Možno ste viacerí obdŕžali obdobný list ako my, list, v ktorom sa píše, že je snaha ututlať skutočné príčiny zbytočnej smrti dvadsiatich baníkov pri tragédii v bani Handlová v roku 2009. Rodinám nikto nevráti ich zosnulých a tí, čo sú za to zodpovední, sú na slobode a svedomie ich zjavne netrápi. Tieto rodiny si zaslúžia poznať pravdu, že ich otcovia, synovia, manželia, bratia zahynuli zbytočne. Je nevyhnutné urobiť všetko pre to, aby sa obdobným nešťastiam predchádzalo.
Podnetu sme sa podrobne venovali, naštudovali sme si ho, aj dostupné dokumenty, a preto stojíme tu pred vami s návrhom novely zákona o banských činnostiach a s výzvou na ministra hospodárstva Žigu a na Hlavný banský úrad, aby veľmi rýchlo konali, a tak ako my predkladáme návrh zákona, aby oni urýchlene upravili príslušné vyhlášky a smernice, aby veľmi prísne kontrolovali bezpečnostné predpisy.
Od nešťastia uplynulo sedem rokov, viac ako sedem rokov a do dnešného dňa predpisy neboli upravené napriek tomu, že práve nedodržiavanie predpisov a ich neúplnosť bola jednou z nepriamych príčin tohto nešťastia. Náš návrh zákona nemôže riešiť tie povinnosti, ktoré ukladajú vyhlášky a sú miernejšie. Preto je o to čudnejšie, že už nie sú dávno upravené, pretože tie sú plne v kompetencii ministerstva. V súvislosti s poznatkami z vyšetrovania v nadväzujúcich predpisoch mali byť už jasne definované definície o povinnosti banskej záchrannej služby, o povinnosti a úlohách Policajného zboru pri vyšetrovaní, o bezpečnosti prevádzok. Je absurdné, že v mieste nešťastia dva roky predtým bolo 156 požiarov a napriek tomu sa nevyužívali zásadne nehorľavé materiály, či niektorí vedúci zamestnanci nemali odbornú spôsobilosť vedúceho bane. A domnievame sa, že takýmto spôsobom sa pokračuje naďalej.
Novela zákona reaguje aj na niektoré nedostatky aplikačnej praxe, ktoré sú významné pri povoľovaní a prevádzke banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom. Príčiny úmrtia dvadsiatich baníkov a banských záchranárov v dôsledku mimoriadnych udalostí v bani Handlová, ktoré boli uvedené v odbornom posudku Obvodného banského úradu v Prievidzi, boli totiž účelovo pozmenené z dôvodu zamlčania skutočných príčin nešťastia. Tým bolo konanie, respektíve nekonanie organizácie a jej zamestnancov v rozpore s platným právnym stavom v Slovenskej republike, v rozpore so zásadami banskej techniky a technológie, ako aj s elementárnymi zásadami morálky. Išlo najmä o absolútne nedostatočné protipožiarne zabezpečenie bane. Napríklad chýbajúci banský požiarny vodovod, chýbajúce vetracie plachty, ktoré majú hodnotu pár tisíc eur. Čo je to pri miliónových dotáciách, ktoré táto baňa dostáva každoročne práve na prevádzku bane? Išlo o neodborný a neprofesionálny a tým aj nesprávny postup pri likvidácii jednotlivých mimoriadnych udalostí. Je to smutné, ak si uvedomíme, že práve táto baňa ročne kasíruje 100 mil. eur vo všeobecnom hospodárskom záujme. A kde končia tieto peniaze? No v bani nie. Zjavne niekde v alobale.
Ak by boli dodržiavané všeobecne záväzné právne predpisy, technické predpisy a technické normy a interné predpisy dodržané, nebolo by k havárii s následkom smrteľných pracovných úrazov dvadsiatich baníkov a pracovným úrazom ďalších deviatich baníkov na bani Handlová došlo. Výbuch požiarnych plynov by nemohol nastať, keby požiarne plyny vôbec neboli a nemali potrebný iniciátor. A požiarne plyny by neboli, keby nebol požiar, ktorý napokon bol zrejme aj samotným iniciátorom výbuchu. A požiar by nebol, keby bola riadne zlikvidovaná zápara. No a zápara by nevznikla, keby bol riadne zasanovaný nadvýlom. Čiže pochybenia postupov na pochybenie postupov.
V každom jednom momente tohto reťazca závislosti nešťastia bolo možné tragédii predísť. Žiaľ, nedošlo k tomu a to z dôvodu porušenia základných bezpečnostných predpisov. Keby sa predpisy dodržali, tak by k explozívnemu vyhoreniu plynov nemohlo dôjsť. Je absurdné, že banský požiarny vodovod bol nefunkčný a základňa pre záchranárov v bani nebola na tomto mieste zriadená. Došlo úplne k podhodnoteniu preventívnych opatrení zo strany spoločnosti. Do bane, kde bol požiar, nemali mať prístup žiadne osoby. A tie práve tam boli vyslané.
Prvá zápara v bani pred požiarom bola zistená 22. júla 2009, ďalšia 6. augusta 2009 a potom následne v ten tragický deň 8. októbra 2009 ďalšia. Uhlie na bani Handlová je náchylné na samovznietenie, a preto ešte v roku 1989 obvodný banský úrad opatrením zaradil uhlie medzi sloje náchylné na samovznietenie. Už samotné zaradenie sloja do tejto kategórie je dôvodom na dodržiavanie ďalších technických, technologických a bezpečnostných opatrení, vyplývajúcich z § 187 vyhlášky č. 21/1989 Zb. Ide najmä o vedenie banských diel, ich priestorovú dispozíciu, depresné spády, vedenie porubových frontov a technické prostriedky na predchádzanie vzniku endogénnych požiarov, bezodkladné uzatváranie banských diel vyúsťujúcich do vyrúbaných priestorov, vytváranie podmienok na invertizáciu banského ovzdušia pri zdolávaní banského požiaru a včasné zisťovanie procesu samovznietenia prostredníctvom výskytu kysličníka uhoľnatého v banskom ovzduší.
Je zjavné, že prvotnou príčinou bolo nesprávne hasenie a chladenie zápary a nedodržanie zásad protipožiarnej prevencie. Došlo vtedy k trestuhodným pochybeniam. V prvom rade sa ťažilo v časti bane, kde na ťažbu nebol schválený plán otvárky a dobývania, čo je základný legislatívny rámec na ťažbu. Okrem toho došlo k závaru, ktorý nikto neriešil, a z neho následne vznikol požiar. Ten sa nedal hasiť, pretože v bani nefungovalo požiarne čerpadlo. To bolo buď rozobraté, alebo nebolo pripojené k prívodu vody. Hasilo sa provizórne kalnou odpadovou vodou v malom objeme. Rovnako vážnym pochybením bolo, že nebola k dispozícii špeciálna hasičská celtovina, ktorá mohla v podzemí zmeniť tok vzduchu tak, aby sa požiar ľahšie izoloval a hasil. Z bezpečnostného hľadiska musí byť k dispozícii v každej bani. To je povinnosť. Stal sa opak a chybným rozhodnutím v podzemí sa stalo to, že prúdenie ohňa zmenilo smer a všetkých dvadsať hasičov zahynulo. Nie však pri výbuchu, ale sa zadusilo kysličníkom uhoľnatým, následne boli zasiahnutí požiarom a následne tlakovou vlnou pri výbuchu. To vtedy, keď sa nesprávnou manipuláciou vetracích šácht dostal do chodieb opätovne kyslík. To bolo takpovediac šťastie pre vedenie Hornonitrianskych baní Prievidza, lebo takto obvinili z nešťastia prírodu a nie vlastné zavinenie porušovaním predpisov. Zhorených a udusených baníkov by len ťažko vedeli vysvetliť a najmä ututlať. To, že boli mŕtvi ešte pred výbuchom, v žiadnej správe nefiguruje. Avšak existuje dostatok svedkov, ktorí to vedia dokázať na základe fyzikálnych zákonitostí a analyzovania posledných hovorov medzi povrchovou centrálou a baníkmi v bani. Tieto zistenia komisie, ktorá pozostávala z pracovníkov Hlavného banského úradu Vladimíra Tejbusa, Antonína Baffiho a Vladimíra Bubelínyho sa na verejnosť nikdy nedostali. Prečo? Pretože tieto informácie nariadil vypustiť riaditeľ Hlavného banského úradu z protokolu a zo správy.
Absolútne nedostatočné protipožiarne zabezpečenie bane ide totiž jednoznačne na vrub Hornonitrianskych baní Prievidza a chybné rozhodnutia pri likvidácii jednotlivých fáz mimoriadnej udalosti sa týkajú pochybení konkrétnych osôb. Najmä to, že baňa nebolo dostatočne protipožiarne zabezpečená napriek tomu, že išlo o baňu s nebezpečenstvom samovznietenia uhlia, je pre Hornonitrianske bane Prievidza veľmi nepriaznivé. Nehovoriac o tom, že z výpovedí svedkov je možné vytušiť, že hlavnou príčinou takéhoto stavu bol – nebudete veriť – ale nedostatok peňazí. Tých peňazí, ktorých v hodnote 100 miliónov eur ročne ide od nás od všetkých na prevádzku tejto bane.
Prečo sa riaditeľ Kúkelčík nezasadil osobne o dôsledné vyšetrenie skutočných príčin tejto mimoriadnej udalosti, musí vysvetliť len on sám. Avšak sú verejným tajomstvom nadštandardné vzťahy pána Kúkelčíka voči majiteľovi Hornonitrianskej bane Prievidza pánu Čičmancovi.
Hornonitrianske bane Prievidza je štát v štáte. Robí si, čo chce. Vidíme to aj dnes pri tom, ako prevádzkujú kotol v Elektrárni Nováky. Je to firma, ktorá je známa z alobalovej aféry a vďaka súčasnej vláde má zaistený odbyt až do roku 2030. Peter Čičmanec je vplyvný človek s úzkymi väzbami na SMER a premiéra a pán Kúkelčík je jeho človek, a práve preto sfalšoval závery komisie.
Návrh zákona vyplýva zo záverov kontroly postupu vyšetrovania mimoriadnej udalosti, ktorá sa stala 10. augusta 2009 v organizácii Hornonitrianske bane Prievidza na ťažobnom úseku baňa Handlová. Pracovníci nemali osvedčenie o odbornej spôsobilosti vedúceho bane. Nevykonávala sa kontrola správnosti ťažby a je pravdepodobné, že sa ťažilo tam, kde to nebolo povolené obvodným banským úradom.
Na základe skutočností zistených pri preskúmavaní postupu obvodného banského úradu pri vyšetrovaní je možné vyvodiť záver, že niektoré udalosti by sa neboli stali, keby príslušné opatrenia boli zahrnuté v záväzných právnych predpisoch, teda za predpokladu ich dodržiavania.
Prvou okolnosťou, na ktorú poradná komisia narazila, je rozpor medzi znením § 7 ods. 2 zákona č. 59/1988 Zb. o banskej činnosti a § 1 vyhlášky č. 69/1988, a to v definícii úloh, ktoré vykonáva banská záchranná služba. Ďalšou okolnosťou, ako sa ukázalo v tomto konkrétnom prípade, je nejasnosť vo vymenovaní zodpovedného vedúceho zamestnanca a jeho zástupcu pri zaisťovaní odborného a bezpečného riadenia banskej činnosti.
Preto sa navrhuje v našej novele, aby v organizácii bol vymenovaný len jeden zodpovedný vedúci zamestnanec, tak ako je to ustanovené v § 6 ods. 1 tohto zákona, a navrhujeme, aby toto ustanovenie bolo doplnené o povinnosť organizácie vymenovať na priame riadenie zástupcu s tou istou odbornou spôsobilosťou. Navrhujeme, aby sa zamedzilo, resp. aspoň obmedzilo viacnásobné vymenovanie zodpovedného vedúceho zamestnanca pre viaceré organizácie či prevádzky.
Úpravou sa definuje vedúci bane, vedúci lomu a vedúci inej banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom ako zodpovedného vedúceho zamestnanca. Úpravou sa zabezpečí, aby každá baňa, lom a prevádzka mala svojho zodpovedného vedúceho zamestnanca alebo jeho zástupcu. Týmto sa dosiahne zvýšenie odbornej spôsobilosti zamestnancov. Odstráni sa kľúčový problém so zaistením odborného a bezpečného riadenia banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom. Ide o zásadnú zmenu, ktorá bude mať pozitívny dopad na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky.
Technická dokumentácia, podľa ktorej je banská činnosť povolená, je kľúčovým dokumentom na vykonávanie povolenej banskej činnosti. Novela zabezpečuje, aby o zmenách v technickej dokumentácii bol obvodný banský úrad minimálne informovaný. Preto je tento návrh previazaný aj s § 5 ods. 5, kde je povinnosť informovať obvodný banský úrad o prijatých zásadných opatreniach. Zmena technickej dokumentácie patrí medzi zásadné opatrenia.
Verím, že náš návrh zákona prejde do druhého čítania a tam by sme ešte doplnili, upravili aj § 18b, znenie tak, aby bola organizácia zaviazaná dodržiavať predloženú dokumentáciu pri banskej činnosti, čo je plán otvárky, prípravy a dobývania ložiska, a pri činnosti vykonávanej banským spôsobom, čo je dokumentácia, plán využívania ložiska. A taktiež, ak bola plánovaná činnosť posudzovaná podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tak musí byť jednoznačne určené, že organizácia nesmie prekročiť maximálnu ročnú ťažbu, ktorá býva určená v dokumentácii pre EIA alebo je určená v záverečnom stanovisku.
Ďakujem pekne.
