Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ja mám otázku na predrečníka. Pán kolega Marček, moja prvá otázka je, že či si očkovaný. Druhá otázka, či tvoje deti sú očkované. A tretia, tretí taký doplnok k tvojmu vystúpeniu, dúfam, že pani ministerka vystúpi. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Janka, no zaujímavý názor, musím povedať, že tá diskusia sa vyvíja naozaj veľmi zaujímavo. Ja si myslím, že už v minulosti tu boli zákony, ktoré prikazovali niečo, čo malo byť možno v rámci verejného záujmu, možno rozhodnutí podnikateľskej sféry alebo ľudí, ale toto je zaujímavý názor, zaujímavý návrh zákona. Zo zdravotného hľadiska je návrh absolútne neodškriepiteľný. Súhlasím s tým, pasívne fajčenie je nebezpečné pre ľudí, pochopiteľne, to, čo všetko odznelo, súhlasím. Na druhej strane sa treba pozerať na to, aké sú skúsenosti zo zahraničia, akým spôsobom sa to vyvíja. Však veľa zrejme všetci cestujeme, vidíme, čo sa udialo v Taliansku z tých zafajčených krčiem alebo tých čerpacích staníc, zrazu tam viete prísť a je tam perfektný vzduch. Všetci síce ale zase na druhej strane fajčia vonku, na tých verejných priestranstvách. Zákon platí, vyriešilo sa to nejakým spôsobom.
Bude dôležité ale aj sledovať, aj jak bude druhé čítanie, že aké prídu pozmeňováky, pretože treba sa pozrieť aj na to ekonomické hľadisko. To ekonomické hľadisko je to, že niektoré reštaurácie alebo tie zariadenia verejného stravovania, ktoré v zahraničí buď zrušili fajčenie, alebo obmedzili fajčenie, tak stratili aj určitú časť klientely. A my si musíme pozerať, že dneska tí naši podnikatelia všetci plačú, pretože sú zavalení byrokraciou, poplatkami, daňami, je toho strašne veľa. Keď im ešte klesnú tržby, tak viem si predstaviť, že aj ich biznis pôjde dole a oni budú nútení zavrieť. Takže ja si myslím, že bude potrebné nájsť zdravý kompromis medzi tým, čo navrhovaný zákon bude presadzovať, a to, čo bude aj verejný záujem. Aj bude to zrejme asi naozaj na tom prevádzkovateľovi toho verejného stravovania, aby si stanovil tie pravidlá, akým spôsobom to bude realizovať.
Ďakujem.

Ďakujem, pani kolegyňa, bolo to, bolo to výborné, páčilo sa mi to veľmi, bolo to ľudské. Ja snáď len toľko, že asi argument bude, že ten dopad na verejné financie je obrovský, ale myslím si, že, že je spôsob ako nájsť peniaze na to a nielen sporiť peniaze zdravotným poisťovniam, keď potom vidíme, jak ich míňajú na tie svoje kampane, čo celý september bežali v televízii, jak, jaké peniaze do toho dali. To sú obrovské peniaze. Ale nie to som chcela. Snáď len toľko, že viete, koľko je doplatkov za lieky? Desať centov, 40 centov. To je nič, to keby sme zrušili, to sú také peniaze a potom môžme úplne v pohode prijať takýto návrh zákona, aký tu dávame už druhý deň. Takže len toľko k tomu.
A jak si, pani kolegyňa, povedala, rozprávala o tých invalidných dôchodkoch, tak ja vám poviem z môjho vlastného životného príbehu. Moja dcéra má invalidný dôchodok 334 euro. Keby, keby nemala mňa, tak ja neviem, neviem si predstaviť, ako žije dôstojný život. Asi nijako. Vďakabohu má mňa, má otca, ktorí sa o ňu staráme, ale nebudeme tu večne, samozrejme. Takže je to, je to naozaj na zamyslenie každého jedného z nás. Netvárme sa tu, že sme, že robíme pre ľudí, keď nerobíme pre tých ľudí vonku absolútne nič. Ja vám pekne ďakujem, kolegovia.

Pán kolega, vo väčšine s vami súhlasíme. Koniec koncov včera sme večer prerokovali identický bod, ktorý sme navrhli my. Absolútne s vami súhlasíme, že štát je tu na to, aby chránil slabých, chorých, tak to proste má fungovať. V tom sme zajedno.
A ešte snáď vás doplním v jednej veci. Momentálne tiež sú limity na doplatky na lieky, sú tam nejaké hranice stanovené, nebudem tu zaťažovať plénum podrobnosťami, ale problém, problém, ktorý ľudia s tým majú, je, že častokrát čakajú aj šesť mesiacov na to, aby im poisťovňa vrátila peniaze, čo je pre, pre ľudí, ktorí žijú z 300 euro ako, alebo pre nich je to veľký problém. Takže limity už sú, ale v tomto sme zajedno, že, že limity tam nemajú byť žiadne. A nielen dôchodci, ale aj zdravotne ťažko zdravotne postihnutí. Viete, oni by mnohokrát radšej boli zdraví a mohli pracovať, zarábať si peniaze a nebyť odkázaní na to, aby im pomáhal štát, a dali by asi všetko za to, aby, aby mali zdravie. Takže musíme sa na to pozerať v prvom rade absolútne srdcom a ľudskými očami všetci, čo tu sedíme. A ja si myslím, že v tomto všetci s nami súhlasia. Ďakujem pekne.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1708). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu je, z návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Štefan, ďakujem za tvoje vystúpenie. Tak ako si spomenul, že, že deformujeme systém zdravotného poistenia, áno, je to pravda, deformujeme ho už dlho, ten je zdeformovaný. Nerobí sa reforma, tu treba komplexnú reformu zdravotníctva, to všetci vieme, tá sa nerobí roky. A tí ľudia tam vonku majú čakať na čo? Kedy zreformujeme zdravotníctvo, kedy pochopíme, že takto to nefunguje, že to musíme robiť inak? Tí ľudia mnohokrát a nie, nie jeden z nás stretávame starých ľudí v tých, v tých lekárňach, to je fakt zo života a trasú sa s tými rukami a teraz nevedia, či tých 12 euro dá za tie pirule, ktoré potrebuje, alebo či si pôjde kúpiť rohlík, ktorý tiež potrebuje.
Takže ja súhlasím s tebou, že systém zdravotného poistenia sa deformuje, ale môj názor je taký, že veci treba riešiť každopádne, lebo ľudia nemajú čas na to, aby čakali. A ocitajú, ocitajú sa práve tieto skupiny na okraji spoločnosti a to predsa v 21. storočí vo vyspelom štáte nemôžme pripustiť.
Ďakujem.

Alan, ďakujem ti za pripomienku. Ja snáď len krátko k tomu toľko, treba posunúť zákon do druhého čítania a potom môžme diskutovať a riešiť takéto veci, ktoré z tvojho pohľadu sú sporné, a môžme sa o tom rozprávať. Zásadná vec je, aby zákon prešiel do druhého čítania. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, jasný, zrozumiteľný a štátom garantovaný nárok občana je základom fungujúceho zdravotníctva nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách Európskej únie. Je to zároveň aj spôsob, ako garantovať takmer bezplatnú alternatívu zdravotnej starostlivosti pre každého. Úcta, slušnosť a rešpekt k pacientovi by mali byť základom zdravotníctva, avšak úroveň slovenského zdravotníctva vážne zaostáva nielen za vyspelými štátmi EÚ, ale neobstojíme ani v porovnaní s našimi susedmi.
Naše zdravotníctvo je chronicky nedofinancované, čo však nie je jedinou a hlavnou príčinou. Najviac je to vidieť v porovnaní efektivity starostlivosti medzi Českom..., Slovenskom a Českou republikou. Náklady na zdravotníctvo medzi našimi krajinami v posledných rokoch sú porovnateľné, a predsa sme na tom v definovaných a merateľných parametroch podstatne horšie. U nás zomrie na liečiteľné ochorenie každý rok o 3-tisíc ľudí viac ako v Českej republike a to zdôrazňujem, že finančné prostriedky vynaložené na zdravotníctvo v oboch krajinách sú podobné.
Všetci sa určite zhodneme, že je potrebné zmeniť pravidlá, reformovať systém, ktorý sa dnes topí v dlhoch. Podlieha množstvom nezmyselných administratívnych predpisov a je otrávený korupciou. Musíme vypracovať jasné pravidlá, ktoré umožnia optimálnu kvalitu starostlivosti a budú prijateľné ako pre poskytovateľov, poisťovne, štát, ale najmä občanov Slovenska. Avšak najdôležitejším krokom by mala byť zmena v myslení. Mali by sme byť pripravení efektívne zakročiť v kauzách, ktoré vyplávajú v zdravotníctve na povrch. Je našou povinnosťou chrániť záujmy občanov Slovenska a ekonomicky nakladať s peniazmi, ktoré zo svojich výplat, prípadne z iného legálneho príjmu odvádzajú do poisťovní. Je predsa nemysliteľné, aby sme prihliadali na jednotlivcov, ktorí profitovali zo štátnych zákaziek. Potom neobstojí argument, že náš návrh zákona bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet v príjmovej oblasti, keď nie sme schopní kontrolovať tú výdavkovú. Štát, teda jeho legitímne zvolení zástupcovia, by sa mal správať ako dobrý hospodár.
Cieľom nášho návrhu je jasne stanoviť tých poistencov, na ktorých sa bude vzťahovať nulový limit spoluúčasti za doplatky, a vzhľadom pozitívnemu vývoju ekonomiky tým podporiť mladé rodiny s deťmi do 6 rokov, dôchodcov a osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a dopriať im kvalitnejší život. Nemôžeme zabúdať na to, že mladé rodiny s deťmi, dôchodcovia a osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa veľakrát nedokážu vysporiadať s doplatkami na lieky. Ich frustrácia je skutočne obrovská. Neprizerajme sa, neprivierajme oči, pokúsme sa im skutočne pomôcť. Vďaka empatii a ľudskému prístupu to vieme dokázať, len musíme chcieť. Koho sa návrh negatívne dotkne, nebude ani štátny rozpočet, či rozpočet miest a obcí, ale budú sa s tým musieť popasovať zdravotné poisťovne. A podľa toho, čo sme mali možnosť sledovať celý september v televíznych reklamách, kde poisťovne lákali nových klientov a okrem nulových doplatkov ponúkali ďalšie benefity a minuli milióny v prepoisťovacej kampani, náš návrh, náš návrh nemôže byť nevykonateľný a bude mať jasné pozitívne sociálne vplyvy.
Dobrý štát je ten, ktorý svojim občanom pomáha. Podá im pomocú ruku vtedy, keď to najviac potrebujú. Áno, uvedomujeme si, že tento návrh nerieši komplexne zdravotníctvo ako celok. Našou úlohou je ale vypočuť si jednotlivé príbehy občanov, podporiť a najmä pomôcť im v tom, čo ich najviac trápi, a to sú mnohokrát nedostatočné finančné zdroje, ktoré nepokryjú ani základné potreby. Lieky sú však v mnohých prípadoch nevyhnutnosť. Aj týmto opatrením sa snáď môžeme v budúcnosti posunúť z posledných priečok v medzinárodných prieskumoch.
Návrh tohto zákona má jedinú ambíciu, pomôcť ťažko skúšaným skupinách, skupinám spoluobčanov. Pevne verím a zároveň dúfam, že si zaslúžia nielen našu, ale aj vašu podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť návrh zákona, ktorým sa mení zákon 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Cieľom návrhu zákona je ustanoviť poistencov, na ktorých sa vzťahuje nulový limit spoluúčasti na doplatky na lieky, za doplatky na lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny. Ide o opatrenie, ktoré sa môže dotknúť približne 1,6 mil. poistencov. Ide o poistencov deti do šiestich rokov, držiteľov preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, invalidný dôchodca, invalidný výsluhový dôchodca alebo invalid, ktorému nevznikol nárok na invalidný dôchodok, poberateľ starobného dôchodku, dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov vo veku ustanovenom na vznik nároku na starobný dôchodok, osoba, ktorá má dôchodkový vek, a nevznikol jej nárok na starobný dôchodok.
Títo všetci budú mať limit spoluúčasti nula eur za doplatky na lieky.
Ďakujem za úvodné slovo a zároveň sa hlásim do rozpravy.

Ďakujem pekne za slovo. Takže ako som spomenula v úvode, pokračujeme v tej šnúre duálneho vzdelávania. V tomto prípade opätovne ten návrh zákona tentokrát vstupuje a upravuje školský zákon. Opätovne sú tam veci, ktoré budem technicky menovať, veci, ktoré vzišli z tých rokovaní s predstaviteľmi zamestnávateľov, ktorí majú bohaté skúsenosti s aplikáciou praktického vyučovania.
V tomto prípade by som na úvod povedala, že jedným z benefitov systému duálneho vzdelávania je to, že prehlbuje záujem žiakov o technické odbory. Je to spôsob, ako v podstate zatraktívniť to štúdium, lepšie reflektovať na potreby trhu a znamená to pre budúcich absolventov konkrétnej strednej odbornej školy väčšiu šancu, že uzatvoria reálnu pracovnú zmluvu.
Pokiaľ ide o tie jednotlivé pripomienky, tá prvá, ktorá vzišla, alebo tá prosba zakomponovať to do novely školského zákona bola pripomienka, ktorá navrhuje zriadenie centrálneho registra študentov, ktorý by ukazoval, aké sú efektívne stránky aplikácie tohto duálneho vzdelávania v praxi.
Druhá vec, ktorá bola veľmi často spomínaná a najviac rezonovalo, rezonovala v našich diskusiách, bolo, aby sa pamätalo na to, ak študent napríklad sa rozhodne zanechať štúdium bez vedomosti alebo upovedomenia zamestnávateľa, aby takýto študent v podstate bol povinný kompenzovať náklady spojené s financovaním jeho praktického vyučovania, podobne ak škola rozhodne o prestupe žiaka na inú strednú školu, resp. ak žiak musí opakovať ročník a udeje sa to opätovne bez vedomosti zamestnávateľa, aby škola bola povinná refundovať alebo kompenzovať tie finančné náklady, ktoré boli vynaložené zo strany zamestnávateľa na praktické vyučovanie alebo praktickú prípravu žiaka strednej odbornej školy.
Ďalšia vec, ktorá je spomínaná v tej, v tomto druhom návrhu zákona, sa týka skúšobných komisií, kde sa jasne postuluje minimálny počet členov skúšobných komisií v prípade, že nie je napríklad z priestorových dôvodov možné vykonať skúšku, či už maturitnú, alebo záverečnú, pred plným počtom členov komisie.
Vo všeobecnosti možno povedať, že celé to gro alebo tá hlavná podstata, myšlienka alebo idea tohto druhého návrhu zákona spočíva v tom, aby sa takpovediac v tom dobrom slova zmysle celé bremeno alebo tá zodpovednosť za praktické vyučovanie presunula na plecia zamestnávateľa a aby sa tak nejakým spôsobom eliminovali straty toho finančného charakteru, ktoré sú na pleciach zamestnávateľa v prípade z niektorého z tých scenárov, ktoré som spomínala, a taktiež aby sa obmedzila, alebo aspoň minimalizovala strata potencionálneho zamestnanca.
Čiže toľko k tomuto druhému zákonu. Ako v prvom prípade, tak aj v druhom verím, že nájde podporu, ako ja hovorím, naprieč celým politickým spektrom, pretože je to pre dobro veci, zlepšenie fungovania systému duálneho vzdelávania a tým pádom pre dobro ako žiakov samotných, tak aj občanov nášho Slovenska.
Ďakujem.