sme pripravili, ktoré boli zavesené aj na webovej stránke. Vašu kritiku počujeme až tu a teraz.
Ale čo sa týka toho prapôvodného návrhu zákona v minulom volebnom období, práveže, však ja som tu bol, sedel som tam ako opozičný poslanec, vy ste to kritizovali, ale práve vtedy to vyšlo z toho, že tie múdre hlavy, tí odborníci radili práve tie zmeny, ktoré sa udiali, ktoré sa dostali do toho platného zákona a teraz niektoré tie múdre hlavy hovoria, že aha, fakt tá aplikačná prax, ako k tomu pristupujú úrady, ako k tomu pristupujú niektoré samosprávy, ako k tomu pristupujú niektorí investori, tak je potrebná zmena, ktorá tu je.
A viete, vždy je lepšie niečo opravovať, ako nechať nejaký inštitút, ktorý má, ukrýva v sebe nejaké chybičky, nechať v platnosti. Takto si pamätám, ešte bola novela zákona o rodine, o striedavej osobnej starostlivosti pre deti. To sa schválilo narýchlo pred voľbami, každý išiel do volieb s tým, že my sme to schválili. Aj my sme to schválili a potom ten inštitút bol tak nedokonale spravený, že dodnes z toho niektoré rodiny majú mindráky.

Ďakujem pekne. Ja by som všetkých poprosil, aby sme zostali v tej odbornej rovine, lebon že kto bol, čo bolo skorej, kura alebo vajce, ako toto už fakt nepatrí sem, sme trošku vo vyššom veku hádam, ale musím uznať, že aj tie rokovania s pôvodnými predkladateľmi neboli jednoduché, boli veľmi konštruktívne, nie na všetkom sme sa zhodli, ale tak uzavrel sa rozumný kompromis. Niečo z našich návrhov, niečo z ich návrhov a išli sme ako kompromis, ktorý sme vedeli, že okej, oni pustili tam, my tam a takto vznikol ten pozmeňujúci návrh.
Ja som veľmi rád, že aj kolegovia z opozície akceptovali to, že ideme dávať súhrn pozmeňujúcich návrhov, že zbytočne sme ešte tento proces nezamotali nejakou spoločnou správou a s nejakými jednotlivými bodmi, lebo fakt kvôli tomu, že nastupujeme do rozbehnutého vlaku, keďže od 1. 11. je možné prijímať všeobecne záväzné nariadenia, čiže zákon musí byť platný do 31. 12., čiže musíme to takto upraviť.
Ale čo musím prízvukovať, a to, čo som už aj u pani kolegyni postrehol v jednej relácii, že ako to je nedokonalé, ako to je to zlé a že chýba tu odborná debata, že ako sú tieto návrhy, keďže neprešli medzirezortným pripomienkovým konaním, zlé a nedokonalé. Ale však jedno si uvedomte, aj vaše návrhy z opozičných lavíc, ako keď sme boli v opozícii my, neprechádzali medzirezortným pripomienkovým konaním. A mali svoje nedostatky. Čiže nehrajme sa na svätých alebo nejakých mudrcov, majme rovnaký meter tak na seba, ako na ostatných, lebo fakt legislatívna činnosť a legislatívna práca, ja som právnik, dlhodobo praktizujem advokátsku prax, nie je vôbec jednoduchá. Absolútne. Hlavne, keď ide do živých procesov, hlavne, keď sa dotýkate viacerých odborných tém.
A túto odbornú diskusiu, po ktorej volal pán poslanec Viskupič alebo niektorí teraz ďalší poslanci, by som veľmi vrelo privítal aj pri vašich návrhoch zákonov. No niekto mi povedal, že nikto mi buchtičky nosiť nebude. Však nikto to ani nechce. Ale prízvukujete vy, že chcete nejakú odbornú debatu, tak ja to hovorím od začiatku tohto volebného obdobia a keď to poviem ja, tak to tu je zlé a keď to poviete vy, tak je to sväté. Hm, dobre, kolegovia, aj tak sa dá.