Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Vážení kolegovia, sme v prvom čítaní a ja veľmi privítam, ak tento zákon bude posunutý do druhého čítania. A v druhom čítaní kľudne, kľudne robme úpravy, kľudne vypúšťajme, robme tam zmeny, ale, tak ako povedal Boris Kollár, niečo urobme. Viete, hovorí sa, že kto chce, hľadá možnosti, kto nechce, hľadá dôvody. Mne to naozaj teraz príde tak, že poniektorí nechcú a hľadajú dôvody. Ja som skôr tak pozitívne naladený človek vo všeobecnosti a hľadám skôr spôsoby, ako sa dá, nie, ako sa nedá. Čiže naozaj, ja by som privítal, ak by táto debata bola o tom, že okej, možno zákon nie je dokonalý, možno máme k nemu výhrady viacerí, ale niečo urobiť treba. Tak poďme urobiť niečo preto, aby sme zbavili státisíce ľudí tej ťarchy, ktorú oni majú v podobe exekučných konaní.
Čo sa týka Sociálnej poisťovne, Sociálna poisťovňa urobila generálny pardon, myslím, že dvakrát vo svojej histórii. Bavil som sa tu s jedným kolegom, bývalým generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne, a ten mi len potvrdil, že tie exekučné konania, ktorými je Sociálna poisťovňa zavalená, respektíve ten počet je tak veľký, že spôsobuje jednak administratívne problémy Sociálnej poisťovni, nehovoriac o tom, že sa bavíme o desiatkach miliónov eur, ktoré Sociálna poisťovňa vymáha a niektoré sú tam nevymožené aj 20 rokov. Pretože ten človek sa dostal do toho začarovaného kruhu, z ktorého nevie vyjsť von a žije, a teraz to poviem možno tak divne, ale žije mimo toho systému, žije mimo toho produktívneho pracovného procesu. O trošku menšie čísla má Všeobecná zdravotná poisťovňa a daňový úrad. Pri daňovom úrade je to podstatne menšia položka, nakoľko nedoplatky voči daňovému úradu majú najmä právnické osoby, čiže firmy. Fyzické osoby väčšinou, keď tak živnostníci, ale to číslo je tam tiež rádovo v desiatkach miliónov eur, ktoré daňový úrad nemá.
Celý tento návrh bude mať len pozitívne dôsledky, pokiaľ by bol aplikovaný do praxe. Poviem veľmi jednoducho. Ak by tento návrh prešiel, Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa a daňový úrad do konca apríla, čo je lehota na tú exekučnú amnestiu, by dostala desiatky miliónov eur, ktoré dnes nemajú a ktoré v dohľadnej dobe asi ani mať nebudú, pretože sú to väčšinou pohľadávky, ktoré jednoducho stoja. Problém je taktiež, že klient zaplatí exekútorovi, klient, exekuovaný zaplatí exekútorovi nejakú splátku, lenže ten ju nepošle napríklad Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa napríklad, ona nemá možnosť zistiť, že ten exekuovaný niečo poslal, kým exekútor neoznámi, že niečo poslal a ja vám posielam na váš účet. Exekútori toto častokrát nerobia. Sociálna poisťovňa má s tým obrovský problém, pretože vedia, že časť ľudí platí exekútorovi, ale tie peniaze si necháva exekútor v rámci uspokojenia svojich nárokov a, bohužiaľ, tá Sociálna poisťovňa je až úplne v poslednom rade. Čiže určite uznáte, že pri vyššej sume exekuovanej, keď človek platí nejakú menšiu splátku – 20, 30 eur mesačne – a spláca, teraz poviem, 4-tisíc euro, tak v Sociálnej poisťovni peniaze budú možno o 50 rokov. Najskôr.
Čiže tento návrh zákona má pozitívny dopad aj na rozpočty sociálnej, všeobecnej a daňového úradu. Má pozitívny dopad na to, že človek, ak sa dostane zo začarovaného kruhu, nemusí pracovať načierno, nemá exekuovaný účet a môže sa zaradiť do pracovného procesu. Ale mali by sme si uvedomiť hlavne jednu vec. Častokrát počúvame názor, že každý si má svoje dlhy platiť a načo si požičiaval a tak ďalej a tak ďalej. Tu sa nebavíme o požičiavaní peňazí, ale bavíme sa tu o tom, že mnohí títo ľudia – a dovolím si tvrdiť, že v týchto prípadoch je to väčšina – sa dostali do tohto začarovaného kruhu externým faktorom, nie vlastnou vinou. Tu už Milan spomínal: choroba, strata zamestnania.
Ja vám poviem len jeden taký vypuklý prípad, ktorý som sa snažil riešiť nejakým spôsobom. Dvaja manželia, teraz sa to netýka Sociálnej poisťovne, štátnej inštitúcie, ale ako príklad, dvaja manželia si vzali hypotéku, medzitým manželka zomrela na onkologické ochorenie a manžel mal úraz v práci a prišiel o ruku. Z invalidného dôchodku nemal šancu platiť splátky hypotéky. Teraz je, v tejto chvíli je teraz v stave, že je vypísaný termín na dražbu nehnuteľnosti, kde on býva so svojou 88-ročnou matkou. On nemá šancu toto zaplatiť a zrejme skončí so svojou 88-ročnou matkou na ulici, nemajú kam ísť. To sú externé faktory, ktoré častokrát ľudia neovplyvnia.
A viete veľmi dobre, že najväčšia nezamestnanosť je na východnom Slovensku, 17 až niekedy cez 20 %, oficiálna, nehovoriac o tom, že státisíce ľudí z východného Slovenska pracujú v zahraničí. Minule som kdesi čítal, že v každej druhej rodine na východe je niekto, kto pracuje v zahraničí a snaží posielať aspoň pár stovák eur mesačne, aby tá rodina prežila. Čiže častokrát tí ľudia, ktorí prídu o prácu, nemajú šancu splácať svoje záväzky. Čiže hovoríme tu najmä o externých faktoroch, čiže neobviňujeme ľudí, že si za to môžu sami, častokrát nie.
Čiže ešte raz vás prosím a vyzývam, poďme sa baviť o tom, ako týmto ľuďom pomôcť, neriešme, že prečo sa to nedá, nehľadajme dôvody, prečo sa to nedá, ale hľadajme spôsoby, ako by sa to dalo.
Ďakujem.

Aký politický výtlak, pán kolega? Viete, môžete so mnou súhlasiť, môžete so mnou aj nesúhlasiť, ale jednou vecou si môžete byť istý. Že keď vám niečo sľúbim, tak to dodržím. A toto som sľúbil našim voličom. Áno? Tak preto to predkladám a nebudem sa tunák krútiť, motať, ako napríklad aj vy ste veľakrát niečo sľúbili a nedodržali ako strana.
Ďakujem.

Pán kolega Kotleba, vás považujeme za tie neštandardné politické strany a vás sa to určite netýkalo.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni kolegovia, toto je veľmi vážna téma. Skutočne dva milióny ľudí je tým postihnutých, dva milióny ľudí. Milión, konkrétnych milión ľudí, ktorí majú na sebe tú exekúciu, to jarmo tej exekúcie, ale v skutočnosti sú to rodiny, manželky, deti a trpia tým cirka dva milióny ľudí. Tri milióny exekúcií. A ja tunák, miesto toho, aby ste sa pridali, dajme tomu neskôr priniesli nejaké pozmeňováky, alebo aby ste niečím pomohli, aby ste sa pridali k tejto pomoci, tak počúvam, to nejde, to je blbosť, to sa nedá, to je protiústavné, a počúvam toto od vás.
Viete, čo by som rád uvítal? Keby ste povedali: Poďme pomôcť tým ľuďom. Načo sme tu? Vy si myslíte, že sme tuná kvôli oligarchom alebo sme tu kvôli nejakým finančným sponzorom našich politických strán, kvôli tomuto sme tunák? Aby sme im zabezpečili zákazky, aby sme im na ministerstvách zabezpečili ďalšie nejaké tendre? Na toto sme tu?
Neviem ako vy, ale my sme tuná kvôli tomu, aby sme pomohli ľuďom, tak poďme to, prosím vás pekne, urobiť. Niečo treba s tým spraviť. Nemôžme sa vyhovárať, do nemoty sa vyhovárať. Aj niečo, aj keď nie veľmi dobré, ale niečo treba urobiť. A nie urobiť nič, zakryť si oči, povedať, to je blbosť. Toto tuná počúvam. To tu počúvam od každého. Tento generálny pardon sa tu už raz urobil a prešiel, bol ústavný, nikto ho nenapadol. Tak v tejto forme to prinášame aj my.
Viete, ja som presvedčený o tom, že je najvyšší čas, aby sem prišli, teda keď sa na toto tuná pozerám, aby sem prišli nové neštandardné politické strany a neštandardní politici. A viete prečo? Aby si mohli dovoliť urobiť niečo neslýchané, niečo opovrhnutiahodné a niečo opovážlivé. A viete, čo to je? Začať sa zaoberať a pomáhať obyčajným ľuďom.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Zemanová, ide o to, že prečo, keď firma môže prejsť reštrukturalizáciou, prečo by normálny človek nemohol prejsť reštrukturalizáciou. Čiže to je prvá vec. Druhá vec, sú prípady, kde pomer medzi istinou a medzi tým príslušenstvom, keď to tak ľudovo povieme, je že stonásobný, stonásobný. Po tretie, ak by človek vedel, že má dlh, príklad poviem, celkový 20-tisíc euro, ale keď si, príklad to hovorím, na 2-tisíc euro požičia, aj keby si mal požičať, tak má od štátu svätý pokoj, je, povedal by som, salonfähig, je to človek, ktorý proste nemá žiadne iné záväzky. Mnohí by to možno aj urobili, pretože by mali motiváciu, že dobre, toto raz urobím a zbavím sa všetkých týchto problémov.
A posledná vec, ešte stále, viete, je tam také, že bankrot je psychologicky veľmi zlá záležitosť. Keď to takto poviete normálnemu človeku, najmä na vidieku, je to veľmi nepríjemná vec. A chcem upozorniť na to, že tých 690 eur radšej nech zaplatí ten človek tomu, komu dlží, aspoň tú istinu a nech má potom pokoj, ako keby len nejakým spôsobom platil nejaké poplatky a musel sa ešte naťahovať, aby vôbec mohol zbankrotovať.
A je tam ešte jeden problém, na ktorý vás chcem upozorniť. Je tam pri bankrotoch taký problém, že súd vám musí, je to na dva kroky, to znamená, povolí vám bankrot a potom ďalším rozhodnutím, povedal by som, že; zjednodušene to poviem, neprávnicky; odpíše tie dlhy. Ale ak je medzi tým rozhodnutím, ak neprebehnú súčasne, čo často neprebehnú, tak vlastne vám vznikajú v tom medziobdobí ďalšie záväzky, o ktoré sa znovu prihlásia, a vy sa z toho nedostanete ani v prípade osobného bankrotu. Radili sme sa s právnikmi, ktorí majú takýchto klientov a nevedia sa z toho dostať, preto sme to riešili takýmto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, u niekoho by možno mohol vzniknúť dojem, že pri exekučnej amnestii ide o nejakú podporu ľudí, ktorí nezodpovedne konali, ľudí nezodpovedných, ktorí vlastným pričinením a vlastnou vinou sa dostali do problémov, a preto štát by ich nejakým spôsobom mal vychovať, aby jednoducho sa poučili a neopakovali nejaké chyby, ktoré urobili. Lenže my tu máme veľkú skupinu ľudí a ja vám uvediem štyri príklady skupín ľudí, ktorí sa dostali do tejto situácie nie vlastnou vinou, nie vlastnou vinou.
Prvá skupina ľudí je, ktorí sa do tohto stavu dostali z dôvodu choroby, to znamená, človek sa nesprával nezodpovedne, ale jednoducho ochorel, nebol schopný splácať ďalej niektoré záväzky, ktoré jednoducho mal. Za normálnych okolností by ich bol schopný splácať, mal tú vôľu, ale mohlo dôjsť k tragickej nehode v rodine proste, kde sa druhorodený príslušník musel starať o deti a dostal sa, my to voláme čertove koleso, z ktorého sa neviete sami dostať. Chcete splatiť svoje záväzky, ale nemáte tú možnosť, lebo jednoducho vám to narastá takým spôsobom, že to neviete splatiť. Pýtam sa, že aký zmysel má týchto ľudí, ako v čom ich ešte chceme vychovať alebo poučiť. Oni chcú pracovať a chcú splatiť svoje záväzky, ale proste už to nie je matematicky možné. Kolegovia možno ešte o tom budú hovoriť.
My tu máme dôchodcu, ktorému v roku 1999 vymerala Sociálna poisťovňa z tohto roku nedoplatok, došiel mu ale až o veľa rokov neskôr. On sa medzičasom stal penzistom a spláca 53 euro mesačne do roku 2090, oficiálne vyrubené. Tak prosím vás, aký to má zmysel? A ten človek, chudák, on to naozaj platí poctivo tých 53 euro, ale aký to má zmysel? Dokedy on bude splácať niečo; on by to bol splatil, len až po rokoch, keď to nabehlo, dostal vôbec informáciu, že tam má nejaký nedoplatok.
Mimochodom, Sociálna poisťovňa vám nepovie, lepšie povedané takto, keď sa aj vy informujete, nemám u vás náhodou nejaký nedoplatok, oni vám povedia, nemáte. Ale keď na druhý deň zistia, že máte, že sa pomýlili, tak vám ho vyrubia a vy nemáte žiadnu istotu, že aj keď chcete konať akokoľvek zodpovedne voči štátu, že proste sa tam neudiala nejaká chyba. Čiže prvá skupina je choroba.
Druhá skupina, to si veľmi jednoducho viete predstaviť, je strata zamestnania. To znamená, človek si zodpovedne nastavil svoju finančnú matematiku a svoj rodinný rozpočet, ale jednoducho z dôvodu toho, že proste sa presťahoval zamestnávateľ, aj nejaký veľký, presťahoval výrobu inam, ten človek napriek tomu, že má vôľu, jednoducho znovu sa dostane do toho čertovho kolesa, z ktorého nevie sám vystúpiť.
Tretia skupina sú preddavky. Vám sa môže stať, že pokiaľ legálne, keď robíte načierno, tak sa vám to nestane, ale pokiaľ niekto legálne si otvorí živnosť a v jednom roku dosiahne vysoký príjem, podarí sa mu proste zamestnať alebo urobiť nejaký obchod, alebo proste sa mu zadarí, ale druhý rok už nie, tak mu budú vyrubené také preddavky, že v prípade, ak nemá rovnako vysoký príjem ten ďalší rok, tak ich nemá z čoho splatiť. Zákon je tak blbo nastavený, že pri všetkej ochote, dokonca aj úradníkov, nie je možné tie preddavky vyrubiť inak. A čo s takýmito ľuďmi urobíme? Oni neurobili žiadnu chybu, oni sa správali zodpovedne, dokonca ešte si vybavili živnosť, aby legálne priznali, zdanili svoj príjem a odviedli všetky odvody. Čo s nimi, čo im chceme vyčítať, čo tento človek urobil zle? A napriek tomu je znovu v tom čertovom kolese a nevie sa z neho dostať.
Štvrtý príklad vám poviem, štvrtá veľká skupina ľudí. Rozvod. Chlap sa rozvedie, častokrát nie z vlastnej viny, to znamená, že dôvodom na rozvod je manželka, ale keďže majú deti, súd im priklepne, súd mu priklepne platenie nejakého výživného. Viem vám povedať konkrétne príklady, kde jednoducho o rozvod požiadala manželka, pretože si našla iného partnera. Súd priklepol natoľko veľké výživné, že ten chlap nedokáže ho proste, nedokázal ho splácať. Dostal sa do začarovaného kruhu, zobrali mu postupne všetko, on chce robiť a je mu to figu platné, nedokáže sa z toho dostať. Niekoľkokrát žiadal súd, prišiel som o prácu, proste nie som schopný utiahnuť takéto výživné, súdu je to jedno. Čo má ten človek robiť, kde on urobil chybu? Platil všetky svoje záväzky, kým vládal, kým stíhal, kým jednoducho mal taký príjem, že to bol schopný robiť. Kde urobil chybu?
Toto sú štyri skupiny ľudí, kde si myslíme, a sú to veľké skupiny ľudí, ktorí majú vôľu, chceli by patriť do systému, chceli by patriť do normálneho prostredia, kde platia dane, odvody, chcú pracovať. Umožnime im to! Veď my by sme mali umožniť, aby čo najviac ľudí platilo dane, platilo odvody, boli legálne zamestnaní. Poviem vám príklad, Jaguar vraj nevie nájsť dostatok ľudí, musí ich zháňať v Rumunsku, kde-tade. Ja si myslím, že možno by vedel minimálne nejakú časť jednoducho nájsť, keby tí ľudia, ktorí sú aj kvalifikovaní, nemuseli byť mimo systém. Proste im nestojí za, nemá to pre nich žiadny zmysel sa prihlásiť, pretože aj tak ten exekútor by im všetko skásol.
K pánovi poslancovi Baránikovi iba jedna poznámka. Je to analógia s generálnym pardonom, to znamená; v Sociálnej poisťovni. Ak by platilo to, čo ste povedali, tak potom to, čo urobila Sociálna poisťovňa v roku 2010, by bolo protiústavné a nemohlo by to prebehnúť. Podľa všetkých informácií to prebehlo v súlade so zákonom. Sociálna poisťovňa získala milióny a milióny eur tým, že niektorí ľudia to využili a splatili svoju istinu. Zdá sa mi, že právne to bolo v poriadku.
Pani poslankyňa Zemanová, rozumiem tomu, čo ste povedali, ale je tu jeden veľký rozdiel. Povedali ste, že mali by sme lepšie využívať zákon o bankrote. Lenže firmy majú aj druhý nástroj, môžu požiadať o reštrukturalizáciu, alebo ako sa kedysi hovorilo alebo ako sa hovorí, o vyrovnanie. V čom to spočíva? Že vy sa dohodnete s veriteľmi, že splatíte istú časť svojich záväzkov a výmenou za to vás nedajú do bankrotu. Firma túto možnosť má, napríklad Váhostav ju využil, ale mnoho iných ďalších firiem. A ja sa pýtam: To človek je u nás menej ako firma? Prečo by človek nemohol dosiahnuť vyrovnanie, prečo by musel ísť rovno do bankrotu? Uvedomte si, že pre mnohých ľudí je to aj, povedal by som, veľmi psychologická záležitosť, že proste bankrot je niečo, že ten človek končí, že to má proste na hlave ako nejaký biľag, zbankrotoval tuto môj sused.
To, čo my robíme týmto návrhom zákona, je, že im umožňujeme vlastne dosiahnuť vyrovnanie. Pričom čo sa týka vyrovnania v reštrukturalizácii firiem, tak si myslíme, že ten pomer, ktorý ľudia zaplatia, čo sa týka istiny v našom prípade, je oveľa, oveľa vyšší, ako je priemerný výnos z vyrovnania u väčšiny súkromných firiem na Slovensku.
Pán poslanec Uhrík odišiel, ale chcem mu povedať, že problém s tými číslami, my máme presné oficiálne čísla od Sociálnej poisťovne, z finančného úradu aj od Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Lenže keď sme si ich overovali na základe tých, ktoré sú voľne dostupné, tak sme zistili, že tie počty sú oveľa väčšie. Oficiálne čísla sú cca 200-tisíc ľudí, ktorých je priamo zapojených, ktorých by sa nejakým spôsobom dotkol tento náš; pozitívne samozrejme; tento náš návrh zákona. Avšak keď sme to kontrolovali a konzultovali aj s ľuďmi priamo zo Sociálnej poisťovne napríklad, tak sme zistili, že tam nie sú zahrnutí všetci ľudia. Preto je veľmi ťažké sa dopátrať k tomu, že aké to konkrétne číslo je. Ale vieme absolútne s istotou, že sa to týka a môže to pomôcť minimálne 200-tisíc ľuďom priamo, to nehovoríme o rodinných príslušníkoch.
Na záver by som chcel povedať, že určite sú aj ľudia, ktorí sú nezodpovední, ktorí si naberú pôžičku s tým, že ju nechcú splácať. Lenže máme tu strašne veľa ľudí, ktorí sa dostali do tohto čertovho kolesa nie vlastným zavinením. Naozaj, keby ste poznali ich životné príbehy, nevedeli by ste im odpovedať na otázku, kde som urobil chybu, kde som sa mal zasprávať inak. Snažili sa plniť svoje záväzky, pracovať, starajú sa o svoje rodiny.
A myslím si, že takíto ľudia, keď sme dali bankám druhú šancu, keď dávame druhú šancu veľkým podnikateľským subjektom, myslím si, že aj ľudia si zaslúžia druhú šancu, aby sa mohli správať, to, čo je predsa pre štát želané, to znamená: platiť dane, byť v systéme, byť zamestnaní, postaviť sa na vlastné finančné nohy. Myslím si, že byť samostatný je princíp, na ktorom by sme mali trvať nielen z hľadiska štátu, že to nie je dobré, len keď národ a štát dokážu konať samostatne a starať sa o seba, ale princíp samostatnosti by mal byť nejakým ideálom, ku ktorým by sme mali viesť aj ľudí a mali by sme im pomôcť. Tu sú ľudia, ktorí by mohli byť samostatní, starať sa o svoje rodiny bez toho, aby čokoľvek od tohto štátu chceli. Stačí im len strašne málo, len im dať tú druhú šancu, aby mali možnosť sa postaviť na vlastné nohy. Ak tomu môžme napomôcť, myslím si, že by to bolo minimálne pre niekoľko stotisíc ľudí veľký dar toho, že by mohli začať znovu.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne.
A, pán kolega Baránik odišiel, ale musím povedať, že absolútne nerozumiem, o čom hovoril, vôbec mi nedávalo logiku to jeho vystúpenie.
Pán kolega Uhrík, ako som spomínal, tie štatistiky sú zhruba také, že k 31. 12. 2014, myslím, to je údaj, bolo živých viac ako, to znamená neukončených, 3 milióny 100-tisíc exekučných konaní voči fyzickým osobám, z toho je necelý 1 milión ľudí, čiže fyzických osôb. Čo sa týka tohto nášho návrhu zákona, bavíme sa o zhruba 56 % celkového počtu týchto exekúcií, čo som spomínal. To sú exekúcie vo verejnom záujme, čiže zhruba 56 % z tých troch miliónov exekučných konaní sú exekúcie sociálna, zdravotná a daňový úrad.
Pani kolegyňa Zemanová, prepáčte, ale podľa mňa ste veľmi nepočúvali a nie som si istý, či ste dobre prečítali ten návrh zákona, pretože my nehovoríme o odpustení dlžôb. Každú svoju dlžobu si človek zaplatiť musí, exekučná amnestia je o tom, že istinu človek zaplatiť musí bezpodmienečne. Ak ju zaplatí, tak sú mu odpustené trovy, odpustené trovy, poplatky a tak ďalej.
A ešte k tomu, čo ste hovorili, viete, no bohužiaľ, na Slovensku žijeme v krajine, kde je problém sa zamestnať, kde je problém vymožiteľnosť práva, kde častokrát úradníci stoja nad zákonom, stoja nad človekom. A to, čo vy hovoríte, je síce pekné, ale, bohužiaľ, na Slovensku to takto nefunguje. Realita je trošku iná.
Ďakujem.

Ďakujem, ďakujem za slovo.
Ja chcem len upozorniť, že tento zákon naozaj môže oslobodiť ľudí, dostať ich von z finančného otroctva, pomôže to rovnako, som presvedčený, aj štátu, lebo tých ľudí dostaneme von z tohto čertového kola a môžu sa potom zamestnať. Teraz, samozrejme, nám bujnie aj nelegálne zamestnanie, preto lebo tí ľudia, im sa neoplatí sa zamestnať. To znamená, že štát na tom neprerobí. Teraz sú to len fiktívne pohľadávky voči ľuďom, ktorí to aj tak neplatia, tú istinu, čiže ten dlžník to, teda ten veriteľ to aj tak nedostane. Takto by veľmi veľké percento ľudí to využilo a vrátilo sa to do, smerom tie prostriedky teda k veriteľom a zároveň by tých ľudí to oddlžilo. Som presvedčený, že aj tá spotreba, na tej spotrebe vôbec by to bolo cítiť, že tí ľudia by začali normálne fungovať, mohli by začať míňať peniaze, lebo by im neostalo len nejakých smiešnych 200 euro. To znamená, že naozaj toto by bol zákon win-win, som o tom presvedčený.
Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, milí hostia, ja som veľmi rád, že som sa stal poslancom Národnej rady, nie kvôli tomu platu alebo nejakému statusu, ale kvôli tomu, že mám jedinečnú možnosť byť pri tom, aby sme našimi návrhmi prispeli k lepšiemu životu na Slovensku.
Asi sa nemusíme baviť o tom, čo znamenajú exekúcie alebo v akom rozsahu sú exekúcie na Slovensku. Náš pán predseda Boris Kollár pred chvíľou povedal, že na Slovensku je aktívnych viac ako tri milióny stotisíc exekučných konaní. Z toho zhruba vychádza, že jeden milión ľudí na Slovensku má dnes exekúciu. Je to dôsledok zle nastaveného systému, práce politikov a práce vlád za posledných 27 rokov.
Všetci viete, ja som z východného Slovenska a tam je úplne normálne, že na východnom Slovensku máte problém nájsť človeka, ktorý by nemal skúsenosť s exekútorom. Máte problém nájsť človeka, ktorý nemá skúsenosť s exekútorom.
Poviem vám príklad, ktorý veľmi dôverne poznám. Predstavte si, že máte 20 rokov, bývate na východnom Slovensku a chcete pracovať. Samozrejme, prácu hľadáte ťažko, nakoniec ju nájdete a oni vám povedia, že za svoju prácu dostanete 1 500 euro, na východnom Slovensku úplne super, ale musíte pracovať na živnosť. Je mesiac september. Tak v mesiaci september si otvoríte živnosť a začnete pracovať. Zarobíte v septembri 1 500, v októbri 1 500, november, december tak isto po 1 500 euro. Veľmi sa tomu tešíte, lebo na pomery na východnom Slovensku zarábate nadštandardne veľa.
Avšak na ďalší rok v júli vám príde list zo Sociálnej poisťovne, že Sociálna poisťovňa na základe vášho príjmu v minulom roku tak vám vymerala odvody za vaše podnikanie, za váš príjem. Lenže, bohužiaľ, legislatíva je postavená tak, že vymeriavací základ vám vypočítajú delené nie dvanásť mesiacov, ale delené počet mesiacov, v ktorom ste mali aktívnu živnosť a príjem. Čiže v tomto prípade delené štyri. A zrazu zistíte, že máte, teraz hovorím príklad, to nie je presné číslo, že máte platiť 500 euro mesačne do Sociálnej poisťovne za to, že ste za štyri mesiace, že ste si našli prácu a zarábali ste 1 500 euro mesačne štyri mesiace.
Lenže príde február, na ďalší rok príde február a zamestnávateľ vám povie, že, bohužiaľ, firma ruší prevádzku na východnom Slovensku a vy ste prišli o prácu. Čiže pracovali ste pol roka, zarábali ste 1 500 euro, ale po pol roku ste prácu stratili. Tak hľadáte zase. Chodíte, pýtate sa, posielate životopisy, špekulujete, akým spôsobom si nájsť prácu. Pošlete denne 20, 30 životopisov, reagujete na všetky možné ponuky na internete, lebo veď máte otvorenú živnosť a chcete pracovať, lebo máte 20 rokov a nechcete sedieť doma alebo v krčme. A v tom júli vám príde výmer zo Sociálnej poisťovne – 500 euro mesačne odvody. No ale vy tých 500 euro nemáte, pretože ste bez práce. No tak ich neplatíte. Odkiaľ by som to vzal? Júl, august, september, október, november, december.
A zrazu vám po niekoľkých mesiacoch príde domov list, na ktorom je napísané, taká pečiatka JUDr. Rudolf Krutý. To je asi najznámejší exekútor na Slovensku. Teraz nejdem útočiť na neho vôbec. To len ako príklad. On má také aj výstižné meno: Krutý. Týmto ho pozdravujem. A pán Krutý vám píše, že máte zaplatiť niekoľko tisíc euro exekúciu. Vy, samozrejme, viete, že ste za štyri mesiace predošlého roka niečo zarobili, a viete, že ten zákon je nastavený tak, že delené štyri mesiace, nie delené dvanásť, hoci ste v predchádzajúce mesiace nezarábali nič, a že máte zaplatiť a že máte platiť 500-eurové odvody. A tiež viete, že ste si nemohli nájsť prácu. Bohužiaľ, lebo žijete na východnom Slovensku. Ale pán doktor je nekompromisný a on tie peniaze chce. Pán doktor zistí, že máte účet, tak vám ho blokne na tú sumu niekoľko tisíc euro. A pošle vám ten jeden list.
Tak mu voláte, že by ste sa chceli dohodnúť na splátkovom kalendári. Lenže čo čert nechce, či voláte ráno, na obed, poobede, v akomkoľvek čase, tam nikto nedvíha telefón. Alebo je v kuse obsadené. A skúšate to týždeň. Skúšate dva týždne sa dovolať, pretože pán doktor sídli v Bratislave a nie na východnom Slovensku. Tak tam pošlete e-mail. Na e-mail vám nikto neodpovie. Tak sa na to vykašlete, hej, chceli ste kontaktovať, chceli ste sa dohodnúť na splátkovom kalendári, ale tam sa nedá dovolať, tak na to kašlete. Prejde rok, dva, tri, štyri, vy ste už aj na to zabudli, od pána doktora žiaden list nechodí, tak si spokojne žijete ďalej.
Samozrejme, stále ste si vedomý toho, že je to vaša chyba. Viete o tom dlhu, ani ho nepopierate, aj by ste ho zaplatili, ale mladícka nerozvážnosť, kašlete na to. A jedného dňa sa zamestnáte. Po dvoch mesiacoch vám príde príkaz na zrážky zo mzdy a váš zamestnávateľ vám povie, že však, prosím ťa, ale tak ty si nejaký blázon, lebo však ty tam máš 6-tisíc euro exekúciu. Takého človeka ja nebudem akože držať v práci, tak vás vyhodí. Urobí to jeden, druhý, tretí a vy zrazu zistíte, že vzhľadom na tú exekúciu, zablokovaný účet, že nemáte šancu pracovať. Tak začnete pracovať ako? Nelegálne, načierno. Neplatíte štátu dane, neplatíte štátu odvody, jednoducho ste mimo systému. Nepoužívate žiaden bankový účet, žiadne karty, ak chcete telefonovať, samozrejme, mobilný operátor, keďže už ste na nejakom blokliste, tam vám ani paušál nedá. Tak ukecáte frajerku, nech vám vyberie paušál na svoje meno, aby ste mohli vôbec telefonovať. Čiže dostávate sa do situácie, keď ste úplne mimo systém, úplne ste mimo bežného pracovného procesu. Jednoducho ste v produktívnom veku, ale ste v situácii, keď nemôžte normálne pracovať. Tak chodíte na rôzne fušky, privyrábanie a keď sa náhodou vyskytne dobrá pracovná príležitosť, tak špekulujete, ako povedať tomu zamestnávateľovi, že veď to skúsme nejako bez papiera, ale nechcete mu povedať, že máte exekúciu, lebo sa hanbíte.
Jedného dňa už ste v situácii, keď už neviete ako ďalej, pretože všetci na vás zazerajú, celá rodina na vás zazerá, že to je tá čierna ovca, ktorá si nevie nájsť prácu, lebo, samozrejme, sa hanbíte povedať, že ste boli mladý a sprostý a dopustili ste, aby vám vznikol takýto dlh. Vy by ste ho aj zaplatili, lebo ten dlh, tá istina je možno 2 000 euro, ale ten exekútor chce od vás 6-, 7-tisíc euro. Neviete, čo máte robiť. Tak jednoducho sa to ťahá roky. Tak sa jedného pekného dňa zbalíte a odídete do zahraničia a tam robíte všetko možné napriek tomu, že dajme tomu máte nejaké vzdelanie, hoci ste šikovný, hoci viete tvrdo pracovať aj 16 hodín denne, ak je potrebné, ale, bohužiaľ, kvôli tejto exekúcii nemôžte žiť na Slovensku.
Vážené dámy, vážení páni, takýchto prípadov máme na Slovensku tisíce. Mnoho ľudí odišlo z tejto krajiny kvôli tomu, že sa dostali do začarovaného kruhu a nevedeli túto situáciu svoju vyriešiť. Náš návrh exekučnej amnestie nie je o tom, aby sme zmazali teraz dlhy. O to vôbec nejde. Sme za to, tvrdíme, že každý dlh sa má zaplatiť. Sme, samozrejme, za to, aby ľudia niesli zodpovednosť za svoje vlastné činy, za svoje vlastné konanie.
Návrh zákona, ktorý sme predložili, je o tom, aby každý, kto má dlh voči Sociálnej poisťovni, Všeobecnej zdravotnej poisťovni a daňovému úradu, dostal možnosť vystúpiť z tohto začarovaného kruhu exekúcií. Aby dostal možnosť zaplatiť svoj reálny dlh, istinu a aby mu boli odpustené častokrát iksnásobne vyššie trovy, poplatky, penále a rôzne úroky. Je nemysliteľné, aby kvôli 50-eurovým dlhom, o ktorých častokrát ľudia nevedia a ku ktorým častokrát prišli buď nedopatrením, alebo nie vlastnou vinou, dnes od nich exekútor vymáhal rádovo stovky až tisíce euro. Práve preto sme pripravili tento návrh zákona a verím, že dáte nám za pravdu, že problém exekúcie na Slovensku je tak obrovský a je to taká veľká guľa, ktorú tento štát pred sebou tlačí už dlhé roky, že je načase s týmto niečo urobiť. Pretože skôr či neskôr sa to obráti proti nám, poslancom, politikom, pretože ľuďom buď prejde trpezlivosť, alebo sa dostanú už do situácie, keď už nebudú vedieť ako ďalej.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť. Samozrejme, budeme pokračovať v rozprave a verím, že sa aj mnohí zapojíte do rozpravy o tomto zákone. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Som v treťom mesiaci tehotenstva a doteraz ma nevyšetril žiadny gynekológ. Neabsolvovala som žiadnu gynekologickú poradňu. Prečo? Pre dlh voči zdravotnej poisťovni. Dozvedela som sa o tom pred mesiacom, keď som bola poslaná z práce na preventívnu prehliadku k firemnej lekárke. Keď sestrička hneď po otvorení karty v systéme zbadala, že mám nárok len na bezodkladné vyšetrenie, ale vyšetrila ma a povedala, že to musí zaplatiť zamestnávateľ. Vraj im to nedovolí a vysvetlila mi, že môžem ísť len na pohotovosť s vážnym prípadom. Tak som teda kontaktovala poisťovňu, kde mi po niekoľkých dňoch odpísali, nech to s nimi už ani neriešim, lebo oni to posunuli na exekúciu. Keď som exekútora kontaktovala, ozval sa po dvoch týždňoch. A keď som si myslela, že tehotenstvo je vážna vec, obrátila som sa na svojho gynekológa. Vyjadril sa, že ma, bohužiaľ, nemôže vyšetriť. Ak by ma aj vyšetril, že dostane pokutu, lebo prijal pacientku s dlhom, že si to musím čím skôr vyplatiť, pretože ak nebudem mať dostatočný počet poradní, tak nedostanem ani materskú, ani rodičovský príspevok. Dozvedela som sa od neho tiež, že žena, ktorá má dlh a už by rodila, tak by ju odrodili, lebo to už je akútne, ale hneď by jej došla faktúra z poisťovne na preplatenie celého pôrodu, čo je pri normálnom pôrode bez komplikácií cca 1 500 eur. Dárius, Šamorín, teraz príde. Toto bola Anna z Topoľčianok, 32-ročná.
Teraz Dárius, Šamorín: Nie som schopný pracovať, lebo keď nastúpim do práce a prídu výzvy zamestnávateľovi na zrážky a on vidí tie čísla, tak mi dá radšej výpoveď. Neviem sa nikde zamestnať. Bol som preto nútený odísť za prácou do Nemecka, kde som dostával osem eur na hodinu. Ale aj tam prišli výzvy. Okamžite som dostal výpoveď. Stalo sa mi to už štyrikrát. Argument bol, že už ma nepotrebujú. Keby to bolo len raz, tak to beriem. Ale stále na moje meno prišiel iný zamestnanec a ostal tam. Dlžím približne 12-tisíc eur. Ako to mám zaplatiť? Nikde mi nepožičajú, nikto mi nepomôže, nikde ma nezamestnajú. A ak áno, všetko mi stiahnu. A úroky stále len rastú. Toto je pre mňa naozaj bezvýchodisková situácia.
Ivana, 46, Banská Bystrica: Momentálne mám exekúciu voči zdravotnej poisťovni. Každú chvíľu sa k nej pridá asi aj sociálna. Viete prečo? Ako samostatne zárobkovo činná osoba som zarábala okolo 400 až 500 eur mesačne. Lenže platiť odvody vo výške 200 eur mesačne pri takom zárobku, to sa jednoducho nedalo zvládnuť. Ako samoživiteľka s chorým dieťaťom je to priam nemožné. Tak som sa riadne zamestnala a chcela splácať. Dlh mi ale odvtedy narástol na 3 000 eur. No, poviem vám, nestíham platiť. Hneď po prvom odrobenom mesiaci sa to stalo, že mi zdravotná poisťovňa siahla na plat. A opakuje sa to z mesiaca na mesiac. Zarobím síce 580 eur, ale teraz už rok žijem z 320 na mesiac. Všetko mi sťahujú. Splácať ďalšie nemôžem. Tak sa mi to kopí a východisko žiadne. Z tých 320 eur platím účty a lieky chorému synovi v sume 110 eur. Žijeme z toho, čo ostane. Toto skutočne nie je život.
Kornélia, 43, Michalovce: Celé to začalo tým, že mi vznikol dlh v poisťovni, lebo som pracovala pre zamestnávateľa, ktorý za mňa neuhrádzal odvody. Aj keď som mala riadnu pracovnú zmluvu, zamestnávateľ za mňa neplatil, o čom som ja nevedela. Namiesto oznamu z poisťovne prišiel rovno exekučný príkaz. Myslíte si, že toto je v poriadku?
Toto je výsledok vládnutia garnitúr, politických garnitúr, štandardných politických garnitúr za 27 rokov! Ak by sa títo štandardní politici zaujímali o ľudí, myslíte si, že by som tu mal takýto list popísaný týmito príbehmi? Určite nie. Za jeden deň sme urobili výzvu. Prišlo nám cez tisíc, cez tisíc takýchto prípadov. My tomu hovoríme čertove koleso. Tí ľudia sa z toho nevedia dostať.
Čo sme pre nich spravili? Ja vám poviem, čo sme pre nich spravili. Nechali sme to dojsť až sem. Máme milión exekúcií, milión ľudí má exekúciu, tri milióny exekúcií je tunak. Skutočne, tí ľudia si nevedia pomôcť. Keď je v tom jeden milión ľudí, tí majú rodiny, majú deti, manželky. Sa to týka, dvoch miliónov ľudí sa to priamo dotýka. Spravili sme z nich finančných otrokov. A oni sa z toho nevedia vymaniť.
Štandardné politické strany už sa postarali snáď o každého, o všetko možné, hlavne o seba. Dokonca už sme dokázali oddlžiť banky, už sme oddlžili dokonca aj oligarchov v prípade Váhostavu. Ja sa pýtam, kedy začneme myslieť na ľudí. Som presvedčený, že je najvyšší čas, aby konečne prišli neštandardní politici, áno, neštandardní politici a neštandardné politické strany, ktoré v prvom rade budú myslieť na ľudí a nie na vlastný prospech.
Ďakujem.