Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Priatelia, ja som prišiel na dnešnú schôdzu a pozerám, ako ten Andrej pekne začal hovoriť, lebo to mal napísané, čítal to a bolo to také kľudné, nebolo to útočné, ten, kto mu to napísal, skutočne myslím, že to veľmi dobre trafil, dokonca ešte aj mňa uspal tam hore a hovorím si, no keď takto bude pokračovať, tak ani nevystúpim. A skutočne vám hovorím pravdu, ruku na srdce, nechcel som ani po tomto vystúpiť. Čítal jednu stranu, čítal druhú, fakt mu to dobre napísali. Škoda, že ten, ktorý to písal, nesedí v jeho hlave, lebo vtedy by to bolo v poriadku a možno by sme mali dobrého predsedu Národnej rady.
No ale keď dočítal, a zrazu ho niektoré vnemy vyrušili, Sulík na balkóne, tuná pani Blahová, hentam ho vyrušil Poliačik, tak proste nastal skrat v tej hlave a začal do toho dávať vlastnú invenciu. Konečne došla tá vlastná myšlienka, ona sa zrodila a vybehla von! A už sme to tuná počúvali, jedna blbosť za druhou. A celý čas ten prejav, jak mal napísaný, bol krásny, ako hovoril neútočme, buďme ústretoví, nechoďme osobnými a jak do toho dal seba, konečne sa pustil a, Kollár, ty to a, Sulík, ty hentamto a, Blahová, ty to a ty, bradatý Poliačik, ty si niekde na špagáte a všetci ste oligarchovia! Konečne sa prejavil gašpar, konečne sa prejavil. Skutočne, jak do toho dá vlastný rozum, tak to fakt naberá obrovské gule.
Ja som sa, Andrej, nechcel k tebe vyjadrovať, lebo to bolo pekne napísané a držal by som ústa, ale, bohužiaľ, si si to vypýtal. Tak som tu a teraz sa pôjdem pozrieť na niektoré veci, však tebe treba určite povedať, lebo, lebo si si to tak nejak vypýtal.
Aký je rozdiel medzi nami? Lebo si ma osobne uviedol tunák. No ja som všetko vysvetlil. Keď niečo bolo, postavil som sa a odkomunikoval som pred všetkými, kto sa pýtal, som tam stál a odpovedal som na každú jednu otázku, aj keď nepríjemnú, ale odpovedal som až do úplného konca, neutekal som, nič som neskovával, lebo nemám čo tajiť. Veľakrát sú to nepríjemné otázky a ja tam stojím a odpovedám, lebo sa nemusím skrývať ako ty, nemusím nič utajovať ako ty.
Kedysi, keď sme boli malé deti na pieskovisku, no tak keď som niečo urobil, rozkopal som nejaký taký ten koláčik, no tak som sa priznal, povedal som, dobre, tak som to spravil. Ale už tam sme sa to učili, na tom pieskovisku. A ty si čo robil? Utiekol si, skoval si, utajil si sa, nebol si to ty? Takých sme bili tými kýblikami po hlave. (Rečník to názorne predviedol. Smiech v sále.) Presne takýchto. Presne takýchto. A ty si to nesieš celý život. Až kým si sa dopracoval nejakou divnou zhodou okolností sem do tohto parlamentu a vedieš tento parlament. Kýblikami sme bili takýchto po hlave.
Takže ja som všetko vysvetlil a všetko viem, na všetko viem odpovedať, kdežto ty všetko skovávaš, zatajuješ, lebo nemôžeš prísť a povedať: "My sme vás okradli, my sme vás zase podviedli, občania, my sme vás zase teraz dostali na niečom." To nemôžeš povedať, preto musíš klamať, kradnúť, podvádzať, zatajovať. Toto je proste tvoj život. A teraz už tento politický je len odrazom tvojho osobného života. Rovnakým spôsobom vedieš tento svoj osobný život. Tiež všetko utajuješ.
Počuli sme, že si bol mladý chalan dedinský. No keď si mal dvadsať rokov, takže nech neskáčeme do tej tvojej rigoróznej práce. Ja sa tejto práci ani nebudem, tvojej, venovať, to si zodpovedaj sám pred sebou. Ale mám pocit, že v ´98., keď si rozkradol Lesostav, tak to si bol aký? To si bol decko dedinské, vtedy v ´98.? Myslím si, že keď si vedel v ´98. privatizovať a nezaplatiť za tento podnik všetkým občanom Slovenskej republiky a okradnúť ich, tak asi si nebol dedinským chlapcom, že? Tomu sa hovorí v normálnej krajine podvodník, zlodej sa tomu hovorí. Kľudne - dedinský zlodej (zasmiatie sa v sále), ak tak silno potrebuješ tú dedinu vypichnúť.
Ale môžeme ísť ďalej. Rozkradnete podnik a o dva roky bez problémov si vypýtate ďalší podnik, tak ste dostali ďalší podnik. A to neni len tak. To je preto, lebo ste boli celý život nasosnutí na Slovenskej národnej strane.
Psou povinnosťou politikov je pomáhať a budovať si dôveru tým, že pomáhame ľuďom. A povedzme si, čo robí SNS pod vedením Andreja Danka. Dostala sa do parlamentu a prvé, čo začala, okamžite, okamžite ministerstvo školstva, veda, výskum, 600 miliónov. Už ste nám chceli ukradnúť budúcnosť. To bolo prvé na štarte, čo ste spravili pod vaším vedením. A sám Andrej Danko sa hrdil, že ja vediem ten rezort. Veľakrát to povedal.
Môžme prejsť ďalej. Ministerstvo pôdohospodárstva pod vedením Slovenskej národnej strany "hrdo, odborne, slušne", riadi ho mafia. Granty, Vadalovci. Jeden škandál za druhým. Teraz čítam, že skládka, skládka odpadu, ktorá mala byť na chov oviec vaším nominantom, a tam máme nelegálnu skládku.
Takže keď takto si Slovenská národná hrdo, odborná diskusia, čo stále z jeho úst vypúšťa, odborné diskusie, tak toto je odborné, chov oviec a máme tam dneska nelegálnu skládku. A nikto s tým nič nerobí. To je to hrdo, odborne, slušne.
A môžeme ísť ďalej na obranu. Všetko je utajené. Áno, toto slovo je taký dobrý synonymum k Andrejovi Dankovi, utajiť, všetko utajiť, každý nákup utajiť, rigoróznu prácu utajiť, všetko utajiť. Takto sa budovať dôvera nedá.
Ja som fakt nechcel vystúpiť, ale akonáhle Andrej Danko do toho dá svoju myšlienku, okamžite potrebuje byť osobný, potrebuje útočiť, potrebuje všetkých zablatiť. A tak pekne začal. A ešte si hovorím, jak ten Andrej to dobre dneska ráno dal.
Nechám si prepadnúť poradie, vôbec sa k nemu nevyjadrím.
A končí tým, že každého osobne tunák ide urážať, napádať, kriminalizovať. Toto je Andrej Danko, hovorí o slušnosti a je najneslušnejší v tomto parlamente.
Na záver by som chcel povedať len jednu vec. Vždycky sme počuli od pána Danka, že jak konečne vyčistil tú Národnú radu. Jak konečne očistil, skutočne, jak konečne očistil tú Slovenskú národnú stranu od takých ľudí, ako je Slota, Štefanec, Jančušek (pozn. red.: správne "Janušek"). Hh, musím povedať, po týchto veciach pánovi predsedovi Dankovi sa to dno podarilo preraziť ešte ďaleko hlbšie.
A na záver treba len povedať jednu vec, že zakladatelia Slovenskej národnej strany v roku 1871, ako napríklad taký Viliam Pauliny-Tóth sa dneska musí v hrobe obracať, keď vidí, čo za kreatúry ukradli tento názov.
Ďakujem. (Potlesk.)
