Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, navrhovatelia, poslanci a poslankyne, ale aj dámy na balkóne, musím povedať, že na jednej strane je veľmi dobré, že tu dámy sú, pretože nie je nič lepšie, jak sa poslanec pri predebetovávaní nejakého problému prihovára priamo občanom.
Pán kolega Burian teda hovoril, že je to nejaké ohurovanie. Určite sa vás nesnažím, dámy, ohúriť a budem sa snažiť byť veľmi konštruktívny, pretože chcem sa v prvom rade prihovoriť pánom navrhovateľom a myslím si, že o to tu, o to tu ide. Vstupujem do tohto ringu trošku ako človek, ktorý síce nehlasoval za zastropovanie 64, ale ak si dobre, kolegovia, pamätáte, mali sme alternatívny návrh k dôchodkom a taktiež sme hovorili, že by sme chceli zaviesť aj to pravidlo, že by každá žena za dieťa, ktoré dovŕši stredoškolské vzdelanie, bude môcť ísť do dôchodku o rok skôr, sme dávali my. Tá debata tu bola, ale nemusíme sa tomu venovať, pretože teraz to nejde, nechcem otvárať, alebo môžme otvoriť tú debatu, ale nie je na to priestor o samotných dôchodkových stropoch. Ale tým len chcem povedať, že dajme tieto argumenty nabok, či sme hlasovali-nehlasovali a podobne.
Ja to nechcem ani stavať teraz do roviny, že vy ste zlí, my sme dobrí, my sme dobrí, vy ste zlí, alebo podobne, o to tu naozaj nejde. Ide tu o ten problém, ktorý tu, ktorým tu čelia aj tieto dámy a chcel by som ešte teda korigovať možno ten výrok, ktorý zaznel v mojej faktickej poznámke, kde som hovoril, že teraz ho adresujem vám, dámy, lebo ten bol adresovaný v mojej faktickej poznámke, že tuto kolegovia navrhovatelia to nechávajú ako diskrimináciu. Ono by sa dalo povedať, že to nechávajú, ale zmenšujú diskrimináciu. A to si treba priznať, čiže treba povedať, že snažia sa ako keby zmierniť tie dopady a teraz poďme k podstate.
Vychádzam z toho, že keď bola debata o dôchodkovom strope, keby sa dôchodok nezastropoval a nedalo sa do ústavy, čo sa dalo, tak dnes túto situáciu neriešime. Ale ústava sa zmenila, dal sa do ústavy dôchodkový strop a dali sa tam aj tieto jednotlivé kategórie jedno dieťa, druhé dieťa, tretie dieťa, jednotlivých, za, šesť mesiacov za každé dieťa. No a tu podľa mňa nastal ten problém, ako to tu počúvame v interpretácii a myslím si, že je veľmi dobré, dámy, že bojujete, pretože kiežby boli všetci občania jak vy, ktorí si chcú vymôcť svoje práva, tak by tí politici tu v tejto sále určite sa správali ináč a dosahovali by sa aj iné výsledky. Takže slúži vám to ku cti a pokračujte inšpirujte ďalších občanov, aby sa zaujímali o svoje práva a snažili sa ich vydobyť.
Na druhej strane musíme si naozaj povedať, že je dôležité, ako sa zaobchádza aj so zdrojmi a verejnými financiami a treba tam naozaj hľadať vždycky tú únosnosť, to je to, o čom hovorím. Ja na jednej strane tu často komunikujem, že vidím tam tie rezervy v tom rozpočte na výdavkovej strane, že sa dajú ušetriť peniaze a dajú sa potom použiť v prospech dobrých riešení. To riešenie teda za odmeňovanie žien skorším odchodom do dôchodku za vychované deti alebo teda za deti je podľa mňa dobrá idea, alebo nielen žien, ale dobrý postreh tu mal aj pán Mihál, aj otcov, pretože naozaj, musíme sa pozrieť na rodiča ako takého, aby sme teraz nediskriminovali mužov (povedané s úsmevom). Ale tým chcem povedať, že teda tá diskriminácia tu nastala a snaží sa, teda predkladatelia sa ju snažia nejakým spôsobom riešiť, ale to, k čomu aj my vyzývame, je, že aby sa naozaj teraz stiahol návrh na to, aby sa našlo to úplné riešenie, aby sa jednak kvantifikovalo, že aké to bude mať dopady, ak by to malo byť v takej interpretácii, ako to, ako ste to pochopili vy.
Po druhé, myslím si, že aj pri samotnom návrhu do ústavy a hovoril o tom aj kolega Mihál, bol problém ten, že tak ako to bolo zadefinované, tak tá, ste si nedali dostatočnú prácu na to, aby ste do kvalitne vysvetlili práve ženám a mužom, ktorí majú jedno a viac detí, ako sa ich táto časť ústavy bude týkať, resp. ako sa ich to týkať nebude, pretože to je to, to kľúčové. Že či to bude teda naozaj platiť až od momentu, kedy budú mať 64 rokov a potom sa to bude odpočívať, alebo či to bude tak, ako to chápete vy, dámy, a v takom prípade je veľmi dôležité urobiť práve tie prechodné ustanovenia, nejaký ten nábeh a tam odkomunikovať, čo je možné, čo je nemožné, ako ste to vy zamýšľali. Lebo teraz naozaj je otázka, že ako ste to teda vy zamýšľali v tom čase a prečo ste to vtedy nekomunikovali, ak ste to zamýšľali tak, ako hovoríte, že ste to, že to, ako to hovoríte teraz, že ste to vtedy zamýšľali. Takže trošku sa tu strácame a tá interpretácia vaša alebo ten váš výklad je skôr ako keby úskočný, pôsobí skôr úskočne.
Nechcem sa, či je, myslím si, že je dôležité naozaj vytvoriť mechanizmus toho nábehu, ktorý bude prehľadný, ktorý bude zrozumiteľný a ktorý bude aj spravodlivý. Pretože tak ako som hovoril, ak by sme sa riadili pravidlom, ktoré vy tu dnes hovoríte, že to nabieha až v roku, keď všetci budú mať nárok, keď sa dosiahne prirodzený dôchodkový vek 64 a od toho momentu už nebude rásť, tak ľahko môže dôjsť k tej diskriminácii, že ženy, ktoré pôjdu, alebo teda ten rodič, ktorý má nejaké deti, pôjde o dva mesiace skôr, ako sa dosiahne odchod do dôchodku 64, tak vlastne pôjde neskôr z hľadiska fyzického veku do dôchodku, ako človek, ktorý pôjde o dva, tri mesiace do dôchodku po ňom.
A ten skok bude veľký a preto treba riešiť tie prechodné ustanovenia, preto treba riešiť ten nábeh, o ktorom hovorila aj kolegyňa Gaborčáková a preto to treba riešiť teraz, lebo či tá diskriminácia nastane teraz alebo potom, tá diskriminácia nastať nastane. A treba ju odstrániť, a to sa robí práve tým prechodným ustanovením a tým nábehom. A to je to, o čom sa tu celé to točí, aby sa to nastavilo tak, aby tá diskriminácia sa odstránila, aby sa na to našli zdroje, aby sa povedalo, kedy to nabieha a ako to bude presne fungovať. Lebo ten variant, ktorý ste vy teraz priniesli, nie je uspokojivý. Tak to, tak to vidím ja.
Takže chcel som to dostať do tej polohy vecnosti a teraz je naozaj na vás, kolegovia, ale vidím, že počas tej diskusie sa už naozaj dostalo to do bodu, že ste ochotní a otvorení diskutovať o tom, aby sa našlo lepšie riešenie, ako je to, čo súčasné, ak som to správne pochopil, páni predkladatelia, že teda... (Reakcia z pléna.) Nie, nepochopil? Od začiatku. Aha, od začiatku ste doniesli nejaké riešenie, ktoré, o ktorom tu teraz diskutujeme, a hovoríme, že to riešenie, ktoré ste doniesli, nie je dostačujúce, že ešte stále nespĺňa ten daný cieľ. Takže bolo by dobré, keby ste možno na záver v záverečnom slove povedali teda, že či to sťahujete, či si beriete čas na to, aby ste ho dopracovali ešte viac, aby ste sa priblížili aj k tým požiadavkám, aby tá diskriminácia sa eliminovala viac, ako ste sa pokúsili vy, pretože vidíme, že to bolo len ako keby o pár centimetrov a dá sa, dá sa ísť ďalej.
Takže ja určite chcem sa tiež pridať k tej výzve, aby ste išli ďalej, aby ste to potiahli, pretože musíme si povedať jednu vec, že tým návrhom zastropovania dôchodkov, ktoré ste urobili, a vy ste to mali aj v dôvodovej správe, ste zaťali takú, takú dobrú sekeru do verejných financií a sami ste pripustili vo svojej dôvodovej správe, že samotné dôchodky, že môže to mať dopad na dôchodky, že budú v konečnom dôsledku o 10 % nižšie. Čiže ani tam vlastne s tým návrhom zastropovania do ústavy neprišlo k nejakému návrhu krytia, skôr to bolo ako filozofia postavené. A môže to vyvrcholiť tým, že budú dôchodky o 10 % nižšie z dlhodobého hľadiska, možno aj viac, pretože naozaj nevieme odhadnúť teraz, ako bude, ako sa verejné financie budú vyvíjať a ako sa bude vyvíjať demografia, ale čakajú nás naozaj z hľadiska dlhodobého ťažké časy, pretože Slovensko je najrýchlejšie starnúca krajina v Európskej únii a z tej najmladšej sa stane tou najstaršou a to bude mať veľký dopad na verejné financie.
Ale túto debatu sme zviedli pri rozhodovaní pri dôchodkovom strope. To, čo riešime teraz, je následok toho, že podľa mňa to nebolo dostatočne jasne odkomunikované a naozaj je podľa mňa prirodzené, že občan, ktorý má ísť do dôchodku práve v tom zlomovom bode, a nemá sa naňho, ja keby som bol asi na mieste žien, ktoré sú na balkóne, by som sa cítil úplne rovnako a viem sa teda do ich situácie vžiť a úloha zákonodarcu je, aby sa s tým popasoval.
Takže pozývam vás do toho, kolegovia, aby ste sa s tým popasovali.
Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)
