Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, ja som predložil túto novelu kvôli jednej jedinej veci, lebo nám písalo strašne veľa ľudí, rozhorčených ľudí, a dal som ten prísľub v septembri; neviem, či si pamätáte, Slovensko bolo opäť pohoršené, pobúrené, opäť poľovník, arogantný poľovník zase zastrelil psa, myslím, že to bol pes, ktorý mal pomôcť adaptovať sa divým zvieratám, ktoré proste; bol na to cvičený; ktoré boli vychované v zajatí, ale bolo treba pomôcť mu adaptovať sa do voľnej prírody. Proste tento arogantný poľovník bez problémov tohto psa, ktorý mal týmto účelom, dá sa povedať, ochranárskym, bez problémov zastrelil.
Dneska sa mu nič nemôže stať, aj sa mu, samozrejme, nič nestalo, je to proste tvrdenie proti tvrdeniu, kto vám kedy zmeria, či bol 50 metrov alebo 56 metrov, 32 metrov. Proste pre mňa je neprijateľné, keď sme v tomto parlamente prijali zákon, že zviera nie je vec, keď je každému jasné, že ten jeho pes je, to je jak člen domácnosti. Veľa z vás, ktorí tuná sedíte, máte domáceho miláčika. Máte toho psíka a viete si predstaviť, že len tak vám to niekto z plezíru zastrelí, lebo môže? No a toto sa dneska deje. Strieľajú vám psy poľovníci, lebo môžu. Ja si myslím, že tí poľovníci majú dosť zveri v lesoch, tak nech sa vybíjajú, svoje, svoje vášne poľovné a ja neviem, svoj kopec adrenalínu niekde inde a keď už nič nevie picnúť, tak aspoň vám zastrelí psa. No to je úžasné! Fakt.
To znamená, že tento návrh zákona dávame len preto, aby sme týchto, týchto, týchto; nechcem sa expresívne vyjadriť; hlupákov, ktorý keď nezastrelí jeleňa, tak aspoň dobrého psíka vie odbachnúť, tak aby sme im to konečne zamedzili.
Písalo nám strašne veľa ľudí. Videli sme prípady, keď malému dievčatku pred očami zastrelili toho domáceho miláčika. To je, jak keby mu brácha zastrelili, prisámbohu, tí ľudia, to je, tých domácich miláčikov berú ako vlastnú rodinu. A keď taký psík zomrie po desiatich, pätnástich rokoch, tak plače celá rodina, dokonca mu idú vystrojiť pohreb. A my sa na to tuná budeme pozerať, ako tí poľovníci si to mirnix-dirnix strieľajú.
Ja som za to, že treba ten poľovný revír chrániť. Pokiaľ sa jeden pes z tisícov, z desaťtisícov utrhne a naozaj, že by mal dohoniť nejakú blbú líšku alebo nejakého zajaca, no tak prosím, tak je tam jasný dôkaz, roztrhá mi zajaca, vtedy nech ho zastrelí. Táto naša novela na to pamätá, ale to je jediná možnosť kedy. A nebude môcť ten poľovník tvrdiť, že to bolo 300 metrov, že to bolo 50 metrov, dvadsaťštyri. Proste im to zakážeme a fajka zhasla.
Priatelia, musíte si uvedomiť; ja vám poviem len čísla. V roku 2015 bolo zastrelených podľa informácií, ku ktorým sme sa dostali, 38 psov. V roku 2016 43, v roku 2017 zastrelili 66 psov. A to sú oficiálne štatistiky a tam za tých šesťdesiat, za tými číslami, ktoré som vám povedal, je 66 rodín, ktoré smútili za tým domácim miláčikom, lebo mi ho niekto sprosto odbachol. Lebo mohol. A ja si myslím, že tunák sme na to v tomto parlamente, aby sme ľuďom pomáhali, aby sme ich chránili pred nezodpovednosťou, aroganciou. A ja si myslím, že tí poľovníci majú fakt tej raticovej zveri tam dosť, majú tam dosť tých prasiat, majú tam dosť tých králikov, bažantov, zajacov, nech si to strieľajú, keď už tak silno potrebujú vraždiť. Ale aby vám strieľali domácich miláčikov, aby vám strieľali vašich bratov a sestry, preto lebo moje deti to berú, toho psíka, to jedného, druhého, ako svojho vlastného brácha. Tak toto, aby sme dopúšťali, ja si myslím, je nehorázne.
Prosím vás pekne, kolegovia, podporte tento návrh zákona a ochráňme tieto, tieto rodiny od týchto arogantných poľovníkov, česť výnimkám. Verím tomu, že je veľmi veľa tých ľudí, ktorí by toto nikdy nespravili. Ale, bohužiaľ, sa medzi nimi nachádza obrovské, obrovský počet arogantných hlupákov, ktorí sú ochotní vám zastreliť vašeho člena rodiny. Dokonca nemá problém pred tým malým deckom, pred tým malým deckom toho psíka zastreliť. To neni človek, to je zviera.
Ďakujem velice pekne za podporu.
