Videokanál klubu

Naozaj je to o politickej kultúre. Slovensko volá po zmene politickej kultúry. Verte mi. Vy, ktorí to volanie rozumiete, tak naozaj tí občania to rozpoznajú.
A, pani Antošová, to by bolo na dlhší rozhovor. Isteže, vždy je to o osobách a iste môžte mať aj zlé skúsenosti, ale taký je výkon demokracie. Demokracia je vždy namáhavejšia, než autokracia. Zakážte občanom chodiť, zakážte im pýtať sa, zakážte poslancom pýtať sa a vy ako primátorka budete mať jednoduchší život. Ja tomu rozumiem. Jasné, že treba nájsť nejakú mieru. Ale verte, ak my tu, ktorí sme demokratické sily, nepochopíme, že treba, že nastali nové časy, že tu nemôžu vládnuť ľudia, ktorí sú vážne spochybnení, že nemôžeme pokračovať v nejakom odsúvaní občanov od demokracie len za to, že sa nám bude pohodlnejšie žiť. Keď to nepochopíme, tak naozaj v budúcich voľbách nezostavíte ani vy vládu bez extrémistických síl.
Takže len provokujte, len odháňajte ľudí, zakážte to, bude to pohodlnejšie, dobre zbite tú opozíciu, ukazujte tieto pomyselné svaly, naozaj sú to teda tie najúbohejšie svaly, postláčať gombík, aj keď nemám pravdu, postláčať ho, ukázať im, že na ich pravdu nemajú dosť hlasov. Len to robte, ale potom si rátajte, aké budú výsledky a aká bude slovenská demokracia o štyri roky.
Naozaj vás prosím, zvažujte, to je zmena kultúry, je tu nová generácia a jej tá doterajšia kultúra nestačí. A ja tomu fandím, že jej nestačí. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Podporujem kolegu Budaja v tom, čo povedal. My si musíme ako poslanci uvedomiť, že ľudia nás čakajú v teréne.
Aj nám vo výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny nebolo vyhovené vykonať poslanecký prieskum v prípade maloletého Marka, vraj netreba. Ľudia na nás naozaj čakajú v teréne. Práve týmto návrhom zákona si prikladáme prácu. Chceme pracovať, chceme počúvať ľudí a možno aj potom aj tie rozpravy by vyzerali práve tu v pléne inak. My nesmieme zostať iba v tejto budove, v tomto parlamente, lebo naozaj sme potom odtrhnutí od reálneho života, tak veľmi podporujem prijatie tohto zákona, návrhu zákona a povzbudzujem naozaj všetkých nás poslancov, aby sme ešte viac pracovali, ešte viac počúvali ľudí, chodili medzi ľudí, pretože oni nás čakajú.
Ďakujem.

Podľa mňa parlamentné plénum trpí dvomi zásadnými a takými boliestkami.
A prvé je, že mali by sme sa konečne naučiť klásť správne otázky. A tá správna otázka v tomto prípade znie, čo my ako poslanci tohto pléna de facto môžme. Môžme predkladať zákony, môžme sa rozprávať o zákonoch, ktoré predkladá vláda, môžme ich kritizovať a predkladať zmeny. Prax ukázala, že či tie zmeny predložíme, alebo predložíme svoje vlastné legislatívne zámery, de facto skončia takmer vždy so železnou pravdepodobnosťou v koši.
Ďalšia vec je, že akým spôsobom teda naplniť úlohu, kontrolnú úlohu, ktorá nám ako poslancom vyplýva z mandátu, a to je, aby sme mohli tie správne otázky jednak definovať a jednak ich naozaj klásť. A to ste pomenovali veľmi presne. Preto som hovoril o tom, že keď chceme zdvihnúť úroveň výkonu poslaneckého mandátu, mali by sme mať právo tieto otázky klásť vo vlastnom mene. A tu sa stretávame s tým iným vesmírom. To, čo hovorila pani poslankyňa Vaľová, je iný vesmír. Znamená to, že ona je naučená jednať v kolektíve.
My chceme náš mandát realizovať na základe podnetu občanov a na základe tohoto podnetu aj reálne konať, aby sa nás ľudia, ak sa nás opýtajú, čo ste urobili, tak aby sme mohli dať odpočet, že sme tento a tento problém takto a takto sa snažili riešiť. Ak nám to zabráni výbor svojím väčšinovým rozhodnutím, tak môžeme len odkázať, vládna väčšina nemala vôľu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, nerobím si žiadne ilúzie, ale hovoríme tu všetci práve zato, že ide o skutočne akútny problém. Dovoľte mi, aby som vám pripomenul, a verím, že aj vy z koalície mi v duchu dáte za pravdu.
Predovšetkým začnime odtiaľ, že v skutočnosti sme tu každý jeden za seba. Nie sme tu za klub ani za výbor, nie sme tu v skutočnosti ani za stranu, my sme tu podriadení svojmu vedomiu a svedomiu. Taký je demokratický princíp slobodného, nie viazaného výkonu mandátu. A v takom, našťastie, režime žije Slovenská republika, ktorá je demokratickou a liberálnou republikou.
Poslanec toho v slovenskej demokracii napriek tomu v rukách veľa nemá. Skúste si to zrátať vy sami so mnou a každý jeden z vás raz môže byť v poslaneckej menšine, nie vždy iba vo väčšine. Môžme rečniť faktickou alebo takýmto príspevkom a môžeme hlasovať, pravda, ale keď nie ste zrovna príslušník tej väčšiny, tak hlasovania o návrhoch tej menšiny dopadnú tak, ako pred chvíľou dopadli. Podľa mojej mienky výborné návrhy viacerých poslancov z parlamentnej menšiny, kde kolegovia teda zabudli, že naozaj aj voliči a ich voliči by skôr očakávali, že posudzujú veci podľa prínosu pre občanov, a nie vždy iba podľa straníckej farby. No ale znovu sa rozhodli, že teda návrhy opozície padnú pod stôl. Čiže s tými návrhmi veľká časť poslancov to má dopredu zrátané.
No a čo ešte môžme? Môžme klásť otázky na hodine otázok. Ja som podľahol atmosfére a tiež som položil otázku na hodine otázok minulý týždeň, ale videli ste tú tabuľu, bolo tam desiatky a, samozrejme, ja sa tu môžem z toho rovno vyznať, aby aj moji kolegovia z klubu chápali, že som k tomu mal nechuť. Nešlo o to, že by som si nerád povedal, že pán minister Kaliňák by mal odstúpiť konečne, ale išlo o to, že dopredu som vedel, že ma nevylosujú. Skončil som 23., jednoducho od detstva viem, že ja v živote budem mať skôr šťastie v láske, ale všetky hry, kde sa hádzali kocky alebo kde bolo treba losovať a podobne, som už dopredu, bolo jasné, že to nedopadne dobre. Teda máme možnosť byť losovaní raz za týždeň aj to je iba hodina otázok, čo naozaj nie je dlho. Keď sa vylosuje zhruba polovica koaličných poslancov, ktorí kladú povzbudivé otázky, tak tá, ten zvyšok snemovne má túto možnosť naozaj viac než symbolickú. Priatelia, teda pri akom počte sme zostali? Čo môže poslanec urobiť sám ako osoba, keďže pred svojimi voličmi aj podľa ústavy je tu zodpovedný svojmu vedomiu a svedomiu a vystupuje tu ako individum, nie ako stádo, nie ako ovca, ktorá niekam patrí, ale ako človek, ktorý garantuje, že sa rozhoduje podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Kedy môže vlastne byť účinný? Keď ešte aj ten nárok a verte, že väčšina voličov si myslí, že každý poslanec môže urobiť poslanecký prieskum. Na mnohých z nás sa obracajú voliči, poďte urobiť, veď ste poslanci. Prečo neprídete? Lenže aj tu bola zavedená obštrukcia a poslanec nemôže urobiť individuálny poslanecký prieskum.
Dámy a páni, toto je veľmi prirodzené právo poslanca hovoriť - parlament je od slova parler - a urobiť poslanecký prieskum na to, aby zistil informácie. Poslanec predsa poslaneckým prieskumom nerobí exekutívu, nenahrádza exekutívu, nerobí rozhodnutia, iba získava informácie pre seba a pre svojich voličov a pre svoju poslaneckú prácu, aby sa mohol pýtať, prípadne že by bol vylosovaný, a aby mohol pripravovať svoje príspevky tuná, prípadne návrhy na zmeny zákonov. Pretože kde má tie návrhy nájsť, ak nemôže pôsobiť v teréne a nemôže urobiť poslanecký prieskum?
Dámy a páni, z charakteru také právo poslanca, ktoré závisí od hlasovania, nie je právom, ale je skôr iba šancou. Tak jak to losovanie, je iba šancou. Môže sa väčšina vo výbore tom či onom prikloniť alebo nemusí. To nie je právo. Čiže naším právom poslaneckým zostáva už teda za týchto okolností iba reč.
Pán poslanec Viskupič urobil veľmi dobrý krok aj s kolegami, kedy toto celé pripomenul svojím návrhom. A vy nech sa akokoľvek rozhodnete, ukazujem teraz smerom ku koalícii, pamätajte za prvé, že pri budovaní slovenskej demokracie je potrebné čoraz viac umožňovať otvorenosť politiky, neskrývať spôsoby, akým sa na Slovensku vykonáva moc, a k tejto otvorenosti a demokratičnosti patrí právo poslanca sa ísť spýtať na miesto, ako tu vykonávate tú moc. Zazneli tu pred chvíľou slová, že, že niekedy potom by poslanci išli urobiť aj prieskum, ktorý by bol nezmyselný, ktorý by sa nedal vykonať. No veď v poriadku, tak by si tým vystavili predovšetkým svoju vizitku a mohli by ste ich pokojne vysmiať tak, ako ich môžte vysmiať, keď tu blabocú, ako sa to tu občas stáva iste aj mne. Každý pracuje, svoju politickú prácu robí na vlastnú zodpovednosť a na svoje riziko. Takisto aj poslanecký prieskum. Položiť otázky a ísť niekde do terénu, na Slovensko a spýtať sa, ako tam ľudia žijú alebo ako si vykonávajú štátni úradníci svoje povinnosti, na tom určite nebude nič škodlivé. A ak si ten poslanec spletie nejaké právomoci, tak iba zabije svoj vlastný čas a nič viac.
Ešte raz teda, nie sme tu inak než ako osoby s vlastným svedomím a vedomím, niet iných práv poslanca než tie, pre ktoré sa môže rozhodnúť z tohoto vlastného vedomia a svedomia. Preto poslanecký prieskum de facto nie je právom, ale iba šancou, iba možnosťou, ktorá je udeľovaná z milosti parlamentnej väčšiny. A to je chorý prvok, to je nezdravý prvok v doterajšom systéme slovenskej demokracie. Však ani po práve sa nedozvedáme, že by poslanec si niečo preskúmal a že by sem priniesol pred nás a pred verejnosť nejaké podnetné informácie, skôr sa to zisťuje mimo poslaneckých prieskumov alebo sa to zisťuje od novinárov, ktorí robia investigatívu. Ale poslanci sú v tomto zmysle jalové kravy, ktoré neprinášajú ten kontrolný účinok, lebo uvedomme si, že poslanec je zákonodarný a kontrolný orgán, kontrolný. V tej kontrolnej funkcii sme vykastrovaní. Nemáme žiadnu reálnu kontrolnú funkciu.
A tento návrh pána Viskupiča a kolegov a kolegýň, ktoré ho predkladajú, dáva šancu, že by sme sa to pomaly začali učiť robiť. A konečne by občania zistili, že naozaj toto nie je banda lenivcov a 150 darmožráčov, ale že za týždeň sa dá urobiť 150 prieskumov. 150 návštev v teréne, 150 otázok položených zodpovedným ľuďom.
Verte, že ani jeden volič si nemyslí, ani vaši voliči, dámy a páni zo SMER-u, že by toto práve bolo to škodlivé, čomu máte zabrániť. Pravý opak je pravdou. Všetci voliči by uvítali, aby poslanci chodili medzi ľudí, robili prieskumy, kládli otázky, ako sa vykonáva výkon štátnej moci alebo verejnej moci aj na úrovni samosprávy vo všetkých tých oblastiach, v ktorých občania často a oprávnene prejavujú nespokojnosť, ale v poslaneckom zbore nenachádzajú dostatočných pomocníkov.
Teda pomôžte tomu, aby sme sa tými pomocníkmi mohli stávať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ale veď poslanci nie sú nesvojprávne osoby a vedia, kedy, za akých podmienok môžu ísť na poslanecký prieskum.
A čo sa týka toho kolektívneho orgánu. Kolektívny orgán je fajn, ak vládne nejaká politická kultúra, o ktorej som hovorila. Teda že aj vládna koalícia rešpektuje opozíciu a umožní jej plniť tú kontrolnú funkciu. Ale ak permanentne koalícia zamieta žiadosti o poslanecké prieskumy, vtedy je namieste sa pýtať, či vôbec ten inštitút toho poslaneckého prieskumu tak, ako je navrhnutý, či má význam. My si myslíme, že za takejto situácie a za takejto politickej kultúry, ktorá tu vládne posledných osem rokov, že to treba zmeniť.
Ďakujem.

Ďakujem. Tie príklady sú dôležité, keďže exempla trahunt, takže máme neblahé skúsenosti s tým, že, ja si pamätám asi najviac z poľnohospodárskeho výboru, kedy po opakovaných žiadostiach o výkon poslaneckého prieskumu bolo toto opozícii znemožnené.
Myslím si, že tak ako som uvádzal v tom úvodnom slove, že okrem funkcií ústavodarnej a zákonodarnej je veľmi dôležitá funkcia kontrolná. Ako má poslanec napĺňať svoju kontrolnú funkciu, ak je jeho zámer pod hlasovaním väčšiny?
Skúsme si teda voľne predstaviť pri návrhoch ústavných alebo pri návrhoch obyčajných zákonov, skúsme si predstaviť to, že by poslanec mohol podať vôbec zákon, by mu muselo schvaľovať plénum Národnej rady alebo niekto vo výbore. Myslím si, že iniciovať poslanecký prieskum a aj ho vykonať je z hľadiska plnenia funkcií Národnej rady, a to v miere kontroly, základným pilierom fungovania parlamentnej demokratickej republiky. Preto dlhá debata, tento návrh zákona si, myslím, že už jedno celé desaťročie do pléna Národnej rady chodí, a myslím si, že už konečne by sme mali nájsť politickú vôľu na to, že Národná rada by mala mať funkciu kontrolnú a mal by ju kto iný vykonávať ako samotné poslankyne alebo samotní poslanci.
Takže ďakujem za príklady aj z iných výborov za posledný čas, a dúfam, že sa nájde tá potrebná politická vôľa a tento zákon prejde.

Dobrý deň. Ďakujem veľmi pekne. Tento návrh, ktorý predkladáme, je istotne veľmi dôležitý. No zároveň si myslíme, že ešte dôležitejšie ako tento náš návrh je aj požiadavka, aby pán minister Kaliňák odstúpil zo svojho postu a aby pán premiér už sa konečne vysťahoval z bytu človeka, ktorý je podozrivý z daňových podvodov, a nelegitimizoval takéto praktiky, pretože sme krajina slušných občanov. (Potlesk.)
A teraz k tomu, k tomu návrhu. Boli sme svedkom za posledné dve volebné obdobia, ako vládna koalícia znemožnila uskutočnenie poslaneckého prieskumu vo viacerých prípadoch, napríklad znemožnila vykonať poslanecký prieskum na ministerstve školstva alebo tento rok vo februári poslanecký prieskum vo fakultných nemocniciach v Prešove, Trnave a Žiline. Takisto poslanecký prieskum, napríklad u daniarov. Čiže ten inštitút poslaneckého prieskumu je minimálne pre opozíciu nefunkčný. A ak tu vládne taká politická kultúra, že ani za svet nemôžeme umožniť opozičným poslancom vykonať poslanecké prieskumy, ktoré sú vo výboroch blokované, tak tento inštitút treba sfunkčniť. No a tento návrh umožňuje, aby poslanec mohol urobiť, vykonať aj individuálny poslanecký prieskum a nepotreboval na to poverenie Národnej rady alebo súhlas vo výbore, kde, samozrejme, vo všetkých výboroch majú koaliční poslanci väčšinu.
Viem si predstaviť, že tento návrh by sme nepotrebovali, ak by sa, ak by koalícia rešpektovala právo opozície na kontrolu. Zdá sa však, že ho potrebujeme, aby sme si tento mandát ako opozícia mohli vykonávať dôsledne, aj čo sa týka poslaneckých prieskumov.
Preto si myslím, že je to veľmi dôležité. A myslím si, že je to návrh, ktorý by mohol aj pre koaličných partnerov byť prijateľný, pretože teraz ste v koalícii vy, za pár..., za..., mám chuť povedať štyri roky, ale možno aj za dva (povedané so smiechom), možno budete sedieť v opozičných laviciach vy. A takýto návrh zákona sa akejkoľvek opozícii, či už ste vy alebo my, veľmi zíde, aby si mohla plniť svoju prácu.
Ďakujem veľmi pekne.

Pani predsedajúca, panie kolegyne poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval uvedený návrh zákona v druhom čítaní do 6. septembra 2016. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ja by som rád informoval členov osobitného kontrolného výboru na, pre SIS-ku, že budeme mať 12.15 hod. v štandardnej rokovacej miestnosti zasadnutie, podľa jeho vývoju by som potom o 13.00 hod. prerušil rokovanie kvôli zvolaniu brannobezpečnostného výboru ku kauze inšpekcie a riešenia priestupku pánom Baštrnákom a policajnými funkcionármi.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si uviesť návrh zákona, ktorý vo všeobecnosti by som chcel predstaviť tak, že dokáže a má svoj hlavný cieľ v tom, aby sme zdvihli a dali nástroje pri výkone uplatňovania mandátu poslanca do rúk paniam poslankyniam a pánom poslancom.
Myslím si, že v rámci spoločnosti je dlhodobá debata o tom, čo vlastne v parlamentnej republike reprezentuje Národná rada a čo v nej má reprezentovať poslanec. Na minulej schôdzi sme pri téme lepšieho nástrojiva, lepšieho inštrumentária alebo lepších nástrojov pre poslancov preberali tému, ktorá súvisela s tzv. parlamentnými vyšetrovacími výbormi, a vtedy sme s kolegami aj zo strany SaS, aj zo strany OĽANO uvažovali nad tým, že nám chýba jeden podstatný nástroj, a to je to, ak sa na nás obrátia občania, čo my s týmito podnetmi vieme ako poslanci urobiť. Máme niektoré nástroje definované z rokovacieho poriadku a to je, či už využiť naše právo dopytovať sa exekutívy, a to sú interpelácie, môžme na hodine otázok položiť otázky a mali by sme mať možnosť vykonať poslanecký prieskum. Náš rokovací poriadok inštitút poslaneckého prieskumu pozná, ale, a myslím si, že tu nastáva to veľké ale, že je do veľkej miery obmedzené. A je obmedzené vládnou väčšinou.
Myslím si, že tí, ktorí sme strávili v opozícii dlhší čas, môžeme hovoriť o príbehoch, kedy naše zámery vyplývajúce z toho, ako sa na nás obrátila verejnosť alebo konkrétni občania, boli následne obštruované, a to vôľou väčšiny.
Skúsme sa teda zamyslieť nad tým, akým spôsobom vieme vykonať poslanecký prieskum vo veľmi citlivej otázke, ktorú priamo, ktorá sa priamo dotýka vládnej väčšiny a ktorá súvisí práve s výkonom poslaneckého mandátu, a teda, že poslanec sa môže vo verejnej správe ísť dopytovať po otázkach, ktoré môžu viesť k reálnym odhaleniam, k reálnym, resp. reálnym zlyhaniam exekutívy.
Myslím si, že inštitút, ktorý chceme zaviesť, a volajme ho pracovne inštitút individuálneho poslaneckého prieskumu, a to je to, že ak ste získali či vládny mandát a výkon mandátu vládneho poslanca, alebo opozičného, mali by sme mať právo vykonať poslanecký prieskum nie formou kávičky a zjedenia chlebíčkov, ale reálne prísť a pýtať sa zodpovedných, pýtať sa exekutívy, pýtať sa všetkých zainteresovaných orgánov v najširšom možnom diapazóne verejnej správy, akú si vieme predstaviť, a dostávať reálne odpovede.
Myslíme si, že, za predkladateľov Martina Klusa a Veroniky Remišovej a mňa, že opakované predloženie tohto inštitútu vie zdvihnúť a zadefinovať výkon poslaneckého mandátu v spoločnosti lepšie, ako tomu je teraz.
Vykonať individuálny poslanecký prieskum, vypracovať najprv iniciačný dokument a potom prísť s takýmto dokumentom po absolvovaní tohto poslaneckého prieskumu na výbor a výbor štandardným mechanizmom prijatia uznesenia alebo zobratia záverov z tejto kontrolnej činnosti poslanca je len a len dobre. Chcel by som teda odkázať hlavne na to, že Národná rada okrem svojej ústavodarnej a zákonodarnej funkcie má plniť jednu dôležitú funkciu, a to je funkcia kontrolná.
Pýtam sa, možno rečnícky, ako sa dá naplniť kontrolná funkcia vtedy, ak skupina poslancov iniciuje poslanecký prieskum na výbore a výbor väčšinou rozhodne, že poslanecký prieskum sa neuskutoční. Ak je výkon mandátu aj opozičného poslanca stále pod dohľadom vládnej väčšiny, nemôžme predpokladať a ani hovoriť o reálnom výkone poslaneckého mandátu. Myslím si, že ak má naozaj debata o zvyšovaní kultúry v parlamente a debaty o tom, že Národná rada v spoločnosti nepožíva veľkú obľubu, a k tomuto by sme mali urobiť hradbu a dať poslancom reálny nástroj na to, ako v spoločnosti pôsobiť, je zavedenie inštitútu individuálneho poslaneckého prieskumu krokom správnym smerom.
Myslím si, že okrem debaty z minulej schôdze, ktorú som spomínal, a to sú tie vyšetrovacie výbory, by bolo veľmi vhodné, aby sme poslancom na ich vlastnom rozhodnutí, na ich vlastnom podnete od občanov dali tento možno silný kontrolný nástroj do rúk, je len a len dobre. Zvýšila by sa úroveň pôsobenia poslancov v spoločnosti, zvýšila by sa množstvo nástrojov, ktoré môže poslanec pri svojom mandáte vykonať. Ak by som pri tomto úvodnom slove spomenul podľa mňa základný a neblahý stav, že keď sa na nás obrátia občania a nám nezostáva nič iné po vyvinutí akejkoľvek aktivity iba pokrčiť ramenami, minimálne tento nástroj, že by sme vedeli prísť k reálnym informáciám a že by nám tieto reálne informácie museli úradníci vo verejnej správe, úradníci v štátnej správe poskytovať na základe silnej opory v rokovacom poriadku, by sme občanom vydali signál, že nám skutočne o nich ide a že máme a disponujeme reálnym nástrojom, ako ich názory, ich zistenia vplyvom nášho poslaneckého mandátu dostať do takpovediac..., alebo dostať tých zodpovedných takpovediac do reálnej debaty, kde by nám nielen chceli, ale museli odpovedať.
Myslím si, že tak, ako uvádzame v dôvodovej správe, že cieľom predkladaného návrhu zákona je zakotvenie práva poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na vykonanie individuálneho poslaneckého prieskumu bez toho, aby poslanec najskôr musel obdržať poverenie Národnej rady Slovenskej republiky alebo jeho výboru a na vyžiadanie si správ od členov vlády vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a verejných funkcionárov priamo v rokovacom poriadku, robíme - a opakujem to ešte raz - dobre výkonu poslaneckého mandátu. Myslím si, že ak poslanecký mandát budeme vykonávať takým spôsobom, že sa budeme môcť tých členov vlády alebo ostatných vedúcich ústredných orgánov štátnej správy a verejných funkcionárov pýtať a oni nám budú musieť odpovedať, a nielen chcieť, tak ako je to v mnohých oblastiach teraz, resp. by nemohli používať úhybné manévre, ale bolo by to priamo a z rokovacieho poriadku, Národná rada dostane reálny inštrument, reálny nástroj na to, aby mohla vo verejnosti plniť ten účel kontrolnej právomoci, ktorý sa od nej očakáva.
Preto aj pri úvodnom slove a uvádzaní tohoto legislatívneho zámeru do rokovacieho poriadku vás žiadam o podporu, možno niekoľko ďalších argumentov zaznie v rozprave.
Ďakujem, skončil som, pán predseda.