Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

21.6.2019 o 10:21 hod.

Bc.

Milan Krajniak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 21.6.2019 10:21 - 10:27 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis

41.
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, panie kolegyne poslankyne, páni poslanci, chcel by som vlastne, mal som pripravené dlhšie vystúpenie, ale teraz mi vlastne umožňuje situácia iba, aby som krátko zareagoval na mojich dvoch predrečníkov, pretože v zásade to merito bolo povedané.
Čo sa týka pána poslanca Ivana, chcem povedať, že ten pozmeňovák my podporíme a zrejme, ešte si to potrebujem pozrieť presne paragrafovo, ale presne tak ako ste povedali, to znamená, že vyňať tie body na osobitné hlasovanie a v takom prípade ten zbytok je nekonfliktný a všeobecne akceptovaný a presne v tých bodoch, ktoré ste aj vy spomenuli, my máme pochybnosti, že či je to v poriadku. Takže aj ja oceňujem to, že ste to pripravili, lebo vyzerá mi to zatiaľ tak na prvé počutie, že by sme to presne v takom, ako ste to, ten návrh, ktorý ste pripravili, že presne tak by sme ho mohli podporiť.
Čo sa týka pána poslanca Marosza, v niečom máte pravdu, v niečom nemáte. Nemáte pravdu v tom, to vás len chcem informovať, že by pán minister alebo ministerstvo nebolo ochotné rokovať. Aj kolegovia z nášho poslaneckého klubu, keď požiadali pána ministra, že sú tu otázky, ktoré by chceli riešiť, tak ja už neviem, ako to má pán minister zorganizované, každopádne úradníci ministerstva, ktorí to majú na starosti, sa stretli v tejto veci a boli ochotní debatovať a diskutovať. Čiže v tomto by som problém, v nejakej základnej ústretovosti počúvať aj nejaké kritické návrhy nevidel.
A to, v čom máte pravdu, je, že áno, ale niektoré z tých vecí, ktoré aj my považujeme za rozumné, akceptované neboli. A len by som zopakoval, aby si vedeli aj kolegovia predstaviť, o čo ide. My tu máme, nikto nespochybňuje veľké medzinárodné letiská s medzinárodnými letovými; letovou prevádzkou a neviem, tam nie je žiaden problém. Potom máme, nazvime to, veľké regionálne letiská, ktoré majú tiež povolenie, teraz tak poviem, že tie malé "cessničky" alebo niečo môžu pristáť aj zo zahraničia a tak. Tam vyzerá, že to tiež nie je problém. Ide naozaj o tie najmenšie letiská, ktoré v minulosti boli prevádzkované v súvislosti, to sú na tie tzv. práškovacie lietadlá a dnes si to častokrát osvojili tí nadšenci, ktorí lietajú s tými ultraľahkými lietadlami a ďalšími vecami. A ide o to, že ako to dať do poriadku tak, aby aj oni mali možnosť v prípade, ak nemajú všetky povolenia, to zlegalizovať a aby im štát, teraz to tak poviem, nerobil zle. A tam ja vidím problém iba v dvoch veciach. A to je presne tá možnosť, že ten bývalý letecký úrad, dneska dopravný úrad, aby som použil dobrú terminológiu, môže sám z vlastného rozhodnutia začať rozhodovať o ochranných pásmach.
Predstavte si to tak, že vy zainvestujete, postavíte, v úvodzovkách, malé letisko; to nie je letisko, že tam staviate budovy, ale musíte tam mať nejakú infraštruktúru, aby tie lietadla tam mohli pristávať, tankovať, aby keď olej unikne náhodou alebo niečo; proste zainvestujete do toho. Necháte si vytýčiť tie tzv. ochranné pásma, ako mi pán kolega poslanec povedal odborne, tie kužely, v ktorých sa tam nalietava a odlietava a prilietava, aby sa nič nestalo. A je logické, že keď vám niekto, na to potrebujete tie ochranné pásma, že sa tam nesmie nič postaviť. Dokonca ani že keď tam staviate niečo legálne, tak musíte tam postaviť iba žeriavy do nejakej výšky, aby ten letecký koridor bol zachovaný. Čiže musíte s tým počítať aj v úplne bežnej činnosti, ktorá sa všade na Slovensku deje.
A teraz si predstavte, že vy ste zainvestovali nejaké peniaze, venujete sa tomu a teraz dopravný úrad sám od seba vám povie, my vám tuto rušíme ochranné pásmo. No tak ale, tak čo s tým už potom urobíte, tak už potom darmo tam všetko ostatné máte, lebo nemôžete, nemôžete lietať. A ja teraz nehovorím, že sa to musí stať. Teraz nepredpokladám zlý úmysel pána ministra konkrétne, teda pána ministra už vôbec nie, lebo si myslím, že pánovi ministrovi je to v zásade jedno, len chce, aby to bolo pokiaľ možno čo najlepšie urobené. Ale prečo chceme dať možnosť akoby nejakému, nazvime to, štátnemu úradníkovi, že to môže urobiť z vlastného rozhodnutia a takýmto spôsobom niekomu, nazvime to, pokaziť letisko a niekomu nepokaziť letisko. Najmä ak vieme, že dobre viete, že keď niekto právomoc má, okrúhlu pečiatku má, no tak sa to dá aj zneužiť. Čiže toto je, toto je tá moja hlavná otázka alebo niečo, prečo podporím aj ten pozmeňovací návrh, ktorý bol, že prečo to neurobiť tak. Však keď obec sa nesťažuje, že tam to, nazvime to, malé letisko má, majitelia alebo prevádzkovatelia, alebo ten aeroklub, alebo ako to nazveme, sa nesťažuje, občania sa nesťažujú, tak prečo, prečo ten dopravný úrad teraz akože má mať tu pečiatku a že just vám to zruším.
Toto sú moje otázky, ktoré dávam. Ako vravím, oceňujem to, že sme sa naozaj posunuli. Niektoré veci boli zakceptované už v tom pozmeňovacom návrhu, ktorý je pripravený. Niektoré veci sú tam ďalej, ktoré dával pán kolega Ivan. Len by som chcel apelovať, že hlasovať o tom asi budeme až v utorok, že či by sa to ešte nedalo nejako prejsť, aby tam došlo k nejakej zhode. Nech neurobíme zle niekomu, kto tomuto štátu, myslím tým prevádzkovateľov tých najmenších letísk, kto tomuto štátu nič zlé neurobil, tak prečo im komplikovať život. Ďakujem pekne.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 21.5.2019 11:18 - 11:18 hod.

Milan Krajniak
Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem pripomenúť členom výboru pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že zasadnutie sa uskutoční o dvanástej v zasadačke výboru pre obranu a bezpečnosť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.4.2019 18:05 - 18:07 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Pán poslanec Klus, ja si myslím, že tie dve pripomienky, ktoré ste povedali o vyskúšaní miestnych referend a znížení kvóra a znížení počtu potrebných podpisov, aby mohli byť vyhlásené, rovnako ako o spojení refend s parlamentnými voľbami, to sú dobré pripomienky a ja si myslím, že to môžme skúsiť. Ale to sa nevylučuje s tým, že vieme referendum sfunkčniť aj tým spôsobom, že znížime kvórum a môžme sa teraz baviť o tom, či to má byť 25, 30 %, 33 %, ale je nám asi všetkým zrejmé, že to 50-percentné kvórum je nefunkčné.
Takže ja oceňujem vecnosť vašej debaty a už iba jednu poznámku, tiež vecnú na záver, čo sa týka toho brexitového referenda. Ono je to tak, že keď sme demokrati a ctíme vôľu ľudu, tak ju musíme ctiť aj vtedy, keď výsledok sa nám nepáči. A to sa stane v demokracii, že niekedy ľudia budú hlasovať tak, ako chceme my, niekedy budú hlasovať inak, ako chceme my. A nerobme si žiadne ilúzie o tom, že napríklad tak citlivé otázky, ako je brexit, obe strany nepoužívali aj úplne unférové argumenty.
A keď ste spomenuli to referendum opakované v Írsku, tak tam znovu v tej kampani by som chcel upozorniť na to, v prvej aj v druhej boli obomi stranami používané veľmi unférové argumenty. To sa proste v takýchto kampaniach deje, len si nezakrývajme to, že občas tí ľudia zahlasujú aj tak, že sa nám to nepáči, za to, že to preto, lebo ich niekto podviedol. Niekedy tí ľudia možno tak chcú hlasovať, pretože s niečím nesúhlasia, a to si myslím, že bola väčšinová mienka ľudí v Británii a prieskumy ukazujú, že ani dnes by to referendum nedopadlo veľmi inak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.4.2019 17:46 - 17:47 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Pán poslanec, máte pravdu v tom, že ide len o to, či chceme ľuďom umožniť, aby mohli hlasovať alebo nie. Pretože keby sme chceli im umožniť, aby sa mohli vyjadriť k tým otázkam, ktoré považujú za dôležité, tak máme niekoľko možností. Toto je najlepšia a najjednoduchšia.
Máme aj druhú možnosť, ktorú tiež môžeme ponúknuť ľuďom, aj našim kolegom poslancom. Môžeme spojiť referendum s parlamentnými voľbami. Pretože ak by ani s parlamentnými voľbami nebola dostatočná účasť, ktorú by považovali ostatní za legitímnu, no tak potom už neviem, že akú zámienku si vymyslíme, len aby sme ľuďom nedali rozhodovať. Ale, samozrejme, férovejšia a čistejšia možnosť je znížiť kvórum a rešpektovať potom výsledok. Keď to mohli urobiť v Maďarsku a každý to považuje za normálne, prečo by sme to nemohli urobiť my?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 7.2.2019 11:20 - 11:20 hod.

Milan Krajniak
Ďakujem, pán predseda. Chcel by som len upozorniť, pripomenúť poslancom výboru pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že zasadnutie výboru bude o 12.15 hod. v zasadačke brannobezpečnostného výboru. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.2.2019 10:40 - 10:43 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda. Keďže opakovanie je matka múdrosti, tak skúsim ešte raz.
Dámy a páni, banky minulý rok na Slovensku zarobili na slovenských občanoch 640 miliónov eur. Oproti predchádzajúcemu roku zvýšili svoj zisk o 4,7 percenta. A čo tento zisk tvorilo alebo ten nárast zisku? Človek by si myslel, že banka žije z poskytovania úverov, a teda žije z tzv. čistého úrokového výnosu. Ale na Slovensku nie, čistý úrokový výnos stúpol iba o 3,7 %, tak na čom tie banky zarobili na slovenských občanoch? Dámy a páni, na zvýšení poplatkov, pretože minulý rok sa v porovnaní s predchádzajúcim bankové poplatky a provízie na Slovensku zvýšili o 12 percent. To je ten nárast zisku slovenských bánk.
A čo je úplne najhoršie, po Novom roku znovu banky zvyšujú ďalšie a ďalšie bankové poplatky, vytvárajú nové dokonca. Veci, za ktoré sa v bankách 150 rokov neplatilo, odkedy začali otvárať bankové účty bežným občanom v celej Európe, tak dneska na Slovensku sú spoplatňované a my sa už na to nechceme pozerať.
Čo s tým vieme urobiť? Kedysi tu bol zavedený taký návrh zákona, že by občan mohol mať nárok na bezpoplatkový bankový účet. Lenže stanovili sa také minimálne limity, že 95 % slovenských občanov nikdy tento zákon nemôže využiť. Týmto naším návrhom zákona robíme to, že každý slovenský občan, ktorý dostáva na svoj bankový účet mesačne menej ako 1 250 eur, čo je teda absolútna väčšina občanov Slovenskej republiky, a súčasne má príjem ročný úhrnný menej ako 20-tisíc eur, bude mať právo na bezpoplatkový bankový účet vo svojej banke, v ktorej o to požiada.
Prečo to chceme urobiť? Pretože považujeme za nemorálne, aby banky nezarábali na tom, čo je ich predmetom činnosti, a to je poskytovanie úverov, ale aby zarábali na neustále sa zvyšujúcich poplatkoch a neustále nových a nových vytváraných poplatkoch a províziách. Myslím si, že 640 miliónov eur je dostatočný zisk bankového sektora na to, aby sme aspoň v tých poplatkoch tým bankám ubrali v tom, aby tieto zisky mohli ďalej zvyšovať.
Ja chápem, že banky patria k ekonomickému systému krajiny, ale mali by sme asi dbať o to, aby ten zisk bol primeraný a vytváraný nie výpalným, lebo tie poplatky, to je bankové výpalné. Keď raz tie peniaze máte na účte a chcete ich niekam poslať, vložiť, vybrať, potom už nemáte na výber. Každý z nás asi nejaký ten bankový účet mať musí už v dnešnej dobe a asi k tomu musí mať aj nejakú minimálne platobnú kartu, aby si mohol občas vybrať peniaze z bankomatu. Ak chceme ľudí chrániť, dajme im právo, aby každý slovenský občan mal nárok aspoň na jeden bezpoplatkový bankový účet. A nerobíme to pre milionárov, robíme to pre ľudí s mesačným príjmom do 1 250 eur, to znamená, to je absolútna väčšina občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem vám za vypočutie aj za podporu tohto návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.2.2019 10:15 - 10:17 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Dámy a páni, viete, koľko minulý rok zarobili banky na Slovensku? Nechcem povedať slovenské banky, pretože, samozrejme, 90 % z nich sú zahraničné nadnárodné korporácie. Viete, koľko zarobili za minulý rok? 640 miliónov eur. A tento zisk v porovnaní s rokom 2017 zvýšili o 4,7 percenta.
A na čom tie banky zarábajú? Niekto by si mohol povedať, že na tom, čo majú robiť, to znamená na úrokových mierach a na čistých úrokových výnosoch. Áno, aj na tom zarábajú, ale zisk bánk na úrokových výnosoch sa zvýšil za minulý rok o 3,7 percenta. Ale viete, koľko sa zvýšil zisk bánk z poplatkov? O 12 percent. Banky čoraz viac zarábajú na slovenských občanoch, nie na tom, čo je v ich základnom predmete činnosti, ale na poplatkoch a províziách. A to ja pri zisku 640 miliónov eur, keď zarábajú čoraz viac banky na poplatkoch a províziách, to ja považujem za nemorálne a nelegitímne.
A čo je najhoršie, napriek tomu, že zarobili o 12 % na poplatkoch viac v minulom roku, od Nového roku znovu banky zvyšujú poplatky. A zvyšujú poplatky aj za to, čo bolo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, zákonník, Zákonník práce? (Reakcia navrhovateľa: Jáj, sorry, to je ten ďalší. Ospravedlňujem sa.)
Takže môžte začať uvádzať zákon, tlač 1284, Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Krajniak, Milan, poslanec NR SR
Pardon, ospravedlňujem sa, pomýlil som si poradie bodov. Vymenil som dva body.
Prečítal som si v novinách taký zaujímavý článok, že minister práce a sociálnych vecí pán Richter ide dať 30 miliónov eur na to, aby vyškolil nových 20-tisíc slovenských pracovníkov v automobilovom priemysle. To ma veľmi zaujalo, pretože v tých istých novinách som si prečítal, že Kia prepúšťa, Volkswagen obmedzuje výrobu. A my ideme vyškoliť ďalších 20-tisíc ľudí, slovenských občanov, za 30 miliónov eur, aby mohli pracovať v automobilovom priemysle? A prečo potom sme schválili tuto v parlamente v decembri ten pozývací zákon pre pracovníkov tretích krajín, to znamená pre Srbov, Ukrajincov, Vietnamcov, ľudí z mimo Európskej únie, keď sme schopní vyškoliť ešte 20-tisíc ľudí zo slovenských občanov do automobilového priemyslu? Nie je to postavené na hlavu?
Čo tých našich ľudí najviac trápi v slovenských fabrikách, je, že sú častokrát pod tlakom tých zahraničných pracovníkov, ktorí sú ochotní robiť za 500 eur mesačne, vytláčaní zo zamestnania. A ako to robia tí zamestnávatelia, ktorí nechcú zvyšovať platy? Robia to tak, že najímajú tých zahraničných pracovníkov cez tzv. pracovné agentúry, agentúry dočasného zamestnávania. Typickým príkladom sú viaceré fabriky, kde najímajú čoraz viac pracovníkov cez agentúry a prepúšťajú slovenských zamestnancov. A dokonca aj v tých veľkých automobilkách je to tak, že nútia slovenských občanov, aby robili v tých automobilkách cez agentúry. Nie na trvalý pracovný pomer.
Čo sa s tým dá urobiť? Preto predkladáme tento návrh zákona, ktorý by zaviazal každého veľkého zamestnávateľa, že cez agentúry dočasného zamestnávania môže prijať maximálne 20 % pracovníkov. To znamená, 80 % pracovníkov musí byť v trvalom pracovnom pomere.
Prečo to chceme takto urobiť? Aby sme chránili slovenských zamestnancov pred tým, aby boli nahrádzaní zahraničnými pracovníkmi z tretích krajín bez toho, aby sa mohli brániť. Ak teda nemáme záujem pomáhať tým veľkým zamestnávateľom, aby zvyšovali svoje zisky, ale chceme chrániť domácich, slovenských zamestnancov, potom nám nič nebráni, aby sme obmedzili dvadsiatimi percentami možnosť pre zamestnávateľov zamestnávať ľudí cez agentúry dočasného zamestnávania.
Dámy a páni, pán poslanec Fico v decembri hovoril, že čo majú tie úbohé automobilky robiť, keď nevedia zohnať ľudí. No tak ja mám jednoduchý návrh. Nech zvýšia tým ľuďom platy. Nech ponúknu tým ľuďom našim, ktorí robia v zahraničí, alebo aj slovenským občanom vyššie platy. Ale to ony nechcú robiť.
Vedeli ste, že v Peugeote iba tri percentá z tržieb idú na platy zamestnancov? Vo Volkswagene iba päť percent z tržieb ide na platy zamestnancov. To nemôže ísť na tie platy aspoň sedem-osem percent? Viete, aké by mali tí ľudia platy? O 300 eur vyššie. To by sa potom hľadali dobre aj slovenskí občania, ktorí by chceli do tej automobilky ísť robiť.
Ale to my neurobíme, my namiesto toho otvoríme trh pre ľudí z krajín z mimo EÚ a pozveme ich: Nech sa páči, príďte sem. Tie veľké automobilky a nadnárodné korporácie ešte stále majú malé zisky, tak im trošku znížime mzdové náklady. A nemali by sme skôr myslieť na tých slovenských občanov?
A o tom je tento náš návrh zákona, aby stanovil strop, že v každej fabrike iba 20 % ľudí, maximum 20 % ľudí môže byť prijímaných, zamestnaných cez agentúry dočasného zamestnávania. Pretože práve prostredníctvom týchto agentúr sú vytláčaní slovenskí občania z trvalého pracovného pomeru. A tomu chceme zabrániť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.2.2019 10:15 - 10:17 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Pán kolega Fecko, chcel by som sa krátko vyjadriť. Viem, že ste to mysleli v dobrom, a berte, že teraz budem hovoriť nahnevane trochu, ale nie na vás, ale na ten problém.
Pán kolega, povedali ste, že si máte zvyknúť na to, vládna koalícia nikdy neprijme žiaden opozičný návrh. A ja si na to nechcem zvyknúť, ani si na to nikdy nezvyknem, lebo som presvedčený, že by to tak nemalo byť, že by sme tu mali hlasovať podľa toho, či je návrh dobrý alebo zlý. A, samozrejme, ja neviem s pištoľou pri hlave donútiť žiadneho poslanca, aby hlasoval za taký alebo onaký návrh zákona. Ale chcem vám niečo povedať, takú moju predstavu o tom, ako by to tu malo fungovať. A ak po budúcich voľbách budem mať nejaký vplyv na to, aby som mohol ovplyvniť, ako to tu bude fungovať, tak vám garantujem, že budem presadzovať, ak by som bol aj vládny poslanec, aby na každej schôdzi prechádzali zákony – to je jedno, či vládne, alebo opozičné – podľa toho, či pomôžu ľuďom. A keď pomôžu, tak nech prejdú.
Ja sa nebojím toho, že keď nebodaj by som bol vládny poslanec a nejakému opozičnému poslancovi by prešiel nejaký návrh zákona, ktorý môže pomôcť ľuďom, že mne by to uškodilo. Práve naopak, ako chceme obnoviť dôveru ľudí v tento štát, keď ľudia vidia, že si darmo zvolia svojich poslancov, darmo im dajú dôveru, aj tak tá väčšina v parlamente nič neschváli? A teraz si predstavte, čo by sa stalo, akú dôveru by mali ľudia v štát, keď by vedeli, že či si zvolili takého alebo onakého poslanca, či je vo vláde alebo v opozícii, ale budú mať istotu, že keď navrhne niečo dobré, čo pomôže ľuďom, tak za to parlament zahlasuje. Tak sa obnovuje dôvera v demokraciu a dôvera v tento štát.
Nehnevajte sa, že som trochu takto ostrejšie vystúpil, nie je to na vás, ale ja sa s takýmito vecami nechcem zmieriť.
Skryt prepis
 

5.2.2019 9:29 - 9:30 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, predkladáme opäť návrh zákona o upustení od vymáhania pohľadávok štátu, skrátene exekučnú amnestiu.
Zmysel tejto právnej normy je zjavný z jej obsahu a bližšie by som ho skúsil odôvodniť v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ale vzhľadom na to, že skúsime zohnať pána spravodajcu, tak by som pokračoval v odôvodňovaní tohto zákona už v úvodnom slove.
Dámy a páni, v Českej republike bolo najvýznamnejšou politickou témou, vecnou témou, ktorá mohla pomôcť ľuďom v januári a teraz na začiatku februára, tzv. oddlžovací zákon. Oddlžovací zákon sa v Česku týka 800-tisíc ľudí, ktorí majú exekúcie. V Českej republike je táto téma vnímaná ako absolútne zásadná, pretože ohrozuje státisíce ľudí v Českej republike. Ale na Slovensku máme milión ľudí v exekúciách, to znamená 23 % občanov tohto štátu, pracujúcich občanov alebo teda v dospelom veku, má problémy s exekúciami. A tu to téma nie je, absolútne to nikoho nezaujíma. Ja sa pýtam, ako je možné, že v Česku, ktoré má 10 miliónov obyvateľov, je 800-tisíc ľudí v exekúciách a považujú to za absolútne zásadný problém, ktorý treba neodkladne riešiť. Mesiac to tam bola téma v poslaneckej snemovni, v senáte a znovu v poslaneckej snemovni a poslanci sa hádali iba o jednej jedinej veci: Ako to čo najlepšie urobiť.
Na Slovensku máme milión exekúcií, milión ľudí v exekúcii a nikoho to nezaujíma, absolútne ticho po pješinke. Tak sa pýtam, kedy konečne, keď sme boli schopní oddlžiť oligarchov, Širokého, Váhostav, Doprastav, tie sme oddlžili, to bolo v poriadku. To nikto nehovoril, že je to populizmus, lebo tak sa tá politika robí.
Keď sme oddlžili za 110 miliárd banky, tak to bolo v poriadku, veď tie banky majú asi málo peňazí, keď sme ich potrebovali oddlžiť. Ale keď chceme oddlžiť ľudí, tak nám niektorí hovoria, že toto je populizmus. Kam sme sa to dostali za tie roky v politike?! Nemohli by sme v tej politike urobiť konečne aj niečo, čo pomôže normálnym, bežným ľuďom vrátiť sa do ekonomického života? Keď to mohli urobiť v Slovinsku a pomohlo to tam ľuďom, keď to mohli urobiť v Chorvátsku a pomohlo to tam ľuďom, keď to mohli urobiť v Českej republike a pomohlo to tam ľuďom, kedy to konečne urobíme aj my na Slovensku?
Keď niečo sľúbime, tak to aj dodržíme. Keď sme sľúbili, že budeme za exekučnú amnestiu bojovať, a môžme to nazvať akokoľvek, oddlžovací zákon, exekučná amnestia, zrýchlenie oddlžovacieho konania, reštrukturalizácia ľudí, je nám to úplne jedno, a dokonca je nám úplne jedno aj, kto to navrhne.
Ja vás vyzývam, páni kolegovia z vládnej koalície, pán minister spravodlivosti Gál, alebo ktorýkoľvek z vás, páni kolegovia, my to podporíme, aj keď to dáte ako váš návrh, pretože sa nepozeráme na to, že kto to navrhne, ale či to môže pomôcť ľuďom. A ak to môže pomôcť ľuďom, tak za to zahlasujeme.
Veľmi vás prosím, venujme tomu pozornosť. Máme ešte rok do skončenia volebného obdobia. V Česku máme 10 miliónov ľudí, 800-tisíc v exekúciách a považujú to za katastrofálny problém, ktorý treba okamžite riešiť. Na Slovensku máme milión ľudí v exekúciách a 5 miliónov obyvateľov. Kedy sa spamätáme? Dneska už čítame správy v médiách, že ten ekonomický rast pomaly končí. A čo sa stane, keď príde znovu ekonomická kríza a banky zdvihnú o kúsoček úroky tým, ktorí majú splácať úvery? Veď my sme najzadlžujúcejšia sa krajina v Európe. Rast hypotekárnych, ale najmä spotrebných úverov, kde sú vyššie úroky, stúpa najviac v Európe. Čo budeme potom robiť, keď nám spadnú ďalší ľudia do exekúcií, ako to potom budeme riešiť?
Veľmi vás prosím, skúsme sa tomu venovať, kým je ešte čas, kým na to máme momentálne v ekonomike zdroje na to, aby sme týmto ľuďom vedeli pomôcť.
Viacerí sa pýtajú, či to nie je morálny hazard. No morálny hazard by to bol, keby sme tým ľuďom chceli odpustiť všetko. Ale my im nechceme odpustiť istinu. Chceli by sme to, možno podobne tak ako v Česku, že istinu musí zaplatiť každý a keď aktuálne nemá, tak by mu na to požičal štát, ale potom by ten človek už iba dosplácal istinu. Ale chceme odpustiť týmto ľuďom úroky z omeškania, poplatky exekútorom a ďalšie príslušenstvo, pretože to je práve to, čo sa nabaľuje do tej dlhovej špirály, kvôli ktorej sa ľudia z toho nemôžu dostať.
Poznáte ma asi ako človeka, ktorý sa vie aj rozčúliť a vie aj argumentovať, aj ostro argumentovať, ale verte mi, že mi ide v tomto prípade a nám všetkým o tú vec, aby sme tým ľuďom pomohli. A úprimne vám hovorím, že navrhnite to vy ako vládna koalícia, radi za to zahlasujeme v akejkoľvek podobe a je nám jedno, ako sa tu bude volať. Pretože tých milión ľudí má naozaj problém. Pol milióna ľudí na Slovensku má dve a viac exekúcií. Veď oni sa nemôžu zapojiť do ekonomického života, pretože všetko, čo by zarobili, by im zobral exekútor. A to nehovorím o 100-tisíc ľuďoch, ktorí majú sedem a viac exekúcií.
Keď si niekto myslí, že to sú všetko iba nezodpovední ľudia, lebo aj takí medzi nimi sú, samozrejme, tak je to omyl. Je tam veľa ľudí, ktorým sa zmenila životná situácia. Napríklad im ochorel príbuzný, museli sa vrátiť zo zahraničia, starať sa o chorého otca alebo chorú mamu. Alebo pred 30 rokmi podpísali ručenie bratovi za úver. Brat zomrel a oni musia teraz splácať nielen svoje úvery, ale aj bratove. Nikdy to neposplácajú. Máme tam 30-tisíc, teda viac ako 30-tisíc dôchodcov, ktorí mnohýkrát splácajú z dôchodku exekúciu spred 20 rokov a vedia, že do konca života ju už nesplatia. Veď nerobme z našich ľudí úrokových a úverových otrokov! Nezaslúžia si to.
Myslím si, že aj ten, kto raz si zle prečítal zmluvu a pred 15 rokmi zle podpísal niečo, kde si neprečítal malé písmenká, by si zaslúžil aspoň raz v živote druhú ekonomickú šancu. Ak týchto ľudí oddlžíme, pomôžeme im vrátiť sa do ekonomického života, budú platiť dane, budú platiť odvody, budú prínosom pre celú spoločnosť. A dokonca ešte aj tie inštitúcie, ktoré im odpustia to príslušenstvo, na tom zarobia. Máme skúsenosť s generálnym pardonom Sociálnej poisťovne, máme skúsenosť s generálnym pardonom jednej zdravotnej poisťovne, teraz robí generálny pardon dokonca aj Úrad na verejné obstarávanie. A všetky tieto inštitúcie, ktoré to doteraz urobili, na tom zarobili. Lebo to, čo tí ľudia by už nikdy nezaplatili, tak teraz, keď vedia, že sa môžu zachrániť tým, že splatia istinu, tak sa to snažia urobiť, aby mohli začať znova. Nevykašlime sa na tých ľudí, pomôžme im.
Ďakujem vám a ďakujem aj za prípadnú podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2018 10:14 - 10:15 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Pán poslanec Baránik, v Rumunsku najskôr schválili ten zákon tak a funguje stále, Európska únia ho nezrušila. Najskôr schválila tak, rumunsky parlament, že to musia byť iba rumunské výrobky. Rumunské výroby rumunských producentov atď. Samozrejme, Európska únia namietala. Takže rumunsky parlament ten zákon zmenil takým spôsobom, že tie produkty môže vyrobiť, príklad poviem, aj firma Nestlé, ale musí to byť v Rumunsku.
Takže dá sa urobiť aj v súlade s európskou legislatívou tak, aby tie produkty a potraviny, ktoré sa predávajú v našich slovenských obchodoch, boli minimálne na 50 % vyrobené na Slovensku. Ide to v súlade s európskou legislatívou. A myslím si, že by to pomohlo slovenským spotrebiteľom aj slovenským farmárom oveľa viac ako zvyšovanie cien potravín o 2,5 %. Je to jednoduchá vec.
Myslím si, že na to takúto novelu zákona vie napísať každý a nemusíme sa škrabať takto cez hlavu a vymýšľať koleso, keď je niekde vymyslené, funguje a navyše je aj odobrené Európskou úniou.
Skryt prepis