Ešte raz ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, toto je prvé zasadnutie parlamentu v roku 2017. Aj v tomto roku budeme presne v tom pokračovať, čo sme robili minulý rok, predkladať hlavne také zákony, ktoré môžu a v prvom rade pomáhajú obyčajným, bežný ľuďom.
Dnes je to konkrétne tento zákon, kde chceme zrušiť tieto doplatky na lieky najohrozenejším skupinám obyvateľstva. To sú matky s deťmi, to sú dôchodcovia a to sú ZŤP. My máme za to a myslíme si, že keď sa hrdíme tunák a počúvame slová premiéra, ako nám ide ekonomika, ako máme úžasné hospodárske výsledky, čo sme všetko dosiahli, tak poďme to dokazovať nie týmito hlúpymi rečami, ale poďme to dokazovať skutkami, nech to konečne tí ľudia môžu cítiť. Nech to môžu napríklad cítiť tým, že dôjde tá dôchodkyňa do lekárne a nebude musieť nič doplatiť.
Mne píše veľa ľudí, chodia mi stovky listov denne, bohužiaľ, a chodí to už 15 rokov. Ja som spomínal už aj minule taký prípad, dôchodkyňa zo Žiliny. Pán Kollár, keď všetko zaplatím, všetky poplatky, nájomné, elektriku, všetko, ostane mi, ostane mi smiešnych 60 euro na celý mesiac, a z toho musím vyžiť, nehovorím o oblečení, vyžiť. Sú to dve eurá na deň. Dôjdem do lekárne a môžem sa akurát tak rozplakať. Berem lieky a potrebujem si doplatiť nejaké veci a môžem sa rozhodnúť, či zomrem na svoju chorobu, alebo zomrem na hlad, lebo na obidve veci mi nezostane. Toto je výsledok sociálneho štátu týchto klasických, štandardných politických strán, ako napríklad je strana SMER, ktorá tunák už je pri kormidle 10 rokov a výsledok je, že dôchodcovia sa rozhodujú, či zomrú od hladu, alebo či zomrú od choroby.
Týmto návrhom zákona by sme vedeli pomôcť týmto najohrozenejším skupinám obyvateľstva. Skutočne tým matkám s tými deťmi do troch rokov, skutočne aj tým dôchodcom, aby sa nemuseli takto rozhodovať, aby si mohli ten svoj život prehýriť, tie dve eurá, aby si mohli dovoliť prehýriť na seba samého a najesť sa do sýtosti. To by som bol strašne rád, keby sme im to mohli umožniť. Viete si predstaviť, čo bude robiť taká babka, keď bude mať dve eurá na deň?! Teraz ich nemá, skúsme sa nad tým zamyslieť, vážené dámy, vážení páni, kolegovia.
A chcem vás pekne poprosiť, aby ste podporili tento náš návrh zákona. Ja viem, je to teraz ťažké hlavne v kontexte toho, keď počúvame, že zdravotná poisťovňa má 200-miliónovú sekeru. Ako sa to mohlo stať, 200 mil.?! Kto tam dal toho, toho chytrého, múdreho manažéra, ktorých tých 200 mil. prehajdákal?! A keď sa tak zamyslím, neni to zase ten SMER? Asi áno. Nejaká chyba v programe sa stala. Takže máme 200-miliónovú sekeru. No ale ja sa pýtam, prečo to vzniklo? No keď sa riadi tento štát týmto spôsobom a máme potom tunák tety Anky, masérov Kostkov, predražené cétečká a všetko ostatné, no sa nedivne (pozn. red.: správne "nedivme"), že máme 200-miliónovú sekeru. Teraz sme sa dozvedeli, že ide ministerstvo rušiť záchranky, alebo proste, nie záchranky, ide rušiť pohotovostné, pohotovostné stanice, ktoré proste chce znížiť na 50 %. No, samozrejme, na nič nie sú peniaze. A to nemôže byť ale absolútna výhovorka na to, aby sme sa nezačali starať o tie najohrozenejšie skupiny obyvateľstva.
Viete, veľakrát tunák počúvam o extrémizme. A skutočne som zistil, že ten, fakt tu ten extrémizmus je. A ja tunák vidím jednu stranu, ktorá je veľmi extrémistická, je to štandardná extrémistická strana SMER, ktorá extrémne kradne, extrémne zadlžuje tento štát, dáva do vedenia štátu extrémne neschopných manažérov, ktorí extrémne rozkradnú všetko! Pozrite sa na túto životnú (pozn. red.: správne "Všeobecnú") zdravotnú poisťovňu, 200 mil. strata, pozrite sa na pána regulovčíka Holjenčíka, extrémne išiel okradnúť obyvateľov, a potom nie sú peniaze. Ale je to u oligarchov! Vážení, takto keď budeme bačovať, nikam neprídeme.
My sa musíme v prvom rade pozerať na obyčajných ľudí a ja sa strašne budem pozerať, ako tí sociálni, sociálne stoličky dneska, sociálni poslanci strany SMER budú hlasovať. Ja som veľmi na to zvedavý.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
