Videokanál klubu

Kolegovia, kolegyne, poviem viacej v rozprave, aby ste prípadne mohli reagovať, lebo tento návrh, si myslím, že zaslúži, aby sme sa o ňom tu aj naozaj reálne pobavili.
Dnes sme pred pár hodinami hlasovali o interrupciách, o tehotných matkách aj o jednom z našich návrhov, ktorý, ktorý neprešiel o jeden jediný hlas. Béla Bugár sa ospravedlnil a povedal, teda že chcel za neho hlasovať, takže povedzme si, že dobre, mohol to byť jeho hlas. Ospravedlnil sa, že sa pomýlil, fajn. Ale predseda Andrej Danko potom na tlačovke vyhlásil, že on ho nepodporil naschvál, lebo Matovič. Lebo ego. Lebo sme uprednostnili svoj vlastný záujem, svoje vlastné ego pred tým, aby sme pomohli tehotným matkám a ich deťom.
Teraz tento návrh zákona je z podobného gusta, z podobného súdku a takisto má pomôcť tehotným matkám aj v núdzi a hlavne v núdzi a dovoľte teda, aby som ho bližšie predložil v samotnej rozprave, do ktorej sa týmto ako prvý hlásim.

Keďže, keďže tento návrh alebo rokovanie o tomto návrhu bolo prerušené, chcel by som teda ozrejmni..., ozrejmiť ľuďom, ktorí tu sú a možno zatiaľ iba tak si robia svoje veci, alebo iba prísluchovo prítomní.
Tento návrh, ktorý predkladám, je návrh ústavného zákona, ktorý je de facto klonom návrhu, ktorý sme tu schválili pred necelými dvomi rokmi, ktorý vtedy riešil amnestie v prípade vraždy Róberta Remiáša, ale popritom aj amnestie, alebo milosti, ktoré udelil prezident Kováč voči svojmu synovi. Vtedy sme zrušili našim ústavným zákonom túto milosť a argumenty pri tom rokovaní o tom návrhu boli tie, že musíme to zrušiť a máme na to morálne právo, zrušiť tento, tento akt prezidenta, ktorý by normálne nemal byť asi rušiteľný, máme právo ho zrušiť preto, lebo prezident udelil milosť svojmu vlastnému synovi.
My navrhujeme, že teda keď už teda sme v tomto prípade tú milosť zrušili, tak zrušme voči všetkým, ktorí boli namočení v tej kauze Technopol, lebo je dôvodné sa domnievať, že, že prezident Kováč v tejto veci zrejme nekonal s dobrým úmyslom a dával milosť všetkým aktérom pri kauze Technopol iba preto, lebo jeden z tých podozrivých bol jeho vlastný syn. To, že je tam jeden z tých podozrivých Marian Kočner, je možno čaro, čaro, čaro náhody alebo čaro okolnosti, že tá doba sa za tie dva roky dramaticky zmenila.
Keď pred dvomi rokmi tu vzadu sme sedeli a rokovali o tom zástupci jednotlivých poslaneckých klubov o zrušení amnestií, tak Martin Glváč tam pomaly skákal, ktorý teraz predsedá, myslím, že aj tejto schôdzi, tam skákal... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Klamete.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
... pomaly pod plafón, že sa to nesmie týkať Mariana Kočnera, lebo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
To neni pravda.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
... potom to SMER, SMER nepodporí. Silou mocou, nie, musí sa to týkať jedine mladého, mladého Kováča, a keď tam ten mladý Kováč bude, tak potom oni sú ochotní zrušiť amnestie pri..., teda v prípade Róberta Remiáša. Bola to, povedzme si, politické vyjednávanie, bola to podmienka strany SMER, alebo teda podpredsedu parlamentu za stranu SMER. Akceptovali sme to, lebo chceli sme zrušiť tie amnestie tie kľúčové pre nás, ktoré boli v prípade, v prípade Remiášovej vraždy.
Ale po tých dvoch rokoch sa aj z Mariana Kočnera stal človek, od ktorého sa zrazu títo ľudia stránia, hoci predtým s ním chodili na jachty, trávili s ním dovolenky, tykali si ním, biznis robili, bývali vedľa seba. Odvčera vieme, že už ani, ani Robert Fico už nechce bývať v byte, ktorý vlastne je vedľa bytu Mariána Kočnera, že aj ten sa odtiaľ odsťahoval, a jednoducho po prijatí tých amnestií polícia aj prokuratúra dostala akosi zelenú, že vtedy si uvedomili páni v SMER-e, že nemôžu toho človeka ďalej, ďalej nejakým spôsobom chrániť a že potrebujú podhodiť tomu pospolitému demonštrujúcemu ľudu, protestujúcemu ľudu proti korupcii, proti kauze Bašternák, protestujúcemu pred, pred Bonaparte, že potrebujú podhodiť nejakú rituálnu obeť. Tak podhodili tú rituálnu obeť Mariána Kočnera, ale nie tým, že podhodili niekoho, že nevinného, ale podhodili ho tým, že vlastne zrazu dali zelenú v polícii, v prokuratúre, že môžte konať. Môžte mu ísť po krku.
Marian Kočner sa to dozvedel, on vedel - aj z tej komunikácie z Treemy je to vidieť -, že, postupne videl, že sa sťahuje slučka, že pomalinky naňho padá klec. Možno práve v tomto strese potom konal tak, ako konal, že si objednal vraždu Jána Kuciaka, a popritom bola zabitá jeho snúbenica. Možno práve v tomto strese konal tak, že si povedal, že on musí, že..., alebo vyrieši a dostane sa z tej pasce, ktorú na neho zrazu pustil jeho vlastný SMER, ktorý on dlhé roky budoval, chránil, pomáhal, aj v Treeme diskutoval o tom, jako treba ten, urobiť všetko preto, aby, aby SMER ochránil, aby, aby šéfovi sa darilo, teda Robertovi Ficovi, aby, aby všetko fungovalo tak, ako dovtedy fungovalo, čo mu vyhovovalo, ale zrazu zistil, že sa mu ten domček z karát nejako rúca, že sa sťahuje okolo neho slučka. A tak si povedal, že objedná vraždu špeciálneho prokurátora, že objedná vraždu prokurátora z Generálnej prokuratúry, že objedná vraždu opozičného politika, ktorý mu najviac išiel po krku, Daniela Lipšica, a že ako bonus sľúbi, keď zavraždia manželku špeciálneho prokurátora Žilinku, 10-tisíc euro vrahovi, ako bonus sľúbi za každé dieťa, ktoré Žilinkovi zavraždia, ďalších 10-tisíc eur.
Jednoducho nadobudol pocit, že toto je cesta, jako sa z tej slučky asi vymotá, že keď ho už nebude chrániť jeho SMER, tak on sa ochráni sám jako kovboj, on sa prestrieľa na slobodu, povraždí pár ľudí a všetci dostanú bobek a všetci sa budú báť. Novinári prestanú písať o Kočnerovi, lebo budú sa báť, že aj oni budú zavraždení, prokurátori mu nepôjdu po krku, lebo však vidia, jako dopadol Žilinka s jeho rodinou vyvraždenou, politici mu nepôjdu po krku, lebo však vidia, ako dopadol Daniel Lipšic. Toto bola predstava Mariana Kočnera. Evidentne to bola jeho predstava a myslel si, že jednoducho v tom zvrátenom svete sa mu to podarí.
Ja som veľmi rád, že sedí tam, kde sedí, a mali by sme zadosťučiniť spravodlivosti aj v tom, aby sme možno tieto prvopočiatky jeho mafiánske, aby sme ho, sa vrátili teda k nim a vydali ho spravodlivosti. Rovnako takisto, ako je vydaný spravodlivosti dnes v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, rovnako tak, ako je vydaný spravodlivosti v prípade zmeniek v Markíze falošných zmeniek pri Markíze a podobne. Je to náš dlh voči aj pozostalým po tomto vrahovi. Alebo, prepáčte, pozostalým po obetiach tohto vraha. Ten človek začal podvádzať už dávno a my sme tolerovali roky, že ho v slabej chvíli ochránil prezident, a len preto, že jeho kumpánom bol jeho syn, dal milosť na celú kauzu alebo všetkým páchateľom kauzy Technopol. Je to náš dlh v tom, že sme zlyhali, dlh, ktorý môžme napraviť tým, že budeme hlasovať za zrušenie milosti v prípade všetkých podozrivých ľudí v kauze Technopol. Áno, spadne do toho aj Marian Kočner. Áno, bude to naše zrkadlo, tých ľudí, ktorí bili bandu s Kočnerom, ktorí vytvárali ten svet, kde on mal možnosť mať svojich vyšetrovateľov na želanie, kde mal možnosť mať svojho dozorujúceho prokurátora, kde mal možnosť si vyberať sudcu, ktorý rozhodne v jeho kauze, kde mal možnosť mať štátnu tajomníčku na ministerstve spravodlivosti, kde mal možnosť sa stretať s premiérom alebo s predsedom vládnej strany SMER, kde mal možnosť si s ním tykať, kde mal možnosť robiť biznis s ministrom vnútra alebo priamo aj cez Bašternáka s Robertom Ficom. Tento svet sa mu zrútil a na nás je, aby sme zadosťučinili spravodlivosti aj v tejto konkrétnej veci.
Nemalo by byť fér, aby sme zrazu povedali, že jediný, kto nespravodlivo dostal milosť v kauze Technopol, je len syn Michala Kováča. Nie, všetci páchatelia alebo všetci podozriví v tejto, v tejto veci sú ľudia, ktorí dostali milosť len preto, lebo medzi páchateľmi bol syn Michala Kováča. Neviem, po tých rokoch nechcem hanobiť pamiatku prezidenta Kováča a nepamätám si, priznám sa úprimne, nepamätám si iné nejaké jeho, jeho zlyhania, v tejto veci som úprimne presvedčený, že zlyhal. Nebol najmenší dôvod, aby prezident dával milosť v prípade kriminálneho aktu pri podvode s Technopolom, nebol najmenší dôvod, aby dával milosť svojmu synovi ani nikomu ďalšiemu, kto v tej kauze aktívne vystupoval.
Toto hlasovanie bude o tom, či naďalej tu sú ľudia, ktorí hoci ho v milosti chránili, alebo, pardon, toto hlasovanie je tu o tom, že či tí ľudia, ktorí v minulosti vytvárali systém, ktorý umožnil vyrásť netvorovi Marianovi Kočnerovi, ktorý mu umožnil, aby mal ten pocit, že stojí nad štátom, že je nad spravodlivosťou a môže rozhodovať o živote a bytí novinára, ktorý si dovolí písať o jeho kauzách, bude toto hlasovanie o tom, či naďalej tí ľudia, ktorí toto umožnili a umožnili mu vyrásť, ktorí ho dojčili, obrazne povedané, na svojich prsiach, ktorí ho chránili svojimi vlastnými rukami a skutkami, či naďalej tu má svojich ochrancov, alebo ich stratil.
Toto hlasovanie je šanca pre tých z vás, ktorí ste umožnili Kočnerovi vyrásť, ktorí ste ho chránili, aby ste sa definitívne od neho odstrihli. Budem rád, ak tento návrh podporíte.

Pani Grausová, keďže ste sa pýtali mňa, že teda či mám nejakú vedomosť o tom, že či bol odsúdený, nebol odsú..., nieže odsúdený, či teda je vyšetrovaný, nie je vyšetrovaný Kováč ml.
Priznám sa, že nemám, nemám zaručenú informáciu, keď som pred pár týždňami tu s redaktorom, s redaktorkou, myslím, že RTVS natáčal do nejakého dokumentu na túto tému, tak ona mi tvrdila, že je tam nejaké obvinenie, je vyšetrovaný, druhí ľudia hovoria, nie je vyšetrovaný. Poviem úprimne, mňa to ani nezaujíma, mne ide o to, aby sa amnestie zrušili, a nech si orgány činné v trestnom konaní konajú aj voči Kováčovi ml., aj voči Marianovi Kočnerovi, a ktokoľvek iný, kto v tej kauze bol namočený, úplne rovnako a nech spravodlivo rozhodnú. Nemám žiadnu informáciu a hovorím, nechcem ani tomu podriaďovať predkladanie tohto návrhu, alebo teda komuni..., komentovať to, že či prezidentka mala, alebo nemala vymenovať. Ak by teda bolo voči nemu čokoľvek konané, si myslím, že to bolo zbrklé vymenovanie, ak by bol definitívne čistý, tak v pohode, nech je veľvyslancom aj v Amerike, kdekoľvek.
Nemám tie informácie, verím, že ľudia, ktorí konajú a majú tie informácie, aj teda pani prezidentka, že má dostatočné informácie preverené a človeka, ktorý voči ktorému by bolo nejaké konanie vedené, tak by ho nevymenovala za veľvyslanca.

Ďakujem, pán kolega. Samozrejme, súhlasím s tým, aby voľba bola verejná. Prečo má byť verejná? Aby dnes večer každý človek, každý občan Slovenskej republiky si na internete mohol pozrieť, že ktorý poslanec je za to, aby Ústavný súd bol funkčný, aby fungoval, a ktorý to bojkotuje alebo ktorý hrá nejaké politické hry.
A je tu množstvo ľudí, ktorých základné ľudské práva alebo slobody sú porušované aj v dnešný deň. A práve títo ľudia majú možnosť z ústavy sa obracať na Ústavný súd. A ako sme počuli z úst predsedu Ústavného súdu pána Fiačana, aj v dnešný deň je tam viac ako 1 400 podaní, ktoré sú nevybavené. Jednoducho ľudia, ktorí dnes majú porušované základné práva a slobody ratifikované v medzinárodných zmluvách a neriešia ich iné súdy, sa majú možnosť písomne na ten Ústavný súd obrátiť a ten Ústavný súd musí konštatovať, prepáčte, ale poslanci si neplnia svoje domáce úlohy, poslanci nezvolili kandidátov na sudcov Ústavného súdu, sme ochromení, nepracujeme tak, ako by sme vo váš prospech mali pracovať. Toto je tá tragédia, toto je to smutné a toto musíme už dnes naozaj v tejto voľbe prelomiť a zvoliť štyroch dobrých kandidátov na sudcov Ústavného súdu. A ja verím, že pani prezidentka potom v krátkom čase, možnože v hodinách, sfunkční Ústavný súd.
Samozrejme, ako sme už z nejakých indícií pochopili, opäť vládna koalícia je nepripravená a čaká sa zase na Roberta Fica, ktorý ktovie kde je a kedy príde, takže môžme očakávať, že aj táto voľba dnešná dopadne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, táto voľba, ktorá je pred nami, je predsa len trošku iná ako tie predchádzajúce. Medzičasom sa totiž udiali veci, keď si, keď sa celé Slovensko dozvedelo, že mafia podporovaná, chránená, pestovaná vládnou stranou SMER mala svoju spojku priamo na ministerstve spravodlivosti v podobe štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej. A napriek tomu, že špecializovaná polícia voči nej vykonávala úkony zaistenia mobilného telefónu vrátane jej spolupracovníkov, sám premiér, ako i minister spravodlivosti ju bránili vlastnými telami.
Toto zistenie o závislosti súdnej moci na peniazoch podvodníkov a objednávateľov vrážd novinárov, prokurátorov a dokonca ich detí poukazuje a zdôrazňuje oveľa väčšiu zodpovednosť každého jednotlivého poslanca za to, ako dnes bude hlasovať. Čiže treba si uvedomiť, že každý z nás má v tejto chvíli si musí uvedomiť aj ten kontext, v ktorom ideme vyberať kandidátov, a preto je dôležité, aby sme vybrali tých najlepších z najlepších, aby na ten, na tú poslednú inštanciu spravodlivosti, ktorá je dnešným dňom vďaka vládnej moci znefunkčnená, sa dostali skutoční odborníci, ale v prvom rade morálne autority a čestní sudcovia so skúsenosťami z toho čistého, dobrého brehu, kde naozaj spravodlivosť má zaviazané oči a rozhoduje sa podľa práv a podľa zákonov, a nie podľa toho, kto aké úplatky, aké peniaze sudcovi alebo sudkyni donesie.
Takže ja si to plne uvedomujem, tú povinnosť. A ďakujem aj za vaše slová, že poukazujete systematicky na prepojenie mafie na súdnu moc v našej krajine.

Nesledujete, pani poslankyňa, fakty. Súd rozhodol, nemecký súd po zrušení amnestií, že Michal Kováč je nevinný, a preto aj mohol dostať najvyšší stupeň previerky. Keby ste sledovala dianie, tak by ste vôbec takúto otázku nekládla.

Dámy a páni, bola veľká hanba, že 20 rokov nebola snemovňa schopná zrušiť seba..., sebaamnestiu, kedy politici zastavili vyšetrovanie, ktoré smerovalo k nim samým. Tá hanba nás prenasledovala v zahraničí, ale najväčšie škody spôsobovala dovnútra, pretože ak zákonodarný zbor sám ukazuje, že chráni nespravodlivosť, tak zahanbuje právny štát, deklasuje všetkých slušných ľudí, ktorí zákony chcú dodržiavať a nepýtajú si žiadnu sebaamnestiu, ale nesú svoju zodpovednosť za svoje činy.
To zrušenie amnestií, iste to viete, ale pripomeniem, malo už účinky, vyšetrovanie pokra..., mohlo pokračovať a padli obvinenia, ktoré boli predložené na súdy. Podľa mojej mienky teda dokonalo sa to, čo amnestie umelo na vyše 20 rokov zastavili. Súdy mohli konať, ale súdy sa rozhodli položiť otázku Európskemu dvoru pre ľudské práva, tým pádom spôsobili prieťahy, oni kladú otázku, či vôbec bolo správne a právne možné prijať ústavný zákon o zrušení amnestií. Považujem to naozaj za prieťahy, ale nič viac voči tomu v tejto chvíli robiť nemôžeme.
Chcem tu ale pripomenúť ten proces zrušenia amnestií, ktorý by mohol byť ukážkou, že aj takto silne polarizovaná snemovňa je schopná uvedomiť si, že už vyše 20 rokov volanie po spravodlivosti, kde bola preliata nevinná krv, je už naozaj silná káva, či predsa len nepatríme do nejakého barbarského sveta a sme schopní vnímať, že Národná rada nesmie byť bariérou proti spravodlivosti.
Čiže ten príbeh by mohol byť success story a mohli by sme ním pýšiť, mal však dva rozporné momenty, aspoň z môjho pohľadu. Jedným tým rozporným momentom bolo, že bývalý premiér Robert Fico naozaj v takej mocenskej pýche nepripustil, aby sa prijal opozičný návrh, trval na jeho pretvorení, skomplikovaní, pýtaní sa ešte Ústavného súdu, celý ten proces predĺžil to schvaľovanie a on sa snažil, aby sme za ten čas všetci zabudli, že on patril k najväčším bariéram zrušenia amnestií, a že on celé roky vykrikoval, že nikdy nie je ich možné zrušiť. Na to mu slúžila táto inscenácia, ale no už nech rozumní ľudia si z toho urobili svoj záver tak či tak, sa, neskoršie udalosti ho stiahli z čela vlády, a teraz vieme konštatovať, že už aj z toho povestného komplexu Bonaparte, čiže tá spravodlivosť, tie Božie mlyny melú celkom dobrým tempom.
Ale zostal ten druhý rozpor a to je rozpor, že už počas rokovaní sa ukázalo, že koaliční poslanci by chceli, aby zrušenie Mečiarových amnestií bolo naviazané aj na zrušenie tzv. Kováčových amnestií. Čiže hrozilo do istej miery to, že pasca, ktorú ktosi nachystal na mladého Kováča, by mala aj po toľkých rokoch nad ním vyniesť ortieľ. Napriek tomu sme sa ako predkladatelia, alebo aj ostatné opozičné strany boli schopné zmieriť s tým, že budú zrušené obe amnestie, a vtedy, v takom nejako treťom kole tých rokovaní vysvitlo čertove kopýtko celého tohoto dohadovania, len nie, aby sa to týkalo Mariána Kočnera. Naozaj som zdúpnel, pretože ak niekto tam mohol byť organizátorom nejakej, nejakého nekalého počínania, tak stačí sa pozrieť na týchto dvoch a je zrejmé, že kto si vybral prezidentovho syna a zatiahol ho do nejakej nekalej veci. A práve ten mal byť uchránený pred zrušením amnestií. Práve ten mal zostať v kúte sa smiať, keby náhodou zrušenie Kováčových amnestií spôsobilo, že súdy okolo Technopolu sa, teda vyšetrovania a potom súdy okolo Technopolu znovu sa rozbehnú a budú hľadať vinníkov.
On ako podľa mojej mienky hlavný expert na podobné biznisy mal byť uchránený a mal zostať imunitný, stále krytý amnestiou, tento raz amnestiou Michala Kováča. Dlhú dobu práve táto okolnosť spôsobovala rozpory a boli sme pred pomerne vážnou aj politickou, a ja osobne aj pred morálnou dilemou. Mali sme sotiť Michala Kováča pred možnosť obnovenia trestného vyšetrovania a chrániť Mariana Kočnera, inak amnestie, ktoré, verejnosť po ktorých volá, na ktoré čaká matka Róberta Remiáša, nebudú zrušené. Bolo jasné, že ak opozícia neprijme diktát o ochrane Kočnera, bude to pre Roberta Fica jednoducho argument, že vy tie, vy tie Mečiarove amnestie zrušiť nechcete, lebo chránite nejaké, nejaké bočné záujmy. Chránite Michala Kováča, ktorého my chceme možno znovu vyšetrovať. Takýmto spôsobom sa napokon... (rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu), áno, vnímam, pán predseda, že už je 12.00 hodín, takýmto spôsobom sa nakoniec amnestie zrušili a zostal nám jeden veľký dlh, a to je zrušenie amnestovaného zločinca Mariana Kočnera, ktorý v tejto chvíli sedí vo väzení obžalovaný z najväčších mysliteľných zločinov, z úkladnej vraždy, z podvodného konania okolo zmenky a tak ďalej.
Ak aj predstavitelia vládnej koalície možno z nejakého kamarátstva ho kryli pred tými tromi rokmi, komu sa ešte v tejto chvíli neotvorili oči, tak je súčasťou partie Mariana Kočnera. V tejto chvíli brániť zrušeniu amnestií, to už nie je nejaký kapric, že my vám ukážeme, že máme väčšinu a nášho človeka si uchránime a Michala Kováča podhodíme vyšetrovateľom. To už nie je takýto kapric, akých týchto mocenských prejavov arogancie sme tu dosť často svedkami. Ale teraz ak neprejde Matovičov návrh zákona alebo ak okamžite nezabezpečí ktokoľvek rovnaký návrh zákona, keby niekomu až tak prekážalo, že túto spravodlivú vec navrhuje, navrhuje práve tento poslanec, ak zabránite zrušeniu amnestií nad Marianom Kočnerom, hlásite sa do jeho partie ochrancu. To je už prihlásenie sa k človeku, ktorý je v tejto chvíli tam, kde je a obvinený z toho, z čoho je obvinený.
Chcem tento apel vysloviť, aj keď si uvedomujem, že poslanci vládnej koalície tu nesedia, a že ak to aj kdesi budú počuť, tak podobne ako keď pravdu hovorí Igor Matovič, tak sa im zdá, že oni môžu nepočúvať. Ale pravda zostane pravdou a je pravdou bez ohľadu na to, či oni si zapchávajú uši a utekajú zo sály. V tomto prípade, páni z vládnej koalície, ste boli ochrancami Mariana Kočnera, veľmi teda jednoznačnými, celé zrušenia amnestií ste boli ochotní celý proces zmariť, ak by sa akékoľvek ohrozenie malo týkať vášho človeka Mariana Kočnera. Chcete sa k tomu ešte stále hlásiť? Alebo poviete: „My sme presa len nevedeli, že ide o človeka, ktorý je schopný takýchto vecí, za aké je obžalovaný,“ a konečne umožníte, aby sa vlastne dokončilo to zrušenie amnestií, aby sa táto absurdita, ktorú ste vtedy zaniesli do zrušenia amnestií oboch teda amnestujúcich, aby sa táto absurdita odstránila a Marian Kočner si neužíval osobitné imunitné výsady.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý je zároveň aj gestorským výborom, s tým, aby prerokoval návrh ústavného zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Kolegovia, kolegyne, tí, čo tu nechcete byť, však v kľude, by som bol rád, aby ste sa vyparili, lebo chcel by som sa rozprávať s tými, ktorí túto tému považujú za vážnu.
Predkladáme návrh ústavného zákona, ktorý je de facto pokračovaním toho, čo sme prerokovávali približne pred dvomi rokmi, keď sme rušili amnestie bývalého prezidenta Kováča voči svojmu synovi v kauze Technopol. Vtedy, keď predbiehali rokovania, tak vtedajší podpredseda - a, bohužiaľ, aj dnešný podpredseda naďalej - pán Glváč veľmi intenzívne bojoval za to, že nesmú sa, nesmie sa zrušenie amnestií dotýkať Mariana Kočnera. Robil to zrejme preto, lebo sú dlhoročnými priateľmi, spoločne chodili na dovolenky, na jachtu, do Chorvátska a mali určite spolu aj rôzne biznisy, ale v tom čase bol Marian Kočner chránencom strany SMER, chránencom polície, prokuratúry, súdov, mal svoju ženu na najvyššom poschodí ministerstva spravodlivosti, hovorím o Monike Jankovskej... A dobre, bola taká situácia.
Lenže rozdiel medzi tými, za tie dva roky nastal dosť dramatický posun a myslím si, že aj samotnej strane SMER v prístupe voči Marianovi Kočnerovi. Keď dovtedy to bol známy človek, s ktorým si tyká Robert Fico, Robert Kaliňák, Martin Glváč s ním chodí na dovolenky, na jachtu do Chorvátska a ďalší ľudia s ním udržujete veľmi dobré vzťahy, tak medzičasom sa udialo niečo, a čo by mohlo zobudiť aj svedomie medzi politikmi strany SMER, SNS, Most - Híd, ktorí vtedy nepodporili zrušenie amnestií voči všetkým ľuďom, ktorí boli namočení v kauze Technopol. Udialo sa to, čo zrejme nemusím príliš doširoka vysvetľovať, ale je tu vražda dvoch mladých ľudí Jána Kuciaka a jeho snúbenice a zároveň Marian Kočner je podozrivý z toho, že si objednal vraždu špeciálneho prokurátora Maroša Žilinku za 70-tisíc eur, že si objednal vraždu jeho manželky za bonus pre vraha 10-tisíc eur, že si objednal vraždu jeho detí za každé takisto za odmenu pre vraha po 10-tisíc eur, že si objednal vraždu Petra Šufliarskeho ako prokurátora z Generálnej prokuratúry, ktorý už mu prestal ísť po ruke, ktorý už prestal s ním intenzívne komunikovať, ako sme sa medzičasom dozvedeli, a že si objednal vraždu nášho bývalého kolegu Daniela Lipšica.
Za tejto situácie, kedy sa v každom jednom vystúpení poslanca za SMER dozvedáme, ako vlastne oni s Kočnerom v živote nič nemali, ako vlastne tí, ktorí sa s ním čo i len stretli z opozície, sú Kočnerove stádo, ale v SMER-e sú všetci vlastne čistí jak ľalie, hoci dlhé roky vytvárali systém, aby tento netvor mohol mať na konci pocit, že môže rozhodovať o živote novinára, ktorý si čo i len trúfol písať o jeho podvodoch, tak za tejto situácie predpokladám, že by sme mohli zadosťučiniť spravodlivosti a zrušiť komplet všetky amnestie, ktoré boli vydané v súvislosti s kauzou Technopol bývalým prezidentom Michalom Kováčom.
Niektorí z vás, a hlavne, myslím, že pán Kresák argumentoval pred tými dvomi rokmi tým, že mali by sme zrušiť amnestiu len teda vo výnimočnom prípade, a výnimočný prípad videl tam, že keďže tam je vlastne prezident a jeho syn a keď prezident ruš..., vlastne prijal amnestiu alebo vydal amnestiu, alebo dal amnestiu svojmu synovi, je to výnimočný prípad hodný zreteľa, a preto by sme mali prelomiť vlastne nejaké unikátne právo prezidenta na vydanie amnestie, de facto omilostenie svojho syna alebo ochránenie ho pred trestným stíhaním.
My sa však domnievame a myslím si, že je to opodstatnená domnienka, že Michal Kováč starší, nech mu je Boh milosrdný, vydal všetkým zainteresovaným v kauze Technopol milosť preto, lebo v tej kauze bol namočený jeho syn. Čiže keď chcel vydať milosť, nemohol k tomu pristupovať selektívne a povedať, že vydávam amnestiu len svojmu synovi v tejto kauze a všetci ostatní nech sú stíhaní, ale dal amnestiu preto, lebo vedel, že keď chce, aby sa to dotklo jeho syna, musel tú amnestiu dať všetkým, ktorí boli namočení v tej kauze. Pardon, teda udeliť milosť všetkým, ktorí boli namočení v tej kauze. Preto si myslíme, že všetky tieto milosti boli udelené nie v súlade so spravodlivosťou a nie v súlade s dobrou vôľou, ale boli udelené možno, keďže už medzičasom vieme o skutkoch Mariana Kočnera, aj v samotnom SMER-e už vedia dnes, že nie je správne a populárne sa priznávať k jeho osobe, že boli udelené možno aj práve kvôli tomu, že Marian Kočner už vtedy vydieral a používal svoje praktiky, o ktorých sa dozvedáme dnes postupne či už z Threemy, alebo teda tej komunikačnej platformy, cez ktorú komunikoval, alebo teda z iných svedectiev ľudí blízkych jemu, napríklad o svedectvách jeho poskoka Petra Tótha a podobne.
Čiže nie je vylúčené, že Marian Kočner už vtedy vydieral prezidenta, vydieral ho možno tým, že v prípade, ak neudelí milosť všetkým zainteresovaným v tejto kauze, bude svedčiť alebo utopí jeho syna, čokoľvek. Jednoducho tento človek bol možný čohokoľvek. Ale nemusíme stavať naše rozhodnutie na domnienkach, stačí ho postaviť na zdravom úsudku alebo na zdravom rozume. Ešte raz, Michal Kováč mladší by nemohol udeliť selektívnu milosť len svojmu synovi v prípade kauzy Technopol, lebo asi zrejme by sa vtedy aj demokrati vzbúrili a povedali by, že toto niečím zaváňa, a keď chcel udeliť milosť svojmu synovi, musel udeliť všetkým ľuďom, ktorí boli zainteresovaní alebo namočení v kauze Technopol.
Preto predkladáme tento návrh zákona, aby sme vrátili spravodlivosť tam, kam patrí. Aby sme vrátili loptičku spravodlivosti na ihrisko spravodlivosti a aby opäť mohli konať orgány činné v trestnom konaní bez ohľadu na milosti udelené prezidentom Michalom Kováčom.
Nejde o nič iné, len o nadstavenie zrkadla si nám samým, možno aj poslancom SMER-u, aby sme si teda skonfrontovali tým, že či platí to, čo hovoríte v médiách, že vy s Kočnerom nič, a už ruky od neho preč. Ak ho nechránite, podporíte náš návrh zákona.

Ďakujem pekne. Taktiež sa pridávam k týmto slovám a hovorím, že presne toto bol problém tohto volebného obdobia, a myslím si, že to bolo aj také zlyhanie, že, že sa toto nepodarilo, pretože je to dôležitý, dôležitý mechanizmus, ktorý tu mal byť zavedený.
Takže plne podporujem, Gábor, tvoje slová a úplne s tebou súhlasím.