Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem zareagovať na tú jednu poznámku, ktorá odznela v rozprave, že vlastníctvo zaväzuje. Áno, je to aj to, čo povedal v rozprave predchádzajúci predrečník Martin Fecko. Ale to, že vlastníctvo zaväzuje, neznamená, že ten vlastník sa aj tak správa. Buď nevie, alebo nechce. Ale povedzme si na rovinu, že tu štát má v rukách páky, okresný úrad, odbor pozemkového a lesného hospodárstva, ktorý má kontrolovať, ako sa ten vlastník o svoje vlastníctvo stará. On má kontrolovať, či tá pôda naozaj plní tú funkciu, ktorú má, či to je orná pôda, pasienok alebo vinohrad. Nestará sa. A prečo sa nestará? Buď je to úmysel, čo najmä v okolí veľkých miest tak vyzerá. Pozrite sa v Bratislave na vinohrady. Prečo ani jedna pokuta? Prečo okresné úrady nechodia a nepokutujú tých vinohradníkov, ktorí majú spľundrošené vinohrady? No preto, lebo potom ten tlak verejnosti je na to, že pozrite sa, aké spľundrošené vinohrady tu máme, načo nám to tu je? Radšej nech sa tam postaví nejaký dom alebo sa to územie rozvíja na bytovú výstavbu. To je cielené nevykonávanie, to je cielená mafia tohto štátu, keď si neplní svoje povinnosti vo vzťahu k pôde.
Nebolo by potrebné takéto zákony prijímať, keby tuná fungovali základné nástroje štátu. Nevymáhateľnosť práva a nekonanie štátnych úradov.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Viete, na sociálny, národný a ľudský rozmer návrhov sa dá pozerať aj z iného uhla. Vy hovoríte, že ten váš je správny. My to vidíme inak.
Dve poznámky.
K podpore vidieckeho spôsobu života. Slovensko má veľmi veľa dlhodobo nezamestnaných ľudí. A veľkí zamestnávatelia sa totiž zhlukujú v okolí veľkých miest, pričom veľa Slovákov ostáva bývať na ďalekom vidieku. V mestách nad 100-tisíc obyvateľov žije na Slovensku 12 % obyvateľov, v Česku 22, v Poľsku 29, v Nemecku 32 a vo Fínsku 35. Takmer trikrát viac. To im umožňuje dostať sa k lepším pracovným príležitostiam. Vy im to nechcete umožniť. Čo je sociálnejšie? Čo je ľudskejšie?
Druhá poznámka. K zákazu predávať pôdu, lebo je to pod cenu. A nielen pôdu máme my u nás lacnejšiu než na Západe. Aj ľudskú prácu máme lacnejšiu než na Západe. A ľudia robia pre zahraničné firmy u nás za mzdy nižšie, než sú v zahraničí. Tak keď chcete zakázať predávať pôdu, tak zakážte predávať aj ľudskú prácu pod cenu. Ak je pôda živiteľka národa, tak ľudská práca je ešte dôležitejšou živiteľkou národa. Teraz sa zamyslite, čo je ľudskejšie, čo je sociálnejšie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ako sa dalo očakávať, naša strana tento návrh zákona nepodporí, ale nie preto, že by sme nesúhlasili s niektorými myšlienkami toho zákona, by som povedal, my v podstate nesúhlasíme so závermi toho, čo sa za myšlienky tohto zákona vydáva.
Keď sa hovorí napríklad o tom, že u nás je pôda skupovaná cudzincami, otázka znie, čo si tí cudzinci s tou pôdou počnú? Vezmú ju so sebou do Nemecka? Asi nie. A keď sa hovorí o tom, že za akú cenu tú pôdu kupujú, no potom sa musíme zamyslieť nad tým, že prečo ju kupujú v Prešove za 2-tisíc a v Nemecku za 23-tisíc. Je to preto, lebo okrem toho, že Prešov je inde, ako je Nemecko, tak pravda je taká, že Prešov je chudobnejší ako priemerné mesto takej veľkosti v Nemecku. A to, že Prešov je chudobnejší, to už je len naša chyba, to nie je chyba Nemcov. My sme si tu tento štát takto zariadili, že udržiavame ľudí v chudobe a v nepoznaní len preto, aby niektorí sa mohli mať dobre. A to darmo vy hovoríte, to je to, čo má priamy dopad na cenu tých pozemkov. A to sa dá vidieť aj v rámci Slovenska, samozrejme. Každému je jasné, že pôda tam, kde je bohatstvo relatívne na Slovensku, bude drahšia ako pôda tam, kde toho bohatstva až toľko nie je.
Preto robiť takéto porovnania je v poriadku, ale nie je v poriadku robiť z nich závery, že by sme mali brániť niekomu, aby vnášal kapitál, už akýkoľvek, na Slovensko, tak ako je to základnou ideou Európskej únie, tým, že nakupuje u nás pôdu. Ja podotýkam napríklad, že v Rumunsku je tá pôda ešte oveľa lacnejšia ako v Prešove, tá pôda je ešte navyše oveľa kvalitnejšia ako v Prešove a Rumunom nevadí, že niekto po tisícoch skupuje pôdu, pretože je to investícia a pôdy je dosť. A tú pôdu si nikto z Rumunska ani zo Slovenska nevezme. Navyše štát vždycky má možnosť a povinnosť regulovať a aj naša ústava hovorí, že vlastníctvo zaväzuje. Čiže existujú už teraz prostriedky na to, ako obmedzovať vlastníkov v tom, ako nakladajú okrem iného aj s pôdou.
Poďme sa pozrieť na to, ako s pôdou nakladá najväčší vlastník pôdy, a to je štát. Štát, najmä prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu, je, sa chová absolútne nezodpovedne. Všetci vieme, že Slovenský pozemkový fond je v podstate v rukách politickej mafie, že sa tam dejú veci, na ktoré majú vplyv oligarchovia, a preto je falošnosť povedať, že ak pôdu vlastní Slovák, je to v poriadku, a ak ju vlastní Nemec, tak to nie je v poriadku. To je jednoducho klamstvo. To je len čistý populizmus. Nič iné.
Poďme sa pozrieť na to, že keď sa tu hovorí o tom, že si pôdu musíme ochraňovať, poďme sa pozrieť na to, ako sú bohaté krajiny, ktoré majú veľa pôdy alebo málo pôdy. Najbohatšie krajiny sveta niektoré nemajú takmer žiadnu pôdu. A potom sú krajiny, ktoré majú veľa pôdy a v podstate nikomu na nej až tak nezáleží, okrem toho, že povedzme, že si chce na nej možno postaviť nejaký víkendový dom alebo niečo také. Nie je tam žiaden súvis medzi vlastníctvom pôdy domácimi ľuďmi a bohatstvom jednotlivých ľudí.
Preto vás teda prosím, aby ste nevyužívali tému, ako je vlastníctvo pôdy, na populistické návrhy, ktoré nijako nepomôžu našim ľuďom, ale aby ste sa zaoberali tým, prečo je cena pôdy tu tak nízka, aká je. A ten dôvod je ten, že u nás je v podstate nefunkčný štát, ľudia sú chudobní nie preto, že by boli menej schopní, ako sú ľudia v Nemecku, ale preto, že tí, ktorí majú možnosť investovať tu, ktorí tu chcú žiť, chcú sem prísť s peniazmi, sem nechcú prísť preto, pretože nemáme právny štát, nemáme funkčnú spoločnosť a to by sme mali riešiť. Nie fiktívne problémy o tom, že kto bude vlastníkom našej pôdy.
Ďakujem.

Chvíľami som až šokovaný, že v akých socialistických predstavách žije veľká časť tohto parlamentu a aká veľká je tá časť.
Pán poslanec Fecko, ten zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, ktorý ste spomínali, má v podstate riešiť podobný „problém“, ako sa snaží riešiť návrh novely ústavy z dielne Slovenskej národnej strany. To ustanovenie, ktoré ste tam vy presadili, o tom, že nadobúdať poľnohospodársku pôdu môže iba občan, alebo teda fyzická osoba alebo právnická osoba s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky nepretržite desať rokov, považujem za podobne pomýlené ako celý ten zákon. Podľa mňa celý ten zákon je úplne zbytočný a nezmyselný. Ale špeciálne toto ustanovenie je problematické aj z hľadiska toho, že sme členskou krajinou Európskej únie, a teda buď sme a správame sa ako členská krajina Európskej únie, alebo nie sme. A v tom prípade teda nemusíme rešpektovať záväzky a pravidlá, na ktorých sme sa dohodli a s ktorými sme súhlasili.
A predpokladám, že viete, že je v medzirezortnom pripomienkovom konaní novela tohto zákona a jedna z vecí, ktoré sa tam riešia, je, že sa práve to ustanovenie o desiatich rokoch vypúšťa. To, čo sa tou novelou rieši, podľa môjho názoru nie je dostatočné a nebude to stačiť ani Európskej únii, ale teda dúfam, že prinajmenšom toto diskriminačné ustanovenie z toho zákona vypadne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa opýtam, prečo ten vlastník predá pôdu tomu Nemcovi? Prečo na tom východe? Lebo asi je chudobný a nevie na nej hospodáriť, to je jedna vec. Ale asi ju vidí v prizme peňazí, ktoré pomôžu jeho rozpočtu prežiť jeho rodine. Takže to je iný problém. Tu nie je problém toho, že on by tú pôdu nechcel. Tu je problém toho, že táto krajina nefunguje, že mu nedá zarobiť, že vlastne nemá priestor na podnikanie. Keby mal dostatok zárobku, priestor na podnikanie, aby uživil slušne svoju rodinu, ani ho nenapadne predať svoju pôdu nejakému Nemcovi. Čiže my zase chytáme čosi za chvost namiesto toho, aby sa tu riešila v tejto krajine podstata, kde je problém, že tuná vlastne nič nefunguje.
A druhá vec, ktorú by som chcela poukázať, je to, že nie je problém, keď niekto skupuje pôdu na to, aby na nej poľnohospodársky fungoval. Len druhá vec je, že sú tu špekulanti, naozaj, ktorí skupujú pôdu, ornú pôdu na to, aby na nej developovali. A tu zase chcem poukázať na nefunkčnosť samospráv, ktoré sú veľmi, veľmi slabé a nedokážu ten nástroj, ktorý majú v rukách, územný plán, dostatočne silne držať v rukách a byť neuplatní a naozaj regulovať v územnom pláne rozvoj svojho územia tak, aby aj pôda bola, aby vlastne aj ten vidiecky charakter. Týmto zákonom sa toto nedocieli. Jediný a správny nástroj je územný plán. A tu si povedzme, tu je pes zakopaný. Lebo nám územný plán diktujú nie urbanisti, nie odborníci, ale jednoducho developeri, ktorí poskupujú, takto poskupovali po dve koruny za meter štvorcový pôdu a dnes chodia za mestami a hovoria, aké dane budete mať, čo všetko tam ako získa vaša kasa. To je úplatnosť a tento postup.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Všetko je veľmi pekné, čo si povedal, Martin, v svojej rozprave. Avšak ja si myslím, že nie je podstatné, kto vlastní pôdu, ale ako sa k tej pôde správa. Pretože sme svedkami, že naozaj po reštitúciách získali pôdu mnohí ľudia, ktorí ani netušili, že ich predkovia nejaký kus pôdy mali, a keď ju získali, tak prvé, čo bolo, tak hneď ju kalkulovali, ako ju premenia na stavebné pozemky, a kalkulovali, ako ju speňažia, nie ako budú na nej hospodáriť. A to sú aj dôsledky toho, ako dneska vyzerá naša krajina, ako sú spustnuté pôdy, pasienky, čiastočne niektoré aj lesy. Čiže v tomto smere nevidím problém vo vlastníctve, ale k tomu, ako sa kto správa.
A tu chcem povedať, že jeden aj z najhorších správcov je štát. Veď si pozrime sami, ako štát pristupuje k správe vlastného majetku alebo majetku, ktorý spravuje alebo o ktorý by sa mal starať. Najlepšie pôdy dáva pre investície. Kde bola umiestnená investícia Jaguar? Na najlepších pôdach, jedny z najlepších pôd Slovenska. A to je vlastne vzťah? Teraz ideme obmedzovať vlastnícke, chceme obmedzovať vlastnícke práva ľudí bez ohľadu na to, koho, ktorí sa oveľa lepšie o tu pôdu starali, a práve ten štát, ktorý by mal tieto páky využiť a mohol ich využiť, tak znehodnocuje našu krajinu umiestňovaním takýchto investícií do, na najlepšie naše pôdy.

Presne to natiahnem na dve minúty, dobre?
Vážený pán predsedajúci (povedané s pobavením), pani navrhovateľka, dovoľte mi, aby som vás informoval o liste, reakcii Rady zamestnávateľov pre systém duálneho vzdelávania, ktorý sa aj uskutočnil 26. januára, kedy sa konalo zasadnutie rady zamestnávateľov, kde táto Rada zamestnávateľov pre duálne vzdelávanie požiadala vás o stiahnutie tohto návrhu. Keďže všetci vieme, že sa iba konzervuje súčasný stav, kde majú majstri odbornej výchovy na pracovisku praktického vyučovania postavenie pedagogických zamestnancov a vzťahujú sa na nich ustanovenia zákona č. 317/2009 o pedagogických, tak toto nastavenie spôsobuje zamestnávateľom zapojeným do systému duálneho vzdelávania zásadné problémy, a to, že majstri odbornej výchovy na pracoviskách u zamestnávateľov sú v prvom rade zamestnancami zamestnávateľa zaradení do organizačnej štruktúry ako súčasť pracovného tímu a na nich sa vzťahujú aj všetky interné predpisy, ktoré sú organizačné a podobne.
Ja preto opätovne, aby som stihol, opätovne vyzývam, že či nechceme prerokovať tento návrh. Nebudem dávať žiadny procedurálny alebo niečo podobné, ale či nechcete zvážiť aj veľmi zásadnú pripomienku z Rady zamestnávateľov pre systém duálneho vzdelávania a prepracovať tento návrh.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, pani navrhovateľka, pán spravodajca, k obsahu zákona, k obsahu návrhu som sa už vyjadroval aj v prvom čítaní. Nebudem opakovať teraz, budem sa venovať presne tej istej problematike, ktorej sa venoval aj kolega Blanár, a to slovu "príbuzné", ktoré sa nachádza v tomto zákone.
Po prvé, nikto nevie presne, čo sú príbuzné odbory, my sa môžme iba dohadovať, že sú to asi odbory, ktoré majú k sebe tematicky veľmi blízko, alebo sú to odbory, ktoré majú spoločné dvojčíslie podľa vyhlášky 64 z 2015., no nikde nie je napísané, že čo sú vlastne príbuzné odbory a ako ich definovať. V praxi je úplne bežné spájať aj nepríbuzné odbory, aj príbuzné odbory na stredných odborných školách, ktoré pokrývajú širokú škálu remesiel a povolaní, ktoré majú v sebe nutne a veľmi blízko tematicky či obsahovo, ale nemajú rovnaké prvé dvojčíslie, tak ako je stanovené vo vyhláške 65.
Po tretie by som si dovolil upozorniť, že v praxi sa spájajú aj nepríbuzné odbory, ktoré pokiaľ oba odbory učebné alebo študijné s totožnou dĺžkou trvania, pretože takéto odbory majú rovnakú dotáciu všeobecných predmetov aj niektorých odborných predmetov, napríklad ekonómia alebo aplikovaná informatika, a školy tak doteraz bežne, tak ako aj kolega Blanár hovoril, že spájali či už príbuzné odbory, alebo na výnimku aj nepríbuzné odbory a žiaci mali spolu všeobecné hodiny a na odborné predmety sa potom, samozrejme, delili.
Ja si dovolím iba upozorniť na dva články. V prvom článku v § 33 ods. 10, kde by sa mohlo riešiť slovo, ktoré stanovuje tento problém a to je slovo "príbuzných", a následne aj v zákone 61/2015 o odbornom vzdelávaní a príprave, kde tiež sa spomínajú tieto slová "príbuzný", ktoré sme spomínali aj s kolegom Blanárom.
Preto mi dovoľte, aby som dal procedurálny návrh na základe rokovacieho poriadku podľa § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť tento návrh zákona jej navrhovateľke na dopracovanie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, dovoľte, aby som odovzdala odkaz od predsedníčky ľudskoprávneho výboru, ktorá je chorá a nemôže sa zúčastniť, ale rada by touto cestou oznámila, že v pondelok o trinástej hodine bude zasadať výbor ľudskoprávny, na ktorom je dôležitým bodom programu vypočutie kandidátov na post verejného ochrancu práv, tak si priala, aby som tento odkaz odovzdala všetkým poslancom, prípadne tým, ktorí záznam uvidia. Tak ďakujem pekne.

Pán kolega Blanár, povedali ste, že sú žiadané na trhu. Ak sú žiadané na trhu, prečo odstraňujete minimálny počet? Nejde mi to dokopy. Lebo ak máte nadbytok študentov, tak ten minimálny počet osem žiakov by ste veľmi jednoducho vedeli splniť. A vôbec to nemá absolútne žiaden súvis s kvalitou vzdelávania.
Ďakujem veľmi pekne.