Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Pán minister, ak tvrdíte, že stredopravá vláda nevznikla, lebo Matovič, tak tým vlastne hovoríte, že takáto vláda nevznikla lebo Remišová, Dubačová, Suchánek, Žarnay, Budaj a tak ďalej.
Ak tvrdíte, že sa oligarchovia nepodieľali na vytvorení tejto koalície, a ja verím, že si to naozaj úprimne myslíte, tak to svedčí len o jednom, že vás kolegovia prestali informovať o niektorých stretnutiach.

Vážený pán minister kultúry, toto už nezaberá. Vy proste by ste mali už opraviť svoju optiku a pozerať sa na to, akým spôsobom funguje Slovensko a Slovenská republika po 8 rokoch vašej vlády. A teraz, kedy žiadate dôveru pre ďalšie štyri roky, tieto vaše vyhlásenia o tom, že akoby spoločnosť nevidela, že naozaj ste zložení iba a len preto, aby ste zostali pri moci. Vy ste voľby prehrali preto, že ste tu mali 83 poslancov a teraz je vás 49. To je účet za štyri roky alebo vystavený účet za štyri roky vašej vlády, kde je najzákladnejším parametrom, že firmy ako Váhostav, vo vašom prípade Hornex, možno Cofela, ak sa pozrieme do vášho rezortu. Pozrite si, akým spôsobom rozdeľujete prostriedky a čo sú to teda tí oligarchovia, tí mocipáni vo vašom pozadí. Už to nezakryjete. Môžte hovoriť o tom, že to nefunguje, a budete si asi musieť zvyknúť aj to, že keď niekto chce povedať pravdu a nesie tú pravdu z dôvery voličov, ktorý ju dostal a skončil v opozícii, tak vám ju bude hovoriť. To hovoril aj Jozef Mihál a tie naše vystúpenia a tá pravda, ono to totižto funguje tak, že pravda očisťuje.
Čiže vystúpenia v parlamente a kontrolná právomoc opozície vám bude pripomínať, že ste vládou oligarchov, a do dôsledkov vás budeme kontrolovať a dúfame, že v jednom momente sa orgány činné v trestnom konaní rozbehnú, nájde sa ten statočný prokurátor a dokáže vám to. Tam treba hľadať.

Ďakujem. Ja som chcela len možno dve poznámky k vášmu, inak perfektnému príhovoru, pán poslanec Mihál.
Jednak som čakala, že čo, čo vlastne bude, alebo kedy, kedy sa bude, spomínali ste, že, že plánuje sa, teda v programovom vyhlásení vlády sa píše, že sa zruší povinná pracovná alebo teda zdravotná pracovná služba, a teda čakala som, že, samozrejme, na jednej strane sa zlepší podnikateľské prostredie, na druhej strane určite vzniknú ďalšie, tri ďalšie a vy ste to vzápätí hneď poznamenal, že budeme exportovať byrokraciu. To je jeden podľa mňa veľmi presný výraz, čo sa týka toho zákona o cezhraničnej spolupráci. 
A druhá vec, ktorú by som chcela poznamenať, je, že valorizácia dôchodkov. V tomto smere si tam podľa mňa stále nechali zadné vrátka cez vianočný príspevok, ktorý chcú zvyšovať, pretože vianočný príspevok znie dobre, a hlavne sa dáva jednorazovo, čiže keby to mali pretaviť do mesačného zvýšenia dôchodkov, bola by to oveľa nižšia suma a takto to pre ľudí znamená oveľa väčší príspevok. Takže predpokladám, že, že tieto zadné vrátka a tento nesystémový krok si tam nechali len preto, aby, keď tá valorizácia dôchodkov im nevyjde v takej výške, ako by si možno predstavovali, nebudú mať na to prostriedky, tak vianočný príspevok tieto nedostatky možno zakryje zas.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No medzitým, Jozef, ako si rozprával, ti chcem povedať, že vláda splnila prvý cieľ alebo možno jeden z veľkých cieľov, že za ten čas, čo si rozprával, tak klesla nezamestnanosť pod 10 %. Si to predstav. (Potlesk.) Takže na štyri roky je vystarané, ale na druhej strane, ešte ťa chcem poopraviť, dlhodobo nezamestnaných je 160-tisíc, nie 100-tisíc, takže tej práce budú mať veľmi veľa. A v podstate už sa tým ani netreba zaoberať, keďže cieľ je splnený. Povedala by som, že ten záväzok sa vláde podarilo splniť, ako sa hovorí, že vďaka vláde sa podarilo splniť, by to malo znieť, ale ja by som povedala, že v našom prípade, v prípade Slovenska aj napriek tomu, tej vďake vláde sa podarilo ten cieľ splniť.
Tak len krátko.

Ďakujem, ďakujem hlavne všetkým kolegom, ktorí ma akýmkoľvek spôsobom podporili, a hlavne ďakujem za tie pekné príklady, ktoré ste tu uviedli a ktoré máte ako skúsenosti s ľuďmi so zdravotným postihnutím.
Ja by som chcela možno uviesť jednu vec na pravú mieru. To, že som na vozíku, mi nezaručuje žiadne, žiadne kvality. Vôbec mi nezaručuje to, že budem dobrá poslankyňa. Ja však pre to chcem urobiť maximum. Chcem naozaj tvrdo pracovať, lebo viem, že táto funkcia si to vyžaduje. Robila som to aj predtým, pracovala som aj predtým dlhé roky s plným nasadením a všetko, čo som robila, robila som naozaj naplno.
Súhlasím so všetkým, čo povedal pán Mihál, súhlasím aj s tým, čo povedal pán Poliačik, a hlavne súhlasím s tým, že, že na všetko sa pozerá predovšetkým cez financie. A zabúda sa tu pozerať na ľudí. Jednoducho nie všetko sa dá kalkulovať a prepočítať. To je fakt.
Chcela by som ešte aj k tej intervencii vám, pán predseda. Tá intervencia nebola zbytočná. Dnes som zažila, zažila ďalšiu situáciu napriek tomu, že mi bolo včera sľúbené, že sa do budovy parlamentu dostanem bez problému a bočným vchodom, tak som sa sem dostala znovu s asistentom načierno, pretože tá, tá ochranka nemala ani šajnu o tom, ako sem mám vojsť a z ktorej strany. A bolo mi to prisľúbené.
Takže neviem, či všetko funguje tak, ako má, a neviem, či všetko tak, ako má, bude fungovať.

Ďakujem pekne, ďakujem pekne, pani kolegyňa, za vaše vystúpenie, pretože, myslím, že sa to už dlhé roky tu žiadalo, aby niekto takto vystúpil priamo, a o autentickosti ani nebudem rozprávať, pretože neni o čom.
Hovorili ste aj tie udržateľné projekty na dva roky, na štyri roky. Áno. Ja som bol naučený žiť na dlhšie, nie iba na dva, na štyri roky a myslím, že každý z nás pochopí, že takto plánovite niekedy sme hovorili, že päťročnice boli, lebo jaký to bol blud, aj tie päťročnice pokračovali ďalej a stále sa to rozvíjalo a ten projekt ďalej pokračoval. Žiaľ, v demokracii tak to neni a neni to iba vo vašom prípade a vo vašej skupine ľudí, ale v celom živote.
Áno, ťažko sa to počúva, vyzerá, že štát dal vašu skupinu zdravotne postihnutých na vedľajšiu koľaj. A ja sa pýtam, má to byť politická vôľa, nie ľudská vôľa? Veď sa spamätajme, veď to už mohlo byť dávno riešené, takže apelujem, aby tu bola ľudská vôľa, aby sme robili maximum pre to, aby nie iba pani poslankyňa, všetci zdravotne postihnutí mali ten prístup, aký majú mať, aby ste sa mohli integrovať do, medzi nás a aby ste mohli sa zapájať do našej slovenskej, nášho slovenského života. Preto tiež vám apelujem, ako už kolegyňa predo mnou povedala, pripomínajte sa tomuto zákonodarnému zboru, že zastupujete tú skupinu ľudí, a ja budem stopercentne za vami.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Tiež chcem poďakovať Silvii, že je u nás v klube, že je človekom, ktorý otvára bariéry a búra bariéry vlastne pre hendikepovaných ľudí v tejto Národnej rade. Kvitujem, že pán predsedajúci schôdze, pán Bugár sa ospravedlnil za to, že nie je pripravený ešte stolík pre ňu, ale bolo by vhodné sa zamyslieť možno nad tým, jej trvá cesta z foyer sem do rokovacej sály dvadsať minút, možno nad väčšou investíciou v tejto budove. Predsa len je to budova parlamentu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Milá Silvia, aj ja ti chcem veľmi poďakovať za to, že si tu s nami, a za to, že takýmto spôsobom nám komunikuješ niečo, čo sme mali robiť my, o čom sme my mali rozprávať, a riešiť tieto problémy. A ešte raz, veľmi si to vážim za to, že si sa na to dala, za to, že si sa dala aj sem do parlamentu, že si prišla a že, že takýmto spôsobom ideš sa pomôcť, ja by som to tak povedal, uzdraviť srdce našej spoločnosti. Ja by som si veľmi želal, aby naša spoločnosť bola vnímavejšia a citlivejšia na osoby so zdravotným postihnutím, lebo si uvedomujem, že to formuje to jadro, to gro, to srdce našej spoločnosti.
A preto ja by som chcel aj poprosiť, sú mnohé témy, ktoré, ktoré nás môžu rozdeľovať, ale verím, že toto je jedna z tých, ktorá by nás jednoznačne mala spojiť. A mali by sme sa pozrieť na tento problém so srdcom, nie pragmaticky, ale so srdcom, riešiť ho so srdcom a verím, že celú našu spoločnosť to posunie potom na vyššiu úroveň, lebo náš postoj k týmto problémom formuje aj srdce celej našej spoločnosti.
Silvia, ešte raz veľmi ďakujem za to, že si sa na to dala. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Naša kolegyňa Silvia spomenula aj chránené pracoviská, chránené dielne. Ja sama som stála v našej neziskovej organizácii pri založení troch chránených pracovísk, na ktorých doteraz už osem rokov zamestnávame šesť zdravotne znevýhodnených, a dovolím si povedať, mladých ľudí, pretože sú vo veku, a to dobre počúvajte, od 25 do 43 rokov. Takže sú to ľudia, ktorí v určitej chvíli svojho života stratili zdravie. A skutočne mám k nim veľkú úctu za to, ako chcú bojovať. Len problém je, že my im nedávame dostatočný priestor, aby prácu získali. Viem, ako sa pri novele o zákone o službách zamestnanosti znížil finančný príspevok na týchto zamestnancov, ktorí sú zdravotne znevýhodnení. Znížil sa o polovicu, znížil sa veľmi sofistikovane, nie priamo v zákone, ale v interných smerniciach, v interných postupoch, znížil sa tak, znížil sa podľa fondu pracovného času tohto zamestnanca. Samozrejme, že invalidi robia na polovičné úväzky, a práve preto sa znížil na polovicu. Dnes prevádzku chránených dielní držia na svojich pleciach úplne nadšenci, ktorí ešte stále sa úfajú, že sa niečo zmení.
Prosím vás, zmeňme v tomto niečo. Ak niekto zneužíva chránené pracoviská, chránené dielne a zneužíva týchto zamestnancov, poďme na kontrolu. Kontrolný mechanizmus je dobrý. Zrušme konkrétne pracovisko, ale nekosme tento nástroj en bloc a nerušme a nehaňme chránené dielne, chránené pracoviská, tých, ktorí ich zriadili.

Ďakujem pekne. Krásny prejav, ktorý sme tu počuli, ktorý bol veľmi pokojný aj vecný, ale zároveň bol zovšeobecňujúci v tom zmysle, že nám pripomínal, že slovenský politický spor, ktorý nakoniec sa odohráva práve, domnievam sa, že je to aj primerané, v tejto sále, je stále ešte do veľkej miery kultúrnym sporom. Nie je len sporom ľavice, pravice, liberálov, konzervatívcov. Ale stále nad ním, ešte stále prevláda kultúrny spor.
A musím povedať ako jeden zo starších poslancov, že je to takto, žiaľ, v slovenskom živote už desaťročia. Akoby sme sa ešte nerozhodli medzi spoločnosťou, ktorej vládnu vybrané elity, a spoločnosťou, ktorá vie dať šancu ženám, ľuďom na vozíku, vie dať šancu všetkým talentovaným, schopným ľuďom a uvedomuje si, že v tejto veľkorysosti a pomoci všetkým ľuďom je ukryté hlavné bohatstvo všetkých vyspelých komunít, všetkých vyspelých demokracií.
Pred rokmi, ešte k slovu čin, pred rokmi tu existovali aktivisti, ktorým sa vtedy hovorilo disidenti, rozvratníci a podobne. Títo aktivisti si uvedomovali vylúčenosť vozíčkarov, pretože komunistický režim, tiež si myslím, že sám nevedel, prečo ich vlastne utajoval a nechcel, aby o nich sa vedelo. Všetko bolo bariérové, výťahy a tak ďalej. My sme robili akcie, že sme rozbíjali čakanmi okraje chodníkov tam, kde boli prechody. Neboli to slová, boli to činy.
A o to ide aj pri práci na programovom vyhlásení. Mnohí - a pani poslankyňa to urobila - sa preniesli cez všeobecnosť, ale čakajú činy.