Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi povedať pár poznámok k návrhu zákona, ktorý podľa mňa bol niekoľkokrát umelo prerušený, táto rozprava, a tým, že som spravodajca tohoto bodu, tak by som sa chcel vyjadriť aj podľa mňa nie k veľmi milej situácii, ktorá sa deje v pléne tohto parlamentu. Chcel by som tomu venovať možno päť minút na začiatku, pretože sme boli za opozíciu obvinení a situácia je taká, že priamo tuná pánom predsedajúcim a podpredsedom parlamentu, že máme snahu vyrábať z pléna parlamentu holubník.
Vážený pán predsedajúci, holubník je to, keď bod, ktorý jedná o zrušení dvojpercentného odvodu do kultúrnych fondov je umelo počas rozpravy prerušený organizovaním tajnej voľby a tajná voľba dopadne tak, že je spochybnený proces kontroly, skrutátori za opozíciu sa vyjadria, že voľba nebola komfortná, zasadne grémium, grémium vyhodnotí proces ako závadný, ale situácia dopadne tak, že voľba je platná. Pán predsedajúci súčasne a podpredseda parlamentu má dokonca snahu toto skomentovať aj na Facebooku, neviem, či to robí on alebo jeho kolegovia. Ja by som pre účely toho, čo pri tomto bode reprezentujem, a to je spravodajca, chcel uviesť tri nasledujúce skutočnosti.
Po prvé, pán, chcel by som sa ospravedlniť pánovi poslancovi Marčekovi, keďže do tejto žabomyšej vojny bol zatiahnutý úplne umelo.
Druhá vec, ktorá bola podstatná pri vzniku môjho spravodajského postu, je, že som bol dvakrát informovaný o tom, že pán poslanec Marček môže byť vymenený, bol oslovený pán poslanec Tittel, bol som oslovený ja, situácia vznikla iba a len tak, že keďže sme tu boli všetci, bol tu pán poslanec Marček, bol tu pán poslanec Tittel, bol som tu aj ja, sme sa dohodli, že spravodajcovať tento bod budem ja. V súlade s rokovacím poriadkom som išiel za predsedajúcim pánom podpredsedom Hrnčiarom. Pán podpredseda Hrnčiar, tak ako určuje rokovací poriadok a v prísnom súlade, nie žiadne holubníky, ako to bolo pri tajnej voľbe, ohlásil ako spravodajcu tohto bodu mňa. Odvtedy som sa ujal tohoto postu a pri tomto bode vystupujem ako spravodajca. Je to absolútne bežná prax, nie je to žiadny holubník, je to proste situácia, ktorá v tomto parlamente nastáva stále. Je to obrovská formalita a z môjho pohľadu pri spravodajcovaní chcem požiadať kolegov z opozície, aby sme tento prísny formalizmus strážili a som teda zvedavý, keď budeme preberať mohutné zákony, ako je napríklad zákon o štátnom rozpočte, kde je takisto výborom určený spravodajca a budeme túto vec formalizovať až do tej miery, ako má snahu teraz pán podpredseda parlamentu a súčasne aj ten, kto vedie schôdzu. Budeme trvať na tom, že ten spravodajca tu bude tých päť, šesť, sedem dní sedieť.
Myslím si, že, ešte raz to zdôrazním, keďže pán kolega Marček prišiel teraz, chcem sa za túto situáciu ospravedlniť, nie je to bežná vec, potvrdzujem to, že sme v sále boli všetci, urobili sme jednu z bežných vecí, oznámili sme predsedajúcemu, čiže tomu, kto schôdzu vedie, že sa na tomto poste vymeníme. V súlade s rokovacím poriadkom pán Hrnčiar túto skutočnosť oznámil a preto si myslím, že túto búrku v pohári vody, tento prísny formalizmus a na druhej strane veľkú neslušnosť, keď niečo napíšem na Facebooku a nedovolím kolegovi, aby to mohol okomentovať, ako to spravil pán predsedajúci teraz, je len a len neslušné.
Držím palce predsedovi parlamentu v jeho snahe, ktorá sa možno ohlasuje príliš veľkými slovami. Ohlasujú ju dodržiavaním politickej kultúry. Ja len prosím, aby sme tu boli minimálne slušní. Nepotrebujeme to ťahať hneď pri každej príležitosti na najvyššiu možnú úroveň a rozprávať o parametroch politickej kultúry, úplne stačí na začiatok, keď sa budeme správať medzi sebou slušne, kultúrne a nebudeme viesť vojny, žabomyšie vojny, ktoré naozaj nezaujímajú nikoho.
Výmena na poste spravodajcu nie je nič, čo by zaujímalo kohokoľvek iného, kto je mimo tohoto pléna a preto obvinenie z klamstva a vypínania kamier a podobne a dokonca úplne najväčšia lož, ktorú zverejnil pán predsedajúci na svojom Facebooku, že som sa vraj vyhrážal nejakým mediálnym ničením, je úplná hlúposť. Nemám vplyv na médiá - žiadne tu nie sú - tak, aby som ja mohol cez hlúpu tému výmeny spravodajcu niekoho mediálne ničiť. Nemám dokonca ani takú ambíciu. Ďakujem.
K predmetu návrhu zákona. Keďže sme mali túto rozpravu niekoľkokrát prerušenú, dovolím si na začiatok povedať pár slov k legislatívnemu zámeru a pár slov k tomu, či tento legislatívny zámer ide dobrou cestou alebo zlou cestou. Včera sme začali rozprávať o tom, že financovanie kultúry, respektíve financovanie, samofinancovanie kultúry by malo mať tri základné parametre alebo mali by sme sa na to dívať optikou troch základných entít.
Prvá je, ako nám peniaze do kultúry vznikajú alebo odkiaľ chodia, ďalšia je, kto o nich rozhoduje a ako je drahé to rozhodovanie a tretia je, akým spravodlivým a transparentným spôsobom sa to samotné rozdeľovanie deje. Máme na Slovensku niekoľko typov fondov, kultúrnych, a to je ten prvý balík. Čiže kto peniaze zbiera, akým spôsobom sú tieto fondy financované alebo fandrézované a tieto typy fondov je podľa mňa minimálne načase začať riešiť komplexne. Často sa tu používa aj slovo systémov.
Čiže aby sme len pre predstavu povedali, ktoré typy fondov tu sú. Sú tu veľmi staré a z histórie a z tradície sú tri a zákonom č. 13/1993, ktorý sa snažíme týmto legislatívnym návrhom meniť, nám stále zostávajú. Tieto tri fondy literárny, hudobný, pardon - literárny, hudobný a výtvarný - sú teda fandrézované v zásade z dvoch základných zdrojov. Koncesionársky poplatok, ako uvádza dikcia zákona, alebo ten novší termín úhrady za služby verejnosti je jeden z pilierov financovania týchto fondov a teda tretíkrát oznamujem tomuto plénu, že ak platíte doma za zásuvku alebo zástrčku a mysliac si, že platíte za médium verejnej služby, nie, pilierovo financujete aj tieto tri fondy. Je to v zákone v § 15 a 16, je to urobené zhruba tým istým spôsobom, ako fungujú kolektívne ochranky, to znamená SOZA a podobne, čiže 0,14 % z koncesionárskych poplatkov za používanie a 0,1 pre rozhlasové vyhlásenie a 0,1 % za televízne. Asi nemá zmysel, každý si to vie pozrieť, ten zákon v zásade nie je veľmi zložitý, podľa mňa by potreboval úpravu ako celok. Prečo by potreboval úpravu ako celok? Pretože okrem tých troch fondov v zásade na tomto dvojpercentnom financovaní a financovaní z koncesionárskeho poplatku máme audiovizuálny fond, máme fond na podporu umenia a chceme vyrobiť fond na podporu menšinových kultúr. Šesť fondov, šesť manažmentov, šesť spôsobov, akým - a to je tá druhá kategória - sú manažované, de facto získavané a rozdeľované prostriedky do kultúry. Myslím si, že je absolútne jednoduché vyrátať, že ak by sme sa dostali v diskusii tak ďaleko, že by sme vytvorili jednu grantovú schému, čiže jeden mohutný kultúrny fond alebo fond na podporu kreatívy, urobíme v zásade tri základné veci. Stransparentníme, urobíme vyššiu mieru spravodlivosti a ušetríme finančné prostriedky na manažovanie týchto fondov. Včera v debate zaznela, a to dáme ako príklad no, akým spôsobom je financovaný tento typ fondov, kde my hovoríme o zrušení dvojpercentného odvodu. Kapacita tohoto fondu je jedna celá alebo 1 150-tisíc, grantová schéma rozdeľuje 600-tisíc. Čiže zhruba 50 % tohto fondu sa míňa na jeho vlastnú funkciu alebo jeho vlastnú činnosť v zmysle manažmentu a takže takmer 50 % z toho, čo dokáže vybrať, minie iba na svoju vlastnú existenciu. Z môjho pohľadu je to o 550-tisíc eur menej v kultúre, menej v kreatíve, menej v podpore toho, čo by bolo asi to najlepšie, čiže sa dostane na podporu kreatívcov, literátov a podobne.
Dám iný príklad, keďže mám aj inú schému, schéma financovania fondu na podporu umenia je iná. Tam sa bavíme o 15 miliónoch eur, 10 miliónov eur z bývalej kapitoly kultúry, čiže to, čo tam posiela ministerstvo kultúry, 5 miliónov eur z Tiposu. Tam je schéma financovania priamo v zákone a dokonca na centrálnom registri zmlúv si môžete prečítať, že je financovaný 4 % z tohto objemu. Čiže 4 % z 15 miliónov eur nás stojí Fond na podporu umenia.
Ďalšia schéma - audiovizuálny fond. Myslím si, že pre účely debaty nie je dôležité teraz rozorvať jednu po druhej, ale je dôležité spraviť a otvoriť naozaj komplexnú a systémovú debatu a ja hovorím, že mal by som chuť predložiť pozmeňujúci návrh alebo teda procedurálny návrh, aby sme sa o tejto téme pobavili hlbšie a predložili to ako celok a teda možno sa zamysleli nad tým, či celkovú tému nespracovať tak, že nielen zrušenie 2-percentného odvodu, ale aj vyriešenie toho, akým spôsobom budú fondy u nás fungovať, minimálne tieto tri. Tá zmena je síce viac paragrafových, pripravených paragrafov, ale pýtal som sa na začiatku, či ideme správnym smerom alebo správnou cestou a myslím si, že zrušenie 2-percentného odvodu ako neoprávnenej dane je tá správna cesta. Pretože ak by sme tieto fondy zjednotili, ušetríme peniaze na troch manažmentoch, ak by sme týmto fondom nedali pilierovú zdrojovosť iba z koncesionárskeho poplatku, ale pozreli si aj to, že používateľom hudobných a literárnych diel nie je len verejnoprávny rozhlas, ale všetky rádiá a ak by sme sa pozreli na to, že používateľom výtvarných, hudobných a literárnych diel nie je len STV1 a STV2, ale všetky televízie, tak by sme vedeli odpovedať na tú základnú otázku, čím nahradíme 2-percentný výpadok tejto neoprávnenej dane na začiatok.
Následne, a to už poviem do malej ambície programového vyhlásenia vlády a aj z môjho pohľadu následného legislatívneho plánu vlády, že by sme potrebovali vtiahnuť vyššiu mieru súkromného sektora, tento súkromný sektor motivovali a dostali podporu kultúry tam, kde v rámci Európy bola vždy, a to, že stojí, že stojí a padá vždy na donorstve, sponzorstve alebo mecenášstve.
Ak je v programovom vyhlásení vlády napísané iba to, že budeme sa zaoberať nejakými sponzorskými zmluvami, sme stále iba vykročení na pol kroku. Preto si myslím, že zákon o donorstve, mecenášstve a sponzorstve je výzva pre toto plénum a ak to nepredloží vláda, bohužiaľ, bohu vďaka, uvidíme, predložíme to my.
Takže dvojpercentný, zrušenie 2-percentného odvodu je podľa mňa prvý a ten menší krok na základe toho, aby sme sa zamysleli nad efektívnou, spravodlivou a dobre podporenou a dobre zorganizovanou podporou kultúry. Zopakujem, že šesť typov fondov míňa viac peňazí na svoju vlastnú existenciu, ako keby to bol jeden alebo dva mohutné fondy s - a teraz - transparentnou, spravodlivou a efektívnou štruktúrou získavania peňazí a ich prerozdeľovania. Je to základná manažérska logika, je to to, čo by sme slovenskej kultúre mohli darovať. Čo to potrebuje? Potrebuje to odvážneho ministra kultúry, ktorý s týmto legislatívnym návrhom príde, poprosí plénum parlamentu, aby sme v kultúre a v tejto fondovej "police makeing" vykročili tak troška odvážnejšie a jasné, že pri vnímaní všetkých možných záujmov a ich spájaní, čo politici majú robiť, vysvetlili, že my a naším prioritným záujmom je viac peňazí do kultúry a ich míňanie takým spôsobom, aby sme neživili manažmenty, ale ľudí kreatívy. To je základná výzva. Tým pádom si vieme odpovedať aj na mnohé iné otázky.
Takže ja tento návrh zákona podporím alebo novelu zákona podporím, pretože je v súlade s tým, čo chcem predkladať aj na nasledujúcej schôdzi. Hovoril som o tom širšie, na nasledujúcu schôdzu treba priniesť a prinesiem komplexný návrh spracovania riešenia otázky kultúrnych fondov, minimálne výseku týchto troch - hudobný, literárny a výtvarný - a skúsime túto debatu pre ľudí, ktorí sú ad jedna z výboru pre médiá a kultúru a ad jedna celé plénum poprosiť, aby sme tento typ debaty posunuli do spoločnosti a možno vyvinuli účinný tlak aj na ministerstvo kultúry, aby sme toho odvážneho ministra našli a konečne sme našli aj zdroje a aj spravodlivosť a aj efektivitu a aj transparentnosť pri financovaní kultúry. V kultúre je totižto málo peňazí, je to rezort taký ten popoluškovský, vždycky na chvoste, a ja už len na konci môjho vstupu voľne parafrázujem jednu z prvých viet výseku programového vyhlásenia vlády pre kultúrnu politiku, kde chce samotný minister odstraňovať vnímanie kultúry veľmi marxisticky, ale napísal tam, že chce odstrániť vnímanie kultúry ako nadstavbu.
Takže dúfam, že aj tento vstup do tej debaty mu v tomto pomôže a zároveň mu pomôže to, aby prestal vnímať kultúru ako, a zase citujem s programového vyhlásenia vlády: "neuchopiteľný spoločenský kapitál". V rámci debaty o fondoch, zdrojoch a peniazoch my vieme, že kultúra je vysoko, vysoko, vysoko uchopiteľný spoločenský kapitál a čím lepšie ho uchopiť budeme vedieť, tým lepšie sa nám tu bude žiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
