Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, som veľmi rada, že viacerí z nás tu majú v tejto chvíli rovnaký názor a rovnaký cieľ a že koalícia prišla s týmto návrhom, tak isto ako aj pani poslankyňa Verešová, ktorá tu stála predo mnou.
Návrh na zvýšenie daňového bonusu je skutočne dobrý návrh a je to krok správnou cestou, pretože podporuje rodiny pracujúcich rodičov. Avšak nemôžeme súhlasiť s tým, že sa týka len detí do šesť rokov. A preto aj podávame pozmeňujúci návrh, v ktorom navrhujeme, aby sa zvýšenie daňového bonusu na dvojnásobok týkal všetkých nezaopatrených detí a nielen detí do šesť rokov, ako predložil návrh MOST – HÍD. Všetci dobre veľmi vieme, že čím sú deti staršie, tým stúpajú aj náklady. A náklady stúpajú vo všetkých oblastiach, či je to strava, ošatenie, alebo mimoškolské aktivity.
A čo sa týka nás, ak tu chceme hovoriť o skutočnej podpore pre rodiny, ak naozaj chceme zastaviť demografický pokles a ak to myslíme naozaj vážne, že rodina je základ a potrebuje ekonomickú stabilitu, tak sa musíme postarať o všetky nezaopatrené deti, nielen o deti do šesť rokov. A preto zvýšenie daňového bonusu na dvojnásobok, na sumu 44,34 euro, sa musí týkať aj rodín s deťmi staršími ako šesť rokov.
Tento predložený návrh, samozrejme, podporíme aj v druhom čítaní, pretože práve rodiny s deťmi sú našou prioritou. Ale chcem vás poprosiť o podporu pre tento náš pozmeňujúci návrh, pretože len vtedy to bude spravodlivé voči všetkým pracujúcim rodičom. Predložím teraz pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I bod 1 § 33 odsek 1 znie:
"(1) Daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške šesťnásobku minimálnej mzdy alebo ktorý dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 aspoň vo výške šesťnásobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom, pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je 44,34 eur mesačne."
Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len chcem pripomenúť kolegom, že keďže vzniká úrad, vzniká nový úrad, ktorý bude mať hazard pod palcom, tak napríklad výsledkom tých spoločných rokovaní bolo, že nad úradom vznikne tzv. rada pre reguláciu. To znamená, bude to nejaký druhý, druhostupňový, bude to vlastne druhý stupeň rozhodovania, resp. nejaký odvolací orgán. Čiže výsledkom aj tých debát je to, že vznikne niečo nad úradom, ktoré bude môcť meniť rozhodnutia úradu v prípade, ak sa tam niečo udeje.
To znamená, že naozaj, naozaj si treba uvedomiť, že takéto pozmeňováky alebo takýto výsledok vzniká vtedy, ak dlhodobo je tam nejaká komunikácia. Ja som to, samozrejme, zistil už napríklad pri pani ministerke Žitňanskej pri exekučnej amnestii, kde napríklad sa mi podarilo presadiť zníženie odmien exekútorov. Ale to nebolo, že sme si zmysleli z minúty na minútu, ale chodil som s ňou konzultovať dlhodobo tieto veci. Čiže toto je podľa mňa cesta, ktorá by mohla fungovať aj na ďalších ministerstvách, že ak sa naozaj snažíme presadiť nejaké veci, tak bolo by fajn, aby aj vládna koalícia, páni ministri všetci boli ochotní počúvať opozíciu a zapracovať naše pripomienky.
Ďakujem.

Ja len veľmi stručne. Pán kolega, čo sa týka tej kontroly, tak keďže vznikne úrad, tak je tam naprojektovaných, myslím, že 65 kontrolórov, ktorí nebudú robiť nič iné, len kontrolovať všetky tie prevádzky, a ja už vám dnes viem povedať, že budem sa veľmi intenzívne zaujímať o výsledky tých kontrol a určite budem zbierať podnety od občanov a budem priamo kontaktovať úrad, aby kontrolórov posielali na jednotlivé prevádzky a riešili tieto veci. To znamená, na tú kontrolu ja si naozaj posvietim v tomto smere.
A čo sa týka toho ostatného, čo ste vraveli, pán kolega, tak máte pravdu. Tá spolupráca s ostatnými rezortmi je veľmi chabá, my sme opozícia, môžme sa aj na hlavu postaviť, ale opakujem, sú aj výnimky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Moja pravá a ľavá ruka, ste tam. Ja len veľmi stručne, nie každý deň môže byť nedeľa, nie každý deň svieti slnko a nie všetko môže byť dokonalé. Aj zákon o hazarde je taký. Chcem vám povedať len pár krátkych vecí.
Určite viete mnohí, že ja som zástancom toho, aby sa hazard zrušil úplne. Na druhej strane som pragmatik a viem, že je to nereálne. Tak namiesto toho, aby som požadoval nereálne veci, tak chcem aspoň nejaké reálne veci. A medzi tie reálne veci patrí to, že keď to nevieme zrušiť, lebo počty sú jasné, zrušiť to nevieme, tak poďme to aspoň prísne regulovať, čo najprísnejšie, ako sa len dá, ako si vyjednáme.
Zákon o hazarde som riešil asi päť mesiacov s ministerstvom financií. Bolo to iks stretnutí, iks rozhovorov, iks tabuliek, iks analýz, iks čísiel a som rád, že ministerstvo financií, resp. pán minister bol ústretový a do tohto návrhu zákona bolo zapracované naozaj veľké množstvo pripomienok nielen mojich, ale aj v rámci pripomienkového konania.
Môžem vypichnúť 200 metrov herňa od herne. Môžem vypichnúť samoobmedzujúce opatrenie. Môžem vypichnúť stropy na počty zariadení a mohol by som tak pokračovať ďalej. Tých vecí je veľa, ktoré sa nám podarilo dostať do tohto zákona. Nie všetky sú ideálne, ako som si to predstavoval, ale ešte raz, každý deň nemôže byť nedeľa. Som rád, že tam prešlo to množstvo vecí, ktoré pravdepodobne budú schválené, a zase je to krok k tomu, aby sme hazard regulovali, ako sa len dá.
Rozumiem aj argumentom kolegov z OĽANO, rozumiem aj argumentom Aliancie za rodinu, od ktorej máte tie podklady, keďže sú z ich pripomienkového konania, ale treba si uvedomiť jednu vec, že zákon o hazarde nikdy nebude prorodinný. V akejkoľvek podobe zákon o hazarde ako taký nikdy nemôže byť prorodinný. To znamená, v tomto smere som trošku taký prekvapený, že sa toto používa, lebo logicky toto prorodinné nemôže byť nikdy.
Som veľmi rád, že sa výrazným spôsobom obmedzí počet hráčov.
Pani predsedajúca, poprosil by som zjednať řád.

Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, páni vzadu v rokovacej sále, keby ste boli buď tichšie, alebo odišli z rokovacej sály, s výnimkou pána ministra.

Pčolinský, Peter, poslanec NR SR
Pán minister, ale keď nechcete, však...
Chcem vám len povedať, že je naozaj veľmi dobré, že sa rozširuje, resp. že sa vôbec zavádza a od januára začína fungovať register vylúčených osôb. Rozširuje sa register vylúčených osôb, to znamená, že desaťtisíce ľudí, ktorí dnes majú problém s hraním, už hrať nebudú môcť. Aby ste si predstavili v praxi, dotkne sa to najmä obyvateľov východného a stredného Slovenska. Tam je totiž najvyššia nezamestnanosť, tam je najviac tých sociálnych prípadov, ktoré spadajú do špecifikácie registra vylúčených osôb. Na východnom Slovensku ja už dnes vidím, že mnohí prevádzkovatelia budú zatvárať svoje prevádzky, pretože tí žili najmä z tých sociálne slabých, ktorí dnes už budú v tom registri. To znamená, toto je veľmi významný krok, si treba uvedomiť.
Samozrejme, v tom návrhu zákona sú aj veci, ktoré sa mi nemusia veľmi páčiť, ale opakujem, toto je taký kompromisný návrh a ja som presvedčený, že do budúcna pristúpime k ďalšiemu sprísňovaniu a k ďalšej regulácii. A naozaj, pán minister, ja vám chcem poďakovať za ústretový prístup, bodaj by každý minister bol taký ústretový ako vy, lebo zatiaľ ste len dvaja na mojom zozname, resp. len dvoch ministrov som vyhodil zo svojho sankčného zoznamu, a to ste vy a pán minister Sólymos, ktorí sú vždy ochotní a ústretoví so mnou komunikovať a zapracovať moje pripomienky. Ostatní sú ešte zatiaľ na tom zozname. Ešte si to musia zaslúžiť, aby som ich škrtol.
Chcem tiež pochváliť aj predsedu finančného výboru pána Kamenického, ktorý bol ochotný so mnou konzultovať, bol ochotný mi poskytnúť všetky materiály, o ktoré som žiadal. A chcem tiež poďakovať pracovníkom ministerstva financií, ktorí boli častokrát veľmi trpezliví pri stretnutiach so mnou a boli ústretoví, keď som žiadal o podklady, žiadal som materiály, vyjadrenia a tak ďalej. Čiže bodaj by sme vedeli k práci poslanca pristupovať pri každom jednom zákone tak, že predkladateľ, teda ministerstvo, je ochotné počúvať aj opozičných poslancov a sú ochotní zapracovať aj tie pripomienky.
Vzhľadom na to, že v tomto návrhu zákona sa nachádza naozaj veľké množstvo mojich pripomienok, resp. mojich návrhov, ja vám už vopred chcem povedať, že ja za tento návrh zákona zahlasujem, lebo logicky asi nebudem hlasovať voči vlastným pozmeňovákom. A chcem vás poprosiť naozaj, pozrime sa na to, pozrime sa na to faktograficky, nie emočne, tento návrh zákona v mnohom naozaj sprísňuje hazard. Na druhej strane sú tam veci, ktoré sa nám páčiť nemusia, ale opakujem, nie každý deň je nedeľa.
Ďakujem pekne.

Reagovali na mňa páni poslanci Paška a Baška, tak ak sa pán poslanec Paška neurazí, pôjdem podľa abecedy a najskôr zareagujem na pána poslanca Bašku.
Pán poslanec, vy ste povedali, že to nie je o ekonomických migrantoch. Neboli ste tu, keď pán minister priznal už vo svojom záverečnom slove k skrátenému legislatívnemu konaniu, že to je o ekonomických migrantoch. Pretože práca je ekonomická aktivita. Tí ľudia sem prichádzajú pracovať. To nie je ekonomická migrácia? Veď to nie sú utečenci, ktorí utekajú pred vojnou alebo, ako povedal pán minister, preliezajú ploty. Pán minister priamo povedal, že my chceme riadiť a usmerňovať proces ľudí, ktorí k nám prídu pracovať. Práca je ekonomická aktivita. To sú ekonomickí migranti. Rovnako ako sú ekonomickí migranti z tohto uhla pohľadu Slováci, ktorí musia robiť v zahraničí.
K pánovi poslancovi Paškovi. Pán poslanec Paška, oceňujem, že ste sa snažili argumentovať vecne, len vám poviem niekoľko faktov, o ktorých asi neviete. Tak ten prvý fakt je, že ministerstvo práce a sociálnych vecí vedie aj štatistiku, aké kvalifikačné predpoklady majú tí ľudia, ktorí zo zahraničia u nás pracujú. A to nie sú žiadni jadroví inžinieri, myslím teraz tí ľudia zo Srbska alebo z Ukrajiny. To nie sú ani inžinieri. Tí, ktorí najmä prichádzajú, to sú väčšinovo veľmi nízko kvalifikovaní ľudia a tie firmy ich rady zaškolia.
A keď som sa bavil s ľuďmi z Jaguaru, viete, aké pracovné profesie sú najžiadanejšie na preškoľovanie, keď ich prijímajú do Jaguara? Napríklad kontrolóri kvality. Vyložene hľadajú kozmetičky a kaderníčky, ženy, ktoré majú cit pre krásu a ktoré sa im aj v Británii odskúšali ako veľmi dobré kontrolórky kvality. Ak dokáže Jaguar vyhľadávať a zaškoľovať kozmetičky a kaderníčky ako kontrolórky kvality, tak to asi nebude žiadna veda, budú vedieť zaškoliť aj našich ľudí.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, poďme si rozmeniť to, o čom rokujeme, na číslach. Budem hovoriť presne aj zdroje, aby si to ktorýkoľvek občan alebo aj vy mohli pekne nájsť a rozkliknúť na internete, aby ste si mohli overiť, kto má pravdu.
Prvé čísla, ktoré budem hovoriť, budú o tom, či máme na Slovensku, alebo nemáme na Slovensku dostatok pracovnej sily. Na Slovensku máme podľa štatistík ministerstva práce a sociálnych vecí a pridružených organizácií, ako je národný úrad práce, približne 3,5 mil. ľudí v ekonomicky aktívnom veku. To je vek od 20 do 64 rokov. Tak sa to eviduje približne v Európskej únii. Ak od nich odpočítame invalidných a predčasných dôchodcov, ktorých je spolu s mamičkami a oteckami na materskej približne 400-tisíc ľudí, dostaneme sa na číslo 3,1 mil. ľudí na Slovensku. Ak od nich odpočítame ešte 150-tisíc, približne 150-tisíc evidovaných nezamestnaných, lebo to sú uchádzači o prácu evidovaní, to nie sú všetci nezamestnaní. To sú iba tí, ktorých eviduje úrad práce. Ale v poriadku, odpočítajme ich. Dostaneme sa kdesi na číslo tesne pod 3 mil. ľudí v ekonomicky aktívnom veku. No ale podľa štatistík ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny pracuje na Slovensku iba približne 2,5 mil. ľudí.
Kde nám lieta ten pol milión, kde nám lieta? Ja vám poviem, kde nám lieta. Oficiálne máme zaevidovaných približne 150-tisíc ľudí, ktorí pracujú v zahraničí, ale vieme o ďalších 150-tisícoch, ktorí sa nezaevidujú, že pracujú v zahraničí, pretože sú to napr. ľudia, ktorí majú exekúcie. Tu by prišli o všetko, v zahraničí si môžu zarábať a pracujú, ako môžu, legálne, ale nie je to tak, že ich tam nájde exekútor. Na Slovensku máme milión ľudí, ktorí majú exekúcie. Z toho pol milióna má viac ako dve alebo dve a viac exekúcií, ale pozor, máme minimálne 107-tisíc ľudí; a toto sú údaje od exekútorskej komory; ktorí majú sedem a viac exekúcií. Je zjavné, že človek, ktorý má sedem a viac exekúcií, nemôže legálne pracovať, aj keby chcel. Pretože už tie exekúcie nikdy nesplatí.
Takže ak hovoríme, že na Slovensku máme nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, tak je to lož. My máme dostatok pracovnej sily, občanov Slovenskej republiky, akurát im ekonomické subjekty nie sú ochotné ponúknuť primerané platy.
A ako tento problém chceme riešiť? Tak, že umožníme dovoz lacnej pracovnej sily zo zahraničia, ktorá bude robiť za 500 eur mesačne? Veď to si každý vie predstaviť, keď tu mám Slováka, ktorý bude robiť za tisíc, Srba, Ukrajinca alebo Vietnamca, ktorý bude robiť za 500, koho si ten zamestnávateľ vyberie?
Druhé fakty. Keď si kliknete na stránku Eurostatu a dáte si tam produktivita práce porovnávaná na hodiny, tak to tam nájdete od roku asi 1990, ale vychádzajme z aktuálnych čísiel, ktoré sú už aktualizované aj v roku 2018, ale vychádzajme z čísel za rok 2017, ktoré sú fixnuté. Produktivita práce Slováka, Slovinca a Čecha sa pohybuje s desatinkovými rozdielmi na úrovni 81 % priemeru produktivity práce v Európskej únii. To znamená, máme – Slovinci, Česi a Slováci – máme úplne rovnakú produktivitu práce.
A teraz príde tá záhada, to čudo. Ako je teda možné, že priemerná čistá mzda, ktorú teraz uvediem; a to budú čísla z OECD, aby bolo zrejmé, že odkiaľ to mám; je v Česku 900 eur, priemerná čistá mzda v Slovinsku je 1 000 eur, len na Slovensku iba čosi vyše 700 eur? Ako je to možné? Niekde je asi v tej ekonomike chyba, asi ju máme zle nastavenú.
Ja vám poviem, kde je chyba, a znovu to dokážem na číslach. Tá chyba je v prerozdeľovaní. Zapamätajte si, prosím vás, to slovo, v prerozdeľovaní. My nemáme problém v tom, že by naša ekonomika nebola dostatočne výkonná, ale nám nepomôže sa vytešovať, že ekonomika ako celok nám rastie, lebo sa musíme kuknúť, keď vyprodukuje tá ekonomika v tomto roku predpokladaných 90 mld. eur, ako sa prerozdelia. Lebo aj slabšia ekonomika slabšieho štátu, keď dá väčšie percento ľuďom, tak tí ľudia sa budú mať lepšie. Takže naša ekonomika vyprodukuje predpokladane v tomto roku približne; sú rôzne odhady (Eurostatu, OECD, Svetovej banky a tak ďalej); približne 90 mld. eur.
A teraz si povedzme, ako sa to delí, ako sa tento koláč rozdelí. Znovu vás odporúčam, budem vychádzať z čísel Eurostatu. Posledné fixnuté sú za rok 2017, už sú aj odhady za rok 2018, ale budem vám hovoriť čísla, ktoré keď si kliknete na Eurostat, HDP, tam máte jednotlivé krajiny v rokoch, máte tam ako posledný rok 2017 a keď si v tej tabuľke zakliknete, že aké údaje chcete, máte ich tam asi desať po jednotlivých krajinách. Sú tam náklady na zamestnancov, to znamená to, čo z toho HDP ide na zamestnancov. A teraz si chytíte náklady na zamestnancov, chytíte si HDP celkový jednotlivých krajín, vydelíte a máte podiel. Koľko z tých vyprodukovaných peňazí ide ľuďom? Lebo sa to delí na tri časti: ľuďom, firmám, štátu. Až na výnimky, pre zjednodušenie, tomu štátu ide v tých štátoch EÚ zhruba okolo 10 percent. Niekde ide 10, niekde 9, niekde 13, ale je to približne, približne je to fixná konštanta, nie sú tam až také úplne zásadné rozdiely.
Ale v čom sú úplne zásadné rozdiely, je to, koľko percent HDP, vyprodukovaných peňazí za jednotlivý rok, ide zamestnancom, čiže ľuďom, a koľko ide firmám. Priemer Európskej únie je 47,5 %, ten najväčší, ten najväčší balík ide ľuďom. Veľmi dobre sú na tom Dáni, tam ide až okolo 53 % ľuďom. V Nemecku ide 51 % ľuďom. V Slovinsku ide 49 % ľuďom. Rakúsko je zhruba v priemere, tam ide 47,5 % ľuďom. Chorvátsko, ďalšia krajina, ktorá je v tomto našom rozmedzí, tam ide ľuďom zhruba 46 %, na platy ľudí.
Ako je to na Slovensku? Presný opak. Na Slovensku ide ľuďom iba 40,4 % a firmám zhruba 50 percent. Úplne presný opak. A teraz, keď som tu hovoril o tom, že platy našich ľudí sú vzhľadom na výkonnosť našej ekonomiky podhodnotené približne o 200 eur, tak to nie je len na základe toho porovnania, že máme rovnakú výkonnosť slovinskej, českej a slovenskej ekonomiky, ale Česi majú o 200 eur vyššie čisté platy a Slovinci o 300 eur. Už aj toto by stačilo, ale viem vám ten prepočet urobiť ešte inak. Keď si prepočítame, že by sme dávali v tom prerozdeľovaní na platy ľudí iba toľko, koľko je priemer EÚ, že by sme dokázali ten pomer, ako sa prerozdeľuje na tri časti, to, čo v tomto štáte vyprodukujeme, tak z tých 90 mld. v tomto roku by muselo ísť na platy ľudí o 6,25 mld. eur viac, ako na ne ide, o 6,25 mld. eur viac. A potom je to jednoduchá matematika. Vypočítajte si, koľko ľudí pracuje, vydeľte to 12 mesiacmi a vyjde vám suma vyššia ako 200 eur, vyššia ako 200 eur.
Všetko toto, čo hovorím, sú fakty, ktoré sú overené a používané zo zdrojov, ktoré používajú všetci rozumní ľudia, ktorí rešpektujú, že asi Eurostat dáva normálne čísla, asi ministerstvo práce a sociálnych vecí berieme, že neklame a že tam dáva čísla, za ktorými si stojí, asi OECD dáva čísla, za ktorými si stojí. A ja sa teraz pýtam, keď máme takýto stav, že vieme, že naša ekonomika je podfinancovaná v pomoci ľuďom, to, čo by malo ísť, ten podiel, ktorý by mal ísť ľuďom, je výrazne nižší, ako by mal byť na základe priemeru EÚ, pomôže nám v tejto situácii, keď namiesto tlaku na zvyšovanie platov ľudí sem pozveme desaťtisíce ľudí z krajín mimo EÚ? Prečo sme sa tu bavili o Marrákeši, načo sme sa tu o Marrákeši bavili? My sme odmietli Marrákeš, lebo tam bolo napísané, že masová migrácia je zdrojom blahobytu. Ja si to teda nemyslím. Masová migrácia rozvrátila Rímsku ríšu, 500 rokov trvalo Európe, kým sme sa dostali na rovnakú civilizačnú úroveň. Masová migrácia rozvracia Slovenskú republiku, pretože máme 300-tisíc ľudí, ktorí robia v zahraničí.
A pán minister sa vo svojom záverečnom slove k skrátenému legislatívnemu konaniu priamo priznal, veď on sa priznal, o čom tu debatujeme, on to povedal úplne natvrdo. Parafrázujem, aby som; od slova do slova to nezopakujem. Povedal, že nás nezaujímajú tí, čo preliezajú ploty, to sú nelegálni migranti, my chceme tých legálnych. My im dáme riadne pracovné povolenia, musia absolvovať zdravotné prehliadky, všetko.
Pán minister práve povedal, áno, vážení občania, my nepotrebujeme Marrákeš, táto vláda pozvala "willkommen, priatelia, willkommen" zo štátov mimo EÚ, u nás ste vítaní, dostanete pracovné povolenia, skrátime vám všetky lehoty, aby ste u nás mohli pracovať. Namiesto toho, aby táto vláda vítala a hovorila "willkommen" tým 300-tisíc Slovákom, ktorí robia v zahraničí, tak my hovoríme "willkommen" tým Srbom, Ukrajincom, Vietnamcom a ďalším, ste u nás vítaní, poďte k nám pracovať.
A teraz jednoduchá ekonomická logika. Musí Volkswagen v Bratislave, Peugeot v Trnave, Kia v Žiline alebo Jaguar v Nitre, chce obsadiť ľudí, ktorí mu robia na linke. Má na výber, buď vezme Slováka, ktorý už dnes chce, priemerná mzda je tam teraz 800, 900. Dohodli sa odborári na priemernej mzde v budúcnosti 997, čo ešte stále nie je tých sľúbených 1 200 eur, ktoré im sľubovali, ale dobre. To znamená, ten zamestnávateľ si môže vybrať. Teraz sme, rok som o tom hovoril, rok som do toho bil a tlačil, že tých 650, čo im ponúkajú, až 720, to teda neni tých 1 200. A pritom vláda, to, čo schválila, tých 1 200 eur, to všetko, čo oni od tohto štátu dostali, to by im stačilo na zaplatenie všetkej pracovnej sily na desať rokov. To je celkom slušná pomoc od štátu tomuto veľkému investorovi. Ale dobre, už sme ich za rok dotlačili, že zhruba o 150 eur v priemere museli zdvihnúť platy v Jaguari. A čo teraz urobíme? Uľahčíme, urýchlime, aby mohli povedať, no a prečo by som ja platil teba za 800, 900, tisíc eur, keď tuto môžem platiť Srba alebo Ukrajinca za 500. Prečo by som to robil? Prečo im to umožňujeme? Prečo im to chceme dovoliť? Naozaj tí zahraniční investori, tie cudzie firmy tak krvácajú, ako vyplakávajú?
A znovu vám poviem číslo overiteľné, pozrite si Finstat, pozrite si ekonomické ročenky Volkswagenu, výročné správy, kde máte analýzy, pozrite si bankové analýzy, štruktúry výrobných nákladov, štruktúry príjmov jednotlivých automobiliek a zistíte, že po tom veľkom zvyšovaní platov v bratislavskom Volkswagene sa dostanú v mzdách a v odmenách pre zamestnancov zhruba na 5,3 až možno 5,6 % z príjmov, ktoré tá automobilka má. Ja som ochotný chápať, že automobilka musí dávať veľké peniaze na vývoj, ja som ochotný chápať, že musí dávať peniaze distribútorovi, ktorý tie autá predáva, ale nie som ochotný chápať, že v Nemecku dajú na tie platy násobné percento, ako dávajú v bratislavskom Volkswagene. Ja nebudem kričať, že bratislavskí zamestnanci Volkswagenu musia mať hneď zajtra 4-tisíc eur ako v Nemecku. Som ekonomický realista. Ale aby mali 1 500 eur hneď, na to tá fabrika už dávno má, už dávno na to tá fabrika má. Ale Volkswagen, dobre, 5,3 percenta na platy zamestnancov dáva z inkasovaných peňazí. Čo taký Peugeot? 3 percentá. Oni majú nejaký nárok plakať, že nemajú dostatok kvalifikovanej pracovnej sily? To čo je, to čo je za uhol pohľadu na svet? Nemajú dostatok kvalifikovanej pracovnej sily, nemajú dostatok naivnej a hlúpej pracovnej sily, ktorá by išla robiť za také podmienky, ktoré ponúkajú.
Trhová ekonomika je o súlade alebo súboji, vyjednávaní záujmov. Vždy tu máme záujem zamestnávateľa a záujem zamestnanca. Každé ekonomické číslo, ktoré som doteraz povedal, preukazuje, že to, čo v našej ekonomike ide zamestnancom, je výrazne, výrazne podhodnotené len s priemerom EÚ. Nemáme my už na to, aby sme, keď si vezmeme priemer starých členských krajín, nových členských krajín, nemáme my na to, nevedeli by sme dopriať tým našim ľuďom, aby dostali aspoň priemer toho, čo dostávajú ľudia v Európskej únii? A teraz nemyslím finančne v tej konečnej sume, že či to má byť 3-tisíc, 5-tisíc euro. Hovorím v tom podiele. Veď tento štát nerobíme predsa pre automobilky. Nebudujeme ho kvôli tomu, aby sa automobilkám u nás dobre darilo. Robíme to preto, lebo chceme, aby ľudia v tých automobilkách dostali dobré platy.
Zafinancovali sme Volkswagen, Peugeot, Kiu, zafinancovali sme Jaguar. V poriadku. Bavme sa o tom, či to bolo veľa, málo. Môžme sa o tom baviť a diskutovať. Ale nedovoľme im, aby nás klamali, že naša pracovná sila, to, čo Slováci chcú ako platy, že to je drahé. Neni to drahé. Naši ľudia majú ešte slabé požiadavky, než by na základe vlastnej produktivity práce a výkonnosti slovenskej ekonomiky mohli mať.
A koho my teraz podporíme? Máme tu dva cudzie záujmy, to sú cudzie automobilky, cudzie v zmysle, že ten zisk ony vyvezú von, to si nerobíme ilúziu, že ho sem prídu tí topmanažéri a akcionári spotrebovať vo Vysokých Tatrách. To asi nie, to si asi nemyslí nikto. Čiže záujmy cudzích firiem. Potom tu máme záujmy cudzích krajín, ktoré, prirodzene, chcú, aby ich ľudia, keď nevedia nájsť prácu doma, aby si ju našli aspoň v nejakej, nazvime to, spriatelenej krajine. Mne je ľúto tých Srbov a Ukrajincov. Ja chápem, že sem chcú ísť robiť. Ale nebol som zvolený Srbmi do belehradského parlamentu. Ani som nebol zvolený do kyjevského parlamentu. Tak keď som tu, tak obhajujem záujmy našich ľudí, našincov.
A teraz poďme ešte ďalej. Lebo toto sú zamestnanci. Ale predstavme si tých malých a stredných podnikateľov, ktorí nedostanú žiadnu štátnu dotáciu, pretože nevedia vytvoriť naraz 50, 100, 3-tisíc pracovných miest. Ale dane musia platiť a odvody musia platiť jak murovatí. Ako sa oni majú na to pozerať, keď vidia, že keď si veľká automobilka alebo veľký investor zapýta, dostane čokoľvek? A on nedostane nič. To je fér? Veď buďme iba fér k tým našim ľuďom! Dneska tá ekonomika ako celok vyprodukuje dosť na to, aby sa ľudia mali dobre, aby to aj pocítili na svojich peňaženkách. Ale štát musí veľmi tvrdo nebyť na strane tých veľkých automobiliek a zamestnávateľov, ale dnes musí byť na strane ľudí.
Ešte raz zopakujem tú základnú matematiku. V Česku pri rovnakej výkonnosti ekonomiky, ako máme my na Slovensku, pri rovnakej produktivite práce priemerná čistá česká mzda je 900 eur, u nás 700 eur. Prečo? Niekde je chyba. Niečo asi táto vláda robí zle. V Slovinsku rovnaká výkonnosť ekonomiky, rovnaká produktivita práce Slovincov ako u nás na Slovensku, Slovinci majú tisíceurové platy, priemerná čistá mzda. Kde je tá chyba? Kde je ten defekt?
My sa tu tvárime, že naša ekonomika šľape ako Saganov bicykel. Áno, tí ľudia robia jak murovatí, šľapú jak ten Sagan, ale na tých stupňoch víťazov tie zelené a žlté tričká si oblieka niekto iný. Nemali by sme sa zamyslieť, že prečo je to tak? Pretože zle prerozdeľujeme tých 90 mld., ktoré sa tento rok u nás vyprodukujú. Keď môžu Slovinci dať 49 % z toho koláča ľuďom, 10 % štátu a približne 40 % firmám, prečo by sme to nemohli urobiť aj my? Veď to by sme neboli neproinvestičná krajina. Akurát by sme boli trošku viac prozamestnanecká krajina, ale nijako nadštandardne. To by sme sa dostali iba na normálnu úroveň v Európskej únii.
Toto všetko, čo som vám teraz hovoril, to sú čísla takpovediac z ikskrát zverejnených zdrojov. Namiesto toho, aby sme rozmýšľali, ako dotlačiť ten koláč, to, čo sa delí, tých 40 %, na Slovensku, čo je hanba, aspoň na tých 47 % priemeru EÚ, čo znamená pre každého pracujúceho človeka 200 eur mesačne v čistom viac, namiesto toho, aby sme sa bavili, ako dotlačiť tie automobilky a tých veľkých zamestnávateľov, že musia zdvihnúť tie mzdy, tak my vlastne podrazíme nohy tým našim ľuďom a pustíme im sem lacnú konkurenciu, ktorej nemôžu konkurovať. Slovák nemôže konkurovať pri výrobnej linke, keď má 900-, tisíceurový plat, nemôže konkurovať Srbovi, ktorý je ochotný robiť za 500 eur. A mne je toho Srba ľúto. Ja chápem, že on sem príde robiť. Ja chápem, že sem chce prísť robiť. Ale som zvolený slovenskými občanmi v slovenskom parlamente. Tak čie záujmy by sme mali obhajovať a chrániť?
Celý tento návrh zákona alebo tieto zmeny, táto willkommens-politik pre ekonomických migrantov je postavená ekonomicky na hlavu, logicky na hlavu, zahraničnopoliticky na hlavu. Ako môže niekto pred chvíľou hlasovať proti Marrákešu, ktorý hovorí, že štáty majú povzbudzovať riadenú migráciu, a súčasne byť za túto willkommens belehradsko-kyjevskú dohodu, ktorú schválila vláda minulý týždeň v stredu a o ktorej tu dnes rokujeme? Ako tieto dve veci idú dokopy? Ako ide dokopy, že tuto pán kolega Kéry, ktorého si vážim, je to môj kolega z výboru, dať veľmi dobrý pozmeňovací návrh k marrákešskemu protokolu, za ktorý sme hlasovali, kde zvlášť vytkol a podčiarkol tú ekonomickú migráciu, ktorú ako Slovenská republika odmietame, a potom idete hlasovať za pozývací list pre 10-tisíc ekonomických migrantov s tým, že im uľahčujeme všetky pracovné povolenia, že sem môžu prísť pracovať? Ako to môžte robiť súčasne? Akú to dáva logiku? Veď to nedáva zahraničnopolitickú logiku, politickú logiku, nedáva to ekonomickú logiku.
Viete, čo za tým je? Vy hovoríte, že ekonomika nám šľape. Ekonomika nám šľape jak ten Saganov bicykel. Lenže tá ekonomika má defekt. Má defekt! A ten defekt je, že darmo vyprodukujeme tisíc zlatých a radujeme sa, že je to o sto zlatých viacej ako minulý rok, keď tým ľuďom z tých zlatých dáme rovnako málo. Ide o to, kde sa to prerozdelí. My sme eldorádo zahraničným investorom.
Viete, tu sa hovorilo, že buďme vďační Európskej únii za to, ako fantasticky nás zadotovala eurofondami. Lenže pán Piketty už dávno spočítal, že to, čo sem Európska únia doniesla ako eurofondy, keď sa započíta s tým, čo tieto veľké nadnárodné firmy odtiaľto vyviezli vo forme dividend – a častokrát nezdanených peňazí – naspäť do svojich materských krajín, tak keď si to porovnáte, tak stredná Európa je v mínuse. A ja to nehovorím preto, že nemám rád západoeurópske firmy. Ja to hovorím preto, že sme hlúpi. Že sme hlúpi, že necháme odtekať z našej krajiny peniaze, ktoré by tu mali zostať. To je to, čo sa týka firiem.
Ale to, čo považujem za úplne neprijateľné a sociálne nespravodlivé, je, že my máme 300-tisíc ľudí vonku. Tristotisíc! Tým nepovieme "willkommen", poďte domov, poďte robiť, poďte konečne k svojim rodinám, pracujte doma na Slovensku! My povieme "willkommen" Srbom a Ukrajincom. Poďte k nám, nemáme dostatok pracovnej sily. Čo si o tom musí myslieť ten chlap, ktorý robí v Nemecku alebo v Anglicku vo fabrike? On nie je kvalifikovaná pracovná sila? Ale veď je, inak by sa tam nemohol presadiť. Inak by ho nezobrali v tom Anglicku alebo v Nemecku. On je vysokokvalifikovaná pracovná sila. Akurát chce dostať aspoň trochu slušné peniaze aj u nás doma na Slovensku. Týchto ľudí mi je ľúto.
Mám viacerých príbuzných, ktorí robia takto po fabrikách alebo robili dlhé roky po fabrikách v západnej Európe, v Anglicku, v Nemecku, najmä v týchto dvoch krajinách. Veď oni, oni sa chcú vrátiť domov. Oni by išli robiť bez akýchkoľvek problémov aj do tých automobiliek alebo do iných takýchto veľkých investorov. Ani nechcú taký istý plat, ako mali v Nemecku alebo v Anglicku. Ale chcú aspoň trošku slušný prístup. Aspoň trošku slušný prístup.
A keď som vám spočítal, že to, čo nám chýba v tom priemere EÚ, že koľko percent z tých vyprodukovaných peňazí ide u nás na platy zamestnancov, iba 40 %, a v priemere EÚ 47,5 %, ten rozdiel je 6,25 mld. eur v tomto roku. 6,25 mld. eur! To keby sme dokázali dotlačiť tých veľkých zamestnávateľov, lebo o nich najmä tu ide, aby to aspoň čiastočne rozpustili medzi ľudí. No tak dobre, nech je to, nech je to 100 eur navyše. Ale veď tým ľuďom by to reálne pomohlo. To by mohla byť presne tá motivujúca zložka, že si povie, no dobre, tak už nebudem robiť vonku, nebudem dochádzať do Rakúska zo Svidníka, zostanem doma. Prečo im nechceme pomôcť? Prečo hovoríme "willkommen" Srbom a Ukrajincom a našim ľuďom, ktorí robia v Rakúsku a v Nemecku, hovoríme "auf wiedersehen"? Prečo? Veď štát by z toho mal rovnako daní, či tu budú zamestnaní Srbi alebo Slováci. Tak prečo Srbom a Ukrajincom hovoríme "willkommen" a týmto hovoríme "bye-bye", zostaňte tam. Nikdy nebudete mať slušné platy na Slovensku, lebo tých cudzincov, ktorí sem budú ochotní prísť robiť za 500 eur, bude furt dosť. Vždy nájdeme krajinu, kde je životná úroveň horšia ako u nás. Koho môžme pozvať, keď nebudú už ani Srbi a Ukrajinci chodiť, tak sa nájdu Bangladéšania, ktorí prídu radi a vždy. Prečo to robíme? Akú to dáva logiku? Nedáva to žiadnu logiku.
Preto dávam procedurálny návrh, aby sme tento návrh zákona vrátili pánovi ministrovi a vláde na prepracovanie, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona.