Videokanál klubu

Ďakujem.
Pán kolega, chcem sa poďakovať za to, že ako jednoznačne ste sa prihlásili ku konzervatívnym a kresťanským hodnotám v tomto parlamente. A tak isto chcem, zaujala ma teda myšlienka, ako by ste bránili pánov poslancov Blahu a Poliačika a podobných. Myslím si, že to je cesta, hľadať spoločné prieniky napriek tomu, že sme rôzni a z rôznych frakcií.
Ďakujem.

Pre mňa bol dôležitý moment toho prejavu presne v tom, že kde si hľadal ukotvenie národa. Pre mňa sú to tri momenty v histórii, súvisia, prvý – dobrovoľnícka výprava pri meruôsmych rokoch, druhý – pri budovaní vlastne légií, kde sme sa museli pridať, a tretí je SNP. Ja s tebou budem hlboko, hlboko súhlasiť v tom, že tento národ si zaslúži v jednom momente oddiskutovať svoju históriu, to, odkiaľ prišiel, na čom stojí, čo je pre neho dôležité, kde v súčasnom stave je, a tým pádom sa nám to, čo nám dlhodobo v diškurze a čo si ja čakám, čakám od politikov, že to príde k dohode, že tú základnú ideu stanovíme. Možnože tá metafora, ktorá dlhodobo hovorí o tom, že naša štátnosť si ešte nie celkom sadla, je to dôležité, čo ja z tvojho apelu a možno z pohľadu na to, ako si sa historicky pozrel na mnohé body našej histórie, ja na túto diskusiu pozývam a možnože sa nám to podarí. Vnímam viacero týchto ľudí v rôznych kluboch a možnože naozaj oddiskutované a darované aj cez toto volebné obdobie to, že historický rozmer set-upnutia alebo ustálenia momentu slovenského národa je výzvou, a preto s týmto chcem pomôcť. Inak som očakával, keďže som čítal Bandu zlodejov, že sa pozrieš na programové vyhlásenie vlády aj z tohoto uhla pohľadu.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, som tiež veriaci, takže, dobre, do partie. A tak by som povedal, zaujala ma vaša myšlienka, ktorú ste hovorili, čo sme všecko dosiahli, a ja som si až neskôr uvedomil, že áno, ako to vyzerá, lebo často som v svojich predvolebných konaniach, keď som bol medzi ľuďmi, hovoril, že pozri sa, akí sú Fíni, kde sú Dáni, Francúzi, som sa opýtal, počúvajte, povedzte mi, koľko mal ten Fín za posledných sto rokov revolúcií. Každý na mňa pozrel, že čo to ja tam splietam, my sme v ´18. vznikli, nejaké Česko-Slovensko, niečo ideme budovať, budujeme, budujeme. Štyridsiaty ôsmy, sek, naruby, zas niečo budujeme, budujeme, osemdesiaty deviaty, sek, naruby. To znamená, že nie sme ešte ukotvení. Vlastne že čo kde ako.
A možno, že pán Čaplovič si bude spomínať, asi pred troma rokmi som ho oslovil ako historika a pedagóga, že povedzte mi, čo má národ zvládnuť za 20 rokov. Lebo ľudí sme nevymenili, stále tí istí a museli žiť aj v tom, aj v tom, aj v hentom a správať sa podľa toho, kde vlastne momentálne tá nomenklatúra chce ísť, ktorá vládne. Som sa pýtal, či sme na základnej škole, na strednej škole, na vysokej škole, a on mi povedal, že, pán poslanec, nerob si zo mňa srandu. No dobre, ja sa pýtam, lebo mne sa zdá, aj dneska sa ešte hľadáme. My nemáme cieľ, kam sa chceme dostať. Ani v rezortoch, žiaľ, a to ja budem furt vytýkať. Lebo ja som bol naučený ísť k cieľu. A či si ty pôjdeš k nemu priamo, kľukovito ako hnutie alebo čo, alebo zozadu, to je už tvoja vec. Cieľ musí byť, tam sa musíme dostať.
A to by som chcel apelovať a som rád, že ste spomenuli prakticky, že áno, že sme životaschopní, sme tu, fungujeme, národ, ktorý vymyslel lietajúce auto, neni hlúpy národ. Aj národ, ktorý vyháňa mladých, nemá budúcnosť. Tak sa na tom zamyslime a poďme niečo s tým robiť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Petrák, ja musím naozaj sa vám veľmi pekne poďakovať za to, že ste vystúpili a dali ste nám tu takýto výklad programového vyhlásenia vlády v časti vzdelávacej politiky. Pretože naozaj ten výklad bol potrebný pri niektorých tých formuláciách, ktoré sa v ňom nachádzajú, pretože sa tam vlastne dostal, ten obsah bol viac vysvetlený a my to v školstve poznáme, že bez vysvetlenia niektoré vety jednoducho často nemusia byť správne pochopené.
Ja by som sa hlavne vyjadril k tomu, keď sa budeme baviť o tej hranici, ktorá by nás mala ochrániť pred nejakou anarchiou. Myslím si, že základom by malo byť jednoznačné stanovenie kritérií na udelenie určitého stupňa vzdelania alebo odbornej spôsobilosti. Tieto by sme mali potom, samozrejme, prísne, čiže dôrazne kontrolovať, ale zároveň aj vyžadovať. Tu by sa ukázal aj zmysel, prečo vlastne to štátne testovanie robíme. No a hlavným zmyslom by, samozrejme, podľa mňa testovania by nemalo byť nejaké rebríčkovanie, ale naozaj by sme sa tam mali sústrediť na to, že či ten stupeň vzdelávania udeľujeme alebo neudeľujeme.
Vyjadril by som sa aj k časti spomínanej znižovania administratívnej záťaže. My to ľudovo nazývame debyrokratizácia. Myslím, že takto sa to volalo úplne na jej začiatku. Veľmi často sme sa predtým bavili o tom, že či tá elektronizácia naozaj je tým hlavným prostriedkom odstraňovania tej byrokracie. Myslím si, že hlavné, čo musíme urobiť, je, sa pozrieť na tie dáta, ktoré vlastne od tých škôl vyžadujeme. Či naozaj sú potrebné. Naozaj ísť krok za krokom za každým jedným údajom, či naozaj tá škola to tam do toho rezortno-informačného systému, ktorý hádam, dúfajme, už bude fungovať bez chýb. Naozaj je potrebné ho zadať.
Ešte využijem rýchlo príležitosť. Poďakujem sa ministrovi za uznesenie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, vy ste použili dnes takú vetu, že v predprimárnom vzdelávaní vidíte iba jeden problém, a to sú kapacity. Ja som zhodou okolností bola minulý týždeň na rade školy v jednej materskej škole teda v našom meste a pani učiteľky mi vraveli, že majú problém práve v nerovnomernom financovaní pani učiteliek, ktoré v minulosti boli kvalifikované, keď mali skončenú strednú školu, a v podstate prichádzajú panie učiteľky, ktoré sú vysokoškolsky vzdelané a v podstate nemajú žiadnu prax a majú rovnaký plat ako tie pani učiteľky, ktoré tam pracujú 30 rokov a majú naozaj vzácne skúsenosti. Čiže to len taký podnet, že myslím si, že aj veľa tých učiteliek v tom predprimárnom vzdelávaní sa cíti nedocenená, hlavne z tých starších, mnohokrát veľmi kvalitných učiteliek.
A taktiež mi spomínala pani riaditeľka, že z fondu, na ktorý sa skladajú rodičia, platia v škôlke napríklad krúžok anglického jazyka, lebo v rámci tých peňazí, ktoré majú, tak si to nevedia uhradiť. Alebo napríklad koberce alebo žalúzie, to, čo im v tej škôlke chýba. Takže neviem, možno to je neobjektívne, ja to dávam do pozornosti, aby to zvážili ľudia, ktorých sa to týka a vedia to ovplyvňovať.
No a myslím si, že môžem sa stotožniť s vaším názorom, že kreditový systém je úplne zle vnímaný, ak má byť viazaný len na to, že sa niekomu zvýši plat, predsa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi Petrákovi. A ja si vážim jeho vystúpenie, pretože je to jedno z mála vystúpení koaličných partnerov, ktorí sa vyjadrujú k téme vecne, bez emócií a vyjadrujú sa. Myslím si, že hlavne v oblasti školstva je to veľmi dôležité, lebo školstvo nemá byť o ideológii, nemá byť ľavicové školstvo alebo pravicové školstvo, ale má to byť školstvo, ktoré je najlepšie možné pre naše deti.
Pán Petrák spomínal víziu, že vízia bude formulovaná v národnom programe vzdelávania. Ja si myslím, že ten proces prípravy mal byť opačný. V prvom rade v programovom vyhlásení vlády mala byť sformulovaná vízia, kde chceme naše školstvo, a následne v národnom programe vzdelávania sme mali navrhnúť konkrétne kroky, ako chceme túto víziu v školstve dosiahnuť.
Hovoril aj o slobode, ktorá; to bolo na margo pána Poliačika; že ktorá môže viesť dokonca až k anarchii. Ja som si včera prečítala jeden veľmi pekný rozhovor v Denníku N s Annou Máriovou, ktorá hovorí, že; v rámci programu Teach for Slovakia, a hovorí o tom, že tá sloboda v našom školstve veľmi chýba a chýba v tom, najmä v slobode myslenia, v samostatnosti, učenia sa ku spolupráci, učenia sa ku kritickému mysleniu. Takže v tomto zmysle ak sme spomínali slobodu na školách, v tomto zmysle sme ju vnímali. Tak isto... (rečníčka sa pozrela na časomer), tak ja už skončím tu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Myslím, že málokedy sa stáva, že je v Národnej rade toľko poslancov, ktorí sú zajedno, že krajina potrebuje ozdravenie. Je úplne prirodzené, že nie sú zajedno v tom, že ako, ale krajina potrebuje uzdravenie.
A chcel by som povedať, že hoci nikdy nie je na škodu, ak je polemika, ale tentoraz je tá polemika trochu smiešna. Preto aj diskutujeme o tom, že či pri tom ozdravení treba teda prioritne zdôrazniť akútnu chorobu, čiže rozvoj povedzme neofašizmu alebo pravicového extrémizmu na Slovensku, a pritom nespomínať to, že nevznikol len tak vo vzduchoprázdne, alebo pominúť tento prejav a hovoriť skôr o koreňoch, z akých vzišiel. Ja si myslím, že sa neobíde jedno bez druhého a že táto polemika isteže je prospešná, ale je v zásade márna, pretože Slovensko sa nedostane ďalej, keď nevyrieši tie korene, z ktorých akýkoľvek extrémizmus, môže to byť aj komunistický, ja som zažil, keď sem vstúpila komunistická strana, bolo to v roku ´98, nezborili sa nebesá, svet išiel ďalej, ale politici si museli uvedomiť, že isté reformy a istú pozornosť niektorým regiónom a niektorým sociálnym otázkam nevenovali. A takisto celé garnitúry politikov, ktoré, ktorí sú tu dlhé roky, osem rokov vlád Roberta Fica, osem rokov vlád Mikuláša Dzurindu spôsobili problémy, o ktorých hovoríme.

Ďakujem.
Martin, ja ťa vnímam ako človeka z mnohých menšín a teraz mám pocit po týchto faktických poznámkach, že si si zadefinoval aj jednu ďalšiu tuná v parlamente, pretože si otvoril obrovské množstvo tém a nastalo tu hlboké nepochopenie. To, ako sa prestreli tebe nad hlavou páni zo SME RODINA so SMER-om a zlietli sa ako osy na med, lebo presne si priznal moment, kedy vieš, že nastalo zlyhanie, ospravedlnil si sa zaňho, povedal si príčinu a povedal si, prečo tak budeš naďalej pristupovať.
Otvoril si dve pre mňa dosť podstatné témy. Prvá bola téma, že potrebujeme Slovensku darovať jednu základnú vec, a to je idea alebo príbeh alebo myšlienka, ako to chceme. Lebo doteraz asi štyri roky sa bavíme iba o tom, že chceme to akosi inak. A ak by to zostalo v tejto polohe, že teda iba inak, tak tu potom budeme mať ľudí, ktorí si to budú definovať aj z pohľadu prvého slovenského vojnového fašistického štátu alebo si to budú definovať možno aj z pohľadu komunizmu, čo mal som pocit, že nadlho tieto témy sú v spoločnosti oddebatované. Nie, nie sú. A podľa mňa je natvrdo už treba povedať pri tomto type debaty, že režimy, ktoré začali budovaním soldatesiek, respektíve Hlinkovými gardami alebo Ľudovými milíciami, nedopadli pre Slovensko dobre. Tých štrnásť hnedých mužíčkov je štrnásť týchto fašistov, ktorí sedia za nami. (Rečník ukázal rukou za seba.) Takto to treba rozprávať, aby všetci chápali.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Ja by som sa chcela vlastne, alebo podporiť teda kolegu v jeho protidrogovej politike, len mi snáď chýba celkovo prevencia sociálno-patologických javov, ktorým som sa venovala. Určite si všetci uvedomujeme, že maloleté deti viac a viac siahajú po alkohole, čiže ja by som privítala vlastne v tej preventívnej časti aj riešenie alkoholizmu maloletých detí alebo sexuálne zneužívanie taktiež maloletých detí a nehovoriac o týraných ženách. Čiže ja by som tú paletu možno rozšírila celkovo nielen na prevenciu drogovo, drog, ale aj teda sociálnopatologických javov.
Ďakujem.

Citovali ste slová ako "zrada" a "podvod", ktoré zazneli z úst niektorých kolegov z opozície v tejto rozprave, tak by som chcel opäť poukázať na to, lebo tieto slová vyvolávajú pohoršenie v radoch koalície, chcel by som teda opäť poukázať na to, že sa bežne používali pri programovom vyhlásení Radičovej vlády z úst práve dnes koaličných poslancov, ktorí vtedy boli v opozícii. Napríklad: "Keď do volieb tieto strany podrážali svojich vlastných voličov, dnes sa dá konštatovať, že klamú a podrážajú všetkých občanov Slovenskej republiky." Poslanec Ľubomír Jahnátek, 4. august 2010.