Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegovia. Pred chvíľou pán minister povedal, že dlhé roky tu nikto nič nerobil. V marci 2016 boli voľby, teraz máme rok 2019, táto vládna koalícia s tým nič nerobila posledné tri roky. A keď už to vyzeralo, že sa ide robiť, tak už nebola ministerka, prišiel nový minister, ktorý to chcel urobiť inak, lebo návrh pani ministerky, na ktorom vládna koalícia vyše roka pracovala, boli tam desiatky stretnutí v rámci koalície k tomuto, odborných skupín, tak z mesiaca na mesiac už to nebol dobrý návrh. Dobre.
Pán minister priniesol návrh zákona, ktorý má čiastočne vyriešiť tento problém. Úprimne povedané, nechce sa mi to rozoberať dopodrobna, ale tak zaujímajú ma nejaké veci k tomuto vášmu návrhu, pán minister.
Asi sa zhodneme na tom, že exekúcia je zastavená, keď súd doručí uznesenie o zastavení exekúcie. Dobre hovorím? Oprávnený dá návrh na zastavenie exekúcie a súd musí vydať rozhodnutie o zastavení exekúcie. Ale súd musí ešte potom poslať doložku právoplatnosti. A až potom je exekúcia zastavená.
Čo to znamená v praxi? Sám ste, pán minister, povedali, že aj malé okresné súdy majú desaťtisíce spisov. Áno, je to tak. Mnohé majú 50-, 60-, 70-tisíc spisov exekučných. Trvá roky, roky, kým vyplatené exekúcie je súd schopný vydať rozhodnutie o zastavení exekúcie. V mojom prípade to trvalo osem rokov, aj to vtedy, keď som niekoľkokrát volal na okresný súd, či sú normálni a nevedia za osem rokov vydať jedno rozhodnutie. Lebo stále svietim v registri exekúcií. Človek má stále zablokovaný účet. Si, pán minister, predstavte, že exekúcia je vyplatená a vy roky naďalej máte zablokovaný účet exekútorom, lebo rozhodnutie ešte nie je právoplatné, lebo okresný súd ešte nebol schopný za roky vydať rozhodnutie o zastavení.
A aj keď ho vydá, čakáte roky, kým súd pošle doložku právoplatnosti. A až potom je exekúcia zastavená.
A teraz mi povedzte, pán minister, týmto vaším zákonom sa "zastaví", koľko asi tých exekúcií? Plus-mínus? Neviem, 2,6 mil., to je číslo, ktoré okresné súdy, resp. súdy, kde sú tie spisy, budú musieť vydať rozhodnutie o zastavení... (Reakcia predkladateľa.) Že paušálne? Zo zákona? Dobre, dobre, beriem.
Osobne si myslím, osobne si myslím, že tento zákon spôsobí tak či tak obrovský chaos na súdoch v exekučných spisoch, a osobne si myslím, že tým ľuďom nijako nepomôžete. Pomôžete možno súdom. Pomôžete možno súdom.
Pán minister, keď chcete reagovať, môžte stlačiť gombík, môžte sa prihlásiť po mne do rozpravy. Ja som vám do reči neskákal, hoci som mal chuť. Čiže skúste aj vy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ale potom sa nepýtajte pána ministra, že či je to tak alebo onak. To si navzájom vymieňate názory (vyslovené s pobavením).

Pčolinský, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predsedajúci, za upozornenie, beriem na vedomie.
Vy týmto zákonom možno pomôžete súdom, ale nepomôžete ľudom. Práve kvôli tomu, že teoreticky na druhý deň, teoreticky na druhý deň, hovorím to obrazne, môžu oprávnení opäť podať návrh na vykonanie exekúcie.
Čiže ja sa pýtam, prečo by niekto, kto má v rukách nejakú pohľadávku, prečo by sa jej mal vzdať? Jasné, že väčšina oprávnených návrh na vykonanie exekúcie opäť podá, pretože by boli hlúpi, keby sa vzdali svojich pohľadávok. A viete prečo? Pretože oni si kľudne počkajú, až kým ten človek sa nestane poberateľom starobného dôchodku. Oni s tým nemajú problém. Mne nejeden exekútor povedal, že jemu vyhovuje, že keď ľudia neplatia, alebo keď mu platia po 10 euro mesačne, lebo viacej nemajú, lebo budú mu platiť celý život. A on si kľudne počká, hoci nemajú majetok, hoci nemajú príjem, alebo pracujú načierno, on si kľudne počká na starobný dôchodok, majú isté peniaze. A potom máme problém napríklad, že Sociálna poisťovňa eviduje, myslím, že 39-tisíc starobných dôchodcov v exekúcii, ktorí potom samozrejme majú problém vyžiť z toho zvyšku, čo mu exekútor nechá.
Osobne si myslím, že tento návrh zákona nijako nepomôže ľuďom, možno pomôže súdom, to uznávam, možno pomôže súdom, tých súdov je. Tých spisov je toľko, že jednoducho tie súdy nie sú schopné s touto agendou robiť. A naopak, neberiem argument, že osobný bankrot rieši problém, lebo to častokrát používate, že osobný bankrot rieši problém, pretože, bohužiaľ, to nie je vaša chyba. A to je možno aj pre vás, že ak by sa personálne, ale drasticky posilnili centrá právnej pomoci, tak centrum právnej pomoci by bolo možno schopné ročne obhospodáriť násobne viac žiadostí, pretože nie sú schopní ten nával riešiť. Dnes, keď zavoláte na centrum právnej pomoci na východnom Slovensku a poviete, že chcete ísť do osobného bankrotu, tak vám dajú termín o 6 – 7 mesiacov na prvé stretnutie, jednoducho nemajú voľné termíny, nestíhajú to, tých žiadostí je tak veľa. Čiže ja uznávam, že osobný bankrot je riešenie, ale súčasné personálne možnosti Centra právnej pomoci jednoducho nie sú také, aby mohli ten dopyt riešiť. Čiže ak hovoríme o osobnom bankrote, tam skúste radikálne posilniť personálne to Centrum právnej pomoci a tých vybavených žiadostí bude podstatne viac.
A čo sa týka, už len v krátkosti k toľko omieľanej exekučnej amnestii. Exekučná amnestia, ktorú napríklad my sme navrhovali, ona nie je o tom, že škrtneme dlhy a je to nespravodlivé, a neviem čo, lebo niekto si dlhy platí. Skúste si, pán minister, prečítať ten zákon, hej, to vám teraz vraciam. Naša exekučná amnestia hovorí o tom, to je de facto, to je de facto generálny pardon, ktorý Sociálna poisťovňa už urobila niekoľkokrát v histórii, ktorý znamená, že ak zaplatíš istinu, tak ti odpustíme úroky, odpustíme ti penále, odpustíme ti trovy. A my to navrhujeme, my sme to navrhovali len v prípade štátnych inštitúcií, pretože rozumieme tomu, že donútiť alebo dotlačiť súkromné spoločnosti je podstatne zložitejšie, ale štátne inštitúcie, ktoré tvoria viac ako 50 %, ktoré majú viac ako 50 % tých exekúcií, tak štátne inštitúcie to vedia urobiť napríklad, ja neviem, rozhodnutím vlády alebo rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, alebo neviem akým rozhodnutím. Viete to urobiť veľmi rýchlo, viete to urobiť veľmi elegantne a všetci budú spokojní. Lebo najväčší problém častokrát je tam, že tie úroky, tie penále a tie rôzne trovy a všetko možné sú častokrát x-násobne vyššie ako samotná istina. Čiže to, čo my sme navrhovali, je, že zaplať istinu a zvyšok ti škrtneme. To je exekučná amnestia, ktorú my sme navrhovali. My nie sme za plošné škrtanie dlhov, lebo súhlasíme s tým, že to nie je spravodlivé, ak niekto si dlhy vyrobil a teraz sa mu škrtnú, tak v poriadku to nie je. My sme za to, aby si ľudia zaplatili to, čo dlhujú, ale pokiaľ sú x-násobne prekročené tie vymáhané sumy celkové, tak to si myslím, že v poriadku nie je.
Ja dúfam, pán minister, že tento váš zákon v praxi prinesie výsledky, ale opakujem, silne o tom pochybujem. A keďže ho považujeme za nedokonalý a považujeme tento návrh zákona len za takú náplasť na oko, tak my tento návrh zákona nepodporíme.
Ďakujem.

Má pravdu.

Ďakujem pekne. Tak ja to vnímam, aj ten vládny návrh zákona 543, tá novela o ochrane prírody, ale aj táto 326-tka, ktorú teraz ideme robiť, obidva, je to šité horúcou ihlou. Skutočne je to veľmi, veľmi zlé, mali by sme to vrátiť na dopracovanie a vypočuť si všetky pripomienky. Na výjazdovom zasadnutí vlády 23. 10. 2018 v Javorovej doline premiér Pellegrini sľúbil, že pokiaľ nedôjde k dohode, mal na mysli odbornú dohodu, pretože tam boli aj odborníci z ministerstva pôdohospodárstva aj z ministerstva životného prostredia, ktorí mali diametrálne odlišné názory na riešenie problematiky. Dohodli sa, že tento zákon neprejde cez vládu, pokiaľ sa nedohodnú. No a vidíte, k dohode nedošlo a nebola k nemu realizovaná ani korektná odborná ani verejná diskusia.
Treba si uvedomiť, vážení, že s neštátnymi vlastníkmi, ktorí vlastnia viac ako jeden milión hektárov lesa, sa nik nebavil, vážení. Tunák sa musíme baviť o tomto. Jeden miliónov hektárov lesa vlastnia neštátni vlastníci a my si tunák mirnix-dirnix o nich rozhodujeme. Vlastnia viac ako 50 % výmery lesov Slovenska. Hodiť súkromných vlastníkov cez palubu si v súčasnosti nedovolí žiadna krajina Európskej únie, ale my si to urobíme bez problémov.
Ministerstvo životného prostredia sa nevysporiadalo s pripomienkami k novele, v Slovlex ich je k zákonu 915 a Odborový zväz Lesy, Drevo, Voda má 80, z ktorých bolo akceptovaných, vážení, štyri. Na pripomienkovanie boli k dispozícii dva materiály, ktoré neboli totožné a obiehali. Prax je taká, že sa počas pripomienkového konania, sa novela niekoľkokrát menila, dokonca v jednom dni aj dvakrát.
Viete, to znamená, že my si musíme uvedomiť, že toto je vážna vec a nemôžeme to urobiť bez vážnej odbornej diskusie. A keby ste počúvali tých ľudí, ktorí tam v tom lese hospodária, a to je proste tak veľká a široká téma, že nemôžeme si tu dovoliť tunák to takýmto prostým, takýmto rýchlym, horúcou ihlou to proste tunák ušiť. A rovnako musím povedať, že to má dosahy a dôsledky aj na, na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega, ja vám chcem poďakovať, lebo naozaj je z vás cítiť, že ten les máte radi. Ja by som chcel ale upozorniť na to, že teraz tunák prebieha taká skrytá vojna medzi ochranármi a medzi lesákmi. Ja som sa stretol v minulosti, v blízkej minulosti s predsedami deväťdesiatich urbárov. A keď som vypočul ich názory a ich problémy, čo sa deje teraz na poli ochrany prírody, akým spôsobom sú im zasahované do ich práv, ako nevedia pomaly uživiť rodiny, lebo im títo ochranári až, až, až, až nezákonne zasahujú do ich činnosti, ja viem, že teraz tu máme dva póly. Máme tu ochranu a máme tunák, máme tunák lesákov. Ale tí lesáci sú tunák stáročia. Stáročia rovnakým spôsobom obhospodarujú les. Jasne, keď vedia, že je napadnutý lykožrút, treba do troch dní to zlikvidovať a nie do nejakých deviatich alebo desiatich. To už je neskoro, pani ministerka.
To znamená, že tunák je strašne veľa pripomienok zo strany týchto ľudí, ľudí práce, ktorí pracujú v tom lese, ktorí tunák stáročia a stáročia generácie za generáciou sa o tie lesy starali. Tie lesy tu máme preto, lebo sa o to niekto asi staral. Nie preto, že tunák SMER prišiel alebo SNS. Preto tuná máme tie lesy. A tí ľudia vedia veľmi zodpovedne, čo musia robiť a nemusí im to teraz niekto dôjsť povedať, že teraz nesmieš zasiahnuť do toho a teraz sa pozerať, jak ti tie chrobáky tam všetko zožerú.
Čiže ja som v tomto prípade absolútne na strane týchto ľudí práce, ktorí naozaj v tom lese robia, cítia. Oni si ho nechcú zničiť, ani ho vyklčovať, ani ho nejakým spôsobom zničiť. Ale tunák už začíname mať také problémy, že máme tuná zelené výpaľníctvo. Však mi tí ľudia tam rozprávali, čo sa tam dialo, koľko percent, koľko tisíc euro pýtajú za povolenie napríklad tých kalamitných ťažieb. Normálne vypaľujú tí ochranári. To znamená, že tunák prebieha jedna skrytá vojna a cez to všetko sa teraz pod nejakým tlakom tunák pripravujú dve novely, ktoré keď, aj tá o ochrane aj teraz o týchto lesoch, a musím povedať, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vy ste, kolegovia, pesimisti. Ale rozumiem akože vašim výhradám. Práve preto hovorím, že choďte za ministrom, choďte za Antalom a otravujte ich. A keď máš, Martin, akože zlú skúsenosť, že za deväť rokov. No, ja neviem ako, nechcel som to tu nikdy rozprávať, ale mne napríklad prešlo 21 pozmeňovákov v tejto Národnej rade, ktoré si koalícia osvojila, ani o tom neviete. A prečo? Lebo som išiel, otravoval, rokoval, doniesol nejaké štúdie, nejaké podklady a jednoducho niečo prešlo, niečo neprešlo.
Mne nejde o to, aby to bolo moje, lebo vy, pani kolegyňa, ste povedali, že Sólymos chce byť lídrom v separovaní. Pre mňa, za mňa nech bude lídrom aj zemegule, je mi to jedno, ak to pomôže veci. Alebo ide len o to, že kto bude ten líder, že kto bude ten najekologickejší, že ja, ja, ja? Lebo treba tlačovku urobiť, teda mať mediálny výstup nejaký? Na to ja kašlem.
Však keď si všimnete, my máme minimum tlačoviek. Kašleme na to, nepotrebujeme robiť divadlo a cirkus. Lebo častokrát za posledné štyri roky, čo som tu, o chvíľu sa to končí, možno už tu nebudem, možno tu budem, ja neviem, ale častokrát mi to prišlo smiešne, tri tlačovky denne, len aby som mal tlačovku.
Skúsme sa pozerať na veci, na ich podstatu a skúsme hľadať riešenia. Ja opakujem, ja nemám až také zlé skúsenosti s mnohými, nie všetkými ministrami. Niektorí sa ani baviť nechcú. Ale väčšina ministrov, ktorých som oslovil s nejakými návrhmi, lebo je mi jasné, že môj ako opozičný návrh neprejde, no tak sklopím uši, ego ide bokom a idem rokovať. Keď mi ide o vec, tak skúsim presvedčiť ministra a skúsim presvedčiť poslancov. Kľudne si to dajte ako vlastný návrh zákona. Je mi to úplne jedno. Ale ide mi o tom, aby to prešlo.
A to odporúčam aj vám. Choďte, nech si to podajú oni ako vlastný pozmeňovák a možno to prejde. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ľudia neseparujú a neseparujú preto, lebo nie sú motivovaní. Ja napríklad tiež neseparujem odpad, sa priznám (reakcie z pléna), lebo sa mi nechce a nie som motivovaný, že prečo by som to mal robiť. Priznám sa, je to tak, nebudem sa tu tváriť, že som nejaký poctivý, svedomitý. Ľudia nie sú motivovaní.
Ja osobne som presvedčený, že tento zákon je dobrý, ale nie je dokonalý. Dobrý je preto, lebo bude motivovať ľudí, aby separovali odpad. Určite ich bude motivovať a bude ich motivovať preto, lebo za to dostanú peniaze.
Ja by som na vašom mieste, kolegovia, nepodceňoval ľudí, že nevedia a to je komplikované. Nie, nie je to komplikované. Keď chodíte do Chorvátska na dovolenky, tak v Chorvátsku si môžte všimnúť v tých apartmánoch, kde sa ubytujete, že tí domáci odkladajú plastové fľaše. Ja som to videl prvýkrát, myslím, že pred dvomi rokmi a pýtal som sa toho domáceho, že načo to tam skladuje všetko, však to daj do kontajnera, veď máš tam kontajner. A on mi hovorí, že nie, že príde auto, zoberie čítačku, naskenuje nejaký jeho QR kód, že to je dotyčná osoba, potom naskenuje tie fľaše, zobere ich a on dostane potom peniaze. Úplne jednoduché.
Čo dneska stojí čítačka - 130 euro, 140 euro? Však to je zanedbateľná položka pre firmy.
Čo s firmami, teraz hovorím o tých argumentoch, ktoré tu odzneli, čo s firmami, resp. s prevádzkami do 300 m²? A to je zase priestor na biznis, na biznis pre ľudí, ktorí budú motivovaní. Ja vám poviem čo. V Chorvátsku napríklad tie plasty zberajú bezdomovci, kde len vidia, dvihnú tú fľašu a odnesú ju. Teraz si predstavte, že v tých dedinách, kde kolegyňa Zemanová hovorila, že sú tie malé prevádzky, ktoré nebudú povinné vykupovať tie zálohové fľaše, tak ja si viem kľudne prestaviť, že naši spoluobčania, ktorí dnes zberajú železo, začnú zberať plastové fľaše. To je úplná realita. Dnes už železo nie je také výhodné zberať a odniesť do šrotu, aké to bolo kedysi, ale myslím si, že - koľko to je, Peter, pomôž mi, 12 centov za fľašu? - 12 centov, no 12 centov je dosť, 10-12 centov. Tak teraz si predstavte, že tí naši spoluobčania budú obiehavať tieto dediny, a to len akože príklad, budú tým babkám, ktoré nemôžu ísť do toho okresného mesta, dávať polovičnú cenu hneď na ruku a oni si to odvezú. Vám garantujem, že to urobia, oni sú podnikaví. A ja hovorím, prečo nie? Keď to pomôže tomu, že sa budú zberať tie plastové fľaše v katastroch, mimo katastrov, v prírode, prečo nie? Nebudú páchať škody ako pri zbere železa, lebo častokrát hraničia s trest..., alebo sú za hranicou, resp. sa stávajú trestnými činmi. Však to vieme, poklopy, koľajnice, všetko možné. Čo nie je zvarené, no tak dostane nohy. Ale plastové fľaše? Veď sa choďte pozrieť v okolí našich riek, samá plastová fľaša. Pozrite sa v lesoch, pozrite sa popri cestách, samá plastová fľaša.
Skúste ísť napríklad do takého Egypta. A keď idete mimo tých turistických destinácií, to sú plastové polia. Všade, všade plast, všade plast. Pozrite si videá, pozrite si fotky, ako vyzerajú niektoré prístavy. Samý plast.
Tak prečo kritizujeme niečo, s čím ministerstvo prichádza. Veď to skúsme, veď nebuďte v kuse len pesimisti, a preto, lebo to predkladá Sólymos, lebo to predkladá koalícia, tak je to zlé. A len hľadáme, prečo je to zlé.
Mne sa tiež nepáči, že opozičné návrhy neprechádzajú, lebo sú opozičné. Áno, je to úplná blbosť takto pristupovať k politike, ale, bohužiaľ, hej, musíme si zvykať. Ja verím, že po ďalších voľbách, keď sa nejakým spôsobom zmení, nová vláda nebude takto pristupovať, že my sme koalícia, tak len naše budú prechádzať. Veď kedy Béla Bugár povedal, keď zákon pomôže čo i len jednému človeku, tak je to dobrý zákon. A ja hovorím to isté. Keď tento zákon je nejakým prvým krokom k tomu, aby sme sa zbavili plastov v prírode, prečo ho nepodporiť a kľudne ho v druhom čítaní vylepšíme. Veď, kolegovia, dajte na papier pozmeňovacie návrhy, ja vyzývam pána ministra, aby bol ústretový k pozmeňovacím návrhom, aby bol ústretový k rokovaniu a nájdeniu nejakého kompromisu, tak vylepšíme ten zákon. V praxi uvidíme, ako ten zákon funguje. Keď nebude fungovať dobre, tak zmeníme zákon, vylepšíme ho. Ale prečo a priori odmietame? Je to zlé a to nebude fungovať a to sa nedá.
Keď si pamätáte, kto počúval, istého času aj Ivan Mikloš o rovnej dani, nie, to sa nedá, to je zlé, to nebude fungovať. Fungovalo to, ľuďom to pomohlo. A to môžme menovať x vecí, čo sa nedalo, že nebude fungovať.
Viete, čo je sranda? Všetci hovoria, že sa niečo nedá, potom príde hlupák, ktorý nevie, že sa to nedá, a urobí to. Skúsme byť optimisti a skúsme nájsť nejaký kompromis, skúsme upraviť ten zákon alebo skúsme dať šancu tomuto zákonu a naozaj skúsme s tými plastami niečo robiť. Ja sám to vnímam tiež, na sám to tiež vnímam v okolí, všade samé platy.
Ja napríklad som rád, že jednorazové plastové výrobky zmiznú. Ja napríklad som rád, že tento zákon je tu a uvidíme, ako bude vyzerať v praxi, ale považujem to za dobrý krok. Veď viete veľmi dobre, hovorí také nejaké príslovie, ktorého autor je všetko možné, ale nikto nevie, kto presne, že aj tisícmíľová cesta začína prvým krokom. A toto je prvý krok k tomu, aby Slovensko sa zbavilo plastov v prírode. A môžme ísť potom ďalej. Môžme si pozrieť na ďalší odpad.
Nevedia, čo majú robiť s odpadom, Martin? Ak nevedia, čo majú robiť s tým odpadom, tak sú hlúpi. A vieš prečo? Pretože odpad je normálna komodita, s ktorou sa obchoduje. Odpad je jeden s najväčších biznisov na svete. Mám pravdu? Mám pravdu, pán minister? Mám.
Ja osobne mám známeho, ktorý pracuje v takejto firme, ktorá sa zaoberá obchodom s odpadom. Nemajú zberné suroviny, nemajú autá, nie je to nejaká firma, ktorá zberá odpad, a oni obchodujú s odpadom. A napríklad hovorí, že chodia prosiť do veľkých obchodných reťazcov, že budeme od vás vykupovať ten odpad, budeme chodiť k vám brať ten odpad. A stále narážajú na neochotu a špekulácie a cenu a neviem čo. Sú firmy, ktoré chcú ten odpad, lebo ten odpad je veľmi dobrá komodita. Myslím, že - ktorá to je krajina? - Švédsko nemá odpad. Dováža odpad. Chápete? Oni dovážajú odpad. Prečo si nezoberieme príklad zo Švédska? Však nevymýšľajme teplú vodu, keď už ju niekto vymyslel? Pozrime sa na krajiny, kde to funguje.
A hovorím, ja tento zákon považujem za prvý krok. Nechcem chváliť pána ministra, ale ja osobne si myslím, že za toto volebné obdobie je to z môjho pohľadu asi, asi najlepší zákon, s ktorým prišiel, o ktorom som presvedčený, že môže výrazne zmeniť situáciu, dajme tomu v životnom prostredí, lebo toho plastu je naozaj všade veľa, to musíme uznať aj sami.
Čiže ja vás len prosím, pán minister, aby ste boli ochotný a ústretový počúvať opozičných poslancov. Opozičných poslancov vyzývam, choďte rokovať, nieže dám pozmeňovák a schváľte mi ho. Takto to nefunguje, to viete veľmi dobre. Volajte ministrovi, píšte mu, otravujte Antala, choďte na ministerstvo, sadnite si s úradníkmi, žerte im nervy, tak som to robil ja neraz a oni vás budú počúvať. A vám garantujem, že na tom ministerstve je veľmi veľa kvalitných ľudí, veľmi veľa fundovaných ľudí, ktorí rozumejú problematike a sú ochotní počúvať. Že veci nefungujú tak, že tu je pozmeňovák, a keď ho neschválite, budeme kričať a hneď, samozrejme, päť minút nato si urobíme tlačovku. A tí hajzli nám to neschválili! A my sme chceli to dobré, všeobecné, svetový mier, a oni nám to neschválili. Choďte rokovať, choďte na ministerstvo a otravujte ich. Tam sedia hore, sa usmievajú a veľmi sa tešia na vás.
Z mojej strany všetko. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem pripomenúť členom výboru pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že zasadnutie sa uskutoční o dvanástej v zasadačke výboru pre obranu a bezpečnosť. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ako predkladateľka vás žiadam o preloženie bodu 94, tlač 1464, na budúcu schôdzu. Ďakujem.

Pán predseda, na základe včerajšej informácie sme sa mali o jedenástej nejako dohodnúť, že ako ďalej bude pokračovať rokovanie. Tak by som poprosil o nejakú informáciu.

Ďakujem pekne. V prvom rade vďaka pánu kolegovi Gröhlingovi za postreh.
K pani kolegyni Zimenovej ja len toľko, že tak ako ja chápem ten Dohovor o právach dieťaťa, keď som sa teda o tom tu vyjadrovala, je to, že dostupnosť a dostupnosť sa dá chápať rôzne, hej. Keď ja bývam v Ružinove a vyhovuje mi nejaká škôlka a chcem ju mať, ja neviem, chcem, aby moje dieťa ju navštevovalo, ale nepatrím pod ten obvod, tak si vybavujem a snažím sa ho umiestniť tam. Ale myslím si, že k dnešnému dňu neexistuje situácia, ak sa bavíme o dostupnosti vzdelávania, povinného vzdelávania, že dieťa nemôže nastúpiť na povinnú základnú, pre plnenie povinnej základnej školy.
Dostupnosť ja chápem, že niekde v Afrike proste nie sú školy, nie sú zriadenia, čiže to sú podľa mňa dve odlišné veci a v zásade nemožno povedať, že na Slovensku sú negramotní ľudia, lebo nemáme školy. To je prvá vec.
Druhá vec. Dostupnosť vo vzťahu k tomu predškolskému vzdelávaniu ja som myslela to, že poďme sa baviť o tom, aby sme tú predškolskú prípravu, v prípade, že je potrebná, dali pod strechu základnej školy, ale teraz som neriešila to v zásade v mojom príspevku, či tá, ja neviem, predškolská príprava bude na materskej škole, kde ten rodič chce, v mieste bydliska, kde patrí, alebo to dá niekde inde, lebo mu to vyhovuje z xy dôvodov.
Čiže toľkoto z moje strany, neviem, či sme sa správne pochopili, ale keď sme hovorili alebo keď som sa ja vyjadrovala o tej dostupnosti, tak som uvažovala v úplne v iných intenciách zjavne ako vy.
Ďakujem.