Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

5.12.2019 o 19:23 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 5.12.2019 19:23 - 19:24 hod.

Anna Zemanová
Ďakujem pekne. Z poverenia predsedu klubu pána poslanca Milana Laurenčíka, ale aj v mojom mene dovoľte za všetkých poslancov strany Sloboda a Solidarita vám popriať krásne a požehnané vianočné sviatky a veselý Silvester. Po prvé silvestrovský program kabaretu máme za sebou, ale naozaj úprimne všetko dobré a veľa úspechov do nového roku. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2019 17:01 - 17:03 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Nemáme tu nikoho z Národnej banky Slovenska, tak dovolím si citovať slová hovorcu Národnej banky s tým, že citát je: s uloženým zlatom Bank of England Národná banka aktívne obchoduje. A z 2. decembra bola vydaná tlačová správa, ktorú prečítam: V poslednom čase Národná banka Slovenska zaznamenala rôzne úvahy spochybňujúce spravovanie a vlastníctvo zlatých investičných rezerv Národnej banky Slovenska. NBS v súčasnosti vlastní 31,694 tony zlata vo fyzickej forme (zlaté tehly). Zlato je investičné aktívum, ktoré NBS investuje na medzinárodnom trhu, aby dosiahla výnos. Depozitárom tohto zlata je Bank of England, pričom NBS má u nej otvorený tzv.
===== Slovenska. NBS v súčasnosti vlastní 31,694 tony zlata vo fyzickej forme, zlaté tehly. Zlato je investičné aktívum, ktoré NBS investuje na medzinárodnom trhu, aby dosiahla výnos. Depozitárom tohto zlata je Bank of England, pričom NBS má u nej otvorený tzv. alokovaný účet, na ktorom sú umiestnené konkrétne zlaté tehly. NBS s týmto zlatom aktívne obchoduje formou zlatých slopov, ktoré sa v účtovníctve zobrazujú ako repoobchody. Všetky tieto obchody sú kryté štandardnými zmluvami minimalizujúce s tým spojené riziko. Pri splatnosti každého takéhoto obchodu sa Národnej banke Slovenska vracia rovnaké množstvo zlata, ako poskytla na začiatku obchodu. Množstvo zlata v držbe NBS sa preto nemení. NBS vďaka spolupráci s Bank of England zarobila na obchodovaní so zlatom za posledných desať rokov približne 50 mil. eur. Národná banka Slovenska, oddelenie komunikácie.
To znamená, že tuná vlastne s tým zlatom sa naozaj obchoduje. Nie je dôvodom, aby sa presúvalo na Slovensko, pretože práve aj bezpečnostné riziká presunu, bezpečnostné riziká a poistenie, ktoré je spojené potom aj s uskladnením a strážením takéhoto množstva zlata a následné obchodovania môžu byť menej výnosné, ako keď je to urobené prostredníctvom renomovanej banky, ktorá má štandardné zabezpečenie, má... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2019 17:01 - 17:03 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Nemáme tu nikoho z Národnej banky Slovenska, tak dovolím si citovať slová hovorcu Národnej banky s tým, že citát je: s uloženým zlatom Bank of England Národná banka aktívne obchoduje. A z 2. decembra bola vydaná tlačová správa, ktorú prečítam: V poslednom čase Národná banka Slovenska zaznamenala rôzne úvahy spochybňujúce spravovanie a vlastníctvo zlatých investičných rezerv Národnej banky Slovenska. NBS v súčasnosti vlastní 31,694 tony zlata vo fyzickej forme (zlaté tehly). Zlato je investičné aktívum, ktoré NBS investuje na medzinárodnom trhu, aby dosiahla výnos. Depozitárom tohto zlata je Bank of England, pričom NBS má u nej otvorený tzv.
===== Slovenska. NBS v súčasnosti vlastní 31,694 tony zlata vo fyzickej forme, zlaté tehly. Zlato je investičné aktívum, ktoré NBS investuje na medzinárodnom trhu, aby dosiahla výnos. Depozitárom tohto zlata je Bank of England, pričom NBS má u nej otvorený tzv. alokovaný účet, na ktorom sú umiestnené konkrétne zlaté tehly. NBS s týmto zlatom aktívne obchoduje formou zlatých slopov, ktoré sa v účtovníctve zobrazujú ako repoobchody. Všetky tieto obchody sú kryté štandardnými zmluvami minimalizujúce s tým spojené riziko. Pri splatnosti každého takéhoto obchodu sa Národnej banke Slovenska vracia rovnaké množstvo zlata, ako poskytla na začiatku obchodu. Množstvo zlata v držbe NBS sa preto nemení. NBS vďaka spolupráci s Bank of England zarobila na obchodovaní so zlatom za posledných desať rokov približne 50 mil. eur. Národná banka Slovenska, oddelenie komunikácie.
To znamená, že tuná vlastne s tým zlatom sa naozaj obchoduje. Nie je dôvodom, aby sa presúvalo na Slovensko, pretože práve aj bezpečnostné riziká presunu, bezpečnostné riziká a poistenie, ktoré je spojené potom aj s uskladnením a strážením takéhoto množstva zlata a následné obchodovania môžu byť menej výnosné, ako keď je to urobené prostredníctvom renomovanej banky, ktorá má štandardné zabezpečenie, má... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2019 14:27 - 14:28 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
No, ja by som sa chcela opýtať, či nehodný, alebo ctihodný sudca? No lebo, keď je nehodný, tak ako bude mať pozastavenú činnosť, v podstate ročnú dovolenku, ešte dostane aj doplatené, keď teda ten nehodný sudca sa preukáže, že vlastne je ctihodný, dostane naspäť aj svoju stoličku a ešte si myslím, že keďže bol poukázaný na nehodného, ešte si bude pýtať aj odškodné za poškodenie dobrého mena. Veď teda ako sa môže, ako by mohol rešpektovať, že on ako ctihodný sudca bol označený na niekoľko mesiacov ako nehodný sudca, teda akú dôveryhodnosť potom bude mať v tom súdnom talári. Čiže to bude celkom taký možno aj dobrý biznis pre niektorých sudcov, však mnohí sa otrasú a idú ďalej, čiže namiesto nelegálnych úplatkov budú mať teraz legálne odškodné a ešte aj ročnú dovolenku. A tí ľudia, ktorí ich súdia a ich procesy budú zastavené a budú sa musieť celé kauzy vracať naspäť, pretože ich dostane pridelený nový sudca, tí budú vlastne v akom postavení? Tí budú o tom vlastne sa tu rozmýšľa, že, že ako to bude ďalej s tými spismi, ktoré títo nehodní sudcovia na ten čas odstavení od výkonu svojej činnosti, že čo sa bude s nimi diať?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2019 12:00 - 12:02 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Baránik, ja si veľmi vážim tvoju otvorenosť vo svojich výstupoch a vlastne identifikovanie konkrétnych vecí a nie hranie sa na nejakú kamufláž a nejaké šokantné situácie, o ktorých hovorí aj pán minister, že bol šokovaný o zverejnených informáciách o aktivitách sudcov. No ja som šokovaná, že vás šokuje to, čo, že to bolo zverejnené, a nie to, čo sa v súdnictve deje, ale o čom sa šepká už roky. Veď prečo sme sa asi prepadli v rebríčkoch korupcie a dôvery vo verejnú moc na spodné priečky? Bolo to uvedené aj v správe o Slovensku v roku 2018, ktorú spracovávala Európska únia a kde sme sa prepadli v tejto veci na chvost, kde z opýtaných až 50 % opýtaných ľudí povedalo, že nedôveruje v súdnu moc, lebo je tam vysoká miera korupcie. Možno si predkladatelia hovoria, že urobme aspoň niečo, ako nič. Nuž ale som zvedavá, či naozaj tá snaha bude úprimná a že v druhom čítaní či podporíte pozmeňujúce návrhy, ktoré máme pripravené spolu s kolegami k tomuto návrhu zákona, že či tá snaha zlepšiť túto situáciu, ako dať tie páky do rúk ministerstvu, resp. aj súdnej rade, aby mohla v podozrivých prípadoch konať, či naozaj tá vaša snaha bude úprimná a tieto pozmeňovacie návrhy, ktoré budú prednesené v druhom čítaní, podporíte. Tam sa ukáže vaša, tam sa ukáže tá pravá tvár predkladateľov, že či ozaj to je len hra na pekných, alebo je to úprimná snaha zlepšiť niečo v súdnictve.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2019 11:07 - 11:08 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. No, mňa zaujala jedna pasáž z odôvodnenia prečo je potrebné takýto zákon prijať v skrátenom legislatívnom konaní a síce, že ak sa to neprijme je to taká naliehavá potreba, žeby mohlo dôjsť k porušeniu základných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Tak to je tá naliehavá situácia po 12 rokoch vlády ficovlády, zrazu zistili, že tento zákon je porušením najzákladnejších ústavných práv. 12 rokov to nevadilo ale teraz pred koncom volebného obdobia kde už je zvoní zvonček na koniec vlády Roberta vlády Roberta Fica a jeho kumpánov, tak teraz zistili, že vlastne porušovali základné práva garantované Ústavou Slovenskej republiky. Tak toto naozaj je fascinujúce zistenie pán minister, ktoré nám tu prezentujete v pléne Národnej rady.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2019 10:18 - 10:20 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja by som tiež chcela len ešte doplniť niečo z dôvodovej správy, ktoré ma tam veľmi zarazilo. Odcitujem, že osobitná úprava zmeny operačného programu spočívajúca v tom, že určitý operačný program sa včlení do iného existujúceho operačného programu, to je dôjde k zlúčeniu operačných programov, legislatíva na úrovni Slovenskej republiky ani Európskej únie neobsahuje. Preto tento proces nemá vymedzené pravidlá pre jeho vykonávanie vrátane následkov takéhoto zlúčenia. A práve tie záverečné slová tej poslednej vety, že tento proces nemá ani výpočet následkov takéhoto zlúčenia, čiže naozaj urobiť takúto zásadnú zmenu v týchto operačných programoch bez toho, aby to prešlo medzirezortným pripomienkovacím konaním, aby sa vlastne našli, identifikovali následky tohto zlúčenia, je naozaj nanajvýš nezodpovedné a môže to byť aj zo strany; lebo Európska únia takéto niečo neupravovala, lebo ani nepredpokladala, že na strane členských štátov môže dôjsť k takým špekuláciám alebo k takému bezprecedentnému nečerpaniu financií z operačných programov, ako sa stáva na Slovensku. Čiže, samozrejme, ich právny poriadok alebo európsky právny poriadok takéto čosi neprejudikoval, pretože si to ani nevedeli predstaviť, že takéto čosi nastane. A robiť to bez, takto narýchlo je veľmi nezodpovedné.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2019 13:03 - 13:04 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem, ďakujem pekne. Hlavne zareagujem na kolegu Martina Fecka.
Áno, máš úplne, úplne pravdu, som zvedavá, či pán minister zareaguje, pretože v minulosti minister Kažimír sa hral na úlohu štatistu, že on vlastne za to si zodpovedá každý rezort sám a že on nie je zodpovedný za to, čo tam oni si dajú. No myslím si, že to tak nie je, že vlastne predkladateľ zastrešuje všetkých jednotlivých, jednotlivých ministrov, ktorí by mali obhajovať návrh rozpočtu, a ja vidím v oblasti životného prostredia veľkú dieru v štátnom rozpočte, ktorá by, ktorá tam nie je pomenovaná a nad ktorou stále sa zatvárajú oči. A netýka sa to len výkupu a usporiadania pozemkov, ale, samozrejme, aj, pretože to je pre hlavne ochranu, ochranu prírody, ochranu lesov, ale aj využitie poľnohospodárskej pôdy absolútny základ, aby boli usporiadané majetkové, majetkové vzťahy. Tá diera, diera v rozpočte v tých podmienených záväzkoch, v ktorých sa, akože hovorí sa, ťažko vyčísľujú, tak ich tam radšej nedáme, je to také skrývanie sa pred pravdou, ktorá nás jedného dňa, jedného dňa dobehne. Pretože tie výdavky napríklad s dočisťovaním pitnej vody pre alebo podzemnej vody pre účely pitnej vody napríklad na Žitnom ostrove s tým, že sa nerieši toxický mrak, ktorý sa šíri z územia Bratislavy do tejto chránenej vodohospodárskej oblasti, bude čosi, čo bude pre výdavky verejnej správy absurdné a veľké a je teda na škodu, že to v rozpočte nie je.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2019 12:55 - 13:00 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
=== prostriedkov z Európskej únie na spolufinancovanie v rámci tretieho programového obdobia ministerstva životného prostredia.
Chcem poukázať na absurdnosť, že napriek vysokému výberu ekologickej dane, kde sa, samozrejme, rátajú rôzne, rôzne dane podľa metodiky, ktorá je spracovaná na, na úrovni Európskej únie, sa do rezortu životného prostredia dostáva tak žalostne málo.
Ako sa môžu napĺňať ambiciózne plány zákona o ochrane prírody, keď kapitálové výdavky by mali klesnúť o 75,5 %, teda o 2,87 mil.? Súvisí to najmä s tým, že v roku 2019 bol vytvorený priestor na výkup chránených území v chránených oblastiach. To znamená, že keď teraz tam je takýto veľký pokles, výkupy sa už nebudú realizovať? Bolo to naozaj len predvolebné divadlo minulého roka? Chcela by som veriť, že tak nebude a že vlastne je koncepcia, že sa to vyrieši prostredníctvom usporiadania pozemkov cez pozemkové úpravy, avšak, pravdu povediac, neverím tomu, pretože tie pozemky, ktoré by mohli slúžiť na tento účel, už dávno neexistujú, lebo boli rozkšeftované cez Slovenský pozemkový fond rôznym tzv. zástupcom reštituentom.
Ešte sa chcem zmieniť k slovenskému, Slovenskému vodohospodárskemu podniku. Slovenský vodohospo..., financovanie z tohto, tohto podniku je dlhodobo podfinancované. Znižovanie platieb za neregulované služby dostáva Slovenský vodohospodársky podnik do každoročnej straty. Je to podnik, ktorý má zabezpečovať protipovodňovú ochranu. Ale nielen to. Má zabezpečovať aj splavnosť rieky Dunaj a práve to sú tie neregulované služby, ktoré si objednáva u tohto podniku štát a štát za ne neplatí. Je absurdné objednávať, objednávať služby od štátu a následne za ne neplatiť.
Taktiež treba si poukázať na to, že Slovenský vodohospodársky podnik prehĺbil, prehlbuje neustále svoju stratu. Má aj svoje medzery, samozrejme, v hospodárení tento podnik, avšak nie je to práve pri týchto zabezpečovaní služieb. Je pravdou, že realizuje rôzne projekty nie na základe priority hodnoty za peniaze, ale na základe rôznych objednávok zo strany, zo strany štátu. Napríklad ako v minulosti priorita bola Land Rover Jaguar, zabezpečenie rieky Nitry a nie tie priority, ktoré mali byť. Ale má aj svoje medzery. Sú to napríklad pri správe majetku. Nedávno, nedávno medializované podozrivé zmluvy o nájme pod vodnými tokmi a to nie ako relikt minulosti, ale množstvo zmlúv, ktoré sa dostali pozemky pod vodné toky po pozemkových úpravách.
Chcem poukázať aj na to, že hmotný majetok štátu v správe SPP dosahuje hodnotu 1,4 mld. eur.
Poprosila by som, keď mi skončí čas, ešte tri minútky naviac, keby som mohla dostať, aby som mohla dokončiť svoj príspevok, ak budete všeobecne súhlasi... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Klus, Martin, podpredseda NR SR
57.
Na to by som musel požiadať o všeobecný súhlas.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
58.
Dobre, tak rýchlo pokračujem.
Dôsledkom hodnota majetku má viac ako jednu miliardu. Avšak majetok sa bezpečnosť...
Pardon, tak môžem dokončiť štyri vety? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Klus, Martin, podpredseda NR SR
59.
Štyri vety, nech sa páči.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
60.
Áno? Ďakujem pekne.
Dôsledkom, veľký problém je starnutie majetku vodných stavieb. Sú to niekoľkomiliónové podmienené výdavky na uchovanie bezpečnosti vodných stavieb, ktoré súvisia so starnutím. Tento materiál bol predložený vo vláde, avšak bol stiahnutý, pretože vláda sa nevedela chlapsky postaviť voči tomuto, tomuto problému, avšak je to veľké riziko, ktoré nám hrozí.
A úplne na záver rozpočet Environmentálneho fondu, ktorý, ktorý do roku 2021 predpokladá celkový prebytok na úrovni 1 mld. eur a v roku 2021 1,3 mld. Hospodárenie Environmentálneho fondu je naozaj, si zaslúži lepšiu pozornosť a nielen, nielen vlády, ale, opakovane hovorím, aj výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pretože tieto prostriedky by mali byť vynakladané pre životné, pre ľudí a pre zabezpečenie ochrany životného prostredia a zmiernenie dopadov klímy na obyvateľov a na našu krajinu.
Ďakujem pekne.
A ešte teraz na záver prečítam pozmeňovací návrh.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Anny Zemanovej k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2020.
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2020 sa mení takto: § 7 sa vypúšťa. Nasledujúci paragraf sa primerane prečísluje.
Ďakujem pekne za pozornosť aj za trpezlivosť tých, dve minútky.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2019 12:39 - 13:00 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som sa tiež vyjadrila k návrhu štátneho rozpočtu. Nie som ekonóm, a preto môj pohľad bude skôr z pohľadu z mojich skúseností alebo z kapitol, ktorým sa venujem, a je to z pohľadu výdavkov na životné prostredie.
Vo všeobecnej dôvodovej správe sa píše, že „návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu“ a tak ďalej a že je aj viazaná, „a v súlade s právom Európskej únie“. Nuž, musím povedať, nie je. A prečo? Vám vysvetlím.
Je to hlavne z toho dôvodu, že v tomto návrhu rozpočtu na rok 2020 nie sú zapracované ekosystémové služby. Táto povinnosť zapracovať ekosystémové služby do návrhu rozpočtov členských štátov vyplýva z Dohovoru o biologickej diverzite, ktorá, keď bola na úrovni Európskej únie prijatá stratégia v oblasti biodiverzity do roku 2020, v piatej úlohe druhého cieľa sa zaviazala Európska komisia a členské štáty, že do roku 2014 zmapujú =====
=== a posúdia ekosystémovým, ako systémov a ich služieb na svojom území, posúdia hospodársku hodnotu takýchto služieb a do roku 2020 podporia začlenenie týchto hodnôt do účtovných systémov a systémov vykazovania na úrovni Európskej únie a na vnútroštátnej úrovni.
Prečo o tom hovorím? Čo sú to tie ekosystémové služby? No sú prínosy a úžitky, ktoré poskytujú ekosystémy. Napríklad voda, potraviny, drevo, tvorba pôdy, čistenie ovzdušia a vody, ochrana pred povodňami a suchom, opeľovanie plodín a ďalšie. Ľudská činnosť však ničí biodiverzitu a znižuje odolnosť a schopnosť zdravých ekosystémov poskytovať túto širokú škálu tovarov a služieb. V najbližšom období je teda potrebné dosiahnuť väčšie povedomie o ekonomickej hodnote ekosystémov na úrovni rozhodovacích orgánov, ale aj širokej verejnosti. Je potrebné prijať aj účinné opatrenia na zastavenie poklesu biodiverzity. To všetko má dopady aj, samozrejme, na životné, na štátny rozpočet.
Ochrana a tvorba životného prostredia niečo stojí, treba si to otvorene povedať a nezakrývať oči pred touto realitou, a preto som si osobitne pozrela podmienené záväzky, ktoré sú súčasťou štátneho, teda návrhu rozpočtu, a v týchto podmienených záväzkoch v pasívach chýbajú vyčíslené záväzky vo vzťahu k životnému prostrediu. V materiáli je opísané, čo majú tieto pasíva obsahovať. Odcitujem: „Je to možná povinnosť, ktorá vznikla ako dôsledok minulej udalosti a ktorej existencia závisí od toho, či nastane, alebo nenastane jedna alebo viac neistých udalostí v budúcnosti, ktorých vznik nezávisí od účtovnej jednotky, alebo je to povinnosť, ktorá vznikla ako dôsledok minulej udalosti, ale ktorá sa nevykazuje v súvahe, pretože nie je pravdepodobné, že na splnenie tejto povinnosti bude potrebný úbytok ekonomických úžitkov alebo výška tejto povinnosti sa nedá spoľahlivo oceniť.“
To znamená, že jednoznačne tu chýbajú známe záväzky voči životnému prostrediu environmentálne záťaže, staré skládky, odkaliská, napríklad Poša. Práve včera bola definitívne určená zodpovedná osoba za túto environmentálnu záťaž, kde na 68 % doručení zodpovednosti je štát pri jej prevádzkovaní. Sú to ale aj iné skládky, rakúska skládka a z toho dopadu aj znečistenie podzemných vôd na Žitnom ostrove. Staré záťaže, environmentálne záťaže napríklad v Seredi a ďalšie časované známe bomby, ktoré tikajú ako tichý zabijak, sa rozširujú ako mor. Likvidácia škôd bude oveľa vyššia, ak si nepovieme pravdu a budeme sa tváriť, že sa nič nedeje. Obdobne je to aj so znečisteným ovzduším, nedostatočnými opatreniami na adaptáciu na zmenu klímy a tým dopady na zdravie a dodatočné výdavky na štátny rozpočet.
V tomto duchu som sa pozrela na jednotlivé kapitoly, ktoré majú vo svojej agende starostlivosť o životné prostredie. Vláda sa hlási k opatreniam voči klimatickej zmene, avšak naďalej bol ponechaný v štátnom rozpočte osobitný odvod pre správcu lesov Lesy Slovenskej republiky. Je pozoruhodné, že dôvodová správa sa neunúva o vysvetlenie k tomuto § 7, kde ukladá osobitný odvod v sume 5 mil. eur Lesom Slovenskej republiky. V médiách sa pani Matečná, ministerka Matečná nechala počuť a konečne si osvojila môj tri roky predkladaný návrh o zrušení tohto odvodu, avšak nepremietlo sa to do návrhu rozpočtu, a preto mám pozmeňovací návrh, ktorý napĺňa moju a v tomto ojedinelom prípade aj dodatočne osvietený názor vlády, ktorý bol prezentovaný podpredsedníčkou vlády za prítomnosti premiéra. Tak verím, že tento pozmeňovací návrh bude v tomto pléne schválený, keďže to bolo avizované pani, tak zatiaľ to nie je schválené... (Reakcia z pléna.) Tak o to lepšie, ak to takto je, že sa to dostane do spoločnej správy, tak uvidíme, či to bude odsúhlasené.
Ale je to ojedinelý prípad, kedy si ministerka Matečná osvojila môj návrh, ale, samozrejme, nebola som jediná, pretože už v predchádzajúcom volebnom období sa našli ekológovia, ktorí na toto poukazovali.
Takže teraz poukážem na tie jednotlivé kapitoly.
Ministerstvo vnútra. Ministerstvo vnútra, ktoré spravuje okresné úrady. Napriek valorizácii platov dochádza k poklesu výdavkov zabezpečenie účinnej štátnej správy v životnom prostredí. Preto ma prekvapuje naozaj znižovanie výdavkov pre činnosť okresných úradov. Ľudia utekajú z týchto pracovísk a tí, čo zostávajú, sa delia na dve skupiny: Tých, ktorí sú zavalení agendou a robia, čo môžu. Potom sú aj takí, ktorí alibisticky rozhodujú na základe politických objednávok a objednávok rôznych subjektov, až na úrovni trestnoprávnej. Boli sme tomu svedkami. Takto sa to nedá dosiahnuť nejaká efektívna a spoľahlivá štátna správa. Konania sa naťahujú. Rastie nedôvera vo výkon štátnej moci. Verejnosť nahrádza kontrolu a výkon štátnej správy. Ľudia sa boja veriť, že projekty, ktoré by mali pomôcť napríklad aj ochrane životného prostredia, budú realizované v súlade s princípmi trvalej udržateľnosti bez udeľovania výnimiek, a že bude štát vykonávať dôslednú kontrolu.
Ďalší rezort, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Najväčším znečisťovateľom ovzdušia je doprava a tá má aj najväčšie dopady zo znečistenia na zdravie obyvateľstva. Nedostatok obchvatov, zlá kvalita, to sú príčiny, ktoré zvyšujú mieru znečistenia v našich obciach a miest. Je smutné, že Slovenská správa ciest má rozpočtované znížené výdavky oproti roku 2018 o 15 mil. eur. Chýbajú financie na údržbu a opravu ciest I. tried a plánované výdavky na rok 2020 zostávajú na rovnakej úrovni. Navrhovaným rozpočtom preto nie je možné zabezpečiť dostatočný štandard údržby a opráv ciest I. tried, čo bude mať negatívny dopad na udržanie prevádzkyschopnosti ciest, bezpečnosti na cestách a v konečnom dôsledku aj na zhoršenie životného prostredia. Chýbajú výdavky na opravy mostov, ktoré sa nám v čoraz väčšej miere dostávajú do havarijného stavu. A to, že mosty padajú, a nielen v zahraničí, ale aj v Európe a na Slovensku, žiaľ, sme svedkami aj v uplynulých dňoch. V rozpočte mi chýbajú výdavky na budovanie cykloinfraštruktúry, teda na cyklodopravu.
Všeobecne budovanie infraštruktúry je na Slovensku mimoriadne neefektívne. Vláda nedokáže využiť ani schválené kapitálové výdavky. Napríklad za posledné dva roky vo výške 1,1 mld. eur.
Na cestnú infraštruktúru je na rok 2020 vyčlenených 325,758-tisíc eur. Oproti návrhu rozpočtu na rok 2019 to predstavuje pokles o 15 mil. Pritom najväčšiu položku v rozpočte sú na cestnú infraštruktúru, kde sú výdavky s PPP projektmi v oblasti cestnej infraštruktúry. Tu chcem poukázať aj na situáciu, ktorá nie je v rozpočte zahrnutá, to je v súvislosti s ťažkosťami aj hrozbami rôznych vysokých kompenzácií zo strany neschopnosti štátu pri príprave diaľnice D4, R7, kde naďalej pretrváva nezákonný stav vzhľadom na to, že ministerstvo životného prostredia a ministerstvo dopravy nerešpektujú rozhodnutia krajského súdu. S týmto, samozrejme, budú následne súvisieť vysoké výdavky na zdržiavanie stavby a kompenzácie zo strany, zo strany staviteľa a tieto nie sú zahrnuté ani len nieže v tomto rozpočte, ale ani v tých podmienených záväzkoch.
Osobitne poukazujem na tunel Višňové, kde ťarchy s tým vyhodením staviteľa z tejto investície sa predražia niekoľkonásobne a už dnes sú známe miliónové výšky, sa o nich hovorí, ako pokuty v konaniach arbitrážnych voči, ktoré si uplatňuje staviteľ voči Slovenskej republike. Ani tieto výdavky, hoci sú už aj vyčíslené, sa ani len o nich nehovorí v podmienených záväzkoch.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Zaujala ma v správe jedna poznámka k hospodáreniu štátnych lesov, citujem: „Hospodárenie štátnych lesov je horšie ako neštátnych lesov. Dôvodom je odlišná štruktúra výnosov aj nákladov a miera verejnoprospešných činností. Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky prejde hĺbkovým auditom, ktorý navrhne opatrenia na zlepšenie ziskovosti na meter kubický ťažby.“
Oceňujem poznámku síce, že „plocha lesov na Slovensku sa podľa oficiálnych štatistík každoročne zvyšuje, ale náhodná ťažba tvorila v roku“, teda „je nadmerne vysoká. Dôvodom sú hlavne lykožrútové kalamity spôsobované veternými smršťami a klimatickými zmenami.“ A teraz počúvajte: „Pre zvýšenie transparentnosti budú všetky programy starostlivosti o lesy zverejnené na portáli datagov v úplnom znení.“
Pýtam sa, prečo je táto poznámka v zákone o rozpočte a nebola súčasťou zákona o lesoch, ktorý sme pred pár týždňami schvaľovali v Národnej rade a tu čítame o takejto dôležitej veci v štátnom rozpočte?
Ministerstvo životného prostredia. Ministerstvo životného prostredia bude mať v budúcom roku k dispozícií 455 mil. eur, avšak z toho rozpočtové prostriedky by mali tvoriť len 74,5 mil. eur. Je to pokles bežných aj kapitálových výdavkov. Celkové výdavky štátneho rozpočtu v porovnaní so schváleným rozpočtom klesajú o 11,2 mil. eur, čo predstavuje v tomto rezorte 13 %. Výdavky sú jedna tragédia. Pokles okrem vodného hospodárstva v každej jednej kapitole.
Poviem k vodnému hospodárstvu, citujem: „Áno, cieľom oblasti vodného hospodárstva je dobrý stav všetkých vôd najneskôr do roku 2027.“ Hovoria o tom, že budú dbať o to, aby bolo dôsledné dodržiavanie prioritizácie projektov v oblasti protipovodňovej ochrany, kde sa zvýši vytvorená hodnota a posilní potenciál na zabránenie škôd z povodní. No tak budeme si to dôsledne sledovať a verím, že teda nová vláda naozaj sa týmto bude riadiť, pretože papier znesie všetko a doteraz sa tak nič nedialo. Bol to aj jeden z hlavných dôvodov, kde implementačná jednotka poukázala na to, že Slovenský vodohospodársky podnik, ale ani envirorezort sa neriadi hodnotou za peniaze, neriadi sa výberom priority projektov.
Je absolútny výsmech, že napríklad Výskumný ústav vodného hospodárstva má pokles vo svojich výdavkoch napriek tomu, že mu bola v zákone o vodách priradená osobitná, veľmi závažná úloha, tzv. § 16, ktorý má posudzovať každý jeden projekt z pohľadu dopadov na ochranu vôd. Interpretácia, že sa zvyšujú výdavky na vodné hospodárstvo, je tendenčná, ale pretože klesajú nielen výdavky VÚVH, ale aj SHMÚ, a pritom im narastajú úlohy zo zákona. Pri SHMÚ je to najmä v oblasti ovzdušia.
Prekvapujú ma aj znížené výdavky na štátnu ochranu prírody. Práve v čase prijatia nového zákona s riadnou dávkou nových kompetencií pre tento, pre túto organizáciu majú množstvo nových úloh, majú množstvo nových povinností s vyhlasovaním nových kategórií chránených území a klesá rozpočet, výdavkový rozpočet pre túto organizáciu. Táto situácia bude nezvládnuteľná, bude to mať veľký negatívny dopad na zabezpečenie ochrany prírody.
Nuž, ale aby sa nepovedalo, v rozpočte sa nachádza taká zaujímavá kapitola Riadenie rizík a mimoriadnych udalostí v súvislosti so zmenou klímy. Zaujímavá položka na neurčité projekty a zvláštna je aj položka Energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo, ktorá sa nachádza v kapitole životného prostredia.
Avšak tu si treba povedať, že niektoré opatrenia, ktoré sa nachádzajú prierezovo v množstve sektoroch, napríklad túto istú úlohu má aj rezort ministerstva hospodárstva, ale nakoniec aj Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, napokon aj rezort životného prostredia a Environmentálny fond. Takéto roztrieštenie týchto projektov vlastne nasvedčuje k nesystémovému potom, nesystémovým opatreniam a plytvaniu prostriedkov. Hovorí sa, že dôvodom poklesov výdavkov pre rezort životného prostredia je dôvod zníženia alokovaných =====
Skryt prepis