Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

6.12.2017 o 16:24 hod.

Bc.

Milan Krajniak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 6.12.2017 16:24 - 16:43 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister financií, vážení štyria vládni poslanci, vážené dámy a páni z opozície. Prekvapilo ma, pán kolega Heger, že ste povedali, že nebudete tento rozpočet veľmi kritizovať, lebo veď pán minister sa snaží. Ja si myslím, že z pohľadu ľudí nie je podstatné, či sa pán minister snaží, ale aký výsledok nám prináša. A ja musím povedať, že tento štátny rozpočet na rok 2018 je z nášho pohľadu a z pohľadu ľudí, ktorých sa snažíme zastupovať, antisociálny. Je to katastrofa. Tento rozpočet pomáha bohatým ľuďom, pomáha bohatým firmám, a nielenže nepomáha normálnym ľuďom, ale chce od nich žmýkať ešte viac a viac peňazí.
Ja neviem, mne sa rozum zastával, keď som tu počul hovoriť niektorých ľudí, že, že žijeme v ekonomicky dobrých časoch. Tak potom ma, musím povedať, kolegovia a kolegyne, že neviem, kde žijete, ak máte pocit, že na Slovensku žijeme v dobrých ekonomických časoch. Je to len veľká marketingová sociálna lož, to, čo sa snaží rozprávať, ako tu žijeme v ekonomicky dobrých časoch. Áno, je tu pár jednotlivcov v tomto štáte, možno niekoľko tisíc ľudí, ktorí žijú v ekonomicky veľmi dobrých časoch. Ale povedzme si, pán minister, ja poviem ešte oveľa ostrejšie a kritickejšie veci, takže nemusíte reagovať hneď, kľudne, budete mať dosť príležitostí.
A budem hovoriť fakty. Deväťstošesťdesiatosem tisíc ľudí na Slovensku má exekúcie, z toho viac ako pol milióna ľudí má viac ako jednu exekúciu a 107-tisíc ľudí má viac ako sedem exekúcií. Dámy a páni, 20 % ľudí na Slovensku v dospelom veku teda rozhodne nežije ekonomicky dobré časy.
Po druhé, 40 % slovenských domácností je predlžených, časť týchto domácností ešte nie je exekvovaná, ale veľmi blízko a rýchlo sa k tomu blížia. Aj títo ľudia žijú ekonomické dobré časy?
Po tretie, 50 % spotreby slovenských domácností je dnes, dámy a páni, financovaných z úverov a pôžičiek. Polovica výdavkov slovenských domácností je financovaných z pôžičiek. A my sa tu tvárime, že žijeme ekonomicky dobré časy? Nemalo by to byť snáď tak, že ak žijeme ekonomicky dobré časy, že aspoň 90 % ľudí sa má dariť čoraz lepšie a lepšie? Ale veľkej väčšine ľudí na Slovensku sa darí čoraz horšie a horšie, pretože sa musia stále a stále viac a viac zadlžovať.
Ako to rieši vláda? Čo si o tomto prečítame v štátnom rozpočte? Prečítame si to, že vláda chce od ľudí vyžmýkať ešte viac peňazí na dani z príjmov fyzických osôb. V roku 2015 výber dane 2,16 mld., v roku 2016 2,38 mld., v 2017 chce vláda vybrať 2,56 mld. a v roku 2018, o tom dnes rokujeme, chce vybrať 2,75 mld. eur na dani z príjmu fyzických osôb, čiže od ľudí.
Ako sú na tom firmy, keď žijeme v tom ekonomickom zázraku? Tak snáď aj firmám sa darí. Ale nie, v 2016 – 3,19 mld., v 2017 – 2,61 mld. a v 2018 už chce vláda od firiem iba 2,47 miliardy. Takže aby som to zhrnul, v porovnaní budúceho roka, o ktorom rokujeme, a minulého roka, kde už máme presné čísla, chce vláda od firiem vybrať o 23 % menej peňazí, čiže o 700 mil. eur.
A čo ľudia, ktorým by sme mali pomáhať? Od nich chce vláda vybrať o 16 % viac, čiže o 370 mil. eur viac peňazí.
Jaké dobré časy tu žijeme? Pre niektoré firmy, najmä tie bohaté, určite fantastické časy. Ale pre normálnych ľudí, ktorí sa živia buď drobným podnikaním, alebo tým, že pracujú za mzdu? To teda nie sú dobré časy. Mimochodom, prvýkrát po niekoľkých rokoch ma vláda rozpočet naplánovaný tak, že chce od ľudí na dani z príjmu vybrať viacej peňazí ako na dani z príjmu z firiem. Aj v budúcom roku, teda myslím v tom 2019., to má naplánované takto.
Pán poslanec Baláž z vládnej koalície mi dnes povedal v debate v Slovenskom rozhlase, že čo to kritizujem, veď to je predsa logické, keď je čím ďalej tým viac ľudí zamestnaných, tak je logické, že od nich vyberie vláda viacej peňazí ako od firiem. Ja sa pýtam, kde je v tom logika? Tí ľudia, ktorých je zamestnaných, chvalabohu, čoraz viac a viac, oni sú zamestnaní vo vzduchoprázdne? Veď tých snáď zamestnávajú tie firmy slovenské, od ktorých chce vláda vybrať čoraz menej a menej peňazí. Toto je sociálna politika? Takto chceme pomáhať ľuďom na Slovensku?
Vážení občania, ja by som to zhrnul, táto antisociálna vláda to má naplánované takto na budúci rok: Od ľudí vyžmýkame o 370 mil. eur viac, od firiem o 700 mil. menej. Ja som za to, aby sme pomohli aj firmám, domácim malým a stredným podnikateľom. Pomôžme im, znížme im dane a odvody! Ale prečo kašleme na ľudí? Oni si nezaslúžia znížiť dane a odvody? Prečo od nich chceme vyžmýkavať čoraz viac a viac? Práve teraz, keď aj oni si majú právo užiť aspoň trochu, malé percento z toho ekonomického rastu?
Dámy a páni, trochu ma mrzí, že vy sa tu bavíte medzi sebou o tom, že či deficit má byť 0,88 % alebo 0,74 alebo 0,686 percenta. To sú nepodstatné veci. Z pohľadu ľudí sú to absolútne nepodstatné veci. My sa tu bavíme, že či na vedu a výskum má ísť 1,2 % HDP alebo 1,23 % HDP. Medzi nami, nie je to jedno? Však aj tak sa tie peniaze, ktoré idú na vedu a výskum, rozkradnú rovnako, ako sme to v lete videli v známej eurofondovej výzve na ministerstve školstva. Bavme sa o podstatných veciach, o takých, ktoré v súvislosti s rozpočtom zaujímajú ľudí, o tom, čo im môže pomôcť.
Podľa mňa by sme mali pomáhať ľuďom tak, aby to pocítili oni na svojom každom mesačnom rozpočte, že sa majú lepšie. A viete, čo je pre tých ľudí podstatné? Koľko im chce vláda vziať na daniach a koľko im chce dať, čo za to dostanú.
Ten štátny rozpočet na rok 2018 a ten prístup vlády mi pripomína asi toto, že vláda na daniach v noci vykradne ľuďom pivnicu a potom ráno pán premiér zazvoní a vráti ľuďom ukradnuté zemiaky. Ale ten bicykel si nechá. A za to mu majú ľudia poďakovať, že máme tak fantasticky sociálneho premiéra?
To sú tie sociálne balíčky, dámy a páni. Najskôr z ľudí vyrobia sociálne prípady a potom im hodia nejaké omrvinky naspäť.
Chcel by som ľuďom povedať, že konečne po rokoch je tu v parlamente nejaká politická strana, ktorá sa na to bude pozerať z pohľadu ľudí a nie z pohľadu nejakých štátnych inštitúcií, či majú taký alebo onaký rozpočet, alebo z pohľadu toho, či sa tu darí nejakým energetickým monopolom alebo veľkým firmám. Z pohľadu normálnych domácich ľudí, ktorí sú buď zamestnaní, alebo sú malí alebo strední podnikatelia. Lebo na tých nám záleží.
Viete, ako by sme vypracovávali rozpočet na budúci rok my? Pozerali by sme sa na to normálnym zdravým sedliackym rozumom. Kde môžeme zobrať viac ľudí, aby sme, kde môžeme zobrať viac peňazí, aby sme úplne normálnym ľuďom mohli pomôcť? Takto sme sa pozreli aj na tento štátny rozpočet a zistili sme také zaujímavé miesto, kde sa peniaze akosi strácajú. Ale kde by tie peniaze mali byť v čase ekonomického zázraku? A viete kde sa strácajú tie peniaze? V štátnych podnikoch, ktoré na 100 % spravuje táto vláda.
Pozrime si SPP. Plánovaný hospodársky výsledok a dosiahnutý v roku 2015 bol 463 mil. eur. Ale odvtedy neviem o tom, že by sa prehĺbila kríza, práve naopak, hovoríme o tom, že rastieme. Ale na rok 2018 máme naplánované už iba 300 miliónov. Ja sa pýtam, čo to je, pokles zisku o tretinu? Ako tá vláda hospodári v štátnom podniku? Ako je možné, že celej ekonomike sa darí, ale v SPP máme ekonomickú katastrofu?! SPP podniká v nejakom inom ekonomickom vesmíre? Slovenská energetická prenosová sústava, v roku 2015 hospodársky výsledok 73 mil., v 2016 – 57 mil., v 2017 naplánovaných 28 mil., ale v 2018. už iba 27, pokles zisku o dve tretiny. To vládou spravovaný SEPS žije v inom ekonomickom vesmíre, on žije v ekonomickej kríze a my tu žijeme v ekonomickej prosperite? Ako vláda plánuje ten štátny rozpočet? Jadrová vyraďovacia spoločnosť v porovnaní rokov 2016 a 2018, pokles zisku o tretinu. Javí sa ekonomická katastrofa, ale inak v štáte sa všetci máme fasa? Národohospodárska výstavba v porovnanie rokov 2018 a 2017, naplánovaný pokles zisku o 80 percent. Národná diaľničná spoločnosť, porovnanie rokov 2018 a 2016, pokles zisku o 80 percent. Slovenská pošta, porovnanie minulého roku a budúceho roku, naplánovaný pokles zisku o 95 percent. To je fantastické, to je fantastické hospodárenie s našimi peniazmi.
A potom tie peniaze, ktoré tu chýbajú, chceme vybrať na vyšších daniach od ľudí. Je toto normálne? V čase ekonomického rastu, keď by sme mali brať peniaze od tých firiem, ktorým sa darí, tým ich necháme, nech ich minú ale od ľudí vyžmýkame, čo sa dá, lebo oni sa nevedia brániť. Len v štyroch štátnych podnikoch SPP, SEPS, NDS a JAVIS je naplánovaný pokles zisku v budúcom roku v porovnaní s minulými rokmi 223 mil. eur. To by nemohli tí štátni manažéri pracovať lepšie a potom by sme nemuseli od ľudí vyberať o 370 mil. viac? Jaké je to hospodárenie, čo sa na tomto dá pochváliť?
Dámy a páni, v mene tých 20 % ľudí, ktorí majú exekúcie, v mene tých 40 % ľudí, ktorých domácností sú predlžené, a v mene tých rodín, ktoré musia na 50 % financovať svoju spotrebu z pôžičiek a spotrebných úverov, vás vyzývam, dajte preč ruky daňovákov od ľudí, od ľudí, malých a stredných podnikateľov! Pošlite ich do štátnych firiem, pošlite tam kontrolórov a vyberajte dane od štátnych firiem a od veľkých energetických monopolov, bánk, poisťovní, telekomunikačných operátorov! Od tých, ktorí toho zisku majú naozaj dosť. Ale ľudia majú dlhy, nie zisky.
Dámy a páni, viete, prečo je táto vláda absolútne antisociálna? Lebo šetrí presne tam, a chváli sa, že aký je ten deficit fasa, lebo vláda šetrí presne tam, kde sa nemá, šetrí na ľuďoch, šetrí na platoch zdravotných sestier, šetrí na platoch učiteľov, šetrí na platoch štátnych zamestnancov. Ale na energetických monopoloch nešetrí. Ani na štátnych firmách nešetrí. Tam máme rozvojových impulzov len tak-tak.
Poviem vám len príklad, SPP. SPP mal hospodársky výsledok, maržu, ekonomickú maržu za rok 2015 26 %, za rok 2016 37 %, monopol, 37-percentný zisk. V západnej Európe, priemer 5 %, celosvetovo vrátane Burkine Faso 9 percent. Na koho táto vláda myslí? Kto tu má ten ekonomický zázrak? Ekonomické monopoly určite áno. Ale ľudia, kto pomôže tým ľuďom? Na štátnych podnikoch takisto vláda nešetrí, tam je štedrá ako Mikuláš. Pokles zisku o 223 mil. eur, žiadny problém, veď to ľudia vykryjú, veď sa ľudia vyzbierajú. Toto je štátny rozpočet na budúci rok.
Viete, v tom je medzi nami absolútne zásadný rozdiel. Nás, nás vôbec nezaujíma, akú majú životnú úroveň energetické monopoly, nás vôbec nezaujíma, akú majú životnú úroveň banky, poisťovne, telekomunikační operátori, ani nás nezaujíma, akú majú životnú úroveň štátni manažéri. Nás zaujíma, kedy konečne z toho tzv. ekonomického zázraku budú mať konečne aj niečo ľudia.
Ukončím to tým, že zopakujem už asi päťdesiatykrát v tomto parlamente, na Slovensku z každoročne vyprodukovaného HDP ide na platy ľudí iba približne 39 % tohto HDP. Darmo sa ekonomike darí, darmo sa bude rozvíjať akokoľvek, väčšinu z toho zisku berú firmy. Päťdesiatjeden percent u nás. Ako je to v Nemecku? V Nemecku je to presne naopak, 51 % ide na platy zamestnancov, 37 % ide na zisk firiem. Kedy to konečne otočíme? Kedy konečne sa začneme pozerať na tie verejné financie z pohľadu ľudí, nie z pohľadu nejakých deficitov, odchýlok, prognóz, štatistických ukazovateľov hovoriacich o nejakých ekonomických číslach, ktoré tých ľudí vôbec nezaujímajú. Ľudí zaujíma, aby mali dobré platy, a k tomu by sme im mali pomôcť. Za nás aspoň hovorím, že my sa vždy budeme pozerať na štátny rozpočet takýmto spôsobom, čo z toho budú mať ľudia. A zatiaľ tu vidíme, že energetické monopoly tu majú eldorádo, ľudia majú dlhy, majú dlhy a musia sa zadlžovať čoraz viac a viac.
Na záver by som chcel povedať ešte jednu poznámku smerujúcu vo všeobecnosti k ekonomickej politike štátu. Ja si myslím, že sú tu tri prístupy, akú ekonomickú politiku štátu môžme robiť. Ten prvý prístup poznáme, to je taký mečiarovsko-ficovský, to je oligarchická ekonomika, kde tých horných desaťtisíc sa má dobre. A keď niečo zostane, odpadne od úst tých horných desaťtisíc, tak tie omrvinky sa rozhádžu ľuďom a povedia sa, že to je sociálny balíček. V skutočnosti tí ľudia na to majú nárok, mali by to dostať. A teraz sa im povie, poďakujte sa nám, dáme vám sociálny balíček. Ale nemýľme sa, kolegyne a kolegovia, nám nepomôže ak sa vrátime k nejakej dzurindovskej liberálnej politike, trh to všetko vyrieši, stačí, keď štát nebude ľuďom kafrať do života. To nám už nepomôže, svet už je ďalej. Na Slovensku sú milióny ľudí, ktorí si nevedia pomôcť sami, ktorým musí pomôcť štát. Exekučnou amnestiou, výrazným znížením daní a odvodov pre ľudí, teda zamestnancov, malých a stredných podnikateľov, domácich. A aby sme na to mali peniaze, musíme oveľa viac, radikálne viac ako dnes zdaniť tie veľké firmy, tie nadnárodné koncerny, ktoré nemôžu odísť zo Slovenska, a to sú energetické monopoly, telekomunikační operátori, banky, poisťovne, pretože tie z našich ľudí žijú. Ony nemôžu odísť a preniesť výrobu preč.
Vždy budeme pristupovať k štátnemu rozpočtu tak, aby sme pomohli ľuďom a aby ľudia cítili, že je tu aspoň elementárna daňová spravodlivosť, aby sa ľuďom uľahčilo a pomohlo. A tí, ktorí majú prebytok, aby z toho bol financovaný štát. Nie z daní jednoduchých ľudí, tak ako je to doteraz, lebo to je najjednoduchšie. Skasnúť malého drobného človeka, ktorý sa nevie brániť, to vie každý, ale skasnúť energetické monopoly, ktoré sa teda vedia brániť veľmi silne, na to asi v tomto štáte zatiaľ nie je odvaha. Ale ja verím, že ju nájdeme.
Ak si myslím v niečom, že by sa zásadne mala líšiť tá budúca vláda od tejto končiacej oligarchickej, tak by to malo byť v tom, že ten rozpočet by sme mali zostavovať vždy striktne z pohľadu ľudí. Najskôr si spočítať, ako sa bude vyvíjať rodinný rozpočet minimálne veľkej väčšiny slovenských domácností a potom rozmýšľajme nad tým, ako zdaníme a koho zdaníme, aby sme ten rodinný rozpočet každej slovenskej rodiny naplnili. Nie mikroekonomický pohľad, ale pohľad zospodu, od ľudí. Toto je tá podstata, čo musíme zmeniť, aby to konečne pocítili aj ľudia.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2017 1:51 - 1:52 hod.

Milan Krajniak
Pán poslanec Číž, povedali ste, že ste tu dnes očakávali búrlivý intelektuálny kvas. Aj ja som ho tu dnes očakával, len, žiaľ, potom prehovoril pán poslanec Blaha. (Smiech v sále.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2017 1:15 - 1:16 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Pán poslanec Mazurek, keď som vás počúval, tak som si spomenul len na názov jednej knihy Nevďak svetom vládne. Vy tu kritizujete ministra vnútra Kaliňaka? Však vy by ste mu mali ručičky, nožičky bozkávať. Veď len kvôli nemu ste tu. Keby pán minister vnútra Kaliňák neposlal v 2009 v auguste ťažkoodencov do Šarišských Michalian, kde ste mali míting, keby nezatkol pána Kotlebu potom, o pár týždňov neskôr, keď išiel na míting do Krompachov, tak by ste dodnes zadarmo hádzali kamene na hlavnej stanici a nebrali 3 000 euro v parlamente. (Smiech v sále.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2017 20:57 - 20:59 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Pán poslanec Blaha, skúste ísť porozprávať tie vaše reči o tom, ako sa Slovákom fantasticky darí, ako im rastú platy, ako podľa vášho premiéra nechcú robiť ani za 1 200 euro, do nejakej oravskej krčmy. Ubezpečujem vás, že nezomriete na rakovinu.
Pán poslanec Kvorka, vy idete vytýkať niekomu, že kto tu čo rozpráva? Ja som nepovedal jediné neslušné slovo. Hovoril som čísla a fakty. Bol to váš poslanec, pán poslanec Blaha, ktorý nevie nič iné, iba urážať.
Pán poslanec Kéry, pozrite sa, ja som reagoval na to preto, lebo pán premiér tu hovoril o ekonomike. Preto som reagoval aj o ďalších veciach v kontexte. Nie ja som sem tú tému vzniesol. Vniesol ju sem pán premiér.
A čo sa týka toho, že či je to veľa, alebo málo, chcel som len upozorniť na to, že pán minister Kaliňák tu povedal, že polícia za jeho riadenia má nadpolovičnú dôveru občanov, ale to nie je pravda. Ten najčerstvejší prieskum, ktorý asi nikto z nás nevedel ovplyvniť, lebo ho robil Eurostat, hovorí, že polícia má 53-percentnú nedôveru.
Tak keď sa tu hráme na čísla, keď pán minister vnútra poučoval opozičného poslanca, že si nevie spočítať 1 plus 2 sú 3, tak som cítil potrebu upozorniť aj pána ministra, že ak niekomu nedôveruje 53 % ľudí, to neznamená podľa matematickej logiky, že má nadpolovičnú dôveru.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.12.2017 20:31 - 20:47 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, tak sme si tu za tých takmer osem hodín vypočuli dvakrát, ako nakydal premiér na opozíciu, potom trikrát ako minister vnútra nakydal na opozíciu, vypočuli sme si tiež, ako niektorí poslanci opozície mu to vrátili. A ja sa vás tak chcem opýtať, kto vyhral? To ja neviem, kto vyhral, ale som si istý, že viem, kto prehral. A prehrali ľudia, ktorí sa na to pozerajú. Tí ľudia, ktorí by z politiky mali niečo mať. A tých ľudí absolútne nezaujíma, ako si tu nakladáte jeden na druhého, najmä teda premiér a minister vnútra, pretože to je nechutné, a to už ľudia počuli 286-krát a myslím, že každý na ministra vnútra alebo premiéra Fica má svoj názor dávno vytvorený.
Pozrime sa na to, o čom sa tu máme baviť, a to je ministerstvo vnútra a jeho fungovanie. Sú dve kľúčové oblasti, kde ľudia v tomto štáte potrebujú pomôcť.
Prvá oblasť je sociálna, tam máme ministerstvo financií, ministerstvo práce a sociálnych vecí, ktoré tu máme nato, aby ľudia, ktorí majú nejaké ťažkosti, aby sme im pomohli. Ja si myslím, že nato sme v parlamente, aspoň my za našu stranu sme tu preto, lebo takouto formou chceme pomôcť čo najviac ľuďom.
Ale druhý taký rezort, kde sa dá veľmi pomôcť ľuďom, je rezort ministerstva vnútra. Prečo? Aj normálnemu, bežnému, slušnému človeku sa stane, že ho niekto podvedie, že ho niekto okradne a on sa chce dovolať spravodlivosti, aspoň elementárnej spravodlivosti, a očakáva od polície alebo od rezortu ministerstva vnútra, že mu pomôže. Ale nato, aby mu rezort ministerstva vnútra mohol pomôcť, musí mať k tomuto rezortu aspoň elementárnu dôveru. Elementárnu dôveru v to, že to má zmysel.
Ako zachádza s dôverou táto vláda? Nekšeftuje trochu s dôverou ľudí, ktorú by mali mať k orgánom štátu? Premiér Fico povedal, že tu nepadlo ani jediné číslo, ktoré by spochybnilo akúkoľvek záležitosť týkajúcu sa ministerstva vnútra, a už vôbec nie žiadne číslo, ktoré by spochybnilo geniálne fungovanie slovenskej ekonomiky. A vraj toto odvolávanie ministra vnútra robíme iba kvôli tomu, aby sme prekryli ten fantastický ekonomický úspech, ktorý Slovensko zažíva.
Tak ja budem hovoriť iba čísla. Ja mám rád fakty, logiku a zdravý sedliacky rozum. A chcel by som začať jedným číslom, ktoré sa nachádza v návrhu na odvolanie pána ministra vnútra Kaliňáka a ktoré popritom vymenovaní všetkých možných čísiel nejako opomenul povedať. Ja by som mu ho chcel pripomenúť, zapamätajte si to číslo, je to číslo 53.
Chcem sa opýtať vás aj občanov Slovenskej republiky, čo si myslíte, koľko percent občanov nedôveruje polícii Slovenskej republiky pod vedením ministra Kaliňáka? Je to 53 %, väčšina ľudí na Slovensku nedôveruje slovenskej polícii.
Pán minister Kaliňák tu poúčal jedného opozičného kolegu, že si nevie spočítať, koľko je 1 plus 2, že sú to 3. Tak ja sa chcem opýtať pána ministra, hovoril tu totiž, že podľa prieskumov dôveruje slovenskej polícii nad 50 % ľudí. Ale pred mesiacom urobil Eurostat, to znamená Európsky štatistický úrad, prieskum, kde jasne hovorí, že nieže dôveruje väčšina slovenskej polícii, nedôveruje, 53 % slovenských občanov nedôveruje polícii. A viete, v ktorých štátoch Európskej únie nedôveruje ešte viac občanov ako na Slovensku?
Ani v jednom, pán poslanec, ani v jednom. Ale dobre, že ste spomenuli Českú republiku, tam dôveruje polícii 66 % ľudí. U nás 53 % nedôveruje. V Chorvátsku 55 % ľudí dôveruje, u nás 53 % nedôveruje. V Poľsku 54 % ľudí dôveruje polícii, u nás 53 % nedôveruje. A môžme spomenúť aj Maďarsko, tam dôveruje polícii 67 % ľudí, ale u nás 53 % nedôveruje polícii.
Aká je pravdepodobnosť, že človek, ktorý potrebuje pomôcť, sa obráti na slovenskú políciu, ak proste väčšina ľudí nemá v ňu ani elementárnu dôveru?
Aby som išiel ešte ďalej, aby sme si nemysleli, že to je nejaká odchýlka od normy, tak skúsim povedať jeden bizarný príklad. Albánsko. V Albánsku dôveruje polícii 54 % a u nás 53 % nedôveruje. Máme najmenej dôveryhodnú políciu v celej Európskej únii. Iba v Macedónsku nedôveruje polícii ešte viacej ľudí ako u nás, a to je štát mimo EÚ.
Čo je horšie, dámy a páni, poviem druhé číslo. V poslednom období, čo si myslíte, táto dôvera v políciu sa zlepšila alebo zhoršila? Za posledný rok mínus 3 %. To sú, dámy a páni, čísla. Pán premiér chcel čísla, tu ich má.
A to nie je prekáračka, či ja si myslím, že niekto niečo ukradol, alebo niekto si myslí, že niekto z opozície niečo ukradol. Toto hovoria ľudia, lebo kvôli tým ľuďom by sme tu mali byť. To neni, že si niekto z nás niečo vymyslí, nejaký dojem, 53 % ľudí na Slovensku nedôveruje slovenskej polícii.
Teraz by som chcel povedať druhú vec. Niekto by si mohol povedať, že, no dobre, s tou políciou to pánovi ministrovi vnútra nejde, ale veď tam máme aj štátnu správu. Pán minister vnútra nám tu hovoril o tej koncepcii a reforme ESO, tie klientske centrá ako veľmi pomáhajú ľuďom. Tak som sa pozrel do toho istého prieskumu, koľko percent ľudí na Slovensku dôveruje štátnej správe pod vedením pána ministra Kaliňáka. A predstavte si, 51 % ľudí na Slovensku nedôveruje štátnej správe. Tak ani štátnej správe v tomto štáte väčšina ľudí neverí.
Potom som si pozrel ďalšiu správu Transparency International Slovakia, ktorá si robila vlastný prieskum cez Inštitút pre verejné otázky, koľko percent ľudí na Slovensku by sa nebálo nahlásiť korupciu. A znovu hovorím, že 51 % ľudí by povedalo, že by nenahlásilo korupciu, pretože nedôveruje polícii Slovenskej republiky.
Dámy a páni, to nie je niečo, kde sa naťahujeme, že vy hovoríte jedno, my hovoríme druhé. Toto hovoria ľudia. Ľudia hovoria, že to, čo by tá polícia mala robiť a ministerstvo vnútra malo robiť, pomáhať ľuďom, ktorí tu žijú, aby mali nejakú dôveru v to, že aspoň elementárna spravodlivosť bude nastolená. A teraz ja nehovorím o žiadnych veľkých kauzách, ja hovorím o krádežiach, lúpežiach, podvodoch a ďalších deliktoch, ktorými trpia úplne normálni ľudia. Viac ako polovica ľudí nemá dôveru v ministerstvo vnútra.
Dámy a páni, pán premiér Fico povedal pred pár hodinami v tomto pléne, že celé to robíme iba preto, pretože neexistuje ani jediné ekonomické číslo, ktoré by mohlo spochybniť fantastický úspech, ktorý táto vláda v ekonomickej oblasti dosahuje. Ekonomike sa vraj darí, a preto sa vláde nedá nič vytknúť, preto si vraj vymýšľame takéto zástupné témy. Tak ja by som chcel aj pánovi premiérovi povedať niekoľko čísel, ktoré sú takisto nespochybniteľné, sú verejne známe, sú z Národnej banky Slovenska, z Asociácie exekútorov, z Eurostatu a z ďalších renomovaných inštitúcií.
Na Slovensku máme 968-tisíc ľudí, ktorí majú exekúcie. To znamená, dámy a páni, že 20 % dospelých ľudí v tomto štáte má exekúcie. Pýtam sa, to je ten ekonomický zázrak? 968-tisíc ľudí, ktorí majú exekúcie, to je podľa premiéra málo, to nie je číslo, ktoré niečo hovorí o tom geniálnom ekonomickom zázraku, 20 % dospelých ľudí.
A mám tu ďalšie číslo. Viac ako 40 % slovenských domácností je zadlžených. Ja sa pýtam, 40 % aké je to číslo? 40 % domácností je zadlžených. To svedčí o nejakom hospodárskom zázraku v tomto štáte, že sa ľudia musia čoraz viac zadlžovať, aby si vôbec uchovali aspoň akú-takú životnú úroveň? Kde tí ľudia pociťujú ten hospodársky zázrak? Však kvôli tým ľuďom by sme tu mali byť. Nie kvôli nejakým číslam o akademickom štatistickom raste. Ale tí ľudia nerastú, majú sa čoraz horšie.
Poviem tretie číslo, dámy a páni, to je čerstvé číslo úplne spred niekoľkých týždňov. Dámy a páni, viete, koľko percent výdavkov slovenské domácnosti financujú z úverov? Skúste si tak tipnúť. Koľko percent výdavkov musia slovenské domácnosti financovať z úverov? 50 %! Takto to stúpa za posledné roky.
My tu máme 20 % ľudí, ktorí majú exekúcie, ďalšie desiatky percent, ktoré sa blížia k tej hrane, že za chvíľu budú mať exekúcie, a vidíme, že 50 % spotreby v tomto štáte, spotreby domácností, je financovaných z úverov. To nie je hospodársky zázrak, to je ekonomická katastrofa.
Ale mám tu ďalšie čísla, ktoré vás možno prekvapia, o tom geniálnom ekonomickom raste Slovenskej republiky. Tak predstavte si, že namiesto toho, aby vláda tým ľuďom pomohla, v návrhu štátneho rozpočtu, o ktorom budeme rokovať o pár dní, znížila dane z príjmu, výber daní z príjmu právnických osôb, čiže firiem, o 700 mil. eur. O 23 % menej peňazí chce od firiem. Ale od ľudí chce vybrať o 370 mil. eur viac. Ja sa pýtam, kde je ten ekonomický zázrak? Kde sa stratil? Ľudí zdierame a žmýkame, firmám uľavujeme.
Potom som si pozrel, prečo to vláda potrebuje takto žmýkať, čo v tomto štáte nefunguje. Tak vám chcem povedať, ako geniálne táto vláda spravuje naše štátne podniky.
- SEPS mal v roku 2015 zisk 73 mil. eur, v roku 2016 to už bolo iba 57 mil., v roku 2017 už iba 28 mil. a v roku 2018 už iba 27 mil. eur. Dámy a páni, to je pokles o 2/3. To je aké hospodárenie? A potom to, čo chýba tu v štátnom podniku, chceme vybrať od ľudí?
- SPP, v roku 2015 hospodársky výsledok 463 mil. a na rok 2018 naplánovaný už iba 300; 136 mil. chýba a tie potom chceme vybrať od ľudí. Toto je ekonomický zázrak?!
- Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, pokles zisku v porovnaní s minulým rokom, na budúci rok plánovaný štátny rozpočet o tretinu.
- Štátne lesy, pokles zisku o 20 %.
- Vodohospodárska výstavba, dobre počúvajte, pokles zisku o 80 %. To je zaujímavé číslo. Keď je ekonomika v konjunktúre, že zisk ste naplánovali do štátneho rozpočtu o 80 % nižší a to, čo vám bude chýbať, chcete vybrať od ľudí? To si myslím, že je veľmi zaujímavé číslo.
- Ale nekončím, dámy a páni, Národná diaľničná spoločnosť, pokles zisku v porovnaní s minulým rokom 80 %.
- Slovenská pošta, to je úplný vrchol, pokles zisku o 95 %.
To sú tie čísla o ekonomickom zázraku, ktorý zažívame? Ako potom ľudia majú dôverovať, že im tento štát pomôže, ako majú dôverovať štátnym inštitúciám, že sa domôžu nejakej pomoci, keď tieto štátne inštitúcie na nich kašlú? Potom sa nedivme, že tej spomínanej polícii 53 % ľudí nedôveruje.
Keby pán minister vnútra pochyboval, tak mu môžem ten prieskum z Eurostatu z tohto roku odovzdať. Je to tu na krásnej tabuľke. (Rečník zobral do rúk materiál, ukazujúc ho plénu.) Ukazujem ju zďaleka, nikto to nevidí, čiže nie je to porušenie rokovacieho poriadku, 53 % ľudí nedôveruje polícii, 51 % nedôveruje štátnej správe. Je to dosť na to, aby mohli ľudia nedôverovať tomuto rezortu? Stačí to na to, aby sme si oprávnene mohli myslieť, že niečo v tom rezorte vnútra sa nerobí dobre? Skúste sa opýtať tých ľudí, ktorí nás pozerajú.
A ja som presvedčený, že ak dnes budeme hlasovať za odvolanie ministra Kaliňáka, nikto z tých ľudí sa na nás nenahnevá, práve naopak.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 30.11.2017 18:23 - 18:25 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Vážené dámy, vážení páni, prečo toľko mladých ľudí odchádza zo Slovenska do zahraničia? Ukážme si to na príklade praxe advokátskych koncipientov. Na Slovensku nám vyjde zo škôl advokátsky koncipient, ktorý častokrát je, alebo teda človek, ktorý má záujem robiť advokáciu, ktorý častokrát je zo sociálne slabšej rodiny a teraz má za minimálnu mzdu robiť päť rokov prax advokátskeho koncipienta v nejakej advokátskej kancelárii na Slovensku. A prečo by to robil, keď môže odísť do Česka a robiť iba trojročnú prax? Naši právnici, to znamená, nazvime to, isté mozgové kapacity odchádzajú do zahraničia, mladí právnici, šikovní právnici, práve preto, že sa dostanú k advokátskym skúškam o dva roky skôr ako na Slovensku.
Pre vašu informáciu. Iba trojročná prax advokátskych koncipientov je napríklad v Česku, v Belgicku, v Maďarsku a v ďalších a ďalších krajinách Európskej únie. Tak my vlastne vyháňame tých našich študentov, ktorí majú robiť kvalitnú prácu, odbornú prácu, kvalifikovanú prácu na Slovensku, ich vyháňame do Česka, kde v Česku si urobia po troch rokoch advokátske skúšky a potom môžu pôsobiť aj na Slovensku, ale väčšina z nich sa už nevráti. Toto je jeden z dôvodov, prečo sme tento návrh zákona predložili, pretože si myslíme, že je hlúposť, keď už do týchto ľudí zainvestujeme tým, že im poskytneme vysokoškolské vzdelanie, aby sme ich kvôli päťročnej praxi vyháňali zo Slovenska. Oni potom zostanú v Českej republike, v Rakúsku alebo prípadne v Belgicku a ďalej.
Z tohoto dôvodu vás chcem poprosiť o podporu tohto nášho návrhu zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2017 10:37 - 10:39 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Pán poslanec Štarchoň, ja ešte by som vás chcel doplniť o jeden uhol pohľadu na to, čo ste hovorili. Ja nerozumiem, pani ministerka spravodlivosti, že prečo chceme zase ľuďom komplikovať život? Iba preto, že nám EÚ povedala, že takúto normu musíme prijať? Tak ju prijmime čo najjednoduchšie, tak, aby to naozaj úplne normálnym ľuďom nekomplikovalo život. Prečo by nejaký drobný živnostník, keď náhodou niekomu pošle nevyžiadanú poštu, nejakú obchodnú ponuku alebo niečo, mal dostať pokutu státisíce eur? Prečo by rodičia nemohli rozhodnúť o tom, či ich dieťa bude na facebooku od 15 rokov, od 16 rokov alebo od 14 rokov? Veď my teraz ideme nútiť ľudí do vecí, ktoré proste nebudú rešpektovať, pretože ani nebudú vedieť, že sa to nesmie podľa tohto zákona.
A zase je to len kvôli tomu, že si niekto v Bruseli niečo vymyslel, a my namiesto toho, aby sme si povedali, tak dobre, ale toto už je zjavná blbosť, nebudeme tým zaťažovať ľudí, tak ich do toho donútime takýmto zákonom? Veď to je úplne zbytočné. Čo si potom tí ľudia o nás pomyslia, keď vymýšľame jednu takúto blbosť za druhou, lepšie povedané, túto vymysleli v Bruseli a my mechanicky jak také ovečky povieme, jasné, bude to u nás platiť. Veď to naozaj nikomu nepomáha. Je tu niekto v tejto sále, kto si myslí, že tento zákon nejakému normálnemu človeku pomôže? On pomôže iba tomu štátnemu úradu, aby mohol pokutovať a šikanovať normálnych ľudí. Načo to robíme? Ja si myslím, že v tomto pléne by asi bola zhoda na to, že takýmito vecami sa nezaoberať, tak iba kvôli tomu, že Brusel dá nejakú normu, tak iba kvôli tomu teraz všetci pôjdeme povinne jesť? Mne sa to zdá byť nerozumné.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 28.11.2017 13:09 - 13:10 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Navrhujem zaradiť do programu 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky bod správa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny o nelegálnom zamestnávaní občanov zo štátov z mimo EÚ na území Slovenska a o náraste počtu cudzincov z mimo EÚ, ktorí pracujú na území Slovenskej republiky na pracovné povolenie.
Svoj návrh odôvodňujem takto. Minulý týždeň som sa zúčastnil protestu zamestnancov vo firme FM Slovenská v Seredi. Už 80 % zamestnancov pracujúcich vo výrobe pochádza zo Srbska. Zamestnanci slovenského pôvodu, slovenského občianstva sú vytláčaní zo zamestnávania nelegálnymi, nečestnými praktikami. Pred dvomi rokmi pracovalo na území Slovenska jeden tisíc Srbov, dnes ich je 11 500, 4-tisíc ľudí z mimo EÚ, dnes ich je 20-tisíc.
Ako vláda chce riešiť to, že Ukrajinci a Srbi vytláčajú z pracovných pomerov na Slovensku Slovákov a znemožňujú zvyšovanie platov na Slovensku? Toto by mala riešiť táto správa.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.10.2017 18:26 - 18:30 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, to podstatné k vecnej podstate diskusie povedal náš pán predseda Kollár, len by som to zhrnul. Riešime tu v podstate tri veci.
Po prvé, či sa Vodné dielo Gabčíkovo malo vrátiť do rúk štátu. My hovoríme, rozhodne áno. To znamená, ten krok, že sa o to vláda usilovala, bol správny.
Po druhé, bavíme sa o tom, či je dobré, že sme arbitráž vyhrali. Na to je znovu odpoveď len áno.
A to tretie, o čom sa bavíme, je, aká by mala byť primeraná výška odmeny. Ja mám pocit, že väčšina ľudí v tejto sále, ktorí vystúpili a či už vo faktických poznámkach sa k tomu vyjadrovali, sa bavia naozaj o tomto, čomu som úprimne rád, lebo si myslím, že mimoriadna schôdza parlamentu k nejakej téme by mala prebiehať takto.
Pán poslanec Muňko a pán poslanec Tomáš hovorili o dvojakom metri alebo ja to volám, že férovosť, mala by byť zachovaná základná férovosť.
Pani poslankyne Remišovej, na ktorú, bohužiaľ, pán minister osobne zaútočil, čo bola škoda, pretože si myslím, že táto schôdza sa naozaj mohla viesť vo vecnom duchu, sa kolegovia zastali.
Ja cítim potrebu sa zastať iného pána poslanca, ktorého som pred tým, než som prišiel do parlamentu, vôbec nepoznal, a to je pán kolega Galek. Ja si nepamätám, že by pán kolega Galek v tomto pléne vystúpil inak ako vecne. Musím povedať, že aj keď problematika, ku ktorej sa pán poslanec Galek vyjadruje, nie je mojou sférou činnosti, tak veľmi rád si vypočujem jeho vystúpenie, lebo vždy hovorí vecne a bez akéhokoľvek osobného útoku. Preto týmto svojím vystúpením sa ho chcem zastať, pretože ak niekto jeho argumenty vie napadnúť iba spôsobom, že on niekde pred desiatimi rokmi, niekde pár mesiacov robil, tak sa mi to zdá byť trápne. A práve kvôli tomu, že ja osobne si pána poslanca Galeka vážim pre jeho vecnosť a preto, že sa vždy vyjadruje k téme, aj keď s ním niekedy nesúhlasím, aj sme polemizovali, ale vždy to bola vecná záležitosť, tak som si kvôli tomu otvoril Google a našiel som si meno pána poslanca, ktorý pána poslanca Galeka spochybňoval kvôli tomu, že má údajne pán poslanec Galek konflikt záujmov. Našiel som si meno toho poslanca, ktorého nechcem menovať, a zistil som, že jeho príbuzná dostala štátne zákazky v jedenástich nemocniciach. Tak keď máme byť féroví, tak úmyselne meno toho poslanca nehovorím, lebo si myslím, že je dobré držať sa vo vecnej úrovni.
Ale pýtam sa, že na čo to bolo dobré, že pán minister zaútočil na pani predkladateľku, pán Raši zaútočil, pardon, zaútočil na pána poslanca Galeka, na čo to bolo dobré? Ja som bol naozaj rád, že táto schôdza bola vyložene, vyložene vecná, a myslím si, že bolo fajn, že sa schôdza začala a priebeh tej schôdze ukazuje, že keď vystupujú ľudia, ktorí sa vyjadrujú vecne, tak napriek týmto dvom osobným útokom si myslím, že tu neboli žiadne emócie, ale naozaj sme rokovali vecne. A ja by som bol rád, keby táto prax, povedal by som, pokračovala aj ďalej.
Takže vo všeobecnosti ja vám chcem poďakovať všetkým za to, že tá schôdza prebieha vecne a 90 % príspevkov je naozaj o tom, že sa bavíme, aká má byť odmena za právne služby, keď niekto zastupuje štát. A tam sa môžme hádať, že či to má byť 17 mil., 15, 3, 80, ale je to vecná debata. Pokiaľ sa budeme držať v takejto vecnej rovine, tak si myslím, že aj ľudia, ktorí si občas prenos Národnej rady pozrú, tak budú mať z toho lepší pocit, ako keď sa tu navzájom zahadzujeme nejakými osobnými útokmi.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2017 15:51 - 15:53 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Ja som rád, že pán poslanec Kollár upozornil na to, že tu sa bavíme o troch veciach.
Po prvé, o tom, či je dobré, že sa Gabčíkovo vrátilo do rúk štátu. Jednoznačne dobré.
Druhá vec, či je dobré, že sme vyhrali súdny spor. No, chvalabohu, že sme ho vyhrali, pretože nemusíme platiť 700 mil.
A tretia vec je, ako nastaviť podmienky tak, aby sme sa nemuseli naťahovať s budúcimi právnikmi v takýchto sporoch, ale aby sme prípadne skúsili navrhnúť nejakú právnu normu, kde bude taxatívne stanovené, teraz by som to povedal, degresívne v pomere k výške ušetrených peňazí, koľko advokátska kancelária dostane bez ohľadu na to, aká to bude. Pretože v takom prípade sa nebude báť žiadny ústredný orgán štátnej správy si najať akokoľvek dobrú advokátsku kanceláriu, lebo ona bude vopred vedieť, za akých podmienok do toho ide a koľko dostane. V takom prípade budeme skúmať kritériá, koľko má vyhratých sporov, koľko má na to právnikov, aké má skúsenosti, akých má zahraničných expertov.
Čiže ja si myslím, že toto by mal byť výstup. To znamená, urobiť nejakú debatu alebo dohodu o tom, ako má vyzerať tá právna norma, kde ktorýkoľvek právnik, ktorý bude zastupovať štát, bude vopred vedieť, aj my budeme vedieť, aj daňoví poplatníci, v prípade, že uspeje, keď ušetrí 10 mil., dostane za to toľko, keď ušetrí 100 mil., dostane za to toľko. A tento princíp by som potom univerzálne do budúcnosti pri akýchkoľvek právnych sporoch štátu uplatňoval tak, aby o tom nemal nikto pochybnosť, že ak vyhrá v prospech štátu nejaký spor, vopred bude vedieť štát, občania aj ten právnik, koľko to bude stáť.
Skryt prepis