Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ja budem v úvodnom slove stručnejší, pretože túto tému takpovediac prenášam z bývalého funkčného obdobia, šiesteho, šiesteho funkčného obdobia Národnej rady do tohoto. Sú tu moji dvaja spolupredkladatelia z hospodárskeho výboru. Ja len stručne pre potreby prvého čítania naznačím ideovú rovinu, ktorá je dôležitá teda pre prvé čítanie. Označím teda hlavný cieľ a zámer.
A veľmi podobne ako predchádzajúci návrh zákona má za cieľ pomôcť ľuďom a vytvoriť reálny sociálny balíček, keď mám použiť túto terminológiu, pre mnohé domácnosti, ktoré vykurujú spoločnosti. Nazvime ich pre potrebu tejto debaty teplári, veľkí teplári alebo centrálne zdroje tepla, ako je v znení zákona. A teda hlavným cieľom návrhu zákona je, aby si žiadatelia o stavebné povolenie mohli zvoliť výhodné a pre nich lacnejšie dodávky tepla a aby im nemohla byť znemožnená výstavba vlastnej kotolne v bytovom dome.
Ja to zopakujem, možno pre kolegyne a kolegov, niektorých to bude nová téma. Súčasne sme v stave, kedy sa vlastníci bytových jednotiek, ktoré bývajú v činžiakoch a domoch, je to asi 37% ľudí na Slovensku žijúcich, sú rukojemníkmi veľkých teplárov vo svojich vlastných bytoch. Je to veľká téma aj tuná v Bratislave, či už pre potreby Starého Mesta alebo Petržalky. Je to veľká téma v mnohých regiónoch a podľa prepočtov dokonca aj dobrozdania Protimonopolného úradu. Táto téma sa dostala počas našej spolupráce s pánom Galekom aj na Ústavný súd. Štyridsaťdva poslancov pléna parlamentu túto ústavnú sťažnosť podpísali, vtedy to boli opoziční. Teraz to budeme musieť prehodnotiť, že ktorí z nich v opozícii zostali, ale viem, že keďže sme to chystali ako priamo pre potreby Ústavného súdu, tak veľmi činne nám s tým pomáhala aj pani poslankyňa, vtedy poslankyňa Žitňanská, teraz ministerka spravodlivosti. Čiže dúfam, že sme získali silného exekutívneho spojenca a že nepríde v tomto prípade o prehodnotenie postojov tak, ako to bolo v zákone o štátnom občianstve, ale to je iná téma.
Čiže 37% ľudí, kúrení veľkými teplármi, sa stali rukojemníkmi vo vlastných bytoch veľkých teplárov. Myslíme si, že zákon, ktorý je účinný od mája roku 2014, ktorý ich do tejto rukojemníckej drámy dostal, je zlý. Opravujeme a snažíme sa opraviť opakovane. Predtým som to robil s pani podpredsedníčkou a predkladal to opakovane, využívajúc tie polročné termíny s predkladaním návrhov zákonov, tu s pani podpredsedníčkou Nicholsonovou. A mám za to, že aj viacerí poslanci vtedy vládnej strany SMER, ktorí sú v starostovských pozíciách, mi dali za pravdu. Pretože oni musia byť na takzvanom tom first fronte alebo na tej prvej línii, kedy ľudia žiadajú od nich stavebné povolenia pre to, aby sa mohli odpojiť od nevýhodného teplára. Voľný výpočet, respektíve voľný výpočet pre potreby návrhu zákona, kde je to aj v dôvodovej správe, sa môžme baviť o rozmedzí ušetrenia na jednu domácnosť, v rozmedzí 300 až 900 eur. A to už je chlebová téma, 300 až 900 eur na jednu vykurovaciu sezónu v mnohých regiónoch na Slovensku znamená obrovské peniaze pre domácnosť. A toto je ten sociálny balíček, ktorý by zlé nastavenie zákona malo ľuďom umožniť, a toto zlé nastavenie zákona vieme opraviť tu my v tomto pléne. Preto žiadam hlavne poslancov vládnej koalície, ktorí nás podporovali v tomto boji, spolu s nami vypracovali návrh pre podanie Ústavného súdu, inak tiež sa čudujem, prečo Ústavný súd nevie rozhodnúť, či je tento zákon, ktorý chráni vlastníctvo, prečo Ústavnému súdu to trvá, možno kolega Galek ma opraví, ale už to bude rok pomaly, odkedy sme to podanie dali, prečo Ústavný súd v tejto veci nevie rozhodnúť, či naozaj vlastníme svoje vlastné byty, alebo ich teda vlastní oligarcha a bude nám diktovať, aké ceny tepla budeme mať.
Sú tam aj ďalšie veci, ktoré pre potreby úvodného slova nie sú veľmi podstatné. Toto je ten hlavný účel zákona. Umožníme, ak sa vchod, chce si zvoliť iného a efektívnejšieho centrálneho dodávateľa tepla, alebo si chce urobiť svoju vlastnú, takzvanú vchodovú kotolňu, prečo sa tento štát pri zlej transpozícii jednej eurosmernice odhodlal na krok, že zas a opäť vyhrajú tí silní a mocní a vplyvní? A v tomto prípade teplárenskí oligarchovia nad občanmi, ktorí vlastnia svoje vlastné byty a nemôžu sa rozhodnúť, kto im bude kúriť. Toto je pri veľkých energetických a liberalizačných balíkoch absolútna obžaloba. A myslím si, že aj pán kolega Galek nám, mi potvrdí moje slová, že nie je celkom účelom, aby sme (zaznievanie gongu), nie je celkom účelom, aby sme chodili po zasadnutiach ako poslanci Národnej rady, respektíve kolega Vetrák alebo možno aj pán poslanec Budaj, ako zástupcovia zastupiteľstiev, pretože jeden veľký boj tu viedlo Mestské zastupiteľstvo v Bratislave, na to, aby sme urobili aspoň čiastočný posun v tejto téme. Čiže nie je celkom účelom, aby poslanci chodili na zasadnutie bytových združení a vysvetľovali, že, bohužiaľ, vieme vám pomôcť iba tým, že budeme opakovane atakovať vládnu zostavu – vtedy monolitu SMER-u a teraz uvidíme, ako sa s tým vysporiada vládna koalícia – a teda prosiť ich o to, že naozaj máte právo sa rozhodnúť. Napríklad tuná v Petržalke, nie je to ďaleko, hovoriť o tom, že vydržte, ten boj sa musí vybojovať a máte právo si kúriť lacnejšie, ušetriť 500, 300, 400 eur na vykurovacej sezóne pre jednu domácnosť. A tí vydierači, tí, ktorí stanovujú tie ceny tak, že kým neplatil tento zákon, visel nad nimi Damoklov meč a hovoril, ak budete nedostatočne efektívni, ak budete zaťažovať životné prostredie, respektíve budete dávať ceny tepla tak, že nám sa oplatí vlastná kotolňa, tak sa od vás jednoducho odpojíme, čo momentálne nefunguje. Ten Damoklov meč je odstránený, veľkí tepelní oligarchovia si robia čo chcú a regulátor je na nich krátky. Čiže pre podporu tohto návrhu zákona vás žiadam, ideme opraviť stav a vrátiť stav do roku, spred mája roku 2014, aby ľudia o vlastných bytoch mohli rozhodovať, kto im bude kúriť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Tak ako som avizoval pre potreby záverečného slova, ďakujem teda za rozpravu. Zažívame si už pri tretej schôdzi aj opozičné návrhy zákona. Teda otvoril toto plénum s opozičnými návrhmi kolega Dostál a dúfam, že to, nebude to bez plexitis z minulého volebného obdobia, že prejdú vládne návrhy zákona a takpovediac máme odpracované. Čiže všetkým kolegom z vládnej koalície, ktorá včera sa ustanovila aj schválením programového vyhlásenia vlády, ďakujem a veľmi sa teším, že kolegov z výboru pre média a kultúru zo strany SNS tu máme priamo v pléne, a naozaj sa vám chcem poďakovať. A dúfam, že o témach zákona o vysielaní, retransmisii sa budeme my asi bazálne baviť práve na tomto, na tomto výbore. A chcel by som teda týmto oceniť.
Zároveň sa chcem poďakovať aj kolegom z opozície, že sa do rozpravy zapojili. A myslím si, že otvorenie tejto témy je pre slovenskú spoločnosť veľmi dôležité. Je veľmi dôležité to, do akej miery sú u nás médiá nastavené transparentne, to je tá časť b) schránkové firmy, a do akej miery vieme formovať mediálne prostredie tak, že bude dlhodobo udržateľné a že budú vznikať pre potreby súkromného vysielania tie autentické, tie projekty, ktoré majú zabávať. To je jeden typ monotypového rádia. Ale aj informovať. A dokonca to, čo sa nám v spoločnosti deje, budeme mať asi aj vyššiu ambíciu, a to je, vzdelávať a edukovať. Niekedy, ak si my, ktorí sme média študovali, alebo tí, ktorí v médiách pracujeme alebo pracujeme priamo v kultúre, vieme, že médiá mali prinášať hlavne do spoločnosti túto ambíciu, prinášať to, že rozmer informovania a nie šokovania, rozmer edukácie a nielen zábavy, bol vo vienku médií. U nás to plnia a mali by plniť prioritne médiá verejnej služby.
A pre mňa je absolútne zarážajúce, pre potreby tejto mediálnej témy to spomeniem, 25. 4. ministerstvo kultúry zverejnilo svoj zámer na stránke, že teda sa bude zvyšovať koncesionársky poplatok, ale netešte sa, vážení páni poslanci, chcú to urobiť vyhláškou. Z môjho pohľadu iba minúť sa tejto debate v parlamente. Myslím si, že zvyšovanie koncesionárskeho poplatku patrí do pléna parlamentu a nemali by sme koncesionársky poplatok zvyšovať ustanovením nejakej čudnej komisie, ktorá má evaluovať, tak to nazvali, Komisia pre evaluáciu zvyšovania úhrad pre platby za služby verejnosti, a teda si to niekde na Kafkovskom zámku oddiskutujú, prijmú vyhlášku a bude zvýšený koncesionársky poplatok. Vážená verejnosť, vážené kolegyne, kolegovia, ministerstvo kultúry a nová vláda sa rozhodla zvýšiť koncesionársky poplatok bez parlamentnej debaty. Ohradzujem sa voči tomu hneď, keďže je to veľmi čerstvá informácia, a pustíme zmenu zákona tam, kde patrí, pustíme debatu o zvýšenie koncesionárskeho poplatku do výboru, následne do pléna parlamentu a oddiskutujme to aj my. Je to citlivá téma. Táto téma patrí do pléna parlamentu. A tým, že my máme vystavané úhrady a platenie verejnoprávneho média cez inú povinnosť alebo iný benefit, a to je, že máme vôbec doma elektrinu, je podľa mňa zlé a obludné. Čiže vôbec debatu o tom, akým spôsobom financovať verejnoprávne médium, pustíme do parlamentu. Preboha živého, nerobte, vážení páni z koalície, vážení páni z ministerstva, nejaké komisie na ministerstve kultúry, ktoré budú vydávať veľmi pokútnym spôsobom vyhlášky a takto meniť výšku koncesionárskeho poplatku.
K tejto téme a opäť k téme financovania, ona súvisí s tou prvou časťou návrhu zákona, keď rozviažeme ruky a dokážeme mainstreamovým médiám, v tomto prípade rozhlasovým, financovať aj iný typ ako mainstreamové, čiže iný typ ako to, čo ich živí, a to je tá zábava. A zrovna použijem, pán Kollár, aj váš príklad. Vy ste sa rozhodli ako majiteľ mainstreamovej a tej zábavnej časti Fun Rádia, a vzniklo by veľmi, to teraz použijem naozaj príkladno, Fun Jazz napríklad v Bratislave, môže to vlastniť ten istý Kollár, môže pre potreby bratislavského publika takúto službu zabezpečiť. V Banskej Bystrici to môže byť buď metalová kapela, alebo nejaký typ inforádia a podobne. Čiže by vzniklo to, čo sa dá zarobiť celoplošne, s ďalšími piliermi a to môžu byť regionálne rádiá, inforádiá alebo monotypovo hudobné rádiá, a tým pádom zabezpečíme to, aby nám komerčný sektor ponúkal aj tento typ monotypových rádií, ktoré náš zákon pozná, akurát je paradox, že vôbec nevznikli. Nevznikli len a len preto, že sme niekedy nastavili parametre pre ten súkromný svet tak zväzujúce, že nebol zámer, a chytili to do ruky iba a len oligarchovia, ktorí pred retransmisnou radou boli úspešní a sformátovali si toľko rádií, koľko potrebovali. Ja som počul teraz príklad štyroch rádií, ktoré nesmie vlastniť podľa súčasného znenia zákona jeden oligarcha. Podľa mňa J&T je oligarcha alebo "Ja a Ty", alebo ako ich treba volať.
Čiže zamerajme sa na to, aby sme vedeli. A ja budem vždy fandiť ľuďom, ktorí vo vlastnom mene podnikajú, a tým pádom viem, kto ku mne hovorí a s kým mám tú česť. To treba preniesť aj do mediálneho sveta. Tu patrí teda aj česť, lebo vieme, že poslanecký kolega sa týmto zaoberal. A zároveň chcem povedať, že bránenie tomu, aby si niekto osoboval právo vystupovať pred retransmisnou radou, používať jednu z mála vecí, čo tomu štátu zostalo, a to sú frekvencie. Tie vlastníme, prepožičiavame ich v licenčnom konaní na osem, respektíve šestnásť rokov, to je ten proces. Sú ďalšie parametre, ktoré v 308-čke treba zmeniť, aby licenčné konania boli dohľadateľné, boli tam jasné pravidlá, aby to nebola súťaž krásy. Ale to už je iná debata, na ktorú aj kolegov z výboru, aj kolegyňu, samozrejme, aby som nezabudol, pozývam. A týmto, tak ako som končil úvodné slovo, končím aj záverečné, prosím vás pri tomto návrhu a žiadam o podporu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo aj za faktické poznámky. Budem reagovať na dve.
Na pána poslanca Jurzycu. Áno, súhlasím s tým, že žiaden návrh nie je dokonalý, ale predsa len sa mi zdá, že ak by sme sa dopracovali k tomu, že minimálne ten slovenský biely kôň bude musieť byť odhalený, tak už predsa len niektorým ľuďom bude nepríjemné, že budú identifikovateľní jasne, že môžu čeliť otázkam a že to skutočné majetkové, teda tie pomery sa potom ľahšie odhalia.
A, pán poslanec Kollár, asi viete, že z mojej strany to bola taká rečnícka, jemne uštipačná, ironická otázka, že či také niečo je na Slovensku možné.

Ďakujem. Ja pre potreby zhrnutia ešte rozpravy sa prihlásim alebo v záverečnom slove poviem viac, ale to, čo si hovoril ty, Gábor, keďže reagujem na predrečníka, je veľmi dobre pomenované. Presne ten moment, kde návrh zákona zavádza povinnú identifikáciu majoritných vlastníkov žiadateľa o licenciu a posúva hranicu zisťovania informácií o majetkových a personálnych prepojeniach na úroveň spoločníka alebo akcionára spoločníka alebo akcionára, ktorý je spoločníkom alebo akcionárom právnickej osoby, a to až do miery 30 % vlastnenia médiá. Vychádzame a vychádzali sme pre potreby tohto návrhu zákona z best practices v rámci Európskej únie, veľmi podobne to majú upravené vo Veľkej Británii. My veľmi priznávame, a tí, čo sa rozumejú tomuto právnemu rozmeru, hovorí sa tuná o tretej úrovni vlastníckej štruktúry. Ak by sme prešli prvým čítaním je možné pre potreby aj programového vyhlásenia vlády sa baviť až o tých beneficieseh alebo last bet alebo tých konečných užívateľoch výhod, ako sa hovorí, aby sme sa dostali možno do priameho zoznamu aj pri udeľovaní licencií, čo by bolo záväzné pre konanie pre retransmisnú radu. Čiže momentálne retransmisná rada zisťuje prvú úroveň, čiže kto je konateľ, kto je spoločník, a viac nemôže zo zákona. My hovoríme, musí ísť hlbšie a otvárame o tomto debatu. Ak prejde tento návrh zákona, veľmi to oligarchom pre potreby licenčného konania sťažíme.

Ďakujem pekne. Ja podporím túto novelizáciu zákona a to napriek tomu, že som bol predkladateľom mediálneho zákona, ktorý sa ide novelizovať, ale v danej dobe sme reagovali na riziká tej doby. Ale aj vtedy som si bol vedomý, že opatrenia, ktoré tam, rôzne pozmeňujúce návrhy pripravili a iné zase vypli, lebo boli, to znenie zákona predložené, a to, ktoré nakoniec vypadlo z tej mašinérie, bolo značné odlišné, že tie, ktoré tam zostali, sú slabé. Medzitým časom, už viac než desaťročia oligokracia žije a prekvitá, žije doslova na médiách, s médiami a cez médiá. Na Slovensku nestačí mať bohatstvo, musíte mať bohatstvo a médium. Nehovorím to ako žiaden škandál, ani to nehovorím za to, že by som chcel stupňovať nejakú hystériu proti týmto vlastníkom. To, čo sa ukázalo, že zoči-voči takejto dobe platí, je otvorenosť, otvorenosť a ešte raz otvorenosť.
To, čo hovoril pán Jurzyca, že riziko nadmernej monopolizácie je také málo pravdepodobné. No, naopak, samozrejme, riziko nadmernej monopolizácie je pravdepodobné, ono dávno existuje a tento zákon mu nebráni. Tento zákon nenašiel, respektíve nástroje, ktoré v ňom zostali, nemohli zabrániť tej rýchlej globalizácii takýchto záujmov, ktorá si nachádza v offshore, ktorá si nachádza náhradné osoby, biele kone, a tak ďalej. Takisto pán Kollár alebo iní, ktorí žijú v reálnom svete médií, by vedeli povedať, že aká je to maličkosť pre každého takéhoto záujemcu. Mediálny zákon treba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, som bývalý novinár, žiadne rádio nevlastním, ale viaceré počúvam, tak dúfam, že kvôli týmto faktorom nie som v konflikte záujmov. Vládna koalícia má v tomto parlamente prvú šancu ukázať, že svoje programové vyhlásenie nepovažuje za formalitu, že to, čo včera koalícia schválila, sama nevníma ako zdrap papiera. Toto je tá príležitosť, kedy môže splniť vôbec prvý záväzok z programového vyhlásenia vlády, ale aj z predvolebných programov niektorých koaličných strán, a ten záväzok sa volá boj proti schránkovým firmám, účinný boj proti schránkovým firmám.
Na úvod by som zacitoval z programového vyhlásenia vlády. "Z protikorupčného programu vlády bude dôležité najmä začlenenie iniciatívy "Rule of Law" do vládneho programu, prijatie účinného protischránkového zákona vzťahujúceho sa na všetky verejné zdroje a zavedenie protikorupčnej doložky pri návrhoch zákonov." Koniec citátu.
Možno si poviete, že licencia na súkromné vysielanie, či už televízne alebo rozhlasové, nie je verejným zdrojom, nie je verejným finančným zdrojom. No priamo nie je, ale nástrojom, vďaka ktorému môžu súkromní vysielatelia podnikať a teda zarábať, čo nie je nič zlé, naopak, vďakabohu za mnohé súkromné médiá, ktoré napríklad v boji proti mečiarizmu zohrali kľúčovú úlohu, ale nielen vtedy, verím, že aj napríklad pri kauze CT zohrali niektoré súkromné médiá svoju nenahraditeľnú úlohu. Médiá majú nepochybne moc a vplyv a nebyť štátom udeľovaných licencií by ju napríklad súkromné televízie nemali. Asi každý v tejto sále, a nielen tu, ale napríklad aj na Úrade vlády, si je vedomý toho, že akákoľvek kauza sa stáva kauzou vtedy, ak sa jej začnú venovať najsledovanejšie médiá, a tie sú ešte stále súkromné televízie.
Tak si teraz povedzme, prečo je problém, ak v tejto oblasti, v oblasti súkromných médií sa majitelia schovávajú za zahraničné schránkové firmy? Prečo je problém, ak moc a vplyv v oblasti médií získavajú zahraničné schránkové firmy? Je to problém preto, lebo ak nepoznáme skutočných vlastníkov médií, nepoznáme ani záujmy, ktoré sledujú pri uplatňovaní moci a vplyvu, lebo nevieme, v akých iných oblastiach títo skutoční vlastníci podnikajú. Predstavme si čisto teoretickú možnosť, že skutočný vlastník, napríklad súkromnej televízie schovávajúci sa za zahraničnou schránkovou firmou, má vysoko lukratívny biznis so štátom, že cez iné schránkové firmy v zahraničí teoreticky vyhráva jednu štátnu zákazku za druhou, radovo v sumách stoviek miliónov eur. Môže, alebo nemôže tento fakt ovplyvniť obsah, napríklad televízneho vysielania? Teda vysielania, ktoré umožnil štát udelením licencie. Môže, alebo nemôže vzniknúť konflikt záujmov? Ja si myslím, že môže. V tom prípade má alebo nemá občan právo vedieť, že vysielateľ, ktorého stanicu sleduje, môže byť teoreticky v konflikte záujmov? Ja si myslím, že občan má právo na takúto informáciu, má.
A nakoniec je to spravodlivé a férové aj voči, povedzme, domnelým majiteľom takýchto médií, ktorí sú možno až neprávom označovaní za majiteľov médií len preto, že rovnako ako utajení majitelia médií majú nejaké schránkové firmy napríklad na rovnakej adrese, v rovnakej budove, na rovnakom poschodí, v rovnakej kancelárii na Cypre, náhodou, samozrejme. Ale ako sa hovorí, náhoda je, viete čo.
Chce štát prispievať k takejto nespravodlivosti, k takýmto krivým obvineniam čestných podnikateľov? Snáď nie. Takže táto novela zákona je v záujme občanov, podnikateľov a aj štátu. Ideálny návrh na prierezovú podporu v Národnej rade. Vlastne si ani neviem predstaviť dôvod, pre ktorý by tento návrh nemal dostať širokú podporu. Teda jeden taký si predstaviť viem, ale tiež len čisto teoreticky. A ten teoretický dôvod na nepodporenie takéhoto návrhu je, že niektorí poznajú tých skutočných vlastníkov médií a že niektorí týmto skutočným vlastníkom radi pomôžu s utajovaním ich aktivít. Ale toto je len, samozrejme, taká zlomyseľná opozičná teória, v skutočnosti si to vôbec neviem predstaviť.

Ja chcem poďakovať za aj tie podporné slová a hlavne za to, že úvodom zaznel ten moment takpovediac konfliktu záujmov, pretože tak si predstavujem, aby vystupovali možno aj do budúcna, keďže začíname toto plénum, aj viacerí páni poslanci. A keď majú z minulosti, myslím, že u pána Kollára to nie je až tak celkom treba, ale napriek tomu to dodržal a povedal presne, kde v minulosti pôsobil, a tým pádom, že pri konkrétnom návrhu zákona, okrem tej absolútne nespochybniteľnej skúsenostnej bázy, lebo 16 rokov priamo pracovať v tejto oblasti, ho asi veľmi vysoko kvalifikuje do tejto debaty, oznámil tento skutok. Nebývalo to doteraz veľmi praxou a dúfam, že si to hlavne poslanci, a je to jedno, aj z vládnej, aj z opozičných lavíc, keď budú vystupovať, tak označia, že boli alebo sú nejakým spôsobom zainteresovaní.
Druhá časť poznámky. Myslím si, že je, áno, veľmi dôležité, pre účely tohoto zákona sme sa snažili spraviť ako keby ten povestný prvý krok na tisícmíľovej ceste, a to je, aby sme odhalili štruktúru do tretej úrovne a teda mohla retransmisná rada, respektíve regulátor v tejto oblasti skúmať, kto sa uchádza o licenciu, čiže kto bude rozprávať, formovať mediálne prostredie a akým spôsobom sa chce mediálneho trhu zúčastniť, čo je pre súčasný a z môjho pohľadu už veľmi oligarchizovaný mediálny priestor len dobre.
Čiže ďakujem za podporu a dúfam, že bude dostatočná na to, aby sme sa prehupli do druhého čítania.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za kultúru ako spravodajkyňa k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Prioritne idem meniť zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii. Možno ste zachytili viacerí, že od 1. 4. začali na Slovensku platiť tzv. rádiové kvóty alebo kvóty pre hranie slovenskej hudby. Samozrejme, debata o tomto inštitúte prebehla týmto plénom a sú stanovené vo výške, ak to budeme rátať na celé dni, 25 %, je tam nejaký nábeh. A nie je veľkým tajomstvom, že vzhľadom na zomierajúci, zomierajúcu hudbu na Slovensku a podobne, som bol iniciátorom jednej časti ochrany slovenskej hudobnej tvorby cez tento nástroj. Nie je neštandardný v Európe, je vysoko štandardný, dokonca presahuje už viac ako 80 % členských krajín Európskej únie, ktoré tento inštitút zaviedli. Ale tento môj návrh zákona pri zákone 308 s ním súvisí iba marginálne. Alebo iba s tým, že treba pri tomto zákone, a tak sme to aj predkladali, povedať aj "b". Kvóty totižto zviazali ruky vysielateľom, veľmi výrazne. Dokonca ak by sme tú debatu zbehli a možnože niekto príde s pozmeňujúcim návrhom alebo otvorí ten zákon znova, a to "b" totižto sa do zákonnej úpravy nedostalo. My máme z roku 2000 relikt v našom zákone o vysielaní a retransmisii, možno niektorí pamätníci si ho budú pamätať pod názvom "lex Rusko", kedy sa v našom zákone, ktorý ustanovil vysielanie verejnoprávnych médií, čiže keď sa prerobili štátne médiá na verejnoprávne a kedy sa zadefinoval duálny systém, čiže nám vznikli vysielatelia z licencie, resp. ľudovo volané komerčné stanice, a vtedy sa nám dostal do zákona aj jeden moment, kedy sa zakázalo jednému mediálnemu domu alebo jednej firme alebo jednej fyzickej osobe vlastniť viacero licencií na viacero programových služieb.
Ja som sa teda rozhodol pri, presne v deň, kedy sa kvóty 1. 4. dostali do účinnosti, podať aj návrh zákona, aby sme vysielateľom z licencií, komerčným rádiám rozviazali ruky. Tam smerujú obe zámery tejto, oba zámery tejto právnej úpravy a skúsim ich pre potreby tohoto pléna osvetliť.
Veľmi dôležitý zámer je ten, že potrebujeme tak trošička posvietiť na schránkové firmy, ktoré sa vyskytujú medzi našimi vysielateľmi, resp. žiadateľmi o licencie, a teda dostať sa na tretiu úroveň preukazovania toho, kto vysiela, resp. kto žiada licenciu na to, aby vysielať mohol. Schránkový problém totiž to sa nedeje iba v stavebných firmách alebo firmách, ktoré žiadajú tento štát vo výberových konaniach, resp. v obstarávaniach štát o finančné prostriedky na to, aby mohli realizovať svoje zámery zo súkromného sektora, používať tzv. verejné zdroje, ale schránky sa nám usídlili aj tu. Napriek tvrdosti tohto zákona tí silní hráči vedia tento zákon veľmi účinne obísť, a to práve prostredníctvom schránok.
Preto sa môžete, a je tu viacero ľudí, ktorí jednak priamo s médiami pracujú, resp. pracovali alebo priamo nejaké médiá vlastnili, asi potvrdia moje slová, že mať v majiteľských štruktúrach dostatočný vplyv a potom zabezpečiť si vplyv aj pred regulátorom, čiže pre radu vysielania, pre retransmisných znamená, že sa môžme dostať aj do stavu, kde jeden subjekt, nazvime ho J a T, bude vlastniť vysielaciu štruktúru aj televízie a bude mať pre potreby tejto debaty ich zrátané, môžeme ich neskôr aj vymenovať, štyri rádiostanice. Čiže zákon je v tomto bode neúčinný. Mocní a vplyvní si vedia nájsť cestičku a tí, ktorí by vedeli vysielať buď regionálne, alebo by sformátovali nejakú vysielaciu štruktúru, ktorá by hovorila o džezovom rádiu, metálovom rádiu, hip-hopovom rádiu alebo rádiu na vážnu hudbu, títo veľmi sa k tomuto nedostanú.
Čiže môj návrh zákona hovorí o tom, aby sme si posvietili na to, kto vysiela, kto stojí pred retransmisnou radou a žiadal o pridelenie licencie, zároveň rozväzuje ruky ľuďom, ktorí by chceli sformátovať nielen celoplošné mainstreamové rádiá, ale aj rádiá, ktoré by mohli byť regionálne, rádia, ktoré by vedeli vysielať nejaký hudobný alebo inak zameraný monotyp. Myslím si, že aj naša krajina by si zaslúžila jedno buď na regionálnej báze postavené inforádio, je to jeden z monotypov. A ak to porovnáme len s krajinou, ktorá má podobnú mediálnu históriu ako my, a je to Česká republika, tak programové služby regionálnych rádií, lokálnych rádií, rádií zameraných aj na domácu tvorbu, je ako húb po daždi, a u nás, keď som sa bavil napríklad s pánom alebo rozprával s pánom Borisom Kollárom, ktorý tiež spolu so mnou hovorí o tom, že máme tu dve rádiá, ktoré zarábajú, a všetky ostatné sú pod hladinou nejakých, ako hovoria environmentalisti, sustainable modelu alebo dlhodobo udržateľného modelu, čiže nemajú reálne financovanie.
Toto je nedobý stav. A čítam zámery aj vlády v programovom vyhlásení vlády, že chcú opraviť zákon č. 308 o vysielaní a retransmisii, a preto aj táto novela ide v hlbokom súzvuku s tým, kde vláda bude musieť urobiť takpovediac kroky, aby sme vysielateľom rozviazali ruky a na druhej strane, aby sme si naozaj posvietili na schránkové firmy, ktoré vo vysielaní, ktorých máme pri jednotlivých vysielateľoch už dnes. Pre účely otvorenia tejto debaty a v úvodnom slove je asi toľko na vysvetlenie legislatívneho zámeru. Dúfam, že je tu viacero poslancov, ktorí s touto ideou súhlasiť budú, a dúfam, že nájde aj v tomto pléne podporu, o ktorú vás týmto aj žiadam. A dúfam, že sa na tom zhodneme.
Ďakujem.

To bol potlesk, to nebola moja reč, takže štyri sekundy naspäť. Dobre. Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela veľmi pekne poďakovať pánovi poslancovi Dostálovi, pánovi poslancovi Osuskému, Grendelovi, Budajovi a som presvedčená, ja som nebola doteraz v nijakej vláde, som presvedčená, že tento, a pánu poslancovi Poliačikovi, že tento návrh zákona je veľmi užitočný. Ja som bola medzi ľuďmi, počúvala som ich názory. Myslím si, že je veľmi dôležité, že dnes vlastne tento návrh zákona bol predložený. Po všetkých tých predchádzajúcich rozpravách by som k tomu Solženicynovi pridala ešte možno, Fraňa Šrámek, "života bído, přec tě mám rád".
Ďakujem, páni poslanci, a teším sa na spoluprácu. Budem ho podporovať, tento zákon.