Dobrý deň prajem. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister financií, vážení štyria vládni poslanci, vážené dámy a páni z opozície. Prekvapilo ma, pán kolega Heger, že ste povedali, že nebudete tento rozpočet veľmi kritizovať, lebo veď pán minister sa snaží. Ja si myslím, že z pohľadu ľudí nie je podstatné, či sa pán minister snaží, ale aký výsledok nám prináša. A ja musím povedať, že tento štátny rozpočet na rok 2018 je z nášho pohľadu a z pohľadu ľudí, ktorých sa snažíme zastupovať, antisociálny. Je to katastrofa. Tento rozpočet pomáha bohatým ľuďom, pomáha bohatým firmám, a nielenže nepomáha normálnym ľuďom, ale chce od nich žmýkať ešte viac a viac peňazí.
Ja neviem, mne sa rozum zastával, keď som tu počul hovoriť niektorých ľudí, že, že žijeme v ekonomicky dobrých časoch. Tak potom ma, musím povedať, kolegovia a kolegyne, že neviem, kde žijete, ak máte pocit, že na Slovensku žijeme v dobrých ekonomických časoch. Je to len veľká marketingová sociálna lož, to, čo sa snaží rozprávať, ako tu žijeme v ekonomicky dobrých časoch. Áno, je tu pár jednotlivcov v tomto štáte, možno niekoľko tisíc ľudí, ktorí žijú v ekonomicky veľmi dobrých časoch. Ale povedzme si, pán minister, ja poviem ešte oveľa ostrejšie a kritickejšie veci, takže nemusíte reagovať hneď, kľudne, budete mať dosť príležitostí.
A budem hovoriť fakty. Deväťstošesťdesiatosem tisíc ľudí na Slovensku má exekúcie, z toho viac ako pol milióna ľudí má viac ako jednu exekúciu a 107-tisíc ľudí má viac ako sedem exekúcií. Dámy a páni, 20 % ľudí na Slovensku v dospelom veku teda rozhodne nežije ekonomicky dobré časy.
Po druhé, 40 % slovenských domácností je predlžených, časť týchto domácností ešte nie je exekvovaná, ale veľmi blízko a rýchlo sa k tomu blížia. Aj títo ľudia žijú ekonomické dobré časy?
Po tretie, 50 % spotreby slovenských domácností je dnes, dámy a páni, financovaných z úverov a pôžičiek. Polovica výdavkov slovenských domácností je financovaných z pôžičiek. A my sa tu tvárime, že žijeme ekonomicky dobré časy? Nemalo by to byť snáď tak, že ak žijeme ekonomicky dobré časy, že aspoň 90 % ľudí sa má dariť čoraz lepšie a lepšie? Ale veľkej väčšine ľudí na Slovensku sa darí čoraz horšie a horšie, pretože sa musia stále a stále viac a viac zadlžovať.
Ako to rieši vláda? Čo si o tomto prečítame v štátnom rozpočte? Prečítame si to, že vláda chce od ľudí vyžmýkať ešte viac peňazí na dani z príjmov fyzických osôb. V roku 2015 výber dane 2,16 mld., v roku 2016 2,38 mld., v 2017 chce vláda vybrať 2,56 mld. a v roku 2018, o tom dnes rokujeme, chce vybrať 2,75 mld. eur na dani z príjmu fyzických osôb, čiže od ľudí.
Ako sú na tom firmy, keď žijeme v tom ekonomickom zázraku? Tak snáď aj firmám sa darí. Ale nie, v 2016 – 3,19 mld., v 2017 – 2,61 mld. a v 2018 už chce vláda od firiem iba 2,47 miliardy. Takže aby som to zhrnul, v porovnaní budúceho roka, o ktorom rokujeme, a minulého roka, kde už máme presné čísla, chce vláda od firiem vybrať o 23 % menej peňazí, čiže o 700 mil. eur.
A čo ľudia, ktorým by sme mali pomáhať? Od nich chce vláda vybrať o 16 % viac, čiže o 370 mil. eur viac peňazí.
Jaké dobré časy tu žijeme? Pre niektoré firmy, najmä tie bohaté, určite fantastické časy. Ale pre normálnych ľudí, ktorí sa živia buď drobným podnikaním, alebo tým, že pracujú za mzdu? To teda nie sú dobré časy. Mimochodom, prvýkrát po niekoľkých rokoch ma vláda rozpočet naplánovaný tak, že chce od ľudí na dani z príjmu vybrať viacej peňazí ako na dani z príjmu z firiem. Aj v budúcom roku, teda myslím v tom 2019., to má naplánované takto.
Pán poslanec Baláž z vládnej koalície mi dnes povedal v debate v Slovenskom rozhlase, že čo to kritizujem, veď to je predsa logické, keď je čím ďalej tým viac ľudí zamestnaných, tak je logické, že od nich vyberie vláda viacej peňazí ako od firiem. Ja sa pýtam, kde je v tom logika? Tí ľudia, ktorých je zamestnaných, chvalabohu, čoraz viac a viac, oni sú zamestnaní vo vzduchoprázdne? Veď tých snáď zamestnávajú tie firmy slovenské, od ktorých chce vláda vybrať čoraz menej a menej peňazí. Toto je sociálna politika? Takto chceme pomáhať ľuďom na Slovensku?
Vážení občania, ja by som to zhrnul, táto antisociálna vláda to má naplánované takto na budúci rok: Od ľudí vyžmýkame o 370 mil. eur viac, od firiem o 700 mil. menej. Ja som za to, aby sme pomohli aj firmám, domácim malým a stredným podnikateľom. Pomôžme im, znížme im dane a odvody! Ale prečo kašleme na ľudí? Oni si nezaslúžia znížiť dane a odvody? Prečo od nich chceme vyžmýkavať čoraz viac a viac? Práve teraz, keď aj oni si majú právo užiť aspoň trochu, malé percento z toho ekonomického rastu?
Dámy a páni, trochu ma mrzí, že vy sa tu bavíte medzi sebou o tom, že či deficit má byť 0,88 % alebo 0,74 alebo 0,686 percenta. To sú nepodstatné veci. Z pohľadu ľudí sú to absolútne nepodstatné veci. My sa tu bavíme, že či na vedu a výskum má ísť 1,2 % HDP alebo 1,23 % HDP. Medzi nami, nie je to jedno? Však aj tak sa tie peniaze, ktoré idú na vedu a výskum, rozkradnú rovnako, ako sme to v lete videli v známej eurofondovej výzve na ministerstve školstva. Bavme sa o podstatných veciach, o takých, ktoré v súvislosti s rozpočtom zaujímajú ľudí, o tom, čo im môže pomôcť.
Podľa mňa by sme mali pomáhať ľuďom tak, aby to pocítili oni na svojom každom mesačnom rozpočte, že sa majú lepšie. A viete, čo je pre tých ľudí podstatné? Koľko im chce vláda vziať na daniach a koľko im chce dať, čo za to dostanú.
Ten štátny rozpočet na rok 2018 a ten prístup vlády mi pripomína asi toto, že vláda na daniach v noci vykradne ľuďom pivnicu a potom ráno pán premiér zazvoní a vráti ľuďom ukradnuté zemiaky. Ale ten bicykel si nechá. A za to mu majú ľudia poďakovať, že máme tak fantasticky sociálneho premiéra?
To sú tie sociálne balíčky, dámy a páni. Najskôr z ľudí vyrobia sociálne prípady a potom im hodia nejaké omrvinky naspäť.
Chcel by som ľuďom povedať, že konečne po rokoch je tu v parlamente nejaká politická strana, ktorá sa na to bude pozerať z pohľadu ľudí a nie z pohľadu nejakých štátnych inštitúcií, či majú taký alebo onaký rozpočet, alebo z pohľadu toho, či sa tu darí nejakým energetickým monopolom alebo veľkým firmám. Z pohľadu normálnych domácich ľudí, ktorí sú buď zamestnaní, alebo sú malí alebo strední podnikatelia. Lebo na tých nám záleží.
Viete, ako by sme vypracovávali rozpočet na budúci rok my? Pozerali by sme sa na to normálnym zdravým sedliackym rozumom. Kde môžeme zobrať viac ľudí, aby sme, kde môžeme zobrať viac peňazí, aby sme úplne normálnym ľuďom mohli pomôcť? Takto sme sa pozreli aj na tento štátny rozpočet a zistili sme také zaujímavé miesto, kde sa peniaze akosi strácajú. Ale kde by tie peniaze mali byť v čase ekonomického zázraku? A viete kde sa strácajú tie peniaze? V štátnych podnikoch, ktoré na 100 % spravuje táto vláda.
Pozrime si SPP. Plánovaný hospodársky výsledok a dosiahnutý v roku 2015 bol 463 mil. eur. Ale odvtedy neviem o tom, že by sa prehĺbila kríza, práve naopak, hovoríme o tom, že rastieme. Ale na rok 2018 máme naplánované už iba 300 miliónov. Ja sa pýtam, čo to je, pokles zisku o tretinu? Ako tá vláda hospodári v štátnom podniku? Ako je možné, že celej ekonomike sa darí, ale v SPP máme ekonomickú katastrofu?! SPP podniká v nejakom inom ekonomickom vesmíre? Slovenská energetická prenosová sústava, v roku 2015 hospodársky výsledok 73 mil., v 2016 – 57 mil., v 2017 naplánovaných 28 mil., ale v 2018. už iba 27, pokles zisku o dve tretiny. To vládou spravovaný SEPS žije v inom ekonomickom vesmíre, on žije v ekonomickej kríze a my tu žijeme v ekonomickej prosperite? Ako vláda plánuje ten štátny rozpočet? Jadrová vyraďovacia spoločnosť v porovnaní rokov 2016 a 2018, pokles zisku o tretinu. Javí sa ekonomická katastrofa, ale inak v štáte sa všetci máme fasa? Národohospodárska výstavba v porovnanie rokov 2018 a 2017, naplánovaný pokles zisku o 80 percent. Národná diaľničná spoločnosť, porovnanie rokov 2018 a 2016, pokles zisku o 80 percent. Slovenská pošta, porovnanie minulého roku a budúceho roku, naplánovaný pokles zisku o 95 percent. To je fantastické, to je fantastické hospodárenie s našimi peniazmi.
A potom tie peniaze, ktoré tu chýbajú, chceme vybrať na vyšších daniach od ľudí. Je toto normálne? V čase ekonomického rastu, keď by sme mali brať peniaze od tých firiem, ktorým sa darí, tým ich necháme, nech ich minú ale od ľudí vyžmýkame, čo sa dá, lebo oni sa nevedia brániť. Len v štyroch štátnych podnikoch SPP, SEPS, NDS a JAVIS je naplánovaný pokles zisku v budúcom roku v porovnaní s minulými rokmi 223 mil. eur. To by nemohli tí štátni manažéri pracovať lepšie a potom by sme nemuseli od ľudí vyberať o 370 mil. viac? Jaké je to hospodárenie, čo sa na tomto dá pochváliť?
Dámy a páni, v mene tých 20 % ľudí, ktorí majú exekúcie, v mene tých 40 % ľudí, ktorých domácností sú predlžené, a v mene tých rodín, ktoré musia na 50 % financovať svoju spotrebu z pôžičiek a spotrebných úverov, vás vyzývam, dajte preč ruky daňovákov od ľudí, od ľudí, malých a stredných podnikateľov! Pošlite ich do štátnych firiem, pošlite tam kontrolórov a vyberajte dane od štátnych firiem a od veľkých energetických monopolov, bánk, poisťovní, telekomunikačných operátorov! Od tých, ktorí toho zisku majú naozaj dosť. Ale ľudia majú dlhy, nie zisky.
Dámy a páni, viete, prečo je táto vláda absolútne antisociálna? Lebo šetrí presne tam, a chváli sa, že aký je ten deficit fasa, lebo vláda šetrí presne tam, kde sa nemá, šetrí na ľuďoch, šetrí na platoch zdravotných sestier, šetrí na platoch učiteľov, šetrí na platoch štátnych zamestnancov. Ale na energetických monopoloch nešetrí. Ani na štátnych firmách nešetrí. Tam máme rozvojových impulzov len tak-tak.
Poviem vám len príklad, SPP. SPP mal hospodársky výsledok, maržu, ekonomickú maržu za rok 2015 26 %, za rok 2016 37 %, monopol, 37-percentný zisk. V západnej Európe, priemer 5 %, celosvetovo vrátane Burkine Faso 9 percent. Na koho táto vláda myslí? Kto tu má ten ekonomický zázrak? Ekonomické monopoly určite áno. Ale ľudia, kto pomôže tým ľuďom? Na štátnych podnikoch takisto vláda nešetrí, tam je štedrá ako Mikuláš. Pokles zisku o 223 mil. eur, žiadny problém, veď to ľudia vykryjú, veď sa ľudia vyzbierajú. Toto je štátny rozpočet na budúci rok.
Viete, v tom je medzi nami absolútne zásadný rozdiel. Nás, nás vôbec nezaujíma, akú majú životnú úroveň energetické monopoly, nás vôbec nezaujíma, akú majú životnú úroveň banky, poisťovne, telekomunikační operátori, ani nás nezaujíma, akú majú životnú úroveň štátni manažéri. Nás zaujíma, kedy konečne z toho tzv. ekonomického zázraku budú mať konečne aj niečo ľudia.
Ukončím to tým, že zopakujem už asi päťdesiatykrát v tomto parlamente, na Slovensku z každoročne vyprodukovaného HDP ide na platy ľudí iba približne 39 % tohto HDP. Darmo sa ekonomike darí, darmo sa bude rozvíjať akokoľvek, väčšinu z toho zisku berú firmy. Päťdesiatjeden percent u nás. Ako je to v Nemecku? V Nemecku je to presne naopak, 51 % ide na platy zamestnancov, 37 % ide na zisk firiem. Kedy to konečne otočíme? Kedy konečne sa začneme pozerať na tie verejné financie z pohľadu ľudí, nie z pohľadu nejakých deficitov, odchýlok, prognóz, štatistických ukazovateľov hovoriacich o nejakých ekonomických číslach, ktoré tých ľudí vôbec nezaujímajú. Ľudí zaujíma, aby mali dobré platy, a k tomu by sme im mali pomôcť. Za nás aspoň hovorím, že my sa vždy budeme pozerať na štátny rozpočet takýmto spôsobom, čo z toho budú mať ľudia. A zatiaľ tu vidíme, že energetické monopoly tu majú eldorádo, ľudia majú dlhy, majú dlhy a musia sa zadlžovať čoraz viac a viac.
Na záver by som chcel povedať ešte jednu poznámku smerujúcu vo všeobecnosti k ekonomickej politike štátu. Ja si myslím, že sú tu tri prístupy, akú ekonomickú politiku štátu môžme robiť. Ten prvý prístup poznáme, to je taký mečiarovsko-ficovský, to je oligarchická ekonomika, kde tých horných desaťtisíc sa má dobre. A keď niečo zostane, odpadne od úst tých horných desaťtisíc, tak tie omrvinky sa rozhádžu ľuďom a povedia sa, že to je sociálny balíček. V skutočnosti tí ľudia na to majú nárok, mali by to dostať. A teraz sa im povie, poďakujte sa nám, dáme vám sociálny balíček. Ale nemýľme sa, kolegyne a kolegovia, nám nepomôže ak sa vrátime k nejakej dzurindovskej liberálnej politike, trh to všetko vyrieši, stačí, keď štát nebude ľuďom kafrať do života. To nám už nepomôže, svet už je ďalej. Na Slovensku sú milióny ľudí, ktorí si nevedia pomôcť sami, ktorým musí pomôcť štát. Exekučnou amnestiou, výrazným znížením daní a odvodov pre ľudí, teda zamestnancov, malých a stredných podnikateľov, domácich. A aby sme na to mali peniaze, musíme oveľa viac, radikálne viac ako dnes zdaniť tie veľké firmy, tie nadnárodné koncerny, ktoré nemôžu odísť zo Slovenska, a to sú energetické monopoly, telekomunikační operátori, banky, poisťovne, pretože tie z našich ľudí žijú. Ony nemôžu odísť a preniesť výrobu preč.
Vždy budeme pristupovať k štátnemu rozpočtu tak, aby sme pomohli ľuďom a aby ľudia cítili, že je tu aspoň elementárna daňová spravodlivosť, aby sa ľuďom uľahčilo a pomohlo. A tí, ktorí majú prebytok, aby z toho bol financovaný štát. Nie z daní jednoduchých ľudí, tak ako je to doteraz, lebo to je najjednoduchšie. Skasnúť malého drobného človeka, ktorý sa nevie brániť, to vie každý, ale skasnúť energetické monopoly, ktoré sa teda vedia brániť veľmi silne, na to asi v tomto štáte zatiaľ nie je odvaha. Ale ja verím, že ju nájdeme.
Ak si myslím v niečom, že by sa zásadne mala líšiť tá budúca vláda od tejto končiacej oligarchickej, tak by to malo byť v tom, že ten rozpočet by sme mali zostavovať vždy striktne z pohľadu ľudí. Najskôr si spočítať, ako sa bude vyvíjať rodinný rozpočet minimálne veľkej väčšiny slovenských domácností a potom rozmýšľajme nad tým, ako zdaníme a koho zdaníme, aby sme ten rodinný rozpočet každej slovenskej rodiny naplnili. Nie mikroekonomický pohľad, ale pohľad zospodu, od ľudí. Toto je tá podstata, čo musíme zmeniť, aby to konečne pocítili aj ľudia.
Ďakujem vám za pozornosť.
