Videokanál klubu

Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, ide tu o novelu zákona o bankách, ktorá sa týka bankových poplatkov. Zákon bližšie odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý, ale v základe by som chcel povedať, že v Slovenskej republike máme zavedený tzv. základný bankový produkt, ktorý umožňuje ľuďom mať účet s nulovými poplatkami. V praxi to nefunguje, v rozprave odôvodním, prečo to tak je a prečo navrhujeme, aký postup navrhujeme, aby, aby sa tento, táto prax zmenila tak, aby ľudia vedeli využiť tento zákon o nulovom alebo základnom bankovom produkte.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám za skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie SME RODINA - Boris Kollár návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona, ktorý predkladám, je spravodlivo upraviť vzťahy nájomcov a prenajímateľov, teda vlastníkov bytov, ktorým tieto byty boli pridelené v rámci rehabilitácií a reštitúcií, a zároveň v podstate cieľom tohto zákona je odstrániť aspoň čiastočne krivdy, ktoré vznikli ešte pred rokom ’89 a v istej podobe pretrvávajú až dodnes. Súčasný platný zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších prepisov upravuje vzťahy medzi prenajímateľmi a nájomcami nevyvážene, a to v prospech prenajímateľov, pričom do riešenia týchto vzťahov sú jednak zatiahnuté obce, ktoré sú pripravené a zároveň povinné poskytnúť nájomcom v prípade výpovede z nájmu nejakú bytovú náhradu, ako aj samotný štát, ktorý zase poskytuje obciam zo svojho rozpočtu dotácie, aby mohli nejakým spôsobom toto bremeno finančne utiahnuť.
Nazdávame sa, že mechanizmus taký, ako funguje v tejto podobe, alebo teda zákon, vytvoril síce na jednej strane skupinu ľudí, tých prenajímateľov, ktorým zmierňuje krivdu, na strane druhej vytvára novú krivdu, a síce na strane nájomcov. Keďže platný zákon zvýšilo regulované nájomné, ktoré v priebehu 6 rokov stúplo niečo o vyše 200 %, v prípade tzv. tolerovaného nájmu obce, obec nie je nútená sa s bytovými náhradami ponáhľať, keďže prenajímateľom musí podľa zákona platného zákona doplácať ten rozdiel medzi trhovým a regulovaným nájomným, a to do času, pokým neposkytne nájomcovi nejakú bytovú náhradu. Horúci teda zemiak drží v konečnom dôsledku zase len bežný občan, to znamená nájomca, ktorému sa zvyšujú nejaké životné náklady, a v prípade, ak je mu poskytnutá nejaká bytová náhrada, tak, naopak, vieme veľmi často, že je to veľmi skutočne beh na dlhé trate, navyše priemerná dĺžka stavebného konania, vieme, že je takisto veľmi dlhá záležitosť, takže celý problém sa len naťahuje a v konečnom dôsledku nájomca ťahá za ten kratší koniec.
Tento návrh zákona prináša skutočné riešenie vzájomných vzťahov, a síce prenajímateľ, obec, štát a nájomca samotný, a to tak, aby tieto vzťahy boli vyvážené a v prospech všetkých zainteresovaných strán. Kľúčovými prínosmi nášho zákona sú zavedenie finančnej náhrady, čo, mimochodom, a to je veľmi dôležitý fakt, na ktorý by som chcela upozorniť, ako sme sa dozvedeli z občianskeho združenia, žiada viacej ako 80% nájomcov, ktorých sa tento problém dotýka.
Ďalej súčasťou nami predkladaného zákona je taktiež princíp dobrovoľnosti a slobodného výberu nájomcu medzi bytovou náhradou a finančným, finančnou náhradou, taktiež je to spravodlivý mechanizmus prispievania na nájomné zo strany obce prenajímateľovi a možnosť obce získať dotáciu od štátu na poskytovanie uvedených finančných náhrad. Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na štátny rozpočet, resp. rozpočet verejnej správy, keďže riešenie formou finančnej náhrady je vyčíslené na 46 648 000 eur, a je to oveľa lacnejšie ako riešenie formou výstavby náhradných bytov, ktorých predpokladané náklady prevyšujú 70 mil. eur.
Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi teda v mene nájomcov, občianskeho združenia Právo na bývanie, na ktorých sú doposiaľ vytvárané majetkové krivdy, požiadať o podporu tohto návrhu zákona, čím by sme nejakým spôsobom spravodlivo upraviť vzťahy nájomcov a prenajímateľov, ktoré boli týmto prenajímateľom vrátené zo strany štátu v rámci spomínaných rehabilitácií alebo reštitúcií.
Ďakujem zatiaľ za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola Výborom Národnej rady pre sociálne veci určená za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 721. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. 
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. 
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 741 z 25. septembra 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2017 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2017. 
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 719. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu č. 739 z 25. septembra 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2017 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2017.
Pán, prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené dámy a páni, ja by som sa chcel pána ministra len na upresnenie opýtať, lebo rozprávali sme sa o tomto bode na výbore pre obranu a bezpečnosť. Vy ste teraz spomenuli číslo, ktoré si len možno nepamätám z výboru, že, že máme limit 86 ľudí momentálne na vyslanie v cudzine, ale na výbore, možno som to zle rozumel, pán minister, ste hovorili o celkovom čísle 150, ktorý máme limit, ale ktoré je nenaplnené, a tam ste spomínali, že, dobre, približne okolo 80 momentálne má.
Iba by ma zaujímalo, že ak, ak teraz bereme do úvahy, že bavíme sa, myslím, o 4 ľuďoch, to znamená dvaja Poľsko, dvaja..., hop, teda traja Poľsko, dvaja Lotyšsko, že, že, aby, aby tam bol poriadok v tých číslach. Čiže tých 150, 86, ako to vlastne je teraz, lebo, lebo mi to, mi to nesedí. Predpokladám, možno som len zle rozumel.
Ďakujem pekne, pán minister.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel len vypichnúť jeden moment z rozpravy pána kolegu Fecka.
Viete, treba si uvedomiť, kde sa dneska nachádza slovenské poľnohospodárstvo a potravinová sebestačnosť Slovenska je na katastrofálnej úrovni. A v rámci Európskej únie zaujímame úplne skoro posledné miesta, ak nie predposledné, myslím. Na tento rok sa javí, že bude saldo záporné, miliarda 300 miliónov budeme dovážať potraviny. To je katastrofa, keď si uvedomíte, že v Rumunsku už prijali zákon, kde jasne dali do zákona, že musí byť použitých v Rumunsku nejakých 52 % domácej produkcie. A preto chcem podporiť pána kolegu Fecka aj v tejto veci, hlavne v tej komasácii.
Viete, keď chceme podporiť poľnohospodárstvo, tak to ide aj cez to sceľovanie pozemkov, cez tú komasáciu. Ja osobne mám skúsenosti už 27-ročné s prenájmami pasienkov a lúk. A skutočne uhorské právo tu delilo, slížikovalo a dnes tu máme obrovské problémy vôbec niečo si prenajať. Brzdí to poľnohospodárstvo a brzdí to aj cestovný ruch. Aj preto v tomto plne podporujem pána kolegu poslanca Martina Fecka.
Treba riešiť komasáciu, sceľovanie, úpravy zmlúv a nájmov, pani ministerka. Takže vás veľmi chcem pekne poprosiť, aby ste na toto dávali veľký zreteľ.
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené dámy a páni, myslím si, že máloktorý návrh zákona je tak zlý, že tie jeho negatíva by sa dali zhrnúť do takej zjednodušujúcej schémy päť v jednom. Pokúsim sa ich na úvod vymenovať a potom odôvodniť.
Po prvé. Na tomto zákone štát prerába, prerába na daniach, pretože daňovo zvýhodňuje niečo, čo vôbec nepotrebujeme zvýhodňovať.
Po druhé. Oligarchovia a agrobaróni na tom zarobia. Môžme si povedať aj konkrétne ktorí.
Po tretie. Tento zákon podporuje ničenie našich polí.
Po štvrté. Tento zákon spôsobuje to, že máme drahé potraviny.
A po piate. Spôsobuje tiež to, že naše potraviny miznú, domáce potraviny, z našich obchodov a nahrádzajú ich menej kvalitné zahraničné potraviny. A to všetko iba preto, že chceme pokračovať v podpore biopalív.
Povedzme si niekoľko faktov na úvod. Na Slovensku sa podľa posledných získateľných informácií dodávajú biopalivá do 98 % pohonných hmôt, ktoré spotrebúvame na Slovensku. Biopalivá boli zavedené ako podpora ochrany životného prostredia. Spôsobili však iba to, že na celom svete od momentu, kedy sa začali dotovať biopalivá, stúpajú ceny potravín. Prečo? Pretože, samozrejme, pre producentov je oveľa výhodnejšie a jednoduchšie, prepáčte, že to tak poviem, zasviniť polia monokultúrou, o ktorú sa môže starať iba minimálny počet ľudí, to znamená, prichádzame ešte aj o pracovné miesta. A na druhej strane štát zbytočne prispieva na to, aby sme tieto monokultúry, volá sa to aj žlté svinstvo, aby sme to podporovali.
Aby ste si vedeli predstaviť len na Slovensku, čo to znamená v praxi, štát má približne 476-tisíc ha pôdy, ktorú buď vlastní, alebo spravuje. Štát je, samozrejme, najväčší vlastník a správca pôdy na Slovensku. Len repka olejná sa pestuje na Slovensku na výmere, to nevravím, že ide len o štátnu pôdu, ale aby na porovnanie približne jednej štvrtiny tejto pôdy, to znamená 100- až 120-tisíc ha ročne. Myslím si, že, a to samozrejme, tým, že na tak veľkom množstve pestujeme kukuricu, repku olejku a tak ďalej a ďalšie tieto typy biopalív, tak úplne zbytočne vytláčame z trhu potraviny, ktoré tým pádom na Slovensku nikto nepestuje.
Po druhé. Nemám nič osobne proti pánovi Világimu ani proti pánovi Sabolovi, ale neviem, prečo by štát mal podporovať takýmto spôsobom to, že Slovnaft zarobí o 50 mil. eur viac a že istým spôsobom pán Világi s pánom Sabolom na pestovaní a produkovaní biopalív zarobia o 5 mil. eur ročne viac. Podľa mňa je zbytočné, aby ľudia, ktorí podnikateľsky zarábajú veľmi slušné peniaze, aby ešte takýmto spôsobom sme ich podporovali v tom, že vytláčajú z našich polí potraviny a zdražujú ich cenu v slovenských obchodoch.
Po ďalšie. V doložke vybraných vplyvov materiálu, ktoré predložilo ministerstvo financií, v čl. V sa píše jedna taká zaujímavá veta, z ktorej by sme podľa môjho názoru mali vyjsť. Pomenováva sa tam, či existuje alternatíva k tomuto návrhu zákona, a ministerstvo financií píše: "Alternatívou je žiadne daňové zvýhodnenie na biopalivá nezaviesť." A to si myslím, že je najlepšie riešenie. Vôbec nemá zmysel podporovať tento typ podnikania, ktorý nie je výhodný ani pre štát, ani pre ľudí, ani pre potravinovú sebestačnosť, ani pre štátny rozpočet a úplne najjednoduchšie by bolo tento návrh zákona zamietnuť a v podpore biopalív na Slovensku nepodporovať, k čomu vás vyzývam a týmto by som chcel aj povedať, že hnutie SME RODINA rozhodne za tento návrh zákona hlasovať nebude.
Ďakujem vám.

Pán poslanec Rajtár, súhlasím s vami, že zverejňovanie vratiek DPH nie je všeliek, ale napriek tomuto chcem kvitovať, pretože z toho vyplývajú dve veci.
Po prvé, že pán minister financií dodržal svoje slovo, keď to v júni povedal, tak to urobil. To je pre mňa dôležitá vec, pretože potom, povedal by som, je pre nás partnerom serióznym na diskusiu.
A po druhé, veľmi ťažko sa bude najmä organizovaným skupinám točiť tie kolotoče na DPH, pokiaľ budú vedieť, že už od nejakej veľmi malej sumy DPH budú môcť byť aj verejnosťou alebo tými ľuďmi, ktorí sa budú chcieť tým zaoberať, takpovediac prichytení. A teraz mne ani nejde o to, že z trestnoprávneho hľadiska, na to máme orgány činné v trestnom konaní, ale podstatné je, že sa bude vedieť, kto to je. To sme doteraz nevedeli.
Samozrejme, tam je nejaká minimálna suma, od ktorej sa budú zverejňovať, neviem, či ste na finančnom výbore hovorili o tom, že... (Reakcia z pléna.) Nula? Bude nula. No tak si myslím, že to je dobrý tlak na to, aby si každý rozmyslel, že či chce figurovať v takýchto schémach, alebo nie.
Ďakujem.

Ja by som chcela ku kolegyni Grausovej toľko, čo hovorila o tých VÚC-kach a zabezpečení. Nám asi tam chýba vec taká, že tam nie je nejaká sankcia, pokiaľ ten subjekt, ktorý vyhrá súťaž a stane sa organizátorom, tak takúto službu nezabezpečí, tak neviem, aspoň sme sa tam nedočítali o nejakých sankciách, ktoré mu hrozia, okrem nejaké zníženie platieb a tak ďalej. To ale nie je sankcia pre mňa, lebo...
Ďalšia vec, ktorá mne tam chýba, je, čo s obhliadkou mŕtvych po 23. hodine? Kto bude toto vykonávať? Lebo už dnes je to problém, že vieme, že častokrát čakajú ľudia na obhliadku možno aj 10-12 hodín.
A potom ešte jedna vec, ktorá ma tam zaujala, je, prečo sú oslobodené iba maloleté deti, ak o to poskytnutie tej zdravotnej starostlivosti požiada zariadenie, v ktorom je dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu, alebo teda orgánu sociálnoprávnej ochrany detí? Takže to sú také...
Ja si myslím, že trošku viac času asi by sme potrebovali ešte k tomuto zákonu a zaznelo, že sa bude otvárať znovu na ďalšej schôdzi, že sa bude dopĺňať, tak neviem.
Asi toľko k tomu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, je maximálne neúctivé voči občanom Slovenska, že si odhlasujeme, že sa hlasovať bude len o jedenástej, lebo kampaň. Ako je to maximálne neúctivé.