Ďakujem pekne za slovo. Pre mňa je trošku sklamaním, že takto významný zákon, respektíve oblasť, ktorá sa týka čerpania eurofondov, nepríde okomentovať sám pán Pellegrini, pretože je to téma, ktorej sa na Slovensku, pardon (rečníčka si odkašľala), venujeme od roku 2013 – 2014.
Ja by som sa oprela o dôvod z dôvodovej správy, v ktorej sa okrem iného píše, že navrhovanou úpravou sa reflektuje na potreby implementačnej praxe a to najmä v otázkach finančného riadenia, vysporiadania finančných vzťahov v oblasti definícií pojmov a doplnenia nastavení existujúcich právnych vzťahov. Áno, ja pripúšťam, že dnes je teda nutné reagovať úpravou zákona na situáciu, pretože stav, ktorý je dnes platný, resp. existujúci zákon z roku 2014 popisuje, dnes už neodzrkadľuje stav nastaveného riadenia, ktorý sa v procese prípravy značne odklonil od pôvodne nastavených pravidiel.
Pripomínam, že meníme zákon, ktorý nám platí od roku 2014. To je zhruba ten čas, ak odrátam predchádzajúce obdobie rokovaní o Partnerskej dohode, od ktorého sa vlastne mali začať nastavovať všetky procesy riadenia eurofondov takpovediac v teréne. To znamená, mali sa začať nastavovať úlohy, kompetencie jednotlivých orgánov riadenia, naprieč ministerstvami ale aj v regiónoch, na vyšších územných celkoch, v krajských mestách, na ktorých rozvoj sú eurofondy primárne určené. To je takpovediac tá forma. Ten model riadenia mal byť dnes už de facto nastavený. A ten zákon bol okrem iného prijatý a hovorí aj o tom a bol prijatý preto, aby položil dôraz na princípy, na ktoré kladú dôraz aj nariadenia Európskej komisie, a to sú tie, že eurofondy majú byť čerpané na princípe partnerstva, hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a účinnosti vynaložených prostriedkov. To je takpovediac ten obsah. A pripomínam, že tieto princípy, od týchto princípov sme dnes na hony vzdialení.
Aká je teda situácia dnes po vyše troch rokoch, odkedy tento zákon platí? Pozrime sa na stav z hľadiska tej formy nastavenia procesov, ale ešte predtým si pozrime webové sídlo centrálneho koordinačného orgánu, čiže Úradu vlády, to znamená, stránku
www.partnerskadohoda.sk, poprípade
www.itms2014.sk a skúsme si tam zadať schválené žiadosti. Vysunie sa nám tam množstvo projektov typu financovanie administratívnych kapacít, financovanie mzdových výdavkov, odmeňovanie externých zamestnancov, konzultačné služby a podobne. To znamená, že takmer všetko je to čerpanie na mzdy úradníkov a externých konzultantov. Je to čerpanie tzv. technickej pomoci.
Čo to znamená? Znamená to to, že úrady a jednotlivé ministerstvá, úrady vlády, jednotlivé ministerstvá, ktoré sú riadiacimi orgánmi pre jednotlivé operačné programy a zodpovedajú za to, ako majú byť nastavené alebo sú nastavené jednotlivé úlohy, významným spôsobom už dnes čerpajú eurofondy na budovanie vlastných a nie lacno platených kapacít, nielen interných, ale aj externých. Nedávno, pripomínam, sme na tlačovej konferencii rozprávali o množstve peňazí, ktoré prešli na rôzne konzultačné firmy typu Deloitte, ktoré už z technickej pomoci odčerpali takmer 100 mil. eur. Nazvali sme to jedinečným tunelom eurofondov. Ja by som týmto dobre plateným kapacitám nezávidela, nezávidela by som im tie peniaze, ak by výsledkom ich práce boli dnes funkčne nastavené riadiace procesy, funkčný riadiaci model. To znamená, fungujúce kancelárie riadiacich či sprostredkovateľských orgánov alebo najnovšie aj práve zriaďovaných, povedzme, informačných centier naprieč vyššími územnými celkami, ktoré by mali informovať o eurofondoch, ale, bohužiaľ, nemajú o čom, lebo výzvy stále nie sú pripravené, nemajú dostatok informácií z jednotlivých riadiacich orgánov a pod., ktoré by neboli len formálne zriadené, ale boli by aj v stave podať naozaj všetky potrebné relevantné informácie, keby tie výzvy jednoducho boli pripravené.
A hlavne by som nezávidela týmto kapacitám, týmto ľuďom tie peniaze, ak by sme dnes v roku 2017 boli v nejakom stave výrazného čerpania eurofondov, ale prax ukazuje, že čerpáme ani nie 4 percentá.
Je teda pre mňa záhadou, s akým výsledkom vlastne sme doteraz pracovali od toho roku 2013 – 2014, ak v roku 2016 musíme zriaďovať špeciálneho koordinátora pre eurofondy, v skrátenom konaní ustanoviť podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, ktorý má za to zodpovedať, pričom dovtedy sme už mali túto úlohu pokrytú. Mali sme tu Úrad vlády ako centrálny koordinačný orgán. V roku 2017 musíme prispôsobovať zákon novým, za pochodu meneným podmienkam. Ako je možné teda, že po toľkých rokoch príprav čelíme realite mizivého percenta čerpania eurofondov? A obzvlášť ako človek, ktorý pochádza zo samosprávy a prišiel do kontaktu s nastavovaním napríklad Operačného programu IROP, čo je integrovaný regionálny operačný program určený výsostne na rozvoj regiónov a špeciálne krajských mies. Tak sa pýtam, že kde je dnes po toľkých, troch rokoch reálna pozícia krajských miest a vyšších územných celkov, ktoré v zmysle § 15 majú ako orgány v oblasti územného rozvoja zabezpečovať prípravu a implementáciu regionálnych integrovaných územných stratégií, resp. v prípade krajských miest integrovaných stratégií tzv. funkčnej mestskej oblasti, kde na území napríklad týchto mestských funkčných oblastí po 8 krajských miest musí Slovensko alokovať a vyčerpať sumu 368 mil. eur?
Ja vám poviem, kde sú tie kompetencie týchto územných orgánov. Sú tam, kde ich pôsobenie externých konzultačných firiem odsunuli, to znamená, sú v role štatistov. Pritom podľa všetkých pôvodných zámerov to mali byť práve ony, teda krajské mestá, vyššie územné celky, ktoré mali mať výrazné slovo pri príprave, administrácii a tiež implementácii eurofondov v súlade s filozofiou Európskej únie, ktorá na toto kladie osobitný dôraz, viď urbárna agenda a tak ďalej. To je dnes v súčasne nastavenom modeli, ktorému prispôsobujeme aj tento zákon, úplne popreté. Všetky kompetencie prakticky zostávajú na ministerstvách.
Poďme teda z formy na obsah, prejdime zo stránok, z webstránok Centrálneho koordinačného orgánu na jednotlivé riadiace orgány pre jednotlivé operačné programy na jednotlivých ministerstvách. Vidíme, že sa nám pomerne dobre rozbehol Operačný program KŽP – Kvalita životného prostredia v oblasti zatepľovania verejných budov, ale keď sa pozrieme, koľko je tam materských škôlok napríklad a pozrieme sa na zverejnené výzvy v iných operačných programoch, tak sa pýtam, ako je teda zabezpečené prepojenie, nejaká filozofia, prečo sú niektoré výzvy priam identické. Ministerstvo školstva má tiež vonku výzvu pre materské školy a základné školy takmer identickú s IROP-om. Dokonca neviem, či ministerstvo vnútra nemalo nejakú výzvu pre materské škôlky, ale v územiach zaradených v atlase rómskych komunít a tak ďalej.
Smerujem týmto príkladom k otázke, kde je tá sľubovaná koordinácia, to prepájanie jednotlivých operačných programov, spolupráca medzi jednotlivými rezortami, medzi jednotlivými riadiacimi orgánmi v tom, aby jednotlivé výzvy na seba nadväzovali, dopĺňali sa, aby sa dosiahla čo najväčšia hodnota za peniaze, účinnosť, efektívnosť, o ktorej som hovorila.
Vytvoriť nejakú naoko formálnu pracovnú skupinu na úrovni Centrálneho koordinačného orgánu Úradu vlády, ktorej práca nemá dopad na jednotlivé rezorty, je žalostne málo. Myslím, že sme zostali mentálne na úrovni starého známeho rezortizmu, kde si každý iba trhá z celkového balíka čo najviac pre seba, ale o nejakej centrálnej koordinácii nemôže byť ani reč. Pritom o tú dnes najviac v eurofondoch ide, o integrovanosť tých projektov, ich vzájomné prepojenie, aby to neboli obyčajné dopytovo orientované projekty, na aké sme boli zvyknutí, ale aby navzájom v tom území hrali a aby sa sledoval primárny cieľ rozvoja tých regiónov, ale zmysluplný.
Takže je mi smutno, ak sme dnes svedkami totálnej nepripravenosti obsahovej aj formálnej nekoncepčnosti, nekoordinácií v riadení a dovolím si povedať, že z toho plynúcich chýb vlastne a vážnych porušení nariadení, ktoré nám ustanovuje Európska únia. Myslím si, že tu hrozí dokonca riziko korekcií a v konečnom dôsledku aj poškodenia Slovenska v každom ohľade, v ohľade financií, životného prostredia, zdravia, zamestnanosti, trvalej udržateľnosti, o ktorej tu nemôže byť ani reč.
Možno len taká posledná pripomienka k výstupu pána Pellegriniho v médiách, kde na konci roka vlastne mediálne komunikoval potrebu alebo opodstatnenosť novely zákona v tom, že pôjde o výrazné zjednodušenie čerpania za pomoci dvojkolovosti pri schvaľovaní projektov. No, príde mi to až smiešne alebo absurdné tvrdiť dnes alebo volať po dvojkolovosti tých projektov, teda výziev, pretože práve zákonom 292/2014 bol prijatý mechanizmus dvoch kôl. Jediný riadiaci orgán, ktorý k tomu masívne siahol, po tom masívne siahol, bol IROP, Integrovaný regionálny operačný program, ktorý však už za pôsobenia pána Pellegriniho vzápätí znížil počet opatrení, kde sa bude dvojkolovosť uplatňovať. Ostatné riadiace orgány umožnený model nezapracovali do svojej riadiacej dokumentácie a pán podpredseda vlády Pellegrini vtedy neprotestoval. Takže tie spoločné vyhlásenia aj s pánom Bugárom a Hrnčiarom, ktoré som si všimla v médiách, sú podľa mňa nič iné len prezentácia témy, ktorá bola boľavá a ktorú už nevyriešia, ale dobre sa to možno populisticky počúva.
Pretože ak by sme im mali položiť otázku, že kde konkrétne by teda tú dvojkolovosť chceli uplatniť, v ktorých konkrétnych teda operačných programoch a opatreniach, tak si pozrime vlastne tie jednotlivé operačné programy, koľko nám tam toho zostalo. Operačný program KŽP, celá alokácia na zatepľovanie budov už bola minutá, navýšenie 80 miliónov ide jednokolovo, všetky neschválené zatepľovacie projekty ostávajú starostom v šuflíkoch. Podobná situácia je v odpadoch, v IROP-e. Verejná osobná doprava a cyklotrasy sa idú schvaľovať jednokolovo, výzvy buď už vyšli alebo v krátkom čase vyjdú. V prípade cyklotrás na celú alokáciu, v IROP-e vodovody, vnútrobloky, zelená infraštruktúra, idú jednokolovo výzvy december, február, tam nám ostávajú už len nejaké jasle, materské škôlky, prípadne nejaké sociálne komunitné služby. Program rozvoja vidieka, pre malé obce už boli výzvy nakontrahované, časť bola zrušená, ale teda ZMOS si potom vynútil, aby platobná agentúra v novej výzve akceptovala staré dokumentácie, takže tam starostovia o nič neprídu. Takže kde je tá dvojkolovosť? Ako kde, čím si pomôžeme. To je len na margo toho, ako bezradní sme pri príprave čerpania, pri stave pripravenosti. Je to veľmi smutné, ak v roku 2017 musíme konštatovať, že za štyri roky takmer, vstupujeme do štvrtého roku, sme nevyčerpali takmer nič, a je veľmi smutné, že napríklad v prípade krajských miest, regiónov na to dlhodobo odborníci upozorňujú. Pri príprave modelu riadenia sme chodievali na ministerstvá, aj ja osobne, lebo som bola koordinátorkou za prípravu na čerpanie IROP, a po trojročnej práci je táto akoby hodená do koša. Aj tak sa to urobilo podľa predstavy ministerstva, vlády s tým, že krajské mestá vlastne sú odstavené, majú len naoko umožnené nejaké kompetencie.
Je to smutné a obzvlášť teda v kontexte, ktorý som spomenula, že za túto prácu nám externé firmy zobrali množstvo peňazí. Ak si uvedomíme, že za 100 mil. eur, ktoré išli externým konzultantom, by sme mohli možno opraviť všetky materské škôlky na celom Slovensku, je to naozaj smutný kontext a smutný obraz o tom, ako sa pripravujeme na eurofondy a ako koncepčne, akú predstavu o ich použití máme.
Ďakujem.
