Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi ako určenému spravodajcovi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1595. Výbor pre financie, rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada uznesením č. 1998 z 11. septembra 2019 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom, a to výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru, a zároveň určila výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Taktiež určil lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci, ktorý nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K tomuto návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a to výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 10 hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 502 z 15. októbra 2019 a týmto uznesením ma zároveň výbor poveril za spoločného spravodajcu.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady, ktoré sa konalo 25. septembra 2019.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 133 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 133 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 133 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 6 neplatných a 127 platných.
Podľa platných overovatelia zistili, že za:
- Sylvia Beňová - hlasovalo za 49, proti 47, zdržalo sa 31,
- Eduard Hulík - za 1, proti 61, zdržalo sa 65,
- Zsolt Lukáč - za 4, proti 61 zdržalo sa 62.
Na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní na člena Regulačnej rady nebol zvolený žiaden z navrhovaných kandidátov.

Keďže nebol zvolený požadovaný počet kandidátov, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú všetci nezvolení kandidáti.
Overovatelia poverujú svojho člena Stanislava Kmeca oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja to zhrniem, teda by som odpovedala aj na tie otázky, alebo áno, na tie otázky, ktoré vo faktických vzišli.
Pán kolega Sloboda, myslím, alebo kto mi dal tú prvú otázku ohľadom kravičiek, budem odpovedať. Áno. Prosím vás pekne, to, že riešime životné podmienky zvierat, svedčí aj teda ten zákon, ktorý sme schválili asi pred dvomi rokmi alebo rokom a bol pod tým názvom, ako som aj začínala v úvode moje slovo, Zviera nie je vec, a teraz postupujeme ďalej, pretože znova otvárame tento zákon o veterinárnej starostlivosti a riešime zákaz kožušinových chovov.
Čo sa týka tých domácich zvierat, ako sú kravičky alebo ovečky, a bola teda tu na to daná otázka, tak chcem len povedať, že toto sú domestifikované, domáce zvieratá, ktoré majú, teda ktoré majú svoju produkciu, ktoré sú chované na mäso, na mlieko, na vlnu, to je úplne v poriadku. Dnes sa zaoberáme naozaj zvieratami, ktoré majú žiť vo voľnej prírode, ktoré lezú, plávajú, naháňajú sa, majú žiť si svojím voľným životom, ale my ich dávame do tých maličkých klietok, kde sa im zabárajú labky, kde sú zranené, kde vlastne zahynú tou smrťou krutou, ako som povedala, buď plynom sú otrávené, alebo buchnutím po hlave. Je to hrozné, nechcem to ani rozprávať, lebo si to nechcem ani predstavovať. Takže toto je priorita a téma dnešného zákona.
Teraz by som chcela, alebo teda myslím si, že je potrebné zareagovať na Natálku Grausovú. No, pani kolegyňa, ja sa nedivím, že ste nahnevaná, že teda znova vám tento zákon alebo že vám ďalší z tých návrhov neprešiel. Ja to úplne chápem a chápem, teda jako vyznelo to tak, že ste nahnevaná, ale ja by som tiež mohla byť nahnevaná a tiež by som vám mohla takým tónom odpovedať, ale nebudem to robiť, pretože zneužívať pár mesiacov pred voľbami tak citlivú tému, akou je interrupčný zákon, ja si myslím, že každý slušný človek alebo každý volič si urobí o tom svoj názor, a ďalšia vec, spájať zákon o veterinárnej starostlivosti a interrupčný zákon, prosím vás, toto môže urobiť len nekompletný človek. Ja by som toto, mňa by to ani nenapadlo spájať, pretože to sú úplne dve odlišné veci, a keď toto podsúvate ľuďom, že ako ideme chrániť zvieratá, áno na, na úroveň ľudí. Veď ja som to povedala úplne na začiatku, že v prvom rade je pre nás životná úroveň, ľudský život, to najdôležitejšie, ale že my ľudia nežijeme na tejto planéte len vy, ja a on, ale na tejto planéte sa dejú také, sa dejú veci v prirodzenom a v prírodnom rytme a chcela som vyzvať túto spoločnosť, aby sme neboli zaslepení, aby sme boli humánni, etickí a aby sme videli aj to okolo seba. Nielen seba, biznis, seba, biznis a peniaze. O tom je ten život. To by som bola rada, keby ste si to uvedomili.
A keď už poviete, že potratový zákon, prepáčte, ako žena, ani..., mne až taká husacia, husia koža behá po chrbte. Ja to volám interrupčný zákon a ja som presvedčená, viete, aj to o tom niečo svedčí, čo ste za ľudia - potratový zákon. Už to svedčí o tom, že už to celé zle znie. A chcela by som povedať troška takého, takej jemnosti by som a takej ženskosti by som do tejto témy zaviedla a myslím si, že tak citlivá téma, akú ste, teda aká tu dnes odznela, si zaslúži naozaj celospoločenskú diskusiu na úrovni odborníkov, lekárov, samotných žien, a nemyslím si, že v tomto parlamente teraz pred voľbami si nejakým spôsobom vytĺkať politický kapitál, že nie je v poriadku.
Na záver by som chcela veľmi pekne poďakovať kolegom, a to pani, teda ktorí vystúpili, pani kolegyni Zemanovej a pánovi kolegovi Poliačikovi. Ďakujem, že teda ste takto pochopili tento môj návrh, ďakujem vám vopred teda za podporu, a, samozrejme, že ako som povedala, sme v prvom čítaní, a verím tomu, že ho spoločnými silami vylepšíme. O tom sú zákony, o tom sú tie návrhy. Ja vždy pristupujem pozitívne k veciam, a pokiaľ má niekto múdrejší nápad, lepší nápad, sem s ním. Dáme ho tam, lebo naozaj všetky tieto zákony nerobíme pre seba, robíme ich pre celú našu spoločnosť.
Ďakujem veľmi pekne.

Dobrý deň prajem. Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predložila návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
I keď tu nie je veľa našich kolegov v pléne, myslím si, že napriek tomu som rada, že podporu nám dáva práve občianske združenie Humánny pokrok, ktoré, ktorých môžem aj v mene vás všetkých pozdraviť, ktorí dnes sledujú toto dianie a prerokovanie uvedeného návrhu zákona na balkóne.
Chcela by som povedať pár slov k predloženému zákonu. A to začala by som teda práve tým, že po úspešnom zákone, ktorý sa tak zľudovel alebo ľudovo nazýva „Zviera nie je vec“, Slovenská národná strana pokračuje v zlepšovaní podmienok a vytvárania lepších podmienok pre zvieratá a celkovo pre životné prostredie. Cieľom tohto zákona je zakázať na Slovensku chov kožušinových zvierat, ktoré sa budú potom využívať primárne na kožušiny.
Vysvetlím, prečo teda tak, takýto návrh prišiel. Týmto spôsobom reagujeme nielen na petíciu, ktorú vyzbierala, vyzbieralo občianske združenie Humánny pokrok a Sloboda zvierat, ktorá dosiahla takmer 100-tisíc podpisov od občanov Slovenskej republiky. To je jeden argument.
Samozrejme, druhým argumentom alebo dôvodom sú aj právne úpravy okolitých členských štátov Európskej únie, ktoré s týmto zákazom problém naozaj nemajú. Samozrejme, že je ešte ďalšie množstvo argumentov, ktoré by som tu mohla uviesť, ale zhrniem ich len do takých podskupín. Sú to argumenty odborné, ako aj humánne, etické a celospoločenské.
Však na začiatok možno pre tých, ktorí ešte teda sa do tejto problematiky nejako nedostali, by som chcela vysvetliť úplne možno len jednou vetou, čo to vlastne ten kožušinový chov znamená a prečo teda máme s takýmto procesom problém.
Kožušinové farmy fungujú na základe jedného princípu, a to čo najväčšieho počtu zvierat v čo najme..., najväčšieho počtu zvierat v čo..., na tom najmenšom priestore, to znamená v tej najmenšej klietke. Zvieratá nie sú, by som povedala, poviem to tak slušne, živené a chované tak, ako by sme chceli, a aj rozličnými kontrolami sa dokázalo, že naozaj mnohokrát sú tieto zvieratá až týrané a hynú neprirodzenou, tvrdou, krutou smrťou len preto, aby sa naplnili niekoho peňaženky a aby kožušinový biznis prekvital. Preto by som chcela povedať a upozorniť, že práve pre tento kožušinový biznis zomiera ročne viac ako 100 mil. zvierat, ktoré teda sú chované práve na kožušiny, a tento kožušinový biznis má za následok, a poviem to tak na príkladoch, aby si to ľudia aj vedeli predstaviť, že na jeden kožuch sa spotrebuje alebo potrebuje zabiť 60 zajacov alebo 40 líšok, alebo 120 činčíl. Myslím si, že keď si to dáme na misku váh, že čo nám je asi prednejšie, či je to ten módny biznis a naša potreba sa módne obliekať a kožušinový biznis, alebo sú to vlastne tie potreby zvierat, ktoré, podotýkam, sú voľne žijúce zvieratá, a my ľudia sme ich nasilu strčili niekde do klietok za tých podmienok, o ktorých som hovorila.
Chcela by som povedať aj to, že od kožušín dávajú ruky preč aj svetové značky, ako sú napríklad Gucci, Armani, Versace alebo Prada a takisto aj veľké svetové móla, kde by sme očakávali modelov a modelky v pravých kožuchoch, dnes už veľmi nenájdeme. To, že nie je toto žiadna lastovička, a teda ak, pokiaľ chceme postupovať tak ako ostatné krajiny v rámci Európy, vyspelé krajiny, tak by som len povedala, že tento zákon už od roku 2000 má napríklad Spojené kráľovstvo, v roku 2004 ho prijalo Rakúsko, ďalej Slovinsko, Macedónsko, Chorvátsko, Luxembursko, Nórsko, Holandsko, Belgicko a tak ďalej.
Teraz by som však chcela upriamiť pozornosť na samotný návrh zákona, ktorý teda som predložila do parlamentu, a chcela by som povedať jednu dôležitú formuláciu, aby som zabránila nejakým špekuláciám alebo pochybnostiam, že, nedajboh, niekomu siahame na domácich miláčikov alebo nejakým iným spôsobom zasahujeme do ich života. Nie, zákaz sa bude vzťahovať na chovy, kde sa zvieratá chovajú a usmrcujú výhradne a primárne na účely získania kožušín.
Preto hovorím a zdôrazňujem túto formuláciu, pretože sme boli konfrontovaní otázkou, že čo teraz urobíme, keď máme králičie farmy. Ja už som to vysvetľovala, králičie farmy chovajú králikov prioritne na mäso, na králičie mäso, ktoré ja ako zástanca zdravých potravín, pokiaľ ľudia teda jedia mäso, tak odporúčam, pretože je naozaj jedno z tých zdravších. No a, samozrejme, tá druhá, ten druhý produkt, tá kožušina, to už je druhý produkt, a preto nezakazujeme, tento zákaz sa netýka a nedotýka králičích fariem. Úplný zákaz sa vzťahuje na líšky, norky, fretky, nutrie alebo činčily, pretože ak teda sa nad tým zamyslíme, tak tieto zvieratá sa vždy v priemysle chovajú práve na kožušinu. Samozrejme, už som počula aj také námietky, že činčila alebo fretka môže byť chovaná doma ako domáci miláčik, a nie, to naozaj ľuďom nezakazujeme ani im v tom nebránime a myslím si, že domáceho miláčika, teraz nechcem byť morbídna, ale si nikto nebude chovať na to, aby ho potom usmrtil a vyrábal si z neho nejaké kožušinové výrobky.
Tiež by som sa ešte chcela, ak dovolíte, pozastaviť nad jednou skupinou ľudí, ktorých nazývame drobnochovatelia, a tí tiež teda mali určité obavy, že my im zakážeme túto činnosť vykonávať. Znova upozorňujem, že aj drobnochovateľ chová si svojich králikov, a keď ich chová na mäso, je to v poriadku. Ale aj keď ich chová na kožušinu, stále je drobnochovateľ a ne..., nie je v podstate v tom priemyselnom biznise a to znamená, že naozaj môže, ubezpečujem, že môže si chovať tie králiky aj pre vlastnú spotrebu na to, aby tej svojej manželke napríklad vyrobil na Vianoce, poviem, kožušinovú čiapku.
Tak, takže chcela by som vás veľmi pekne poprosiť, že by sme sa zamysleli teda nad touto, v podstate nad týmto zákonom, ktorý naozaj má aj tú humánnu a etickú rovinu, a chcela by som ale zdôrazniť aj jednu záležitosť, chcela by som, aby ľudia vedeli, že Slovenská národná strana v prvom rade vždy má na mysli prvého človeka a jeho zvyšovanie životnej úrovne. Aj na tejto schôdzi, ktorá pomaly končí, na septembrovej schôdzi sme podali množstvo zákonov, množstvo opatrení sme urobili na to, aby sa životná úroveň zvýšila, či je to už zníženie DPH na zdravé potraviny, alebo je to zrušenie koncesionárskych poplatkov pre dôchodcov, alebo je to zníženie dane na 15 % pre firmy, ktoré dosahujú obrat do 100-tisíc euro, a tak ďalej, ale chcela by som povedať aj takú myšlienku, ktorú si, myslím, osvojíme asi všetci. Sme ľudia a žijeme v určitom prostredí, ale toto prostredie tvorí aj slnko, aj voda, aj pôda, aj vzduch a tvoria ho aj zvieratá. A ja som presvedčená, že zvieratá, ktoré majú žiť voľne v prírode, nech žijú a nemusia trpieť, nemusíme ich týrať a nemusia zomierať krutou smrťou preto, že niekto chce práve zbohatnúť na ich kožušinách.
Chcela by som teda na záver povedať, že, a dopredu vám teda poďakovať za vašu podporu k návrhu tohto zákona a my už sme, už aj v kuloároch sa rozprávali aj s opozičnými poslancami a určite ich ubezpečujem, a teda aj mojich kolegov všetkých, že zákon teda je v prvom čítaní, zákon je otvorený a, samozrejme, sme ochotní rokovať aj o nejakých možných zlepšovacích návrhoch a pozmeňovacích návrhoch, ktoré, ktoré by mohli tomuto zákonu pomôcť.
Takže ďakujem veľmi pekne za pozornosť aj zároveň za podporu.

Ďakujem, pán predsedajúci. No, smiešnejší zákon som ešte nevidel. To je presne taký istý zákon, ako keby ste chceli prepodriadiť ministerstvo obrany pod ministerstvo kultúry. Však vojna je tiež kultúrna záležitosť, však, pani poslankyňa? Takže toto je jedna z najväčších, najväčších nezmyslov, ktorý bol tu v tejto sále predložený, pretože my nemáme pralesy, my máme hospodárske lesy a v tých lesoch sa hospodári. Takže patria pod pôdohospodárstvo. Ak si prečítate definíciu pôdohospodárstva, tak zistíte, že aj lesné hospodárstvo je pôdohospodárstvo. Toto je klasický byzantínsky prístup, že keď si myslím, že premením správcu, premením aj spôsob správy. Tak to je absolútny nezmysel, ale o lesníctve a drevárstve neviete nič.
Prvý lesný zákon na tomto území bol prijatý v roku 1408, komplexný. Predtým boli aj menej komplexné. Komplex 1408, kráľ Žigmund Luxemburský tento zákon prijal. Potom Mária Terézia prijala lesnícky zákon, podľa ktorého naši lesníci pokračovali až dovtedy, kým sa tu neobjavili šíritelia lykožrútu v podobe zelených, vážená pani poslankyňa! To, ako naše lesy vyzerajú, to je dôsledok toho, že kalamita v Tatrách nebola vyťažená. Vy ste tu rozmnožili lykožrúta. Choďte sa pozrieť na Oravu, ako vyzerajú naše lesy. Koľko ich tam lykožrút zožral, ktorého ste vy v západných Tatrách rozmnožili natoľko, že ho už nie je možné zastaviť. Sa spamätajte!

Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o kontrole v štátnej správe (tlač 1616). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja budem krátko a stručne reagovať na včerajšie vystúpenie pána, pána kolegu Ivana.
Viete, viete, pán kolega, ak by ste vytýkal nejakú pragmatickú stránku tohto zákona alebo nejaký návrh, alebo keby ste povedali, že je tam niečo zlé, tak by som to bral. Ale tak zovšeobecňovať, že Slovenská národná strana prichádza stále s nejakými návrhmi a že je to, neviem aké. Viete, čo je na tom zlé, ak chceme podporiť cestovný ruch a máme na to takýto názor? Ak máte vy iný názor, ja vám ho neberiem. Ja ho akceptujem. Budem rešpektovať každý jeden váš návrh, ktorý budete predkladať. Ale prečo hovoríte, že naše návrhy sú zlé alebo proste že sú nekoncepčné, že likvidujú nejaké podnikateľské prostredie?
Vy určite poznáte moje názory. Ja si myslím, že chrbtovou kosťou trhovej ekonomiky je malý a stredný podnikateľ. Ja si myslím, že by sme mali v prvom rade sa pozerať na to, že, že ako fungujú naši podnikatelia v cestovnom ruchu a dávať im pomocnú ruku a pomáhať im, aby sa zlepšovali, aby sa rozširovali, aby ich, ich rekreačné zariadenia, stravovacie zariadenia boli na lepšej úrovni, aby sa nehovorilo, že, že susedné štáty, že cestovný ruch majú lepší, pretože sa hovorí, že Maďari, akú majú dobrú gastronómiu. Pozrite sa, aj u nás to platí. Aj u nás sú veľmi dobré reštauračné zariadenia a zariadenia, ktoré poskytujú vlastne takéto služby. Takže ja nevidím dôvod na takúto, takúto kritiku, ako, ako ste nás podrobil. Pretože nepočul som tam nič také racionálne, také niečo, čo by procesom mohol brať. Bolo to len také, nehnevajte sa, nechcem vyvolávať nejaký konflikt medzi nami, ale bolo to len také politické gesto. Beriem ho, akceptujem ho. Ale možnože v druhom čítaní, že prídete s nejakým návrhom vy a niečo sa tam možno vylepší alebo pridá. Alebo prídete s nejakým návrhom zákona o podpore cestovného ruchu. Lebo vytýkať nám, že prichádzame stále s návrhmi o podpore cestovného ruchu? To by ste mal privítať. Mal by ste byť rád, že aspoň niekto sa o to, o to zaujíma, o ten cestovný ruch. Či je to správne alebo nesprávne, to už nechajme na iných. Ale my máme takýto názor. Vy máte iný názor.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajcu vyplývajú zo Zbierky 73 zákona o..., paragrafu, pardon, 73 zákona rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na..., sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, prijatím zákona č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. 4. 2018 bol zrušený zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravoval postup pri podaní investičného zámeru pre oblasť cestovného ruchu. Novelizácia zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu zo dňa 1. 1. 2019 uzákonila ako jednu z foriem nástrojov financovania rozvoja cestovného ruchu poskytnutie investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu. V dôsledku neexistujúcej právnej úpravy, na základe ktorej by bolo možné poskytnúť investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, bol vypracovaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona upravuje všeobecné podmienky na poskytnutie investičnej pomoci na podporu realizácie investičného zámeru v cestovnom ruchu na území Slovenskej republiky. Poskytovateľom investičnej pomoci formou dotácie na dlhodobo hmotný a nehmotný majetok bude prijatím návrhu zákona ministerstvo dopravy. Postup pri posudzovaní žiadostí o investičnú pomoc schvaľuje investič..., a schválenie investičnej pomoci, zmenu podmienok a zrušenie rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci upravuje zákon, zákon, odkazom na zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom príslušným ministerstvom pre oblasť cestovného ruchu bude ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky.
Prijatie predloženého návrhu zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy a bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Prijatie návrhu zákona ďalej bude mať pozitívne, pozitívne sociálne vplyvy, nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a ani vplyv na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani kolegyňa, vážení páni kolegovia, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som vám zdôvodnila návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého návrhu zákona je zavedenie systémovej zmeny spôsobu výpočtu základného minimálneho dôchodku tak, aby dochádzalo k rýchlejšiemu medziročnému zvyšovaniu tejto dôchodkovej dávky s ohľadom na sumu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky. Inštitút minimálneho dôchodku momentálne zabezpečuje poistencovi, ktorý aspoň počas 30 rokov svojho pracovného života vykonával zárobkovú činnosť a odvádzal poistné na dôchodkové poistenie v kvalifikovanej výške, dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi.
Ako predkladatelia tohto návrhu zákona chceme, aby inštitút minimálneho dôchodku takýchto poistencov, ktorí v minulosti pre tento štát 30 a viac rokov svojou prácou vytvárali hodnoty a odvádzali poistné na dôchodkové poistenie v kvalifikovanej výške, zabezpečil vo väčšej miere ako tesne nad hranicou hmotnej núdze. Poberatelia tejto dôchodkovej dávky väčšinou nemajú žiadne iné príjmy ani vlastné úspory, a preto je nutné, aby im aj výlučne minimálny dôchodok zabezpečoval dôstojný život počas ich staroby. V súčasnosti je základný minimálny dôchodok stanovený ako 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
My navrhujeme naviazať základný minimálny dôchodok na priemernú mesačnú nominálnu mzdu zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky, ktorá by mala z dlhodobého hľadiska hodnovernejšie zodpovedať základným príjmovým potrebám obyvateľstva Slovenskej republiky v dôchodkovom veku ako suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Ako predkladatelia preto v tomto návrhu zákona navrhujeme stanoviť základný minimálny dôchodok 33 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dáva pred... dva roky, ktorý dva roky predchádza, pardon, kalendárnemu roku, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak poistenec získal kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 30 rokov.
Vzhľadom na skutočnosť, že priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky je Štatistickému úradu v Slovenskej republike známa a zverejnená až neskôr, teda k 1. 1. daného kalendárneho roka, je nutné vychádzať z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza danému kalendárnemu roku. V dôsledku tejto zmeny budú mať všetci poberatelia minimálneho dôchodku okamžite od nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona v roku 2021 vyplácanú vyššiu dôchodkovú dávku, ako by mali v prípade zachovania pôvodného spôsobu výpočtu základného minimálneho dôchodku.
Mechanizmus zvyšovania základného minimálneho dôchodku zostáva v nezmenenej podobe zachovaný. To znamená, že u poberateľov minimálneho dôchodku s vyšším počtom získaných, rozumej kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia, bude ďalej dochádzať k zvyšovaniu aj tejto vyššej sumy základného minimálneho dôchodku o 2 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a za každý ďalší kvalifikovaný rok obdobia dôchodkového poistenia po získaní obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu 30 rokov a 3 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu za každý ďalší kvalifikovaný rok obdobia dôchodkového poistenia po získaní obdobia dôchodkového veku poistenia v rozsahu 39 rokov.
Predkladaný návrh zákona má aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, keďže sa očakáva zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu na vyššie dôchodkové dávky minimálneho dôchodku. Zároveň sa v dôsledku rýchlejšieho medziročného zvyšovanie sumy minimálneho dôchodku môže zvýšiť počet osôb spadajúcich do kategórie poberateľov minimálneho dôchodku.
Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona má aj pozitívne sociálne vplyvy. Predpokladá sa pozitívny vplyv na hospodárenie poberateľov minimálneho dôchodku z dôvodu zvýšenia ich pravidelného disponibilného príjmu.
Návrh zákona nemá žiadne vplyvy na životné prostredie ani na, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona má pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo, rodinu, rodiny, ktorých členom je poberateľ minimálneho dôchodku, budú mať teda vyšší disponibilný príjem.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie.
Vážená pani kolegyňa, vážení kolegovia, prosím o podporu nášho návrhu zákona.
Ďakujem.