Vážený pán minister, pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, vskutku naše diskusie a komentáre k realite sa blížia ku koncu. Aj tento návrh pána ministra Gála vnímam ako taký výkrik zúfalého námorníka, ktorý skúša leštiť podlahu na Titanicu. Podlaha aj po tomto úsilí zostane, žiaľ, špinavá. Tento zákon je len obrusom, ktorý sa má hodiť na tie nedostatky a Titanic sa aj napriek tomuto návrhu bude ďalej potápať.
Ako aj sám pán minister povedal, je to aj svojím spôsobom rozlúčka s jeho súčasnou pozíciou, ale predkladá zákon, ktorý tiež si nezasluhuje iný názov, len že je leukoplast na zlomeninu alebo rakovinu v našej justícii. Čiže je to bezradná, je to zákon, ktorý ilustruje bezradnosť súčasnej exekutívy, ktorá jednak stojí už zoči-voči koncu volebného obdobia a jednak na tomto konci si musí priznať, že leštenie podlahy sa nepodarilo a keby sa aj podarilo, neriešilo podstatu. Neriešilo fakt, že naša justícia má zlé pravidlá, že systém je dávno zastaralý, že sa v ňom replikujú ešte dávne sovietske vzory a nikto nemal odvahu naozaj vytvoriť skutočnú reformu.
Nechcem, samozrejme, na pána ministra Gála vešať to, že by tú reformu mal urobiť on. On je dosluhujúci minister, pred ním bola pani ministerka Žitňanská, ktorá bola známa najmä tým, že bola čoraz viac znepokojená. Znepokojená vývojom lode, na ktorú nasadla a kde čoraz viac pochopila, že nebude ani hrádzou proti extrémizmu a nebude ani reformnou koalíciou, ktorá by vyriešila problémy justície, až napokon abdikovala na svoju funkciu.
Vy ste, pán minister Gál, to po nej zobrali a mali ste nulové šance, že by skupina, ktorá skôr pripomína kruhovú obranu zbojníkov, ktorí sa zavreli v akomsi hrade, než reformnú vládu, že by tá vláda mohla prijať nejaké reformné nápady, ak by ste ich aj boli priniesli. Čiže zostane už pre nás záhadou, či by ste také nápady a návrhy mali, ale chápem, že ste ich ani nevyťahovali.
Tento zákon je zákon o záchrannej brzde v tom zlom stave justície. Sa ukázalo aj pri pani Jankovskej, aj pri iných kauzách, ktoré sa odhaľovali v Threeme a v iných záznamoch, že tu máme sudcov, ktorí budia veľké pohoršenie verejnosti, médií, ale nevieme sa ich zbaviť alebo vy sa ich neviete zbaviť. Tento zákon by chcel byť záchrannou brzdou pre takéto prípady. Čiže neodstraňuje podstatu, ale chcel by prikryť dôsledky. Lebo dôsledkom je to, rozhorčená verejnosť, ktorá sa tu i tam dozvie, ale to musím povedať aj o nás, ani my ako opoziční poslanci nemáme žiadnu inú možnosť, len tu i tam sa dozvedieť tie najvykričanejšie prípady, upozorňovať na nich a keď už nie je iného východiska, tak stáť hoci pod holým nebom pred ministerstvom spravodlivosti, tak ako sme stáli kvôli odchodu pani Jankovskej.
Zákonitosti, ktoré vás priviedli do tejto koalície, ja komentovať nemôžem a nechcem, alebo môžem, ale nechcem v tejto situácii. Ale môžem povedať to, že tie isté zákonitosti vás aj nútia skôr brániť a odďaľovať riešenie káuz, ako bola pani Jankovská, a tak sa, tak sa naozaj tá nedôvera; a podobných káuz, však nakoniec pán Trnka stále, stále chodí spokojne po uliciach a už naozaj niektorí publicisti upozorňujú, že môže sa, môže prísť ku kolízii s nejakým rozhorčeným občanom, pretože spravodlivosť nekoná. Takže chápem, že skôr vás to zanieslo proste na tú stranu, že obhajujete niekedy aj neobhájiteľné.
No ale teraz by som sa chcel venovať tomu, ako vyzerá tá vaša záchranná brzda. Čiže je to naozaj hodenie plachty na špinavú podlahu lode, ktorá sa tak či tak potápa. Dobre. Rozhodli ste sa takouto vějíčkou, takouto náhražkou obalamutiť nejakú časť verejnosti, že predsa len sa čosi rieši, lebo sudcovia dostanú karanténu. Už tu visela vo vzduchu otázka, jak sa chcete potom chovať, keď dotyčný sudca vám bude písať alebo telefonovať z tropickej destinácie, kde mu bude chodiť bohatá 80-percentná odmena a on bude čakať, kým rozruch pominie alebo skončia voľby alebo nejaký iný dôvod, ktorý prehrmí, a ten sudca sa nám vráti a nebude, nebudete s ním môcť nič iné urobiť. Lebo práve tá gumová podmienka, že keď poškodzuje dobré meno súdnictva, no tak tá je veľmi diskutabilná a po roku by som povedal, keď to bude tzv. váš človek alebo niekoho človek, tak expiruje bezpochyby, lebo už nebude si ho nikto všímať, budú iné aféry, a tak sa vráti do talára, bude ďalej súdiť.
Už tu padli otázky, ktoré ja znovu podčiarkujem: Čo bude s agendou toho sudcu? Bude teda ležať v chladničke alebo ju prevezmú iní sudcovia? Ak ju budú preberať iní sudcovia, tak potom ste nechtiac, ja verím, že úplne nechtiac, stvorili mechanizmus proti všetkým spravodlivým sudcom. Treba na nich poslať nejaké obvinenie, za peniaze, ako viete, tu sa dá kúpiť všetko, aj obvinenie, a po tom obvinení pôjdu pekne do karantény a kauza sa presunie k nejakému lepšiemu, "lepšiemu" sudcovi. Keď viete, a vy to, pán minister, viete, akej obrovskej mafiánskej kreativity bol schopný jeden, jediný človek, ako rozosielal stovky esemesiek len napríklad na adresu nejakého poslanca alebo na adresu generálneho prokurátora, aké s nimi viedol rozhovory, tak iste nemôžte mať ilúziu o tom, že aj najatie bieleho koňa, keď sa dá najať na vraždu, tak o čo lacnejší je potom na obvinenie napríklad nejakého prísneho sudcu. Čo s tým potom, ja som tú otázku už položil, čo s tým, ak sa to začne zneužívať na odstraňovanie práve opaku – a u nás by to nebolo prvýkrát –, že legislatíva urobená takto napochytre, ako ste nútený ju vy robiť, viac-menej v rámci volebnej kampane tvrdiť, že niečo sme s tým urobili, viete, nie je to ešte dokonalé, ale zvoľte nás a my to potom, my to potom vymyslíme. No teraz nevieme ako, ale s niečím prídeme. No, ja vás chápem aj celé, celú tú situáciu všetci rozumieme, ale nechtiac môžte zrodiť Frankensteina, môžte zrodiť ustanovenie, ktoré nakoniec ešte zhorší to, čo chce zlepšiť.
Zásadnou vecou, a tu by som prešiel do tretej časti svojho príspevku; zásadnou vecou, ktorá mala byť výzvou pre túto koalíciu, je obnovenie dôvery v súdy a v justičný systém. Vy len hasíte jeden z požiarikov, ktoré horia v troskách všetkých doterajších pokusov vytvoriť právny štát. Ako sa dá teda obnoviť dôvera? No ja sa, samozrejme, tiež nejdem situovať do vašej polohy. Vy ste sa rozhodol stať ministrom a vy za to nesiete plnú zodpovednosť. Mohlo by pomôcť obnoveniu tej dôvery odanonymizovanie sudcov? No asi áno. Pomohlo by verejné hlasovanie v Súdnej rade? Bezpochyby áno. Ale to nenavrhujete, ani jedno, ani druhé. Mohli by pomôcť nejaké cieľavedomé aktivity napríklad tajných služieb smerom ku korupcii v súdnictve? No možno aj to áno, neviem, ale ani nič takéto nepočuť. Našťastie teda nie je na mne v tejto chvíli, aby som na tieto otázky, čo by mohlo obnoviť dôveru v súdnictvo, odpovedal za vás. Odpovedajte vy, ešte stále ste vo funkcii a predkladáte namiesto lieku iba placebo. Ja mám ako poslanec a najmä opozičný poslanec iba tú povinnosť naozaj stáť na stráži záujmov občana a ak treba teda, aj pod holým nebom pred budovou ministerstva spravodlivosti dožadovať sa, aby tie javy, ktoré prenikli na povrch, aby sa nezamietli pod koberec.
Ja si dovoľujem si tvrdiť, že koalícia nevyriešila krízu spravodlivosti, naopak, ju prehĺbila a že ste pochovali svoju šancu a tento leukoplast na tom nič nezmení.
