Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

28.5.2018 o 15:01 hod.

Bc.

Milan Krajniak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 28.5.2018 15:01 - 15:19 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, keď moja mama otehotnela, začala očakávať moje narodenie, mala 19 rokov. Bola veľmi talentovanou matematičkou a veľmi talentovanou klaviristkou a čerstvou študentkou na vysokej škole. Môj otec mal v tom čase 21 rokov a bol tiež študentom na vysokej škole. Študovali v Bratislave, ale nepochádzali odtiaľto, pochádzame z Hornej Nitry. Čo by považovali mnohí, možno väčšina za prirodzené, ako by sa v takejto situácii mali zachovať alebo rozhodnúť? Otec odišiel z vysokej školy, začal robiť v Slovnafte, potom musel ísť na dvojročnú vojnu, pretože nedokončil vysokú školu, ale iba vďaka tomu, že sa vtedy takto rozhodli, dnes môžem s vami o tejto téme diskutovať. Neviem to povedať inak, nedá sa to vyjadriť inak ako: Ďakujem, oco, ďakujem, mama, že ste sa takto rozhodli, viem, že to bolo pre vás veľmi nepohodlné, veľmi ťažké rozhodnutie.
Dámy a páni, diskutujeme tu o veľmi citlivej otázke, možno najdôležitejšej otázke, o akej sa vôbec dá diskutovať medzi ľuďmi, čo je to ľudský život. V istom zmysle sa dnes pasujeme na bohov, pretože si trúfame o tejto otázke hlasovať a rozhodnúť. Chcem vás preto poprosiť, aby ste si vypočuli moje argumenty. Myslím, že už ma natoľko poznáte, že viete, že nebudem ani toho, kto so mnou nesúhlasí, urážať alebo osobne napádať. Preto vás chcem poprosiť, aby ste si moje argumenty vypočuli a prípadne ich zvážili. Viem, že mnohí z vás majú pocit, že o tejto otázke sa už povedalo všetko, že už sa nedá nič nové povedať. Mnohí z vás ste mi v kuloároch povedali, že ja už mám na to jasný názor, už to nepotrebujem počúvať. Predsa len vás chcem poprosiť, či by ste nezvážili, že možno existuje aj nejaký nový uhol pohľadu alebo nejaká nová otázka, ktorú by bolo dobré zohľadniť. Vopred vám za to ďakujem.
Poznáme v zásade päť dôvodov, pre ktoré sa rozhodujú ženy pre umelé ukončenie tehotenstva: znásilnenie, incest, zdravotný stav matky, zdravotný stav dieťaťa a iné. Moje ľudské, racionálne aj náboženské presvedčenie mi hovorí, že ľudský život stojí za to maximálne chrániť už od počatia.
Chcem však na úvod povedať, že z právneho hľadiska nie som za to, aby bola matka postihovaná, ak sa rozhodne pre umelé ukončenie tehotenstva z dôvodu incestu, zdravotného stavu matky alebo ohrozenia života matky, znásilnenia a ťažkého stavu plodu pravdepodobne nezlučiteľného so životom.
Chcem však z ľudského hľadiska upozorniť, že ak je diagnostikované ťažké zdravotné poškodenie plodu, je to diagnóza s istou vysokou mierou pravdepodobnosti, ale nie s istotou. Mám osobnú skúsenosť u blízkeho človeka, kde mamička bola upozornená na rázštep chrbtice dieťatka a bola dokonca odporúčaná na interrupciu, pretože hrozilo, že pri pôrode jednoducho by bol ohrozený jej život. Nakoniec sa aj s otcom dieťaťa rozhodli to dieťa donosiť. Chvalabohu, to dieťa sa narodilo s veľmi malým rázštepom chrbtice, ktorý bol operovateľný, a dnes je to veľmi, veľmi životaschopný a veľmi bystrý, bystrý chalan, ktorý im robí veľkú radosť. Osobne poznám lekárov, ktorí urobili túto chybnú diagnózu. Poznám ich aj preto, že sa starali aj o moju manželku, keď sme mali problémy v tehotenstve s našou dcérou, a viem, že sú to, veľmi nám pomohli a viem, že tí lekári sú naozaj naslovovzatí odborníci a tú diagnózu urobili vtedy so smútkom a s absolútnou citlivosťou k tomu problému. Hovorím o tom iba preto, že aj omyl sa v takomto prípade alebo zázrak sa môže stať. Tento príklad som uviedol iba preto, že ani, ani pri tých diagnózach, tak ako si nemôžme byť istí, že to dopadne na 100 % dobre, nemôžme si byť nikdy istí, že to dopadne na 100 % zle. Je tam proste nejaká miera toho, čo by sa dalo povedať, že je mimo nebom a zemou alebo mimo lekárskej vedy, to, čo ešte stále nevieme prejudikovať.
V tomto svojom prejave sa však ďalej budem venovať iba tomu dôvodu "iné", ktorý sa pri umelom ukončení tehotenstva uvádza. Zvažujeme tu ochranu práv nenarodeného dieťaťa, ktoré podľa našej ústavy stojí za ochranu, a práv matky, ktorá takisto, samozrejme, požíva ústavnú ochranu našej republiky. Ako nastoliť férovú rovnováhu medzi týmito ústavnými právami?
Najskôr by som chcel povedať takú poznámku, že myslím si, že v 99 % prípadov je to falošná dilema. Keby sme chceli, keby sme mali vôľu ako spoločnosť a ako štát, tak určite by sme 99 % problémov, myslím v tom bode "iné", to sú najmä sociálne problémy alebo spoločenské problémy, vedeli vyriešiť, pretože sú to veci, ktoré sa dajú riešiť na pomoc dieťaťa aj matky. Ale predsa len, komu máme pomôcť v prípade sporu medzi právom na život nenarodeného dieťaťa a právom matky na slobodné rozhodovanie?
Uvediem teraz jeden úplne extrémny prípad a uvediem ho len kvôli tomu, aby som pred vás položil otázku, či predsa len neexistujú celospoločensky neprijateľné dôvody na umelé ukončenie tehotenstva aj do 12. týždňa. Je známy prípad, kde športovkyne bývalej NDR otehotnievali pravidelne pred vrcholnými pretekmi sezóny, pretože ich lekári spočítali, že v ranom štádiu tehotenstva má športovkyňa vyššiu výkonnosť a po tom vrchole sezóny pravidelne išli na interrupciu. Nie je napríklad takéto niečo, čo sa, chvalabohu, už, pokiaľ viem, nikde na svete nedeje, nebolo by to pre nás dôvodom, že jednoducho z takéhoto dôvodu sa nám nezdá, že by bolo vhodné doporučiť alebo povoliť umelé ukončenie tehotenstva aj do 12. týždňa?
Dámy a páni, nie som právnik, ale ako som pochopil, právo ženy na umelé ukončenie tehotenstva je ústavnoprávne opreté o právo ženy na súkromie. Úplne chápem, že súkromie ženy je trestuhodne a hrozne narušené v prípade trestného činu napríklad znásilnenia. Ale chcem len upozorniť, že predsa v 99,9 % prípadov pri otehotnení právo ženy na súkromie nie je narušené. Čiže oveľa, oveľa, oveľa viac tých prípadov je iných.
Teraz prejdem k právnej argumentácii. Budem vychádzať z právnych argumentov doc. Radoslava Procházku, ako ich uviedol v reakcii na rozhodnutie Ústavného súdu z roku 2007: V roku 1846 požiadal otrok afrického pôvodu Dred Scott žijúci v Spojených štátoch amerických o svoju právnu ochranu s odôvodnením, že je človek. Opieral sa o ústavnú klauzulu, že všetci ľudia boli stvorení ako rovní. Po desiatich rokoch rozhodol Najvyšší súd v Spojených štátoch amerických, že na otrokov sa klauzula rovnosti nevzťahuje. V odôvodnení sudcovia uviedli, že v prípade uznania rovnosti ľudí, aj čo sa týka otrokov, by došlo k neprípustnému zásahu do vlastníckych práv majiteľa otroka.
V našej ústave máme, že ľudský život je hodný ochrany aj pred narodením aj po narodení, ale v našich zákonoch uvádzame, že predsa len pred narodením nemôže byť ochrana života až taká veľká, pretože by sme tým mohli zasiahnuť do práv, v úvodzovkách, vlastníka nenarodeného dieťaťa, teda matky. V čom je náš prístup zásadne iný, ako mali zástancovia otroctva pred 150 rokmi v Spojených štátoch amerických? Aký je zásadný rozdiel medzi argumentom, že otrokár má právo nakladať s otrokom podľa vlastného uváženia, a argumentom, že matka má právo nakladať s nenarodeným dieťaťom podľa vlastného uváženia, že nenarodené dieťa nie je do nejakej doby od počatia ešte človek? Ale to isté predsa tvrdili stáročia dodnes uznávaní filozofi, štátnici, vedci aj o otrokoch. Dnes vieme, že aj keď to nemysleli zle, dnes vieme, že sa mýlili. A čo ak sa mýlime dnes aj my?
Teraz prejdem k ďalšej právnej otázke. Je podľa vás v poriadku, ak je právna ochrana nenarodeného dieťaťa do 12. týždňa na Slovensku menšia alebo maximálne porovnateľná ako právna ochrana zvieraťa? Minulý týždeň sme schválili ten zákon zviera nie je vec. Ale viete o tom, že zviera možno usmrtiť iba za vopred stanovených príčin? Je ich sedem. Prípad krajnej núdze, ak zviera niekoho ohrozuje, usmrtenie jatočného zvieraťa chovaného na chov, usmrtenie pokusného zvieraťa, deratizácia, ulovenie zvieraťa, poľovníctvo, rybárstvo. Po šieste, usmrtenie nechceného zvieraťa, ak pre neho nevieme zabezpečiť náhradnú starostlivosť. Po siedme, bezbolestné usmrtenie zvieraťa kvôli jeho zdravotnému stavu.
No ale my dnes máme na Slovensku hniezda záchrany, anonymné pôrody, stovky, tisíce párov čakajúcich na adopciu. My dnes vieme nájsť pre takmer všetky nenarodené deti náhradnú starostlivosť. Nie je absurdné, že v 21. storočí je nenarodené dieťa chránené, prepáčte za výraz, horšie ako vec? Ak zviera nie je vec, tak potom ako je chránené dieťa?
Teraz uvediem posledný právny argument doc. Procházku. Pokiaľ ide o zásah do súkromia, aj starostlivosť o zviera je nepochybne zásahom do súkromia. Ale ak máte doma 6-týždňové šteniatko a súčasne ste v šiestom týždni tehotenstva, právne ťažšie je zbaviť sa nechceného šteniatka ako nechceného tehotenstva. V prípade šteniatka totiž musíte najskôr preukázať, že sa preň nedá nájsť náhradná starostlivosť. Je to v poriadku?
Dámy a páni, mám pre vás aj ďalšiu otázku, ktorú som si položil aj ja osobne pred vyše 25 rokmi. Aj vďaka tejto otázke som sa stal prívržencom ochrany života ešte predtým, než som uveril v Boha, a ešte dávno predtým, než som bol pokrstený. Tá otázka znie: Čím je v živote nenarodeného dieťaťa výnimočný ten 84. deň od počatia? Čím je tento deň výnimočný? Prečo nie 85? Alebo 80, alebo 93? Prečo má mať 83-dňové dieťa nižšiu právnu ochranu ako 85-dňové? V čom je ten zásadný rozdiel? To sme si rozdelili, prečo to delíme na trimestre? Prečo nie na dvamestre alebo osemmestre, päťmestre, prečo práve ten 84. deň?
Vtedy aj dnes si odpovedám na túto otázku, že ja to neviem povedať, ja si neviem zodpovedať, prečo by malo byť viacej chránené 85-dňové dieťa ako 83-dňové alebo 7-dňové alebo 78-dňové, a pretože neviem na túto otázku odpovedať, tak sa riadim pravidlom v pochybnostiach nekonaj alebo v takejto situácii postav sa na stranu toho slabšieho. V tomto prípade života nenarodeného dieťaťa.
Dámy a páni, mojím politickým presvedčením aj ľudským presvedčením je, že máme urobiť všetko pre to, aby sa narodilo pokiaľ možno každé počaté dieťa. Máme to urobiť aj ako ľudia, aj ako spoločnosť. Ide o naše základné nastavenie, s akým k umelému ukončeniu tehotenstva pristúpime. Ak sa aspoň na tomto zhodneme, že chceme urobiť maximum pre to, aby pokiaľ možno maximum počatých detí sa narodilo, tak to je dobrý začiatok.
O aký uhol pohľadu na tento problém mi ide, viem najlepšie priblížiť na nasledujúcom príbehu. Na brehu Mexického zálivu stál rybár. Príliv vyplavoval na breh tisíce hviezdic, ktoré na slnku hynuli. On tam stál, bral jednu hviezdicu za druhou a hádzal ich naspäť do mora. Pristúpil k nemu americký turista a pýtal sa: "Prečo to robíte, aj tak ich všetky nemôžete zachrániť?" Rybár mu odpovedal: "Ale túto áno," a hodil ju naspäť do mora.
Každý človek, každý ľudský život za to stojí. Každý život má veľkú cenu, o tento uhol pohľadu mi ide. Z náboženského hľadiska bojuje o každú ľudskú dušu celé nebo proti celému peklu. Milióny anjelov bojujú s miliónmi démonov o každú ľudskú dušu, pretože každá jedna ľudská duša je cennejšia ako celý svet.
Dámy a páni, nepostúpila už doba tak ďaleko, že vďaka hniezdam záchrany, utajeným pôrodom a adopciám vieme a chceme pomôcť aj dieťaťu, ktoré bolo počaté nechcene? Naozaj nevieme pomôcť aj dieťaťu, aj matke súčasne? Dajme si tie veci aj do kontextu. Koľkokrát sme tu za posledné roky diskutovali o diaľniciach? A je to správne, diaľnice ľuďom pomáhajú. Mne nevadí, že sme diskutovali o diaľniciach toľkokrát, ale koľkokrát sme tu diskutovali o tom, ako pomôcť pokiaľ možno čo najväčšiemu počtu počatých detí, aby sa mohli narodiť, aby sme odstránili sociálne alebo iné príčiny, ak také sú. Stavba diaľnice medzi Martinom a Ružomberkom nám mešká už 10 rokov, predražila sa o stá milióny eur, pretože trasu sme museli preložiť, keďže zasahovala do migrácie medveďov a rysov ostrovidov. Kvôli rysom a medveďom sme tie stámilióny oželeli, lebo diaľnicu chceme. Rozumiem, v poriadku. Nemohli by sme teraz vyčleniť aspoň 10 miliónov eur ročne na pomoc pre ženy, ktoré uvažujú o ukončení tehotenstva z ekonomických dôvodov? Akú cenu má vlastne ľudský život? Ako chceme pomôcť každej žene, ktorá ho môže priviesť na svet?
Mám pre nás všetkých jeden návrh bez ohľadu na to, ako skončí toto hlasovanie alebo z akých klubov sme. Čo keby sme dali dokopy vec, ktorá nemusí byť vôbec kontraverzná, ale že by sme naozaj vyčlenili každý rok v zákone na ochranu alebo teda na pomoc matkám, ktoré uvažujú o ukončení tehotenstva z ekonomických dôvodov, vyčlenili dajme tomu 10 miliónov eur ročne na pomoc tým mamičkám, ktoré naozaj sú v úzkych a nevedia si pomôcť, nevedia sa v tom momente rozhodnúť. Bez ohľadu na ideológiu, právne alebo náboženské presvedčenie toto, si myslím, že by sme boli schopní urobiť aj spolu naprieč poslaneckými klubmi.
Dámy a páni, ďakujem vám, že ste si našli čas, aby ste si vypočuli moje otázky a argumenty, a ďakujem vám aj za to, že ich zvážite.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.5.2018 10:48 - 10:50 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
V reakcii na kolegov len dve upresňujúce poznámky. Keď som hovoril o vlastizrade, tak som hovoril o politických stranách. Preto sme vylúčili, aby mohli byť politické strany na Slovensku financované kýmkoľvek zo zahraničia. Lebo ak by to tak bolo, tak by vlastne prakticky páchali vlastizradu. Ak niekto financuje politickú stranu na území cudzieho štátu, tak prečo to robí? Čiže nehovoril som v tejto súvislosti o tých mimovládnych organizáciách.
Mimovládne organizácie fungujú na Slovensku na základe platného práva, to znamená, robia to, čo je dovolené. A ja by som chcel tú reguláciu, a to je zmysel tohto zákona, ktorý predkladáme, aby sme rozdelili dva typy mimovládnych organizácií.
Jeden typ robí nejakú, nazvime to, spolkovú činnosť alebo združuje občanov za účelom ich spoločného záujmu. To je jedno, či je to ochrana prírody, alebo rozvoj nejakého sídliska, alebo je to kultúrna činnosť, organizovanie festivalov. To je na občanoch, čo si, čo si vyvolia, to je ich právo, aby to robili.
A potom tu máme druhý typ organizácií, ktoré v skutočnosti nie sú mimovládne organizácie, ktoré nejakým spôsobom nahrádzajú, dopĺňajú činnosť vlády, ale sú to lobistické organizácie, ktorých jediným zmyslom činnosti je ovplyvňovať tvorbu právnych noriem na Slovensku.
Myslím si, že tieto dve veci by mali byť oddelené. To znamená, ak niekto lobuje za zmenu právnych noriem na Slovensku, tak by mal byť, je to legálne, ale musí byť zapísaný v zozname lobistov a zverejňovať, odkiaľ dostáva peniaze na svoju činnosť, ako úplne normálny, a to je jedno, či teraz to nazveme ekonomický lobista alebo politický lobista, alebo ktokoľvek iný. Čiže nechceme zakazovať činnosť, chceme, aby občania vedeli, že jednoducho tento človek je lobista.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 28.5.2018 10:37 - 10:45 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, ak lobujú napr. zamestnávatelia za svoje záujmy a snažia sa ovplyvniť náš právny poriadok vo svoj prospech alebo v súlade so svojimi záujmami, považujem to za úplne v poriadku. Ak to isté robia zamestnávatelia; zamestnanci, to znamená, lobujú za svoje práva, znovu je to v poriadku, sú to organizácie, ktoré majú desiatky, stovky, tisíce členov, slovenských občanov, ktorí sa snažia ovplyvniť právny systém takým spôsobom, aby im to vyhovovalo. Ide o domáce organizácie, ktoré zastupujú slovenských občanov.
Je ale rovnako v poriadku, ak naše zákony chcú formovať a ovplyvňovať zahraničné skupiny, prípadne priamo prepojené na zahraničné vlády? Je to v poriadku, ak nám tu chce niekto presadzovať politické ciele, politické názory, ideológie a mocenské záujmy?
V prípade politických strán a politikov považujeme za samozrejmé a logické, že sme zakázali, aby ich mohol financovať ktokoľvek zo zahraničia. Je to predsa prirodzené, základný princíp sebeobrany, že nechceme, aby nejaká zahraničná vláda si odsponzorovala na Slovensku svoju politickú stranu. To by hraničilo s vlastizradou.
Ale čo mimovládne organizácie? Tu je v poriadku, že dostávajú peniaze zo zahraničia, viaceré sa tvária ako svätý za dedinou, ale ak slovenské politické strany zvolené slovenskými občanmi nie sú ochotné plniť ich ideologický alebo politický program, tak sú obviňovaní z porušovania ľudských práv alebo s vlastizradou a s ďalšími vecami. Tu je to v poriadku?
Kde na to berú drzosť niektoré organizácie, ktoré sú financované zahraničnými vládami a zahraničnými lobistami, že kritizujú slovenských politikov zvolených slovenskými občanmi iba preto, že neobhajujú záujmy nejakého vyššieho nadnárodného celku, ale obhajujú záujmy občanov Slovenskej republiky, že nie sú ochotní obhajovať niektoré ideologické klišé?
Dámy a páni, hybridná vojna, o ktorej sa v poslednom čase dosť často rozpráva, tu funguje už desaťročia. Uvediem len dva príklady:
Sovieti financovali roky tzv. mierové hnutia v západnom Nemecku a vo Veľkej Británii, kde demonštrovali demonštranti akože za mier pred vojenskými základňami. Robili to Sovieti, pretože chceli mier? Robili to preto, že chceli vyhrať studenú vojnu.
Vietnamci a Sovieti financovali dlhé roky protivojnové demonštrácie v Spojených štátoch amerických proti vojne vo Vietname. Chceli, robili to preto, že chceli mier? Nie, chceli vyhrať vietnamskú vojnu a chceli, aby Američania ju prehrali.
Hybridná vojna je známy pojem, ktorý vo verejnom živote, nazvime to, krajín západnej civilizácie funguje desiatky a desiatky rokov. Poďme do súčasnosti. Ak čínske štátne firmy kupujú médiá v strednej Európe, je to v poriadku? Robia to snáď preto, že sú médiá neuveriteľne ziskový biznis? Alebo to robia preto, že chcú mať vplyv na politický systém v strednej Európe?
Keď Rusi podporujú organizácie, ktoré vystupujú proti NATO, robia to preto, lebo milujú strednú Európu alebo milujú Slovanov? Tak ja neviem, či milujú napríklad Ukrajincov alebo Poliakov. Je to realita, že Rusi majú v strednej Európe svoje záujmy a snažia sa ich podporovať aj prostredníctvom rôznych mimovládnych organizácií.
Keď v USA podporujú pro NATO mimovládne organizácie, robia to preto, lebo im záleží na blahu strednej Európy? Robia to preto, že rovnako ako Rusko majú v strednej Európe svoje záujmy.
Ak Brusel podporuje organizácie, ktoré chcú čo najväčšiu integráciu Európskej únie, robí to preto, že miluje strednú Európu? Robí to možno aj preto, že čím väčší má EÚ rozpočet, čím väčšie má EÚ kompetencie, čím menšie má kompetencie Slovenská republika, no tak jednoducho tým väčší vplyv budú mať, nazvime to, bruselskí politici, bruselskí aktivisti, NGO-čkari, ale aj volení alebo nominovaní politici.
A povedzme si ďalší príklad veľmi konkrétny. Ak pán Orbán financuje mimovládne organizácie blízke SMK a zásadne nefinancuje mimovládne organizácie blízke MOST-u, robí to preto, lebo mu záleží na blahu slovenských Maďarov? Alebo to robí kvôli tomu, že jednoducho sa snaží presadzovať nejaké svoje záujmy? A kde sú naše národné záujmy? Čo je v mocenskom a ekonomickom záujme Slovenskej republiky? Kto financuje tieto záujmy? Lebo sme stredoeurópska krajina, mimovládne organizácie tu financuje Nemecko, Francúzsko, Brusel, USA, Spojené štáty americké, Čína, Maďari, ako sme si povedali. Kto financuje NGO-čky, ktoré majú presadzovať slovenskú suverenitu a naše národné záujmy?
Lebo cieľom hybridnej vojny je presne toto: Vyvolať taký stav, aby sa podarilo ovládnuť cítenie ľudí v prospech nejakej situácie, v prospech nejakej udalosti, tým ovplyvniť ich konanie. A robí to u nás každý. Neskrývajme si pred tým oči a nebuďme pokrytci. Proruským aktivistom vadí hybridná vojna zo strany USA, pro NATO aktivistom vadí hybridná vojna zo strany Ruska, ale my by sme mali chcieť pomôcť našim ľuďom, aby sa v tom vedeli zorientovať bez ohľadu na to, kto aké mimovládne organizácie na Slovensku platí.
Pomôžme ľuďom, aby sa v tom vedeli zorientovať. O to ide tomuto návrhu zákona, aby bolo zrejmé, kto mimovládne organizácie platí, aby tie mimovládne organizácie, ktoré lobujú za zmenu právneho systému v Slovenskej republike a sú financované zo zahraničia, aby boli zaregistrované, aby si každý mohol nájsť, odkiaľ dostávajú peniaze. A ľudia nech sa slobodne rozhodnú, či chcú ich počúvať, ich názory, ich ideológiu, ich princípy, alebo nie.
A chcel by som pomôcť aj poslancovi Ficovi, pretože prijatím tohto zákona by sa podarilo vyriešiť tú záhadu, čo ten Soros na Slovensku platí, aj v súvislosti s tými protestami, a čo nie. Ak by platil tento náš návrh zákona, ktorý predkladáme opakovane, tak by sme veľmi presne vedeli, ktorá mimovládna organizácia z akých zdrojov je financovaná, podobne tak ako je to aj pri politických stranách.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

28.5.2018 10:35 - 10:35 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, zmyslom tejto právnej normy je upraviť spôsob, akým sa na Slovensku môže vykonávať politický lobing. To znamená, oddeliť tie mimovládne organizácie, ktoré vznikli za účelom združenia záujmov nejakých občanov a nejakej verejnoprávnej aktivity, napr. ochrany prírody, a istým spôsobom vyselektovať tie mimovládne organizácie, ktoré vznikli za účelom ovplyvňovania právneho rámca, v ktorom Slovenská republika funguje. To znamená, ktoré lobujú za presadzovanie a zmeny niektorých právnych noriem. Bližšie tento návrh odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 22.5.2018 11:16 - 11:16 hod.

Milan Krajniak
Pán predseda, chcel by som len dať do záznamu, že hlasovacie zariadenie ma pri hlasovaní o skrátení volebného obdobia označilo, akože som nehlasoval. Hlasoval som za, za skrátenie volebného obdobia. Ďakujem za opravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 16.5.2018 11:07 - 11:07 hod.

Milan Krajniak
Chcel by som len pripomenúť členom výboru pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že o dvanástej budeme mať zasadnutie krátke, máme iba jeden bod, vo výbore pre obranu a bezpečnosť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 9.5.2018 13:05 - 13:06 hod.

Milan Krajniak
 

Vystúpenie v rozprave 26.3.2018 20:41 - 20:48 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis

162.
Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené dámy a páni, vážený pán predseda vlády, chcem teraz hovoriť o tej časti programového vyhlásenia, ktorá sa týka rezortu vnútra. Bolo povedané množstvo slov o tom, ako treba meniť legislatívu v tomto rezorte, aby sa polícia odpolitizovala a aby sa tými legislatívnymi zmenami zlepšila situácia.
Chcem vám dať jednu otázku. Čo si myslíte, koľko policajných funkcionárov dnes podľa súčasne platnej legislatívy môže odvolať minister vnútra? Skúste si tipnúť. Reálne. Dvoch: policajného prezidenta a šéfa inšpekcie.
Teraz si predstavte, že sa hovorí ďalej, že teda minister vnútra by nemal mať pod kontrolou inšpekciu, že by sme mali ísť na ten český model, ktorý ja považujem za úplne zlý. Ale k tomu sa vyjadrím, keď tá legislatíva príde.
To znamená, že policajný prezident je ten človek, ktorého môže reálne minister vnútra odvolať. Akýkoľvek minister vnútra.
A teraz, čo si myslíte, koľko policajných funkcionárov môže odvolať ten policajný prezident? Lebo tu máme krajských riaditeľov Policajného zboru, Národnú jednotku finančnej polície, Národnú protidrogovú jednotku, Národnú protiteroristickú jednotku, Národnú protizločineckú jednotku, dúfam, že som vymenoval všetky. Čo si myslíte, koľko môže vymenovať, á, odvolať policajný prezident? Ani jedného. Takú máme dnes legislatívu.
My nemáme spolitizovanú políciu dnes, my máme zabetónovanú políciu. Predstavte si najlepšieho ministra vnútra, akého by ste si vedeli predstaviť vo svojich predstavách, kto by mal tú funkciu zastávať, a vybral by najlepšieho policajného prezidenta, akého by vedel. Ten človek by reálne nemohol robiť nič.
A my chceme podľa programového vyhlásenia vlády, máme pocit, že minister vnútra príliš môže zasahovať do polície, a preto chceme meniť legislatívu v tom zmysle, aby do tej polície mohol zasahovať ešte menej.
Prepáčte mi za výraz, ja už som to tu povedal, a nemyslím to nejako osobne, minister vnútra je dnes v našom politickom systéme politický kripel. Aj keby to bol najlepší minister vnútra, akého vieme nájsť. Tá legislatíva sa zmenila najzásadnejšie od 1. 1. 2016, len aby ste vedeli, nebolo to vždy tak.
A preto by som chcel vyzvať strany koalície k veľkej rozvahe v tom, že či teda máme pocit, že minister vnútra, v tomto prípade pán Drucker, má príliš veľké kompetencie, ako môže zasahovať do Policajného zboru, či má naozaj príliš veľké kompetencie.
Lebo ak chceme priať ministrovi vnútra Druckerovi, že sa bude snažiť tú situáciu nejakým spôsobom vylepšiť, tak aspoň nejakú kompetenciu by na to mal mať.
A teraz si predstavte, že tí funkcionári sú tam zákonne zabetónovaní a jediné, čo môže dnes minister vnútra robiť, je, ak má svoju inšpekciu, môže poslať kontrolu niekam. Zistiť aspoň, či si tí funkcionári robia svoju prácu tak, ako majú. A túto inšpekciu podľa programového vyhlásenia vlády chceme ministrovi vnútra odňať. No, poviem vám, nechcel by som byť takým ministrom vnútra, ktorý má už dnes jednu ruku priviazanú za chrbtom, a my mu ideme priviazať druhú ruku. Nech by to bol hocikto, nech by to bol hocikto.
Samozrejme, debatujme o tom. A ja som za to, aby policajní funkcionári museli prejsť nejakým hearingom, aby sme vedeli, kto to je. Aby sme vedeli, či sú to ľudia, ktorí majú nejakú skúsenosť, nejaký životopis, či vedia obhájiť svoje koncepcie, či vôbec vedia napísať, ako si predstavujú to svoje pôsobenie.
Ale nie je dnes hlavným problémom podľa môjho názoru Policajného zboru a ministerstva vnútra prepolitizovanosť, ale ak by sme to takto mali povedať, preoligarchizovanosť. A najjednoduchšie, ako by sme mohli, ak máme pocit, že polícia nefunguje dobre a policajní funkcionári nefungujú dobre, tak najhoršie, čo by sme mohli urobiť proti tomu, aby sa stav zlepšil, by bolo odňať ministrovi vnútra ďalšie kompetencie, aby už vôbec nemohol konať, a to hovorím napriek tomu, že dnes ním je minister Drucker. Nemali by sme sa opájať tým, že prepíšeme nejaký zákon a ono všetko bude v poriadku.
V skutočnosti personálna politika najmä v bezpečnostných zboroch je vždy o ľuďoch. Ak minister vnútra Drucker nájde dobrých policajných funkcionárov, polícia bude dobre fungovať. Ale najskôr musí mať možnosť nejakých dobrých policajných funkcionárov vôbec nájsť, lebo dnes, a tú zodpovednosť z neho nikto neodníme, sa môže slobodne rozhodnúť, či odvolá policajného prezidenta a vymenuje niekoho iného, alebo odvolá šéfa inšpekcie a vymenuje niekoho iného. To je reálne všetko, o čom môže rozhodnúť. Ale aj ten najlepší Corrado Cattani, keby prišiel dnes ako prezident Policajného zboru, tak reálne zákonne bude musieť hľadať právne kľučky a bude mu to trvať týždne, mesiace, možno až roky, kým vôbec bude vedieť v Policajnom zbore urobiť nejaké zmeny.
Chcem vás poprosiť, aby ste o tom rozmýšľali, keďže je to súčasťou programového vyhlásenia vlády, aby sme sa nepustili cestou, ktorá spôsobí ešte horší stav, ktorý je dnes v Česku, kde majú permanentné vojny policajtov, pretože vlastne nikto nemôže ani rozsúdiť, kto z tých policajtov má pravdu, pretože sú tam zabetónovaní.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.3.2018 19:51 - 19:53 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Pán poslanec Poliačik, pán poslanec Marosz, o mne je známe, že som veriaci človek, kresťan - katolík, dokonca mám aj prezývku takú, „Posledný križiak“ a ja verím tomu, že našu civilizáciu z toho spoločenského, kultúrneho a politického hľadiska vybudovali polepšení hriešnici. Väčšinou našu civilizáciu, tie najlepšie veci, ktoré boli v našej civilizácii za 2000 rokov vybudované, väčšinou neurobili ľudia, ktorí boli svätí od narodenia. Práve naopak, väčšina svätcov sa musela polepšiť.
Ja sa považujem za hriešnika, ktorý odkedy si to uvedomil, sa snaží polepšiť a viem, že sa mi to nedarí. Ale súčasťou mojej viery a predstavy o tom, ako má fungovať naša spoločnosť, je to, že každý z nás v ktoromkoľvek momente má slobodu urobiť niečo dobré. Má slobodu sa rozhodnúť, čo urobí zajtra, čo urobí pozajtra.
A toto ja chcem v ľuďoch podnecovať, pretože aby som vám úprimne povedal, mňa nebaví vŕtať sa v politike ako v bahne špiny, ja viem, že je toho súčasťou alebo že tá politika to v sebe má, ale predsa len si myslím, že takou ambíciou každého z nás by malo byť, a aspoň ja tú ambíciu mám, aby keď odtiaľto odídem, a to je jedno, či o rok, o dva, o štyri, o koľkokoľvek, tak za mnou zostane aspoň jedna dobrá vec, ktorú som urobil. A na to potrebujem spoluprácu. Aj spoluprácu s vami, pán Marosz, pán Poliačik, aj spoluprácu s vládnymi poslancami, aj spoluprácu s vládou na nejakých konkrétnych dobrých veciach. Na to apelujem a to vždy budem robiť, aj keď je to možno naivné, ale ja tomu verím, že takto sa to robiť má. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.3.2018 19:32 - 19:43 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy a páni, vážený pán predseda vlády, najskôr dve poznámky k priebehu tejto schôdze.
Čo sa týka programového vyhlásenia vlády, neprikladáme jeho formálnemu textu až príliš veľký dôraz? Ak by programové vyhlásenie vlády obsahovalo iba jednu vetu: "Zabezpečíme ľuďom dobrý život, zastavíme kradnutie a podvádzanie a obnovíme spravodlivosť“, ak by obsahovalo iba túto jednu vetu a vláda by to dodržala, ja by som im zatlieskal a myslím si, že by zatlieskali aj ľudia. A opačne, ak by bolo programové vyhlásenie vlády napísané na Nobelovu cenu za ekonómiu a medicínu, ale vláda by ho nedodržala, aký by to malo zmysel?
Druhá poznámka. Tá je k tomu, či sa naozaj nič nezmenilo. Áno, chceli sme oveľa väčšie personálne zmeny. Ale naozaj sa nič nezmenilo? Myslím si, že je tu medzi nami jeden poslanec, jeden náš poslanecký kolega, ktorý by o tom vedel rozprávať. Pán poslanec Fico. Stále je predsedom silnej parlamentnej strany, ale jeho ústavná moc sa zo dňa na deň zmenšila na minimum. Áno, ešte stále môže pána predsedu vlády Pellegriniho poprosiť, aby zvolal zasadnutie vlády. Ešte stále ho môže poprosiť, aby odvolal niektorého ministra. Ešte stále ho môže poprosiť, aby zadal nejakú úlohu šéfovi Slovenskej informačnej služby. Ale je tu jeden veľký rozdiel. Ešte včera mal poslanec Fico moc a dnes má veľký vplyv. Lenže medzi vplyvom a mocou je veľký rozdiel, kto si toto neuvedomuje, tak nerozumie politike.
Peter Pellegrini sa stal šiestym premiérom v histórii samostatnej Slovenskej republiky po roku 1993. V našej histórii sa za 25 rokov striedali premiéri silní, ktorí dokázali svoj mandát získať opakovane, a premiéri prechodní. Vladimír Mečiar, Mikuláš Dzurinda a Robert Fico boli premiéri silní, získali mandát opakovane. Jozef Moravčík a Iveta Radičová vládli iba prechodne alebo dočasne. Akým premiérom bude Peter Pellegrini? Silným alebo prechodným? To ešte nevieme. Ale oveľa dôležitejšia je otázka, bude dobrým premiérom, bude zlým premiérom, bude zbytočným premiérom? Viacerí hovoria, že od neho nemôžme nič dobré očakávať. Ale ja chcem od Petra Pellegriniho očakávať niečo dobré. Poviem vám tri dôvody prečo.
1. Ja verím tomu, že každý človek má v sebe horšie aj lepšie stránky. Ja svoju úlohu ako človeka chápem v tom, aby som hľadal v iných ľuďoch tie lepšie stránky, a pokiaľ je to možné, pomohol im ich prejaviť. Aj Petrovi Pellegrinimu.
2. Chcem očakávať od Petra Pellegriniho niečo dobré nie kvôli sebe alebo nie kvôli opozícii alebo koalícii, veď ak by som chcel postupovať čisto politicky, tak by sme mohli postupovať čím horšie, tým lepšie, nech sa vláda zhovadí a potom sa veci zmenia. Ale nebudem to robiť, ani my to nebudeme robiť ako hnutie SME RODINA, pretože ľudia žijú dnes, dnes sú veci, ktoré sa dajú meniť. A ak ich Peter Pellegrini môže meniť k lepšiemu, mali by sme ho k tomu vyzývať a apelovať na to, aby to robil. Lebo on je dnes ten, ktorý to môže urobiť, ak bude chcieť.
3. Viacerí hovoria, však Pellegrini už bol ministrom, bol dokonca predsedom parlamentu, ak by chcel, už by sa prejavil. Ja chcem upozorniť, že to je pravda, ale faktom je, že sme tu mali už jedného ministra aj predsedu parlamentu, ktorý sa nakoniec zapísal do dejín ako pozitívna postava, konkrétne Michal Kováč. Bol ministrom, bol predsedom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia, nikto od neho nič neočakával, napriek tomu jeho úloha v dejinách je pozitívna.
Dámy a páni, sú ľudia, ktorých vrcholným výkonom je nejakú funkciu zastávať. Nesnažia sa v nej nič zmeniť, proste sú radi, že ju zastávajú, dostávajú pozvánky na recepcie, dostávajú pozvánky na športové podujatia a to je tak všetko, čím ich táto funkcia napĺňa. Sú ľudia, ktorí sa vo funkcii zopsujú. Inými slovami, to je výraz slovenského politika Gustáva Husáka, inými slovami prejavia sa u nich nie tie ľudské, ale skôr tie animálne, zvieracie, horšie vlastnosti. Ale sú ľudia, ktorí do funkcie vyrastú. A v tomto zmysle napriek všetkému je príbeh Petra Pellegriniho stále otvoreným príbehom. Človek sa môže vo funkcii prejaviť ako malá osobnosť, ako veľká osobnosť alebo ako zbytočná osobnosť.
Čo znamená byť veľkým v tomto zmysle? Podľa mňa to najlepšie vyjadril bývalý francúzsky prezident de Gaulle, ktorý povedal: „Byť veľkým znamená viesť veľký spor.“ Preto sa pýtam pána predsedu vlády Pellegriniho, či je pripravený viesť veľký spor, aby mohol urobiť niečo dobré. Vôbec tu nejde o to, aby pán predseda vlády Pellegrini viedol spor s niekým. Ide o to, či má v sebe odvahu viesť spor o niečo, o niečo, čo môže posunúť túto krajinu dopredu, čo môže pomôcť ľuďom. O niečo, čo ľuďom zlepší život a čo im vráti hrdosť na náš vlastný štát.
Pán predseda vlády Pellegrini, ja mám výhrady voči vašej doterajšej práci aj vážne výhrady, čo sa týka čerpania eurofondov, informatizácie spoločnosti, digitalizácie verejnej správy, ale nemám informáciu, žeby ste vy osobne niečo ukradli alebo žeby ste vedome zneužili moc na to, aby ste ľuďom robili zle – a toto je veľmi dôležitá hranica v politike. To je pre mňa tá hranica, za ktorú politik nesmie ísť, a predseda vlády Peter Pellegrini zatiaľ túto hranicu neprekročil.
Moja rada je, strážte si to, pán predseda vlády, zdržanlivosť k zneužitiu moci a neprekročenie tejto hranice vám dá jednu vec, za ktorú by niektorí bývalí premiéri dali asi veľa, a to je politická sloboda a pokojný spánok. Lebo tak ako ste do úradu prišli, tak z neho raz budete aj odchádzať, a keď vyjdete von, prial by som vám, aby ste našli na ulici ľudí, ktorí vás zastavia a povedia vám, ďakujeme, pán premiér, že ste nám v tomto a v tomto pomohli. To by bolo niečo, čím by sa dôveryhodnosť našich ľudí k politike posilnila.
Každý politik skôr alebo neskôr získa svoje indiánske meno, prezývku, niečo, s čím sa spája. Odchádzajúci premiér bude asi spojený, či sa mu to páči, alebo nie, alebo nazývaný ako „Ten, ktorý odchádzal s úškrnom“. Pán premiér Pellegrini zatiaľ svoje politické, indiánske meno nemá a prajem mu, aby dokázal rozhodnúť o svojom politickom mene tak, aby bol zapísaný v našich dejinách s niečím, čo pomohlo ľuďom. Záleží to na jeho odvahe, či bude ochotný viesť veľký spor, lebo ak chce posunúť túto krajinu smerom k väčšej spravodlivosti, spoločenskej, justičnej aj sociálnej, tak bude musieť viesť veľký spor. Taký je stav našej krajiny.
Dámy a páni, teraz chcem povedať niečo, čo nie je pre mňa ani výhodné a ani asi marketingovo správne, ale ak chceme obnoviť dôveru ľudí v Slovenskú republiku, v tento štát, potom potrebujeme dať ľuďom pocit, že bez ohľadu na to, či v danej situácii zvolili opozičného alebo koaličného politika, opozičnú alebo koaličnú politickú stranu, ich zástupcovia v parlamente dokážu pre nich presadiť dobré veci. A to sa dá urobiť iba spoluprácou na dobrých veciach.
Prvý krok v tomto vždy musí dať vláda, opozícia nemôže dať ten prvý krok, vždy to musí urobiť vláda. Dôvera sa obnovuje tým, keď ľudia uvidia, že naša práca – jedno, či sme opoziční, alebo koaliční poslanci, členovia vlády – má pre ľudí zmysel. Vtedy sa obnoví dôvera v systém, pretože ľudia si povedia, malo zmysel, že som volil Poliačika, lebo presadil zákon na ochranu zvierat, nie, myslím to v dobrom. Tak si povedia, okej, malo to zmysel. Malo zmysel, že som volil Vaľovú, lebo presadila to a to sociálne opatrenie. Tým sa získava dôvera v štát, že ľudia budú vidieť, že tí poslanci, to je jedno, za ktorú stranu sú, niečo v tom parlamente naozaj aj presadia.
A ja chcem obnoviť dôveru ľudí v tento štát, pretože ja verím, že Slovensko ako samostatný suverénny štát, Slovenská republika má svoj zmysel. Verím v štátnu ideu tejto republiky, ktorú najlepšie sformuloval ešte dávno arcibiskup Vasiľ, ktorú vnímam takto. Držať sa našej civilizačnej identity, vychovávať a vzdelávať náš národ a zabezpečiť nám takú samostatnosť, aby sme boli vzorom aj pre iné národy.
Preto vám, pán predseda vlády Pellegrini, za seba hovorím, ak budete robiť zlé veci, budeme vás tvrdo kritizovať, ale ak budete robiť dobré veci, podporíme vás, lebo tu nie sme nato, aby sme vyhrávali alebo prehrávali medzi sebou, aby sme sa okiadzali, nadávali si a dívali sa, že kto to akože vyhrá, my sme tu nato, aby sme pomohli ľuďom, aby sme budovali štát. Aspoň ja takto vnímam politiku a v takúto politiku ja osobne verím.
Skryt prepis