Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, keďže iniciátorov tohto uznesenia pána poslanca Blanára a pána poslanca Podmanického považujem za serióznych ľudí, budem vychádzať z toho, že úmysel stojaci za týmto návrhom uznesenia je úprimný.
Moje vystúpenie bude mať tri časti. V prvej časti sa vysporiadam s otázkou, či nám chýbajú finančné zdroje v štátnom rozpočte natoľko... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec Heger a Číž, keď sa chcete baviť, opustite sálu. Ďakujem.
Krajniak, Milan, poslanec NR SR
V prvej časti sa vysporiadam s otázkou, či nám chýbajú finančné zdroje v štátnom rozpočte natoľko, že musíme kvôli nim, kvôli cestnej infraštruktúre hovoriť o dlhovej brzde. V druhej časti sa vysporiadam s tým, či vôbec existujú také strategické investície štátu, pre ktoré stojí za to hovoriť o dlhovej brzde. A v tretej časti navrhnem vlastný návrh uznesenia, ako sa s touto otázkou vysporiadať.
Celkový obsah investícií potrebných na dobudovanie cestnej infraštruktúry na Slovensku samotní predkladatelia návrhu uznesenia odhadujú na 18 mld. eur. Odkiaľ tieto zdroje získať? Prvou možnosťou sú eurofondy, ale pripusťme, že po roku 2020 žiadne nebudú. Ako teda získať tieto zdroje? Keď som sa bavil s predkladateľmi, zadefinovali, že odhad na efektívne dobudovávanie cestnej infraštruktúry, ročný odhad je 0,8 až 1,3 mld. ročne. Ale takúto sumu, vážení kolegovia z vládnej koalície, máte vo vlastných rukách. Vysvetlím prečo. Daňová medzera na DPH je dnes 30 percent. V praxi to znamená, že na podvodoch alebo z dôvodu, že nejaká firma skrachuje, je v zlej finančnej situácii, sa ročne neodvedie na DPH 2,4 mld. eur. Také bolo posledné oficiálne číslo zverejnené Finančnou správou. Ak by sme dokázali vymáhať a vyberať DPH iba priemerne ako štáty Európskej únie, tak ten priemer je 10 percent. To znamená, že by sme mohli mať každoročne 1,5 mld. eur v rozpočte viac, čo je pri výdavkoch štátneho rozpočtu, pardon, pri daňových príjmoch štátneho rozpočtu na úrovni 11 mld. 14 percent. To je strašne veľa peňazí.
Ja viem, že tu o lepšom výbere DPH každý už roky hovorí a teraz si môžete hodiť rukou, to už som počul 500-krát. No to je ten problém, že o tom 20 rokov iba hovoríme. Ale máme praktický nástroj. V Belgicku v roku 2002 zaviedli špeciálny softvér, ktorý odhaľuje takzvané daňové fraudy. Za rok odhalili 80 % podvodných vratiek DPH ešte pred ich vyplatením. Podobný softvér má aj naša Finančná správa. Za štyri roky uplynulé dokázali tieto podvody, povedal by som, znížiť alebo obmedziť iba o 25 percent. My tam máme obrovský priestor. Tých 1,5 mld. eur je reálnych, to nie sú peniaze akože vo vzduchu. My na to máme nástroje, my na to máme atómovú bombu, tak by som povedal. My nemusíme strieľať lukmi a šípmi. To je prvý bod.
Druhý bod. Teraz by som sa chcel vysporiadať s otázkou, či vôbec existujú také strategické investície štátu, ktoré stoja za to, aby sme hovorili o uvoľnení dlhovej brzdy. Moja odpoveď je jednoznačné áno. Takéto strategické investície existujú. Uvediem iba tri oblasti, v ktorých určite stojí za to hovoriť o uvoľnení dlhovej brzdy. Slovenská armáda má tri stíhačky. Keď skončí ich životnosť, piloti stratia výcvik (reakcia z pléna), ostatné sú na náhradné diely. Pozemný personál stratí výcvik, piloti stratia výcvik, odídu do súkromného sektora. Ak teraz nevyriešime, či chceme mať alebo nechceme mať letectvo, my to letectvo potrebujeme mať teraz alebo ho potom nebudeme mať. To je strategická otázka. My nemáme na výber, či to budeme riešiť o sedem rokov alebo o pätnásť. Teraz sa musíme rozhodnúť, či kvôli obranyschopnosti chceme mať vzdušné sily alebo nechceme.
Druhá otázka. Predstavme si, dúfam, že to nikdy nenastane, ale že by sme boli v nejakom ozbrojenom konflikte. Poslali by sme do boja na obranu našich národných záujmov všetkých našich 30 tankov, boli by vyradené z boja. Armáda by žiadala, že potrebuje aspoň tristo. Povedali by sme jej, že budeme vám dodávať tri tanky každý rok, každý s desiatimi nábojmi, lebo tak nás drží dlhová brzda? No, brániť sa musíme v tom momente, keď je to potrebné, lebo inak žiadnu dlhovú brzdu nebudeme potrebovať.
Tretí príklad. Má zmysel uvoľniť dlhovú brzdu na veľmi krátke obdobie, aby sme si požičali peniaze za jedno percento a tým vyplatili peniaze, ktoré máme požičané za dve percentá? Hovorím to ako príklad. Je to efektívne? Podľa mňa je to vysoko efektívne, vysoko efektívne.
Druhá alebo ďalšia, posledná strategická oblasť je energetika. Máme tu energetické monopoly, ktoré sme trestuhodne predali do súkromných rúk. Predstavme si, že by bola možnosť niektorý z týchto energetických monopolov získať do strategického vlastníctva štátu, ale na túto investíciu by nám chýbalo 0,2 % z dlhovej brzdy. Čo by sme urobili? Počkáme 20 rokov, potom znovu skúsime, či budeme mať v dlhovej brzde dosť peňazí? Podľa mňa by to bola hlúposť, pretože niektoré strategické rozhodnutia môžete urobiť iba v konkrétnom čase.
Dámy a páni, teraz prejdem k návrhu riešenia tejto otázky. V čom je problém? Problém je najmä v nedôvere. V nedôvere k tomu, že strategické investície štátu budú robené účelne a efektívne. Účelne znamená, že peniaze budú použité na to, čo sú naozaj priority, čo sú naozaj strategické priority tohto štátu. A efektívne, to ľudovo povedané znamená, že to nebude rozkradnuté. A teraz riešime otázku, ako umožniť, aby strategické investície štátu mohli pokračovať aj po skončení eurofondov, aby boli použité účelne. To znamená na to, čo je naozaj prioritou tohto štátu, a aby boli použité efektívne.
A ešte potrebujeme vyriešiť ďalšiu otázku. Potrebujeme zabrániť tomu, aby tie zdroje, ktoré sa uvoľnia zo štátneho rozpočtu tým, že umožníme disponovať časťou dlhovej brzdy, tak sa v štátnom rozpočte vytvorí priestor pre vynaloženie iných prostriedkov. Aj tie musia byť použité efektívne a s patričnou starostlivosťou na to, čo je naša priorita. Teraz existuje vôbec riešenie, ktoré by mohlo vytvoriť, nazval by som to, dôveru medzi čo najširším politickým spektrom, ktoré dokáže vyriešiť všetky tieto otázky? Podľa mňa áno. Potrebujeme namiesto jednej veci, ktorú navrhujú predkladatelia, urobiť dva v jednom. My potrebujeme naraz vyriešiť – ľudovo povedané – brzdu proti kradnutiu a vyriešiť dlhovú brzdu. Tieto dve veci potrebujeme urobiť v jednom návrhu.
Pán poslanec Bublavý, chceli ste naše podmienky, tak vám teraz za poslanecký klub SME RODINA poviem, aké sú naše podmienky. Predložím teraz návrh uznesenia Národnej rady, ale netrváme na tom, že to musí byť náš návrh uznesenia, pán kolega Blanár. Sme pripravení zakomponovať ich do vášho návrhu uznesenia alebo už právna forma, ako sa dohodneme.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov a tak ďalej.
Národná rada Slovenskej republiky
A. konštatuje, že strategické investície štátu predstavujú natoľko dôležitý záujem štátu, že by o nich mala byť široká politická zhoda, pretože ovplyvňujú dlhodobý rozvoj Slovenskej republiky. Rozhodnutia o strategických investíciách štátu by nemali byť predmetom politického boja a nemali by byť zásadne prehodnocované po každých parlamentných voľbách.
B. Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje vôľu, aby bol ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti zriadený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre strategické investície štátu, ktorý bude schvaľovať strategické investície štátu.
1. Za strategickú investíciu štátu je považovaná každá investícia nad 100 mil. eur v oblasti obrany a bezpečnosti, energetiky a infraštruktúry. Použitie finančných prostriedkov Slovenskej republiky na takéto investície vyžaduje predchádzajúci súhlas Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre strategické investície štátu.
2. Za každú strategickú investíciu štátu je považovaný aj iný strategický zámer ústredného orgánu štátnej správy, na realizáciu ktorého celkový objem vynaložených finančných prostriedkov presahuje 100 mil. eur. (Teda napríklad, aby sme si to vedeli predstaviť, aj stratégia rozvoja rómskej komunity do roku 2020, pretože objem vynaložených finančných prostriedkov na túto stratégiu vysoko presahuje tých 100 mil. eur. To znamená, je to niekoľko sto miliónov eur. Je to strategická priorita? Nie je? Asi je. Ale aj toto musí byť predmetom preskúmania výborom.)
3. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre strategické investície štátu bude mať dvanásť členov. Šiesti budú nominovaní poslaneckými klubmi vládnej koalície na princípe pomerného zastúpenia a šiesti budú nominovaní poslaneckými klubmi opozície na princípe pomerného zastúpenia. Predsedom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre strategické investície štátu bude zástupca opozície.
C. Národná rada Slovenskej republiky žiada, aby boli strategické investície štátu realizované tzv. zipsovou metódou. Jej podstata spočíva v tom, že každé uvoľnenie dlhovej brzdy o 0,1 % HDP musí byť spojené s poklesom daňovej medzery na DPH o 1 percento. Za počiatočný stav daňovej medzery na DPH sa považuje úroveň 30 percent. (V prípade, že to bude upresnené, môžme sa o tom baviť. V praxi to znamená, že ak bude chcieť vláda investovať napríklad 161 mil. eur, môže použiť 0,1 % z dlhovej brzdy, čiže približne 81 mil. eur iba vtedy, ak preukáže pokles daňovej medzery na DPH vo výške 1 percento. To je tiež približne 80 mil. eur. Keďže priemerná daňová medzera na DPH v EÚ je 10 %, v praxi to tiež znamená, že maximálne zvýšenie dlhového stropu môže predstavovať maximálne 2 % HDP. To znamená, to je ten priestor, v ktorom sa pohybujeme.)
D. Národná rada žiada ministerstvo financií, aby pre Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet pripravilo do 15. októbra 2017 všetky podklady potrebné na zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v zmysle vyššie uvedených zámerov.
E. Národná rada žiada Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, aby následne predložil do Národnej rady Slovenskej republiky novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v zmysle vyššie uvedených zámerov.
V Bratislave 21. júna 2017.
Kolega Heger ma upozornil pred chvíľou, že v najnovších číslach za rok 2016 možno vývoj daňovej medzery na DPH bude taký, že poklesne až k 25 percentám. Ja sa tomu teším. Ak je to tak, v takom prípade, keďže sa bavíme o parite, o tej zipsovej metóde, to znamená 0,1 z dlhovej brzdy a 1 % z daňovej medzery, to by znamenalo, len aby sme si to vedeli predstaviť, v prípade schválenia takéhoto návrhu, že hneď na najbližšie obdobie budúceho roka alebo ako by sme mali 400 mil. z medzery na DPH a 400 mil. z dlhovej brzdy. To znamená, hneď na prvý rok by bolo k dispozícii takýmto spôsobom 800 mil. eur. Preto považujem tento návrh za reálny, ktorý reálne rieši problém v tom, aby sa nejaké finančné prostriedky na strategické investície štátu našli.
A my si musíme uvedomiť, že v dobrých časoch musíme riešiť tie strategické investície, ktoré si v tom danom momente môžeme dovoliť. Napríklad myslím, že to tu spomenul pán kolega Baška. No áno, musíme sa teraz venovať armáde a tomu, že tá armáda zarastá trávou. Kedy inokedy sa tomu máme venovať? Ale ja nevylučujem a považujem za správny argument, že rozvoj cestnej infraštruktúry napomáha tomuto štátu strategicky, ale to si treba rozdebatovať. Teda čo je tá strategická investícia? A teraz to poviem opäť, ale aj v zlých časoch, keď prídu zlé časy, tak vtedy, myslím teraz zlé, žijeme v rizikovej dobe. Nemyslím teraz zlé časy, že sa trochu zhorší ekonomika. Tiež potrebujeme vedieť v tej krízovej situácii urobiť niečo, aby sa nám to kriticky nevypomstilo. Teraz mám na mysli napríklad nejaký ozbrojený konflikt alebo niečo také. Veľmi dúfam, že sa nás to nikdy týkať nebude.
Ďakujem za vypočutie a návrh odovzdávam pánovi navrhovateľovi aj predkladateľovi. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
