Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

19.9.2019 o 9:57 hod.

Mgr.

Peter Antal

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 19.9.2019 9:57 - 10:00 hod.

Peter Antal Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dovoľte, aby som vám predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý predkladám spolu s pani poslankyňou Irén Sárközy.
Miestny poplatok za rozvoj bol zavedený v roku 2016 ako fakultatívny a schválený bol ako poslanecký návrh. Návrh zákona reaguje na požiadavky aplikačnej praxe a na podnety miest a obcí Slovenska. Niektoré ustanovenia zákona aj z dôvodu nejednotnej aplikácie v súčasnosti pripúšťajú rozdielny výklad. S cieľom zabezpečenia nápravy vyššie uvedených nedostatkov sa v predloženom materiáli navrhujú viaceré úpravy týkajúce sa miestneho poplatku za rozvoj.
Navrhuje sa jednak spresniť predmet poplatku a to aj vzhľadom na požívanie jednotných pojmov v iných právnych predpisoch. Z dôvodov zníženia administratívnej záťaže sa navrhuje odstrániť plnenie už existujúcej oznamovacej povinnosti poplatníkov. Dôjde k transformácii tohto ustanovenia tak, že sa určuje postup a náležitosti oznamovaných údajov využitím kompetencie obce vyplývajúcej z daňového poriadku za účelom zaslania individuálnej výzvy poplatníkovi na oznámenie výmery podlahovej plochy. V prílohe zákona sa ustanovuje štruktúra údajov o výmere podlahovej plochy v členení podľa účelu využitia stavby.
Z dôvodu jednoznačnosti sa rozširuje a spresňuje základ poplatku za rozvoj a zároveň sa zavádza, čo sa nebude do základu poplatku započítavať. Dopĺňujú sa ustanovenia pri správe poplatku za rozvoj, vlastná definícia miestnosti a podlahovej plochy. Návrh zákona reaguje na nejasnosti pri výpočte poplatku za rozvoj najmä v prípadoch, že po vydaní stavebného povolenia došlo k ďalšej zmene stavby pred dokončením. Z dôvodu transparentnosti sa navrhuje, aby správcovia poplatku za rozvoj určili všeobecne záväzným nariadením aj spôsob zverejňovania informácií jednak o výnose poplatku, ale aj o jeho použití.
Znenie návrhu zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, sociálne vplyvy, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona má pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Navrhuje sa, aby zákon s prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu a primeranú legisvakanciu nadobudol účinnosť 15. novembra 2019.
Chcem vás poprosiť a požiadať o podporu tohto zákona. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2019 18:48 - 18:50 hod.

Peter Antal Zobrazit prepis
... slovo. Pán kolega, z tohto príspevku v podstate vyplýva, že nikto nič nedostane a obce prídu o 140 miliónov. Takto by to pochopil nezainteresovaný človek. Ale. (Reakcia z pléna.) Áno, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť toto povedala, ale nepovedala to B, že sa to, že tam do toho mala započítané dôchodcov, deti, všetkých tých, čo dane dneska reálne neplatia. Tak keď raz nemám príjem, tak neplatím dane. To je asi tak logické. Čiže a zároveň neplatia ani tí vysokopríjmoví. Od 3-tisíc euro, tak ako všetci zarábajú, nemajú žiadnu nezdaniteľnú časť, dokonca o 1 700 euro má tú nezdaniteľnú časť menšiu. Čiže všetci, všetci, čo zarábajú už ani nie tú minimálnu mzdu, ale to je vyššie ako minimálna, lebo aj tá je v princípe už dneska zdanená, každý bude mať z toho efekt. Áno, tých 140 miliónov niekde musí byť.
Ale v prvom rade treba povedať, že majú efekt z toho tí, ktorí sú pracujúci, zamestnanci, nie vysoko zarábajúci zamestnanci a jednoducho je to to pásmo medzi tým. Tí všetci z toho budú mať efekt, a to je, ja neviem povedať, koľko je to rodín takýmto spôsobom, ale pravdaže rodina dôchodcov z toho nebude mať žiadny efekt. Rodina nezamestnaných z toho nebude mať žiadny efekt, lebo dneska neplatia žiadnu daň. Čiže je to logické. Ale, ale komu teda chceme aj pomáhať? Nechceme týmto zamestnancom pomáhať? Veď asi aj SaS mala znižovanie daní fyzických osôb ako svoju prioritu a verím, že krížom-krážom, ako tu všetci sedia a všetky strany, že to budú mať opäť vo svojich volebných programoch, znižovanie dane fyzických osôb. Áno, bude to mať dopad na samosprávu, ale, ale musíme vidieť aj to vyváženie aj, aj tie, aj tie povinnosti, áno, prichádzali, ale prichádzali aj peniaze. A to sa nehovorí, ako keby že prichádzajú peniaze, zvyšovanie minimálnej mzdy automaticky znamená zvýšenie dane z príjmu fyzických osôb, podielových daní, nočné príplatky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2019 18:32 - 18:34 hod.

Peter Antal Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená navrhovateľka, pán kolega, možno vám pomôžem v rozhodovaní, ale musím najprv opraviť kolegyňu, ktorá uvádzala zákon. Ten 52-percentný nárast bol za roky, kedy neboli zvýšené nočné príplatky, neboli zvýšené víkendové príplatky preto, lebo dobre viete, že len od 1. mája tohto roku sú tieto zvýšené príplatky. To znamená, že 52 % bez započítania tohoto.
Tento návrh prišiel v čase, kedy sme vedeli, že samosprávy budú mať zvýšený a výrazne zvýšený príjem z podielových daní, ktorý by presahoval aj tých 52 % za tie roky, preto, lebo ak si dobre pozrieme ten návrh, za ktorý sme hlasovali, o zvýšení nočných príplatkov atď., hovoril o 120 miliónoch ročne, ktoré natečú samosprávam cez tento, a ja to vidím na vlastnej plavárni za víkendové príplatky, koľko to urobilo navýšenie. Čiže to neni výstrel do tmy, že teraz nemáme, nemáme to z čoho ako keby vôbec kompenzovať. Preto hovorím, že ten návrh prišiel presne v čase, kedy sa samosprávam aj dostalo viac peňazí, ako by dostali, keby tie víkendové a nočné príplatky neboli.
A teraz sa pýtam, keby tie víkendové a nočné príplatky neboli, budú starostovia protestovať, však my sme chceli ešte viac tých peňazí a schváľte tie nočné príplatky? Vtedy nepovedali: ďakujem pekne, fajn, nám sa to odrazí a nebudeme mať 10-percentný rast ročný, ako, ako je teraz, ale budeme mať možno 13-percentný rast ročný, čo už je sakra veľký rast, sám uznáte.
A vrátim sa aj k tomu mixu daní. Ja nesúhlasím, a teraz hovorím ako primátor, aby ten mix bol, hoci by bol spravodlivý pre spoločnosť ako-takú. Lebo pri mixe daní tie obce a mestá a samospráva dostane možno 5 % ročný nárast, lebo, lebo bude kopírovať ekonomiku. Ale teraz hovorím, že ja budem obhajovať ten 10-percentný nárast... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11.9.2019 15:34 - 15:34 hod.

Peter Antal

60.
Poprosím, hlasovanie dnes o sedemnástej k tomuto zákonu. Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2019 12:07 - 12:09 hod.

Peter Antal Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, síce mám reagovať na predrečníka, ale rád by som na kolegyňu reagoval. Ale absolútne sa stotožňujem s tým, že je skutočne čas niečo robiť s medveďom. Na mňa sa tiež obracajú ako na predsedu výboru starostovia, primátori, lebo žijem aj ja v prostredí, kde je skutočne medveď absolútne všade okolo, okolo nás. V Kremnických vrchoch, mal som ho 200 metrov za domom, kedy ľudia odmietli už chodiť do hory, lebo zistili, že, že tam chodí pravidelne medveď, čo, čo nikdy predtým nebolo. Čiže viete, nie je to háveď, tak ako, áno, ako kolegyňa povedala, ani ja to nepovažujem, je to prirodzený tvor, ktorý patrí do našich lesov, avšak v nejakom počte. Ale treba zároveň povedať aj b, nie je to ani ten macík plyšový, s ktorým sme sa hrávali my a s ktorým, ktoré kupujeme našim deťom, aby sa hrali, že to je to milučké zvieratko na hranie. Neni on na hranie. To treba a toto je ten problém, že keď sa hovorí o medveďoch, tak každý si predstaví, alebo, alebo, alebo sa taká emócia navodí, však to je ten macík, ktorého, ktorého máme doma, musíme ho chrániť viac ako všetko možné. Len tu skutočne nejde o kontajnery a o tieto veci. Tu je to, že sa jednoducho vytláčajú. Neni možné, aby fotopasce a rôzne zábery ukazovali, ako na jednej malej lúke je šesť medveďov. To, to proste neexistuje, tak ako, ako povedal a mal celkom dobrú analýzu pán poslanec Senko.
Ja som strašne zvedavý po tom sčítaní, ktoré teraz nasleduje, genetické sčítanie, ktoré majú robiť, tuším štátna ochrana prírody alebo MŽP, že aký rozdiel je medzi 1200, neviem koľko, ktoré vyšlo v 2015. roku a v 2019. roku. A to je ten, to bude ten zásadný podľa mňa postoj alebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2019 10:43 - 10:43 hod.

Peter Antal
Ďakujem. Ďakujem kolegom za reakcie.
Skryt prepis
 

11.9.2019 10:27 - 10:39 hod.

Peter Antal Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pre celý civilizovaný svet sa stáva ochrana životného prostredia kľúčovou témou právom, pretože mnohé vyspelé krajiny prijímajú aj bolestivé opatrenia, aby obnovili svoju biodiverzitu, o ktorú v minulosti prišli. Pretože dnes si celá spoločnosť začína uvedomovať všetky jej dôsledky. Sprísňujú pravidlá pre ochranu prírody, investujú sa nemalé prostriedky do obnovenia prirodzenej ekologickej rovnováhy krajiny. Nechcem však zachádzať príliš do detailov, ale ilustračne.
V Nemecku chcú prijať zákon na ochranu hmyzu. Mnohé mestá vyhlasujú klimatické krízy. Viaceré štáty alebo mestá financujú návrat prírodných pôvodných druhov do svojej krajiny. A takto by som mohol pokračovať. Dokopy to hovorí o jednej zásadnej veci, ktorú si uvedomuje celý civilizovaný svet vrátane Slovenska. Ochrana životného prostredia dnes neznamená nič menej ako ochrana zdravého prostredia pre život nás všetkých. Slovensko stále má veľké zelené bohatstvo. Zelené dedičstvo, ktoré nám nikto nemôže zobrať. O toto bohatstvo sa však môžeme pripraviť len sami a, bohužiaľ, aj veľmi ľahko. Na rozdiel od iných krajín, len ťažko budeme môcť povedať, že sme sa o svoje dedičstvo pripravili z nevedomosti, pretože sme nepoznali dôsledky nášho nekonania alebo konania. My ich poznáme, my dnes dobre vieme, ako je ochrana našich vzácnych druhov, našich lesov, našich ekosystémov dôležitá a akú dôležitú úlohu pri ich zachovaní a zveľadení hrajú naše národné parky.
Vážené kolegyne, kolegovia, na stole dnes pred sebou máme novelu zákona o ochrane prírody a krajiny. Dovoľte mi podotknúť, že po takmer dvadsiatich rokoch máme aj reálnu príležitosť zmeniť ochranu našej spoločnej prírody k lepšiemu. Novela nepredstavuje žiadnu revolúciu ani žiadny experiment. Predložená novela len súčasný stav ochrany prírody priblíži k pomerom, aké panujú bežne v európskych krajinách vrátane susednej Českej republiky. Nič túto skutočnosť nepodčiarkuje viac ako skutočnosť, že aj dnes čelíme možným pokutám zo strany Európskej únie práve z dôvodu, že sme dlhé roky nedokázali zaistiť takú ochranu našim národným parkom, ako sme sa zaviazali a akú si naše národné parky aj reálne zaslúžia. No odhliadnuc od všetkých konaní, my nepotrebujeme však upozornenia z Bruselu, aby sme si uvedomili, že pri ochrane prírody máme čo dobiehať. Nemusíme sa stavať do roviny odborníkov, aby sme si pri návštevách národných parkov sami uvedomili a neuvedomili, že takto národný park skutočne vyzerať nemá.
Predložená novela dnes rieši tie najpálčivejšie problémy ochrany národných parkov na Slovensku, predovšetkým, čo osobne vítam, zakazuje plošné výruby v národných parkoch. Rovnako po rokoch dáva do rúk štátnym ochranárom aj reálne, zákonné kompetencie ovplyvniť, čo sa v národných parkoch reálne bude diať. My sa tu dnes môžeme len pýtať, načo sme zriadili správy národných parkov, ak sme im do rúk nedali reálne možnosti, národné parky aj spravovať? Ak však využijeme príležitosť a schválime novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, tak akýkoľvek zásah do chránených biotopov, či už ide o ťažbu, výstavbu, úpravu korýt riek národných parkov, budú musieť štátni ochranári vopred odsúhlasiť. Dnes podľa údajov agrorezortu sú na Slovensku približne 2 mil. hektárov lesných pozemkov. V národných parkoch, v treťom a vyššom stupni ochrany sa nachádza približne 320-tisíc hektárov lesov, z toho polovica obhospodarovaná štátnymi podnikmi. Osobne som presvedčený, že zvýšiť ochranu tohto územia je viac ako dôležité a včera už bolo asi neskoro. Aj z odborných lesníckych kruhov sa ozýva volanie po zmene.
Dovoľte mi preto na záver predložiť prečítať aj osobné stanovisko jednej z najväčších lesníckych autorít, aké na Slovensku máme, pána dekana Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, profesora Viliama Pichlera. Pretože som presvedčený, že jeho hlas by mal na tejto schôdzi zaznieť, citujem: "Podporujem novelu zákona o lesoch, ktorá obsahuje prvky smerovania k prírode blízkemu obhospodarovaniu, to vytvorí potrebný priestor a nástroje aj na šetrnejší prístup k výrobným hodnotám. A podporujem aj novelu zákona o ochrane prírody, pretože pomôže v rámci súčasných možností ochrániť prírodné hodnoty, tým sa podarí moderné, progresívne a prírode blízke lesnícke prístupy presadiť v oveľa väčšej miere ako je tomu doposiaľ. Obom držím palce." Koniec citátu.
Ak dovolíte, prešiel by som teraz k pozmeňujúcemu návrhu k tomuto zákonu, a teda k jeho, v prvom rade k odôvodneniu.
V pozmeňujúcom návrhu v bode 1 navrhujem vypustiť novelizačné body týkajúce sa vyhlasovania vybraných kategórií chránených území s cieľom ponechať kompetenciu na ich vyhlasovaní vláde Slovenskej republiky.
V bode 4 navrhujem v nadväznosti na formálne oznámenie Európskej komisie týkajúce sa vyhlasovania osobitne chránených území podľa smernice o ochrane biotopov upraviť proces schvaľovania národného zoznamu území európskeho významu a náležitostí tohto zoznamu s cieľom zabezpečiť plnenie záväzkov, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z tejto smernice.
A vzhľadom na zmeny týkajúce sa vyhlasovania chránených území a ich ochranných pásiem v novele zákona je potrebné prostredníctvom prechodných ustanovení jednoznačne stanoviť, že už vyhlásené chránené územia, chránené stromy a ich ochranné pásma sa považujú za chránené územia, chránené stromy a ich ochranné pásma vyhlásené aj podľa tohto zákona. Uvedené sa týka aj doteraz zverejnených zámerov na ich vyhlásenie, zmenu alebo zrušenie. Toto rieši novelizačný bod 5.
Ďalej sa upravujú podmienky za akých možno obmedziť vykonávanie ťažby podľa programov starostlivosti o lesy, ktoré neboli posúdené z hľadiska ich vplyvov na územia a sústavy Natura 2000 v súlade so zákonom a smernicou Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Novelou zákona sa síce upravuje proces schvaľovania týchto programov tak, aby zahŕňal aj posúdenie ich vplyvov na tieto územia vrátane určenia príslušných ochranných opatrení, avšak nerieši uplatňovanie tých programov starostlivosti o lesy, ktoré takýmto posúdením neprešli. Novelou zákona sa umožňuje, aby takéto ochranné opatrenia boli uložené v rámci samostatného konania orgánom ochrany prírody, ak sa identifikuje predpoklad negatívneho ovplyvnenia týchto území, čím sa zabezpečí súlad so smernicou Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín aj v prípade týchto programov.
Taktiež sa vzhľadom na zmeny týkajúce sa vydávania preukazov členom stráže prírody upravuje platnosť preukazov vydaných podľa doterajšieho zákona.
Teraz by som prešiel k prečítaniu samotného pozmeňujúceho, textu pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslanca Petra Antala k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. K čl. I. V čl. I sa vypúšťajú body 59 až 61.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. K čl. I, bod 70. V čl. I bod 70 znie: "70. V § 27 ods. 3 sa za slovo "Ministerstvo" vkladajú slová "alebo ním poverený okresný úrad v sídle kraja"."
3. K čl. I, nový bod 71. V čl. I sa za bod 70 vkladá nový bod 71, ktorý znie:
"71. V § 27 odsek 5 znie: "(5) Národný zoznam, ktorý obsahuje názov územia európskeho významu, katastrálne územie, v ktorom sa územie európskeho významu nachádza, výmeru územia európskeho významu, mapu s vyznačenými hranicami územia európskeho významu na základe jeho geometrického a polohového určenia, určenie kategórie chráneného územia podľa § 17 ods. 1 písm. a) až f) pre územie európskeho významu, stupeň územnej ochrany územia európskeho významu, podrobnosti o jeho územnej ochrane a odôvodnenie jeho ochrany, ustanoví vláda nariadením. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje najmä územný a časový rozsah uplatňovania zákazov a obmedzení podľa uplatňovaného stupňa ochrany (§ 13 až 16).".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. K čl. I bodu 72 V čl. I bod 72 znie:
"72. V § 27 sa vypúšťa odsek 9."
Odôvodnenie, pardon.
K čl. I bodu 199. Paragraf 104f sa dopĺňa odsekmi 9 až 12, ktoré znejú:
"(9) Národný zoznam ustanovený podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa považuje za národný zoznam ustanovený podľa tohto zákona. Vláda nariadením ustanoví aktualizovaný národný zoznam podľa § 27 ods. 5 do 31. decembra 2021; postup podľa § 50 sa primerane použije len vtedy, ak ustanovením národného zoznamu dôjde k zvýšeniu stupňa ochrany územia európskeho významu.
(10) Ustanovenia § 14 ods. 6 a 7 prvej a tretej vety sa rovnako vzťahujú aj na vykonanie úmyselnej ťažby 126) v území európskej sústavy chránených území s iným ako piatym stupňom ochrany, ak súčasťou vyjadrenia podľa § 9 ods. 1 písm. m) k programu starostlivosti o lesy nebolo odborné stanovisko podľa § 28 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2015 do 31. decembra 2019, podľa ktorého táto činnosť nebude mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv.
(11) Organizácia ochrany prírody (§ 65a) (a najneskôr do 31. decembra 2020 posúdi vplyv) najneskôr do 31. decembra 2020 posúdi vplyv úmyselnej ťažby podľa schválených programov starostlivosti o lesy podľa odseku 10 na územia európskej sústavy chránených území a v rámci tejto lehoty predloží orgánu ochrany prírody podnet na vydanie rozhodnutia podľa § 14 ods. 6 a 7, ak vykonaním takejto ťažby hrozí negatívne ovplyvnenie predmetu ochrany územia, alebo predloží orgánu ochrany prírody podnet na podanie žiadosti na zmenu programu starostlivosti o lesy za účelom zapracovania opatrení na vylúčenie takéhoto negatívneho vplyvu do programu starostlivosti o lesy.
(12) Preukazy členov stráže prírody vydané podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019 sú platné do 31. decembra 2020; platnosť preukazu člena stráže prírody okresný úrad v sídle kraja potvrdí najneskôr do 31. januára 2020.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 126 znie:
"126) § 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 326/2005 Z. z. v znení zákona č. 117/2010 Z. z.".
Koniec pozmeňujúceho návrhu.
Zároveň vynímam na osobitné hlasovanie body 27 a 111 spoločnej správy výborov.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

11.9.2019 10:24 - 10:27 hod.

Peter Antal Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada uznesením č. 1881 z 19. júna 2019 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1523), na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením.
Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 685 z 9. septembra, s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho schváliť s pripomienkami. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením 299 zo 4. septembra s vládnym návrhom súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 239 z 5. septembra s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 15, 17 až 18, 20 až 39, 41 až 46, 48 až 55, 57 až 75, 77 až 79, 81 až 92, 94 až 96, 98 až 117 hlasovať spoločne s návrhom výboru uvedené body schváliť. O bodoch spoločnej správy č. 16, 19, 40, 47, 56, 76, 80, 93, 97, 118 a 119 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní, bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 310 z 10. septembra 2019. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výboru predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, 83 ods. 4, 84 ods. 2, 86 zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 11.9.2019 10:14 - 10:18 hod.

Peter Antal Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, ja prejdem rovno k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý som predložil do, na rokovanie Národnej rady, najskôr ho odôvodním.
V platnom ustanovení § 18 ods. 7 zákona sa uvádza, že výška a účel použiteľného výnosu z predaja z emisných kvót sa určí na základe dohody ministerstva životného prostredia a ministerstva financií každoročne do 30. septembra. Pozmeňujúcim návrhom mojím navrhuje sa doplnenie, že výsledok takejto dohody nemôže byť nižší ako 30 % ročného výnosu z dražieb kvót. Zmena prispeje k tomu, aby boli výnosy z predaja emisných kvót plnohodnotne využívané na programy a projekty znižovania emisií skleníkových plynov. Daným ustanovením sa aj zároveň sleduje aj splnenie ustanovenia čl. 10 ods. 3 smernice o Európskej únii ETS 2003/87/ES v znení smernice 2009/29/ES, že 50 % výnosov by malo ísť na zmenu klímy.
Ďalším novelizačným bodom, ktorý hovorí o tom, že ktorýkoľvek dotknutý členský štát môže v zmysle revidovanej smernice Európskej únie ETS 2003/87/ES v znení smernice 2018/410 použiť celkové množstvo kvót bezodplatne pridelených podľa čl. 10c ods. 4 alebo ich časť a množstvo kvót pridelené na účely solidarity rastu a vzájomných prepojení v Únií v súlade s čl. 10 ods. 2 písm. b) alebo jeho časť v súlade s čl. 10d na podporu investícií v rámci modernizačného fondu, čím sa zvýšia zdroje pridelené danému členskému štátu.
Navrhuje sa preto, aby Slovenská republika ako oprávnený členský štát využila spomenutú možnosť, ktorú revidovaná smernica EÚ ETS ponúka, a do modernizačného fondu previedla 30 % kvót podľa vyššie uvedeného znenia. Zároveň je v novele tohto zákona zadefinovaný účel, na ktorý ministerstvo životného prostredia tieto prostriedky získané z predaja kvót použije, a to do odvetvia energetiky, respektíve na podporu investícií pre výrobcov elektrickej energie a výrobcov tepla, ktoré tvorí 50 % emisií skleníkových plynov na Slovensku.
Prečítal by som teraz znenie pozmeňujúceho návrhu. Pozmeňujúci návrh Petra Antala k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I sa za novelizačný bod 17 vkladá nový novelizačný bod 18, ktorý znie: "18. V § 18 ods. 7 sa na konci pripája táto veta (výsledok dohôd): "Výsledok dohody nemôže byť nižší ako 30 % ročného výnosu z dražieb kvót."
Ostatné novelizačné body sa primerane prečíslujú.
Toto ustanovenie nadobúda účinnosť 15. októbra 2019, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti.
2. K čl. I bod 18. Novelizačný bod 18 znie: "18. § 18 sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie:
"(13) Ministerstvo oznámi komisii, že 30 % z celkového množstva kvót určených na dražbu počas desaťročného obchodovateľného obdobia začínajúceho od 1. januára 2021 prevedie do modernizačného fondu ustanoveného osobitným predpisom. Finančné prostriedky z dražby týchto kvót ministerstvo použije na podporu výrobcov elektrickej energie a výrobcov tepla, 17b) ktorí nevykonávajú inú činnosť, ako je uvedené v prílohe č. 1 tabuľkách A a B okrem spaľovania palív."
Poznámka pod čiarou k odkazu 17b) znie:
"17b) § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.".".
Zároveň vynímam bod 5. To bol koniec textu. Zároveň vynímam bod 5 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 11.9.2019 10:12 - 10:14 hod.

Peter Antal Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada uznesením č. 1613 z 3. júna 2019 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 414/2012 o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor znesením č. 684 z 9. septembra 2019 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor pre hospodárske záležitosti o predmetnom návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 298 zo 4. septembra s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 9 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 309 z 10. septembra 2019. Citovaným uznesením výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Vážený pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Skryt prepis