Videokanál klubu

Pán poslanec Gál, možno ste nespomenuli dostatočne jednu vec, že ten slovenský zákon o štátnom občianstve, o dvojitom občianstve bol iba reakciou na to, čo sa udialo v maďarskom parlamente v roku 2010. To znamená, ak by nebol ten zákon v maďarskom parlamente v roku 2010, nebola by ani novela zákona o štátnom občianstve v slovenskom parlamente. Čiže niekto iný zatiahol maďarskú menšinu na Slovensku do nejakej politickej hry a do politikárčenia. V tomto zmysle s vami súhlasím, že tam nešlo o národnostný problém. Išlo tam o politický problém, na ktorý, bohužiaľ, Slovenská republika podľa mňa musela reagovať.
A k vašej výhrade, že tých 70 ľudí, ktorí prišli, alebo 68, o štátne občianstvo tým, že prijali občianstvo Maďarskej republiky, že to je dôkaz toho, že ten zákon nezafungoval. Ja si práve myslím, že to je dôkaz toho, že ten zákon zafungoval a že splnil svoju funkciu. A som rád, že je možné udeliť výnimku, to znamená, v odôvodnených prípadoch je možné zmierniť, povedal by som, tvrdosť tohto zákona. Ale, mimochodom, pri udeľovaní občianstiev túto výnimku minister vnútra má aj v iných prípadoch, to znamená, napríklad v prípadoch aj spomínanej štátnej reprezentácie Slovenskej republiky v prípade, že ide o nejakých významných predstaviteľov iných štátov, ktorí chcú reprezentovať Slovenskú republiku.
Čiže, bohužiaľ, ten zákon nie je geniálny, ale bola to iba reakcia na krok susedného štátu, na ktorý Slovenská republika podľa mňa musela zareagovať.

Teraz asi veľmi liberálov nepoteším, ale z vlastnej skúsenosti viem, že sa nedá byť trošku tehotný. To znamená, že buď som Slovák, alebo som Američan, alebo som Nemec, a motať sa, viacej tých občianstiev, ja si myslím, že je nezdravé. Človek by mal ostať tam, kde sa narodil, kde je jeho srdce a mal by mať jedno občianstvo. Pokiaľ chce získať ďalšie, tak je pre nás prirodzené, že môže stratiť to pôvodné, a je to jeho rozhodnutie, tak isto ako povedal pán Kresák. Nikto mu ho neodníma, môže ho stratiť týmto spôsobom.
Takže určite z nášho pohľadu je, sa stotožňujem tuná s pánom kolegom Uhríkom.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Osuský, hlboko s vami nesúhlasím, preto budem hlasovať proti. Myslím si, že je otázkou jednak národnej hrdosti, či som Slovák alebo som občan iného štátu. Ja si neviem predstaviť, aby som bol polomuž, položena alebo ja neviem čo ešte. Tak buď patrím tam, alebo tam. Čiže aj preto budem odporúčať svojim kolegom a apelujem aj na ďalších poslancov, ktorí ešte majú nejaké to národné cítenie a národnú hrdosť, aby hlasovali proti. Som za zachovanie súčasného stavu.
Ďakujem.

Pán poslanec Burian, to moje vystúpenie, to nebola len kritika, to bola aj sebakritika. To znamená, v tomto zmysle s vami súhlasím, áno, proste urobili sme v minulosti v tomto chybu. Teraz myslím ako štát bez ohľadu na garnitúry.
Po druhé, Slovenská republika podľa mojich informácií ako jediná krajina Európskej únie nemá prijatý špeciálny zákon, ktorý by v rámci európskej legislatívy umožňoval nejakým spôsobom regulovať príliv a odliv kapitálu v rámci európskej legislatívy. A myslím si, že existuje aj mnoho nástrojov ďalších, napríklad daňových, alebo prísnejší postih, povedal by som, distribuovania know-how od zahraničných investorov, ktorí na Slovensku sú smerom k svojim materským firmám, kde finančná správa v prípade, že by konala dôsledne, napríklad v prípade Volkswagen a ďalších krajín, tak by sme mohli získať stámilióny euro navyše, ktoré by boli použiteľné pre čokoľvek, na čom sa dohodneme, že sú na Slovensku potrebné.
A čo sa týka pána poslanca Poliačika a Dostála, ja verím v slobodné trhové hospodárstvo. Akurát, že tento kapitalizmus už dávno nie je slobodným trhovým hospodárstvom. Pretože trhové hospodárstvo má fungovať a slobodné tak, ako funguje, keď si predstavíte bežná tržnica, trhovisko, kde ľudia predávajú ovocie a zeleninu. Po prvé, každý na ňu musí mať prístup za rovnakých podmienok; po druhé, nesmú byť pančované váhy, niekto musí strážiť, aby tam niekto nepodvádzal; a po tretie, nemôže tam byť jeden veľký, ktorý v prípade, že sa mu tí malí nepáčia, tak ich vyštve a vyhodí von. Povedzte mi, prosím vás pekne, ako dnes môže nejaký bežný pekár, ktorý pečie veľmi dobrý chlieb, začať dovážať chlieb do Tesca? Viete, ako Tesco napríklad vyberá, čo ja viem, mäsové výrobky? To neni tak, že si vyberie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ja som rád za tento príhovor, pretože je, myslím, že potrebné pomenovať veci pravým menom. A povedzme si, povedzme si otvorene, Slovensko je rozpredaná krajina. Rozpredali sme všetko, čo sa rozpredať dalo, a stále sa v tom pokračuje. Ja netvrdím, že štát má spravovať, že štát má mať všetko pod kontrolou, to ja netvrdím. Ale tak ako Milan Krajniak vo svojom príhovore povedal, tuná túto krajinu ovládajú finančné skupiny, niekoľko, môžme ich menovať a na dvoch rukách vymenovať a spočítať oligarchov. No a, samozrejme, tak ako Milan povedal, Slovensko je v dnešnej dobe doslova kolóniou zahraničných firiem. Občan Slovenskej republiky nie je nič iné len finančný otrok, finančný otrok bánk, finančný otrok lízingoviek, zahraničných firiem, zahraničných reťazcov.
Som rád tiež, že spomenul vo svojom príhovore aj to poľnohospodárstvo, pretože pozrime sa na realitu, čo dnes máme v obchodoch, koľko, resp. aký je podiel domácej produkcie v našich obchodoch. No veľmi malý. Zo Slovenska, ktoré bolo kedysi potravinovo sebestačnou krajinou, dnes dovážame potraviny ročne zhruba za 1 mld. euro. Prosím vás, máme tu iné geografické podmienky ako Poľsko, Maďarsko, Česko alebo okolité krajiny? Stále je to ten istý geografický región. Dokážeme vypestovať nielen potraviny, dokážeme produkovať tak, aby sme boli sebestační.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne a páni poslanci, ja rešpektujem fakt, že každá vláda sa snaží upraviť si kompetencie takým spôsobom, aby bola čo najlepšie spôsobilá vykonávať správu štátu. Preto ma zaujalo, že v tomto návrhu kompetenčného zákona vláda navrhla zmeniť § 24 ods. 3 takto: "Úrad vlády Slovenskej republiky koordinuje prípravu zásadných opatrení na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenska." Pýtam sa, pán podpredseda vlády Pellegrini, je to bod č. 7, myslím, ako si predstavujete koordináciu týchto zásadných opatrení na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenska? Aké zásadné zmeny chcete navrhnúť, keď už budete mať na Úrade vlády túto vec v kompetencii?
Pýtam sa na to preto, pretože náš ekonomický systém, nazvime ho kapitalizmus, sa nachádza v stave permanentnej krízy, od roku 2008 sa nachádzame v stave permanentnej ekonomickej krízy.
Tento systém sme u nás zaviedli po roku 1989. Naším cieľom bolo najskôr dobehnúť vyspelé západné krajiny, potom tie najvyspelejšie krajiny. Portugalcov a Grékov sme už dobehli, Talianov ekonomicky dobehneme o 15 rokov. V roku 1990 sme boli na úrovni 50 % výkonnosti nemeckej alebo rakúskej ekonomiky, dneska sme na úrovni 70 % výkonnosti rakúskej alebo nemeckej ekonomiky. Takže nám ten kapitalizmus celkom funguje. Alebo nie? Som presvedčený, že tento typ kapitalizmu nám vôbec nefunguje. To, čo sme tu pred dvadsiatimi piatimi rokmi zavádzali, je už dnes dávno, dávno preč. Mali sme tu stovky pekární, tisíce malých obchodíkov, desaťtisíce výrobných prevádzok, kde slovenskí výrobcovia ponúkali svoje služby alebo vyrábali svoje výrobky. Koľko ich tu máme dnes? Pýtam sa, pán podpredseda vlády, aké zásadné opatrenia v tejto oblasti na nápravu tohto stavu chcete koordinovať? Áno, po roku 1989 sme tu mali chvíľku trhové hospodárstvo, mohli sme si vybrať medzi rôznymi slovenskými výrobcami a poskytovateľmi služieb. A čo tu máme dnes? Cudzie banky, cudzie poisťovne, nadnárodné korporácie, ktoré monopolizujú alebo oligopolizujú naše trhy a ničia malých slovenských výrobcov a poskytovateľov služieb.
Teraz sa vám musím k niečomu priznať, čo možno viacerých prekvapí: ja neverím v tento kapitalizmus. Nebudem prisahať na nejaký fetiš. V tomto kasínovom kapitalizme finančných skupín vyhráva iba kasíno a jeho majitelia. Normálni ľudia sú iba neustále nútení zákonmi a ďalšími opatreniami Európskej únie nosiť do tohto kasína peniaze a byť skasnutí poplatkami v bankách, v poisťovniach, kdekoľvek, kde by chceli tieto svoje peniaze použiť. Kapitalizmus je od slova kapitál. A pýtam sa, aký má Slovensko kapitál? Nemáme žiaden kapitál. My ako Slovensko máme iba dlhy. Oligarchovia a finančné skupiny, tí majú kapitál, áno, títo za 20 rokov toho naakumulovali a naakumulovali zo slovenskej ekonomiky. Ale čo z toho má Slovensko? Teraz mi niekto môže povedať: čo máš proti súkromnému vlastníctvu, veď to prináša rozvoj a investície? No to mám proti tomu, že náš slovenský kapitál, ktorý sa z tohto hospodárstva zo Slovenskej republiky naakumuloval, v rukách našich finančných skupin a oligarchov, skončil v Česku. Náš finančný kapitál, ktorý z nášho hospodárstva naakumuloval, skončil v Česku. Babiš, Chrenek, Penta, J&T, to sú veľkí ekonomickí hráči v Českej republike. Česko má investície a rozvoj z nášho slovenského kapitálu. Česi majú pracovné miesta z nášho slovenského kapitálu a ešte na Cypre alebo v Belize registrační úradníci a právnici majú prácu z nášho slovenského kapitálu. Pán podpredseda vlády, pýtam sa aké zásadné opatrenia v tejto oblasti chcete koordinovať?,
Niečo vám teraz poviem od srdca: kašľať na takýto kapitalizmus! Z takéhoto kapitalizmu Slovenská republika absolútne nič nemá. V ekonomike poznáme iba tri výrobné prostriedky, a to je práca, pôda a kapitál. Ako tieto tri naše výrobné prostriedky používame? O kapitále som už hovoril, celý vytvorený kapitál sa naakumuloval v rukách niekoľkých oligarchov a finančných skupín, ktorí ho vyviezli na Cyprus alebo do Česka. Tak na akom kapitále chceme budovať našu budúcnosť? Iba tak na dlhoch môžete budovať našu budúcnosť dnes. A ako hospodárime s našou pôdou? Ešte aj zemiaky a jahody musíme dovážať. Našu pôdu tak isto skoncentrovali vo svojich rukách niekoľkí uhľobaróni, ktorí na nej pestujú repku olejnú, kukuricu a všetko, načo sú najľahšie získateľné eurofondy. Naše lesy sa klčujú, do zahraničia vyvážame guľatinu namiesto výrobkov s nejakou pridanou hodnotou. Tak sa pýtam, pán podpredseda vlády, aké zásadné opatrenia chcete v tejto oblasti koordinovať?
A ako využívame náš ľudský kapitál, prácu našich ľudí? Dámy a páni, v tejto republike pracuje iba 40 % ľudí z celkového počtu obyvateľov. Iba 40 percent. V Nemecku je to 50 % ľudí, v Singapure je to 60 % ľudí. Divíme sa potom, aký je rozdiel v produktivite práce a v raste hrubého domáceho produktu v týchto krajinách a na Slovensku? A čo je horšie, ešte aj tento náš ľudský kapitál vyvážame a ľudia chodia tento svoj ľudský kapitál vyvážať do zahraničia, všetci, aj ten najkvalitnejší ľudský kapitál, aj ten najjednoduchší ľudský kapitál, vyvážame ho do zahraničia. A opäť z neho majú prospech ekonomiky iných štátov, a nie naša.
O čom toto celé svedčí? Teraz by som chcel povedať niečo veľmi nepríjemné. Slovensko je dnes z ekonomického hľadiska kolóniou, Slovensko je ekonomickou kolóniou. Takto sa správajú krajiny, ktoré sú kolóniami. Koľko vlastne máme strategických podnikov, ktoré sú ešte pod kontrolou slovenského kapitálu? Slovnaft majú Maďari, SPP dostali Tkáč s Krětínským, zdravotníctvo kontroluje Penta, pôdu kontroluje úzka skupina agrobarónov, slovenské banky a poisťovne kontrolujú nadnárodné finančné skupiny alebo domáce finančné skupiny.
Toto sme chceli pred dvadsiatimi piatimi rokmi na Slovensku vybudovať, keď padol komunizmus? Takýto ekonomický systém sme tu chceli zaviesť?
To, čo je v záujme tohto štátu, je podpora malých a stredných podnikateľov, ktorí sú domáci podnikatelia, ktorí nikam tento svoj kapitál nevyvezú, pretože jednoducho na to nemajú ani predpoklady a ani vôľu, oveľa viac sa im vyplatí tento svoj kapitál investovať na Slovensku. Oplatí sa nám podporovať, aj táto vláda to zmienila, preto som sa zastal toho toľko kritizovaného kúpeľníctva, lebo to je náš domáci surovinový zdroj. Toto má zmysel podporovať. Ani kúpele nám nikto neodvezie do Thajska alebo do Uzbekistanu. Proste tie kúpele nám zostanú tu na Slovensku. To je naša domáca surovinová základňa. V našom záujme je aj chrániť našich domácich podnikateľov pred tlakom nadnárodných korporácií, veľkých korporácií. Preto sa pýtam, pán podpredseda Pellegrini, ako vláda pristúpi k toľko k diskutovanej dohode o obchodnej spolupráci Európskej únie a Spojených štátov amerických? Aký postoj k tomu zaujmeme? Aké stanovisko chceme k tomu ako Slovensko zaujať?
Ako sa to dá zhrnúť, to, o čom hovorím a čo navrhujem?
Myslím si, že Slovensko ako malá krajina nemôže svoju budúcnosť stavať na tomto type kapitalizmu, monopolného kapitalizmu oligarchov a finančných skupín, ktorý sa presadzuje nielen u nás doma, nielen v Európe, ale všade vo svete. Kapitalizmus, v ktorom neexistujú adresní vlastníci svojich podnikov, ktorí majú vzťah k nejakému územiu, takýto kapitalizmus je pre malé krajiny zničujúci. Takýto kapitalizmus môže fungovať v Spojených štátoch alebo v Nemecku, kde je ten trh tak veľký, že aj v tomto existuje nejaká rovnováha, ale Slovensko ako 5-miliónová krajina nie je schopná ustáť tento typ kapitalizmu, pokiaľ štát nebude stáť na strane domácich malých a stredných podnikateľov. A nemôžme ustáť tento vývoj svetového hospodárstva, pokiaľ nebudeme stavať na tom, čo by sa dalo nazvať ľudským kapitálom, pokiaľ nebudeme stáť na človeku, na našich ľuďoch, pokiaľ do nich nebudeme investovať, pokiaľ ich nepresvedčíme, aby sa vrátili domov.
Pápež Benedikt XVI. vo svojej encyklike Caritas in Veritate povedal toto: "Prvým kapitálom, ktorý treba chrániť a ceniť si, je človek, ľudská osoba vo svojej integrite, lebo tvorcom, stredobodom a cieľom hospodársko-spoločenského života je človek." Teraz zacitujem Ústavu Slovenskej republiky, konkrétne čl. 55 ods. 1: "Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky." Pán podpredseda Pellegrini, v našej ústave sa nepíše, že hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch kapitalizmu ani na princípoch kapitálu. Naše hospodárstvo má byť prostriedkom pre dobrý život našich ľudí u nás doma. Naša ekonomika nemá byť prostriedkom pre dobrý život ľudí v cudzine, ktorým budeme k ich dobrému životu napomáhať svojím kapitálom, ľudským aj finančným. A preto túto vládu vyzývam, pán podpredseda vlády Pellegrini, aby zásadne zmenila hospodársku politiku tohto štátu, aby ukončila fungovanie tohto kapitalizmu finančných skupín, aby odmietla fungovanie tohto systému na Slovensku a aby sme začali budovať niečo, čo by sa dalo nazvať aj kapitalizmus s ľudskou tvárou, aby sme uprednostňovali ľudský kapitál.
Pred päťdesiatimi rokmi sme sa stali vo svete známymi vďaka Dubčekovi ideou socializmus s ľudskou tvárou. Prečo by sme dnes nemohli inšpirovať iných ideou kapitalizmu s ľudskou tvárou? Ja verím, že odmietnutie neosobného finančného kapitalizmu, kde sú ľudia iba čísla a položky v súvahách štátov, finančných skupín a nadnárodných spoločností, že to je v záujme nielen tohto štátu, ale odmietnutie takéhoto typu kapitalizmu je aj v záujme celej Európy.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem. Pán minister... (Ruch v sále.) Pán minister, ja by som rád k tomu vodnému delu. Ja vám tak rozmýšľam asi polhodinu, že či by také vodné delo vošlo aj do tejto rokovačky, zišlo by sa.

Pán minister Kaliňák povedal na úvod svojho vystúpenia, že sa nezníži k osobným útokom a minútu po tom osobne osočil pani podpredsedníčku parlamentu Nicholsonovú nepravdivo. (Reakcie z pléna.) Nepravdivo. Takže ja by som ho chcel vyzvať, aby sa ospravedlnil.
Po druhé. Pán minister Kaliňák povedal, že on nikdy by neriešil nejaké trestnoprávne prípady na tlačovkách. Len by som sa chcel opýtať, pán minister, s pánom premiérom Ficom k tlačovke Malinová tam sedel ako minister vnútra kto? Na tlačovke, verejnej.
Po tretie. Povedali ste vo svojom príhovore, že opozícia nikdy vládu nepochváli. Naopak, táto opozícia tu chrlí iba síru a lávu na vládu, opäť lož. Celá opozícia dnes jednotne pochválila programové vyhlásenie vlády v oblasti obrany a dokonca pochválila pána ministra obrany Gajdoša. To sme tu urobili verejne všetci.
No a povedali ste tiež, v čom všetkom je dobré, aby vláda pokračovala alebo držala kontinuitu. Tak ja vidím jednu kontinuitu, ktorú by SMER mohol dodržiavať a ktorej by som sa veľmi potešil. Za posledné štyri roky klesol počet poslancov SMER-u o 34, z 83 na 49. Ja držím palce SMER-u, aby v tejto kontinuite pokračoval, aby v budúcom parlamente vás bolo 15.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pani ministerka, len taká drobná poznámka, v úvode spomenuli ste, že vo vládnej koalícii ste v menšine. Bohužiaľ, už ma predbehol pán poslanec Alan Suchánek. Chcel som povedať to isté. Sťažujete sa, že to nemôžete všetko presadiť, ste v menšine a tak ďalej, ale musím znova podotknúť to isté, čo pán kolega Suchánek, že váš pán predseda sám sa hrdo pýšil pred médiami, že sa mu podarilo až na 90 % všetko presadiť. Áno? Tak asi vy ste sa ocitli v tých 10 %, čo mi je strašne ľúto.
Asi ste, potom mám ešte ďalšiu vec. Druhá časť je to, samozrejme, smeruje k programovému vyhláseniu vlády, k časti transparentnosti boja proti korupcii a klientelizmu, o ktorej tak krásne rečníte. Preto sa vás osobne pýtam, prečo ste zhodila zo stola návrh komory exekútorov, aby boli jednotlivé prípady prideľované elektronicky? Toto je vážna vec a stalo sa to v polovici apríla, bolo 20. výročie exekútorskej komory spojené s konferenciou v Sheratone, kde sa to opäť dohadovalo, kde sa exekútori zhodli na tom, na tomto postupe a spôsobe prideľovania. A keď vám to predostreli na posúdenie, vyjadrili ste sa, že v žiadnom prípade to nepovolíte.
Viete, toto práve by znamenalo zastavenie klientelizmu, korupcie a ja mám po tomto pocit, že sa o tej snahe potlačiť korupciu len hovorí a že táto vláda to vôbec nemyslí vážne.

Ďakujem. Pán kolega Procházka, hovorili ste o slovníku opozičného poslanca, ale keď poviete A, treba povedať aj B, že existuje aj slovník koaličného poslanca. Myslíte si, že voličov baví počúvať výňatky z týchto slovníkov? Ja si myslím, že nie. Ono ako príklad môžme uviesť, ako sa používa takýto slovník. Vy sám ste pred voľbami používali slovník opozičného poslanca a vyzývali ste Roberta Fica na súboj, doslova. Je po voľbách, dnes ste súčasťou vládnej koalície, čiže sekundujete Robertovi Ficovi a používate slovník koaličného poslanca. Čiže aj toto vaše vystúpenie vaším slovníkom by som mohol hodnotiť ako také vyňaté z Frazeologického slovníka a koaličného poslanca.
Preto vás chcem poprosiť, zabudnime na tieto opozičné a koaličné slovníky, skúsme robiť to, prečo sme tu a za čo nás platia ľudia. Skúsme zo Slovenska urobiť to lepšie miesto pre život.
A na záver len taká poznámka, menej telky.