Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.6.2019 o 16:34 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2019 16:34 - 16:36 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, no čudujem sa, že pán poslanec Kollár sa vzdal svojho slova, keďže tu boli krátke faktické pripomienky a mal toľko energie tu nám reagovať v svojich doplňujúcich otázkach. Nuž, je pravdou, že návrh zákona má veľký dopad na vlastníkov a v prípade, že štát deklaruje verejný záujem, ktorý obmedzuje práva, tak je im potrebné dať jednoznačne kompenzácie, ktoré majú byť jasné, transparentne a jednoduchým spôsobom nárokovateľné.
Pán Kvorka, nuž široký konsenzus? V tomto prípade minimálne súkromný obhospodarovatelia nemajú ten nárok, ten názor, že by náš zákon o lesoch bol s nimi jasne prekonzultovaný.
Pán poslanec Soboňa, ako môžete tvrdiť, že sa viete rozhodnúť o tomto návrhu zákona, keď napríklad tam nemáte doložky vplyvov? Nemáte tam doložky vplyvov na tie časti, ktoré som povedala, na verejný rozpočet, kde sa vo vládnom materiály hovorí, že je žiaden a pritom už len z tejto diskusie vyplýva, že na rozpočet to bude mať veľký, aj na rozpočet napríklad lesov, ak začnú hospodáriť iným spôsobom, zrejme ten výnos bude nižší.
Pán poslanec Martinák, tak, aha pardon, ešte k tým telovýchovným zariadeniam. Nuž nie je jasné zo zákona, že ide o existujúce zariadenia. Tuná sa to dá vyložiť aj tak, že môže ísť o nové telovýchovné zariadenia a športoviská, ktoré sa tam môžu ako nové postaviť. Takže tam je to riziko, na ktoré upozorňujeme. Pán poslanec Martinák, ja vôbec nespochybňujem odbornosť lesných ľudí, lesníkov, ktorí chystajú program starostlivosti o les, lenže presne ako ste povedali, tam ide o hospodárenie, ale ja hovorím o iné formy, ktoré poskytuje ako ekosystémové služby (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2019 16:16 - 16:26 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, nadviažem na to čo hovoril kolega pán poslanec Simon a jeho návrh, aby tento návrh zákona bol vrátený a daný na návrh na dopracovanie. Pripájam sa k tomuto návrhu a taktiež teda dávam návrh na to, aby tento návrh bol vrátený na dopracovanie. A poviem z akého dôvodu. To z dôvodu, že do Národnej rady prišiel bez doložiek vplyvov, doložiek vplyvov na životné prostredie, doložiek vplyvov na podnikateľské prostredie, bez doložiek vplyvov na verejný rozpočet. Je možné, že legislatívne pravidlá nehovoria o tom, že je to vylučujúcou podmienkou a že takýto návrh by mal alebo nemal byť predložený. Nie všetky návrhy ho majú, tak zrejme to nie je taká požiadavka. Avšak váš návrh zákona výrazným spôsobom zasahuje do štátneho rozpočtu. Tak som si dohľadala doložku vybraných vplyvov vo vládnom materiály, kde sa teda nachádza a prekvapilo ma, že dopad na štátny rozpočet je nula, žiaden. Čo teda sa mi nezdá, že by mohlo byť pravdou, keďže aj to čo hovorí pán poslanec Kollár, aj hovoril pán poslanec Simon, aj hovoríme vždy, že náhrada obhospodarovania užšej ujmy za obmedzenia obhospodarovania z titulu požiadaviek ochrany prírody sú legitímne a majú byť nastavené tak, aby vlastníci, ktorých majetok sa nachádza v chránených územiach, vlastníci lesov teda alebo lesných pozemkoch, ktorých sa nachádzajú v chránených územiach a z titulu verejnej požiadavky na obmedzenie hospodárenia majú nárok na kompenzáciu. V záverečnom účte, pani ministerka, za minulý rok v kapitole plnenia spoločnej poľnohospodárskej politiky v časti Natura 2000, tak plnenie bolo 24 percent. Z monitorovacích ukazovateľov bolo napísané, že z dôvodu, že neboli požiadavky na tieto kompenzácie. Nuž, tu asi niekde naozaj je systémová chyba. Tu asi sú naozaj paralelné svety, pretože nesedí to s realitou to čo počúvame, to čo hovoril aj pán poslanec Kollár, že vlastníci naozaj sú obmedzovaní, majú zákonný nárok a vo vašich materiáloch sa hovorí, že vlastne oni ani tie peniaze nechcú. Tak niekde je chyba a preto si myslím, že návrh zákona by mal byť dôsledne posúdený, mali by byť dopracovaný aj o to, aby tieto nároky na kompenzácie boli jednoznačne zadefinované. A v návrhu zákona teraz totižto ešte sa prikladá ďalšia povinnosť z titulu obmedzenia alebo úpravy hospodárenia v lokalitách, ktoré sú napadnuté lykožrútom. To znamená, že ak takéto lokality po kalamite budú mať nejaké isté nariadené postupy hospodárenia z titulu ochrany prírody, tak má obhospodarovateľ nárok na úhradu tých výkonov, ktoré sú z titulu požiadaviek zmeny hospodárenia v týchto územiach. Nie je tam napísané, čo je tiež by som povedala na pozornosť, že či ide len o súkromného alebo aj o štátne lesy. Pretože na kompenzáciu majú nárok len súkromní obhospodarovatelia, avšak na titul zmeny hospodárenia z titulu takýchto kalamít nie je jasne, nevyplýva jasne zo zákona, či sa táto ujma, ak to môžem tak nazvať, bude vzťahovať aj na štátne lesy. Čiže toto je dôvod pre ktorý si myslím, že je potrebné tento návrh zákona dopracovať. Niektoré veci sú v ňom dobré. Bolo by asi škoda keď by, keď by naozaj úplne išiel zo sveta. Ale bez týchto dopadov nie je možné ho dobre posúdiť.
Čo sa týka ešte takých praktických ďalších bodov, by som chcela poukázať na program starostlivosti o les. Chýbajú tam, chýba tam zvýšenie transparentnosti pri jeho posudzovaní. Účastníkmi konania by mali byť aj obce, aj Štátna ochrana prírody a zvýšenie transparentnosti pre zúčastnené osoby zo strany verejnosti. Obce z toho titulu, aby vlastne bol pri jeho spracovávaní automaticky povinný zapracovať platný územný plán obcí. V súčasnosti dochádza k situáciám kedy má samospráva schválený územný plán, má v záväznej časti rôzne formy využitia aj na lesných pozemkoch a ak sa neprihlási iniciatívne v čase prípravy zmeny programu starostlivosti o les, že má záujem naďalej napríklad, aby lesy plnili rekreačnú funkciu, tak lesný spracovateľ programu starostlivosti o les ho kľudne preklopí na hospodársky les. Tak sa to stalo pri programe starostlivosti o les tu v okolí Bratislavy, v Bratislavskom samosprávnom kraji kde nám zrazu z ničoho nič pribudli tisícky hektárov hospodárskych lesov tam, kde bola dovtedy rekreácia.
Chýba mi aj forma posúdenia týchto dokumentov alebo týchto činností, pretože nejde len o dokument, ide o dokument na základe ktorého sa vykonáva činnosť v lesoch a chýba mi posúdenie ich dopadov na životné prostredie, pretože mi tu hovoríme v prvom rade program starostlivosti o les je o tom, ako sa má v ňom hospodáriť, aké množstvo dreva sa môže vyťažiť. Lenže les má aj iné funkcie. Áno, istotne lesník, spracovateľ...
===== vykonáva činnosť v lesoch a chýba mi posúdenie ich dopadov na životné prostredie. To, že my tu hovoríme v prvom rade je program starostlivosti o les je o tom, ako sa má v ňom hospodáriť, aké množstvo dreva sa môže vyťažiť. Lenže les má aj iné funkcie, áno istotne, lesník, spracovateľ poľnohospodárskeho plánu alebo tohto dokumentu, určite má na pamäti a vie, že les plní aj iné funkcie. Avšak si myslím, že tento dokument je tak závažný pre dopady, pre, na zmenu klímy, pre dopady na vodné hospodárstvo, pre dopady na iné zložky životného prostredia, že je potrebné, aby nielen tie tri zúčastnené osoby v tomto procese sa mohli doňho zapojiť, pretože ak nebude spracovaný v celospoločenskom záujme, tak dopady tohto hospodárenia môžu byť katastrofické na verejnosť, na ľudí žijúcich pod horami, napríklad v prípade nejakých živelných pohrôm ako sú kalamity, alebo prietrže mračien a následné, následné záplavy. Na to, aby sa dosiahli, dosiahol konečne pokoj medzi ochranou prírody a lesným hospodárstvom, je treba mať nastavené jasné pravidlá. Tie, jedine tie dokážu ukončiť tento, tento súboj dvoch rezortov, kde sme sa všetci nádejali po slovách vás a pána ministra životného prostredia, že dôjde k zmieru.
Chcem ešte poukázať na riziko § 50b, nového paragrafu, o využití lesných pozemkov vo vlastníctve štátu na verejnoprospešné účely. Áno, presne tak ako povedal pán poslanec Simon, okamihom schválenia tohto zákona, obce alebo špekulanti developeri začnú pripravovať zmeny územných plánov a to v tom duchu, že na lesných pozemkoch nám začnú pribúdať návrhy takzvaných verejnoprospešných stavieb. Návrhy na bývanie v lesoch, návrhy na športové zariadenia, ktoré vlastne vašim návrhom zákona takýmto spôsobom legitimizujete. V súčasnosti to nebolo možné, pretože v lesoch sa takáto činnosť neumožňovala a nebolo možné ani získať, lebo veľmi ťažké bolo získať predbežný súhlas odboru pozemkového a lesného s tým, že tieto pozemky by boli, možné ich vyňať z lesného pôdneho fondu. Týmto zákonom vlastne vy už predkladáte súhlasné stanovisko, že ten pozemkový odbor dá súhlasné stanovisko na základe § 50b a obce a mestá okamžite si začnú plánovať tieto činnosti na lesných pozemkoch. A presne tak ako sa, ako bolo povedané, môže nastať situácia, posledná veta, že ktorú citujem: "že správca má právo, nie povinnosť odstúpiť od zmluvy ak stavba prestane plniť verejnoprospešnú funkciu", a tu je ten pes zakopaný.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2019 16:16 - 16:26 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, nadviažem na to čo hovoril kolega pán poslanec Simon a jeho návrh, aby tento návrh zákona bol vrátený a daný na návrh na dopracovanie. Pripájam sa k tomuto návrhu a taktiež teda dávam návrh na to, aby tento návrh bol vrátený na dopracovanie. A poviem z akého dôvodu. To z dôvodu, že do Národnej rady prišiel bez doložiek vplyvov, doložiek vplyvov na životné prostredie, doložiek vplyvov na podnikateľské prostredie, bez doložiek vplyvov na verejný rozpočet. Je možné, že legislatívne pravidlá nehovoria o tom, že je to vylučujúcou podmienkou a že takýto návrh by mal alebo nemal byť predložený. Nie všetky návrhy ho majú, tak zrejme to nie je taká požiadavka. Avšak váš návrh zákona výrazným spôsobom zasahuje do štátneho rozpočtu. Tak som si dohľadala doložku vybraných vplyvov vo vládnom materiály, kde sa teda nachádza a prekvapilo ma, že dopad na štátny rozpočet je nula, žiaden. Čo teda sa mi nezdá, že by mohlo byť pravdou, keďže aj to čo hovorí pán poslanec Kollár, aj hovoril pán poslanec Simon, aj hovoríme vždy, že náhrada obhospodarovania užšej ujmy za obmedzenia obhospodarovania z titulu požiadaviek ochrany prírody sú legitímne a majú byť nastavené tak, aby vlastníci, ktorých majetok sa nachádza v chránených územiach, vlastníci lesov teda alebo lesných pozemkoch, ktorých sa nachádzajú v chránených územiach a z titulu verejnej požiadavky na obmedzenie hospodárenia majú nárok na kompenzáciu. V záverečnom účte, pani ministerka, za minulý rok v kapitole plnenia spoločnej poľnohospodárskej politiky v časti Natura 2000, tak plnenie bolo 24 percent. Z monitorovacích ukazovateľov bolo napísané, že z dôvodu, že neboli požiadavky na tieto kompenzácie. Nuž, tu asi niekde naozaj je systémová chyba. Tu asi sú naozaj paralelné svety, pretože nesedí to s realitou to čo počúvame, to čo hovoril aj pán poslanec Kollár, že vlastníci naozaj sú obmedzovaní, majú zákonný nárok a vo vašich materiáloch sa hovorí, že vlastne oni ani tie peniaze nechcú. Tak niekde je chyba a preto si myslím, že návrh zákona by mal byť dôsledne posúdený, mali by byť dopracovaný aj o to, aby tieto nároky na kompenzácie boli jednoznačne zadefinované. A v návrhu zákona teraz totižto ešte sa prikladá ďalšia povinnosť z titulu obmedzenia alebo úpravy hospodárenia v lokalitách, ktoré sú napadnuté lykožrútom. To znamená, že ak takéto lokality po kalamite budú mať nejaké isté nariadené postupy hospodárenia z titulu ochrany prírody, tak má obhospodarovateľ nárok na úhradu tých výkonov, ktoré sú z titulu požiadaviek zmeny hospodárenia v týchto územiach. Nie je tam napísané, čo je tiež by som povedala na pozornosť, že či ide len o súkromného alebo aj o štátne lesy. Pretože na kompenzáciu majú nárok len súkromní obhospodarovatelia, avšak na titul zmeny hospodárenia z titulu takýchto kalamít nie je jasne, nevyplýva jasne zo zákona, či sa táto ujma, ak to môžem tak nazvať, bude vzťahovať aj na štátne lesy. Čiže toto je dôvod pre ktorý si myslím, že je potrebné tento návrh zákona dopracovať. Niektoré veci sú v ňom dobré. Bolo by asi škoda keď by, keď by naozaj úplne išiel zo sveta. Ale bez týchto dopadov nie je možné ho dobre posúdiť.
Čo sa týka ešte takých praktických ďalších bodov, by som chcela poukázať na program starostlivosti o les. Chýbajú tam, chýba tam zvýšenie transparentnosti pri jeho posudzovaní. Účastníkmi konania by mali byť aj obce, aj Štátna ochrana prírody a zvýšenie transparentnosti pre zúčastnené osoby zo strany verejnosti. Obce z toho titulu, aby vlastne bol pri jeho spracovávaní automaticky povinný zapracovať platný územný plán obcí. V súčasnosti dochádza k situáciám kedy má samospráva schválený územný plán, má v záväznej časti rôzne formy využitia aj na lesných pozemkoch a ak sa neprihlási iniciatívne v čase prípravy zmeny programu starostlivosti o les, že má záujem naďalej napríklad, aby lesy plnili rekreačnú funkciu, tak lesný spracovateľ programu starostlivosti o les ho kľudne preklopí na hospodársky les. Tak sa to stalo pri programe starostlivosti o les tu v okolí Bratislavy, v Bratislavskom samosprávnom kraji kde nám zrazu z ničoho nič pribudli tisícky hektárov hospodárskych lesov tam, kde bola dovtedy rekreácia.
Chýba mi aj forma posúdenia týchto dokumentov alebo týchto činností, pretože nejde len o dokument, ide o dokument na základe ktorého sa vykonáva činnosť v lesoch a chýba mi posúdenie ich dopadov na životné prostredie, pretože mi tu hovoríme v prvom rade program starostlivosti o les je o tom, ako sa má v ňom hospodáriť, aké množstvo dreva sa môže vyťažiť. Lenže les má aj iné funkcie. Áno, istotne lesník, spracovateľ...
===== vykonáva činnosť v lesoch a chýba mi posúdenie ich dopadov na životné prostredie. To, že my tu hovoríme v prvom rade je program starostlivosti o les je o tom, ako sa má v ňom hospodáriť, aké množstvo dreva sa môže vyťažiť. Lenže les má aj iné funkcie, áno istotne, lesník, spracovateľ poľnohospodárskeho plánu alebo tohto dokumentu, určite má na pamäti a vie, že les plní aj iné funkcie. Avšak si myslím, že tento dokument je tak závažný pre dopady, pre, na zmenu klímy, pre dopady na vodné hospodárstvo, pre dopady na iné zložky životného prostredia, že je potrebné, aby nielen tie tri zúčastnené osoby v tomto procese sa mohli doňho zapojiť, pretože ak nebude spracovaný v celospoločenskom záujme, tak dopady tohto hospodárenia môžu byť katastrofické na verejnosť, na ľudí žijúcich pod horami, napríklad v prípade nejakých živelných pohrôm ako sú kalamity, alebo prietrže mračien a následné, následné záplavy. Na to, aby sa dosiahli, dosiahol konečne pokoj medzi ochranou prírody a lesným hospodárstvom, je treba mať nastavené jasné pravidlá. Tie, jedine tie dokážu ukončiť tento, tento súboj dvoch rezortov, kde sme sa všetci nádejali po slovách vás a pána ministra životného prostredia, že dôjde k zmieru.
Chcem ešte poukázať na riziko § 50b, nového paragrafu, o využití lesných pozemkov vo vlastníctve štátu na verejnoprospešné účely. Áno, presne tak ako povedal pán poslanec Simon, okamihom schválenia tohto zákona, obce alebo špekulanti developeri začnú pripravovať zmeny územných plánov a to v tom duchu, že na lesných pozemkoch nám začnú pribúdať návrhy takzvaných verejnoprospešných stavieb. Návrhy na bývanie v lesoch, návrhy na športové zariadenia, ktoré vlastne vašim návrhom zákona takýmto spôsobom legitimizujete. V súčasnosti to nebolo možné, pretože v lesoch sa takáto činnosť neumožňovala a nebolo možné ani získať, lebo veľmi ťažké bolo získať predbežný súhlas odboru pozemkového a lesného s tým, že tieto pozemky by boli, možné ich vyňať z lesného pôdneho fondu. Týmto zákonom vlastne vy už predkladáte súhlasné stanovisko, že ten pozemkový odbor dá súhlasné stanovisko na základe § 50b a obce a mestá okamžite si začnú plánovať tieto činnosti na lesných pozemkoch. A presne tak ako sa, ako bolo povedané, môže nastať situácia, posledná veta, že ktorú citujem: "že správca má právo, nie povinnosť odstúpiť od zmluvy ak stavba prestane plniť verejnoprospešnú funkciu", a tu je ten pes zakopaný.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2019 16:10 - 16:11 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán kolega, poslanec Martinák, je mi veľmi ľúto, že nie ste členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, a bolo by možno fajn keby ste navrhli aspoň taký pán Muňko, že by ste sa vymenili, pretože vy naozaj cítim, že máte rád tú prácu lesníka. Síce nemáte rád ochranárov, ale to vôbec nevadí, pretože diskusia niekedy je dobre keď sú aj opačné póly názorov. A bolo by to prospešné, keby ste sa stali členom výboru. Dávam návrh vášmu klubu, aby takúto zámenu urobil a možno by to bolo celkom praktické. Ale ak sme boli teraz na výjazde výboru nášho, tak ako poslanec aj iného výboru máte právo sa takéhoto výjazdu zúčastniť a škoda, že ste neboli, pretože možno by ste počuli tých ochranárov, ktorí nečítali nikde poza kríčky niečo nejaké napísané frázy, ale veľmi otvorene a srdcom a boli veľmi vysoko fundovane a odborne obhajovali svoje názory, tak ako aj lesníci. Ako naozaj mali sme tú diskusiu vyrovnanú a myslím si, že bolo by to prospešné keby aj z vášho klubu poslancov za stranu SMER ľudia dokázali počúvať aj obidve strany.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2019 11:29 - 11:31 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Pán kolega, pán kolega Martinák, ten poslanecký prieskum bol naozaj vynikajúci. Musím pochváliť aj organizáciu aj prístup obidvoch rezortov. My sme tam neboli ako tribunál, ktorý má o niečom rozhodnúť. My sme tam neboli aby sme my tam povedali ako to má byť. My sme si chceli v prvom rade vypočuť názory jednej aj druhej strany a to sa stalo. Sme stáli nad jednou lokalitou a kde nám rozprávali čo vidíte lesníci vy tu, ako vy vnímate tú lokalitu. Následne rozprával ochranár zo štátnej ochrany prírody ako on vníma tú lokalitu. Sme analyzovali tie rozdielne pohľady, ktoré sú prirodzené. To je pohľad lesníkov a ochranárov. A vlastne ale medzi tým sme si aj vypočuli tie konkrétne aplikačné problémy, ktoré mala jedna a druhá strana. Čiže o tomto bol poslanecký prieskum a myslím si, že splnil svoj účel, aby sme sa dostali do objektívneho obrazu. A práve tie aplikačné problémy, ktoré oni spomínali a ktoré sú, ktoré si netvárne sa, že tuná nie sú problémy medzi ochranou prírody a lesníkmi. Odpovede na riešenia som ich v návrhu zákona nenašla. To čo ste vy spomínali tých desať dní pri tom náhodnej ťažby, tak tam je, že ochrana prírody oznámi začatie konania najneskôr do desať dní. To neznamená, že do desať vydá svoje stanovisko, že či k tej náhodnej ťažbe sa môže realizovať alebo nie. A o tom hovorím, že nielen v tomto prípade, ale aj pri ostatných záväzných stanoviskách Štátnej ochrany prírody, ktoré sú potrebné pre činnosť v chránených územiach nie je stanovená lehota. To bol tiež jeden z problémov, ktorý poukazovali lesníci, že sedemsto dní čaká na vyjadrenie. Alebo tak to boli určite vypichnuté konkrétne nejaké problémové časti. Ale principiálne hovorili o tom, že Štátna ochrana prírody, ktorá to potvrdila, nemá kapacity, nemá ľudské kapacity na to, aby tak náročnú úlohu...
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2019 11:15 - 11:25 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Takže, dovoľte, aby som pokračovala vlastne záver tej prerušenej časti hovoril o tom, o lehotách, ktoré je potrebné upraviť, aby bola aj právna vymožiteľnosť a istota pre tých, ktorí budú potrebovať záväzné stanovisko Štátnej ochrany prírody. Orgánom Štátnej ochrany prírody, to znamená okresným úradom sa predlžuje lehota na 60 dní, avšak teda zopakujem, že záväzné stanoviská lehotu nemajú stanovenú.
Ide o veľkú novelu a ďalší problémom, ktorý je alebo požiadavkou verejnosti je úprava pohybu ľudí po chránených územiach. Myslím si, že je na čase, aby sme dovolili sa ľuďom pohybovať aj mimo vyznačených chodníkov. V súčasnosti to spôsobuje veľmi veľkú nevôľu zo strany ľudí, ktorí sa nemôžu pohybovať voľne po krajine. Vyvolení sa môžu, ale turista, bežný človek nie. Je to zbytočná regulácia, ktorá obmedzuje ľudí a ktorá nemá oporu v predmete ochrany vyhlásených chránených území. Samozrejme, môžu byť individuálne prípady, kedy by to bolo nežiadúce, ale tie treba riešiť v individuálnych predpisov a nie plošne zákazom pohybu, voľného pohybu v podstate od tretieho stupňa.
Prichádzate s novou kategóriou definíciou chráneného územia, tzv. kategória prírodný park. Je to nová kategória z výmery od 500 do 10 000 ha s tým, že národné parky by mali byť iba územia s rozlohou nad 10 000 ha. V tomto kontexte nevidím ako správne presun kompetencie z vlády na okresné úrady, čiže to znamená kompetencie vo vyhlasovaní tých chránených území. Možno vám sa to zdá jednoduchšie, že okresných úradov je viacej a nemáme zaťažovať vládu. Avšak chráni každé obmedzovanie vlastníckych práv by malo ísť ruka v ruke s kompenzáciami za ujmu na vlastníctve. Túto kompenzáciu to sú financie, ktoré by mal, na ktoré má nárok súkromný vlastník chráneného územia. A myslím si, že v týchto prípadoch je dôležité, keďže to má dopad na štátny rozpočet, aby zostala táto kompetencia na vláde a aby v zápätí ako k takémuto vyhláseniu chráneného územia, ktoré bude mať dopad na obmedzenie hospodárenia súkromného vlastníctva, aby bola premietnutá aj do štátneho rozpočtu, resp. aby boli robené opatrenia na financovanie zo spoločnej poľnohospodárskej politiky. Tu vás chcem, pán minister, upozorniť, aby ste si pozreli ako sa napĺňa čerpanie kategórie kompenzácií za plnenie obmedzení v Natura území, kde v rozpočte ministerstva pôdohospodárstva bolo plnenie len 24 % za minulý rok. A v monitorovacom ukazovateli bolo napísané, že neboli požiadavky. Nuž, tomuto sa mi veriť nechce. Neboli požiadavky zrejme preto, že nastavenie kompenzácií je veľmi zlé. A toto je jeden z ďalších vecí, ktorú vytýkam tomuto zákonu, že nevenujete sa tejto skutočnosti a právam súkromných vlastníkov na to, aby transparentným a jednoduchým systémom sa domohli alebo mali automaticky priznané kompenzačné náhrady za obmedzenie hospodárenia na svojom majetku z titulu požiadaviek ochrany prírody.
Zavádza sa nové hodnotenie, že v akýchkoľvek projektov, akýkoľvek plán, program alebo projekt, ktorý môže mať pravdepodobne samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom vplyv na územie európskej sústavy chránených území, teda významný vplyv, tak nie je ho možné podľa zákona o ochrane prírody ho schváliť alebo povoliť akýkoľvek plán, akýkoľvek program. Toto sa mi zdá tak veľmi široko koncipované, že k takémuto akémukoľvek plánu, t. z. akejkoľvek chalupe, akémukoľvek zámeru na poľnohospodárskej pôde, ktorý bude mať nejaký dopad, programy, všetko bude musieť mať samostatné hodnotenie ešte naviac oproti hodnoteniu podľa posudzovania vplyvov na životné prostredie.
To znamená, ten nápor na agendu Štátnej ochrany prírody, aby dala vyjadrenie či bude mať vplyv alebo nebude, alebo či sa musí posudzovať podľa nových pravidiel, ktoré sa dávajú do zákona o ochrane prírody. Tak naozaj tu môže dôjsť na strane žiadateľa škodám, ktoré si následne on z titulu zdržiavania môže uplatňovať. Ako uznávam, je potrebné, aby sa takéto aktivity posudzovali a bolo k nim záväzné stanovisko. Avšak treba priznať aj ten druhej strane, ktorá má zámer, má požiadavku akúkoľvek, či súkromnú alebo verejnú investíciu, tak aby aj ona mala garancie, že o jej požiadavke bude včas a správne a odborne rozhodnuté. Treba teda zadefinovať lehoty na vyjadrenie, prípadne možnosti odvolať sa. Čiže poukazujem na nedostatky na procesnej stránke.
Ďalej chcem poukázať na ďalšiu aplikačnú prax, ktorá vyvoláva nevôľu a nedostatky, a je to rôzne forma udeľovania výnimiek. Tie sú v súčasnosti v ochrane prírody veľkým problémom a sťažnosti. Pán minister, toto sú také možno základné veci, na ktoré som chcela poukázať. Je mi ľúto, že nedostalo sa do zákona ani len zmienka o tom, že programy starostlivosti o les by mali byť, mohli byť posudzované v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Tieto programy v rámci národných parkov, áno, to záväzné stanovisko je tuná vsunuté, avšak v zákone o lesoch, ktorý ide predpokladám ako na základe politickej dohody vzápätí po tomto zákone, tak táto možnosť tam nie je. A myslím si, že nastavenie jasných a zrozumiteľných pravidiel medzi ochranou prírody a lesníctva by bolo to, čo by obnovilo vzájomnú dôveru a
===== ...v tomto zákone, tak táto možnosť tam, tam nie je. A myslím si, že nastavenie jasných a zrozumiteľných pravidiel medzi ochranou prírody a lesníctva by bolo to, čo by obnovilo vzájomnú dôveru a vzájomné vzťahy. Lebo dnes treba povedať, že nie je to už len odborný konflikt. Toto sa všetko prenáša až do medziľudských vzťahov na úrovni konkrétnych lesných hospodárov, konkrétnych ľudí pracujúcich v Štátnej ochrane prírody, konkrétnych ľudí, ktorí sa venujú ochrane prírody cez neziskové organizácie. A obnova tejto dôvery môže byť len tým, že budú stanovené jasné pravidlá hry, jasná spoločenská objednávka čo vlastne naša spoločnosť očakáva od ochrany prírody, čo vlastne naša spoločnosť očakáva od lesného hospodárstva, či je to drevo alebo je to vyvážený lesný ekosystém, čo vlastne očakáva naša spoločnosť od lesov, či je to ďalší päťmiliónový odvod špeciálny do štátneho rozpočtu alebo je to skôr lesu blízke hospodárenie, ale možno za nižších výnosov. Pokým nezadefinujeme tieto jasné pravidlá, jasné pravidlá hry, dovtedy žiaden zákon nám nepomôže. A práve naopak, pri dobrej vôli tento zákon môže priniesť ešte väčšie napätie a tým pádom aj väčšie škody pre životné prostredie. Takže verím, že do druhého čítania ste si vypočuli aspoň tie základné moje kritické požiadavky, ktoré sú realizovateľné ako pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré očakávam, že predloží váš rezort tak, že sa ich pokúsite napraviť. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2019 11:15 - 11:25 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Takže, dovoľte, aby som pokračovala vlastne záver tej prerušenej časti hovoril o tom, o lehotách, ktoré je potrebné upraviť, aby bola aj právna vymožiteľnosť a istota pre tých, ktorí budú potrebovať záväzné stanovisko Štátnej ochrany prírody. Orgánom Štátnej ochrany prírody, to znamená okresným úradom sa predlžuje lehota na 60 dní, avšak teda zopakujem, že záväzné stanoviská lehotu nemajú stanovenú.
Ide o veľkú novelu a ďalší problémom, ktorý je alebo požiadavkou verejnosti je úprava pohybu ľudí po chránených územiach. Myslím si, že je na čase, aby sme dovolili sa ľuďom pohybovať aj mimo vyznačených chodníkov. V súčasnosti to spôsobuje veľmi veľkú nevôľu zo strany ľudí, ktorí sa nemôžu pohybovať voľne po krajine. Vyvolení sa môžu, ale turista, bežný človek nie. Je to zbytočná regulácia, ktorá obmedzuje ľudí a ktorá nemá oporu v predmete ochrany vyhlásených chránených území. Samozrejme, môžu byť individuálne prípady, kedy by to bolo nežiadúce, ale tie treba riešiť v individuálnych predpisov a nie plošne zákazom pohybu, voľného pohybu v podstate od tretieho stupňa.
Prichádzate s novou kategóriou definíciou chráneného územia, tzv. kategória prírodný park. Je to nová kategória z výmery od 500 do 10 000 ha s tým, že národné parky by mali byť iba územia s rozlohou nad 10 000 ha. V tomto kontexte nevidím ako správne presun kompetencie z vlády na okresné úrady, čiže to znamená kompetencie vo vyhlasovaní tých chránených území. Možno vám sa to zdá jednoduchšie, že okresných úradov je viacej a nemáme zaťažovať vládu. Avšak chráni každé obmedzovanie vlastníckych práv by malo ísť ruka v ruke s kompenzáciami za ujmu na vlastníctve. Túto kompenzáciu to sú financie, ktoré by mal, na ktoré má nárok súkromný vlastník chráneného územia. A myslím si, že v týchto prípadoch je dôležité, keďže to má dopad na štátny rozpočet, aby zostala táto kompetencia na vláde a aby v zápätí ako k takémuto vyhláseniu chráneného územia, ktoré bude mať dopad na obmedzenie hospodárenia súkromného vlastníctva, aby bola premietnutá aj do štátneho rozpočtu, resp. aby boli robené opatrenia na financovanie zo spoločnej poľnohospodárskej politiky. Tu vás chcem, pán minister, upozorniť, aby ste si pozreli ako sa napĺňa čerpanie kategórie kompenzácií za plnenie obmedzení v Natura území, kde v rozpočte ministerstva pôdohospodárstva bolo plnenie len 24 % za minulý rok. A v monitorovacom ukazovateli bolo napísané, že neboli požiadavky. Nuž, tomuto sa mi veriť nechce. Neboli požiadavky zrejme preto, že nastavenie kompenzácií je veľmi zlé. A toto je jeden z ďalších vecí, ktorú vytýkam tomuto zákonu, že nevenujete sa tejto skutočnosti a právam súkromných vlastníkov na to, aby transparentným a jednoduchým systémom sa domohli alebo mali automaticky priznané kompenzačné náhrady za obmedzenie hospodárenia na svojom majetku z titulu požiadaviek ochrany prírody.
Zavádza sa nové hodnotenie, že v akýchkoľvek projektov, akýkoľvek plán, program alebo projekt, ktorý môže mať pravdepodobne samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom vplyv na územie európskej sústavy chránených území, teda významný vplyv, tak nie je ho možné podľa zákona o ochrane prírody ho schváliť alebo povoliť akýkoľvek plán, akýkoľvek program. Toto sa mi zdá tak veľmi široko koncipované, že k takémuto akémukoľvek plánu, t. z. akejkoľvek chalupe, akémukoľvek zámeru na poľnohospodárskej pôde, ktorý bude mať nejaký dopad, programy, všetko bude musieť mať samostatné hodnotenie ešte naviac oproti hodnoteniu podľa posudzovania vplyvov na životné prostredie.
To znamená, ten nápor na agendu Štátnej ochrany prírody, aby dala vyjadrenie či bude mať vplyv alebo nebude, alebo či sa musí posudzovať podľa nových pravidiel, ktoré sa dávajú do zákona o ochrane prírody. Tak naozaj tu môže dôjsť na strane žiadateľa škodám, ktoré si následne on z titulu zdržiavania môže uplatňovať. Ako uznávam, je potrebné, aby sa takéto aktivity posudzovali a bolo k nim záväzné stanovisko. Avšak treba priznať aj ten druhej strane, ktorá má zámer, má požiadavku akúkoľvek, či súkromnú alebo verejnú investíciu, tak aby aj ona mala garancie, že o jej požiadavke bude včas a správne a odborne rozhodnuté. Treba teda zadefinovať lehoty na vyjadrenie, prípadne možnosti odvolať sa. Čiže poukazujem na nedostatky na procesnej stránke.
Ďalej chcem poukázať na ďalšiu aplikačnú prax, ktorá vyvoláva nevôľu a nedostatky, a je to rôzne forma udeľovania výnimiek. Tie sú v súčasnosti v ochrane prírody veľkým problémom a sťažnosti. Pán minister, toto sú také možno základné veci, na ktoré som chcela poukázať. Je mi ľúto, že nedostalo sa do zákona ani len zmienka o tom, že programy starostlivosti o les by mali byť, mohli byť posudzované v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Tieto programy v rámci národných parkov, áno, to záväzné stanovisko je tuná vsunuté, avšak v zákone o lesoch, ktorý ide predpokladám ako na základe politickej dohody vzápätí po tomto zákone, tak táto možnosť tam nie je. A myslím si, že nastavenie jasných a zrozumiteľných pravidiel medzi ochranou prírody a lesníctva by bolo to, čo by obnovilo vzájomnú dôveru a
===== ...v tomto zákone, tak táto možnosť tam, tam nie je. A myslím si, že nastavenie jasných a zrozumiteľných pravidiel medzi ochranou prírody a lesníctva by bolo to, čo by obnovilo vzájomnú dôveru a vzájomné vzťahy. Lebo dnes treba povedať, že nie je to už len odborný konflikt. Toto sa všetko prenáša až do medziľudských vzťahov na úrovni konkrétnych lesných hospodárov, konkrétnych ľudí pracujúcich v Štátnej ochrane prírody, konkrétnych ľudí, ktorí sa venujú ochrane prírody cez neziskové organizácie. A obnova tejto dôvery môže byť len tým, že budú stanovené jasné pravidlá hry, jasná spoločenská objednávka čo vlastne naša spoločnosť očakáva od ochrany prírody, čo vlastne naša spoločnosť očakáva od lesného hospodárstva, či je to drevo alebo je to vyvážený lesný ekosystém, čo vlastne očakáva naša spoločnosť od lesov, či je to ďalší päťmiliónový odvod špeciálny do štátneho rozpočtu alebo je to skôr lesu blízke hospodárenie, ale možno za nižších výnosov. Pokým nezadefinujeme tieto jasné pravidlá, jasné pravidlá hry, dovtedy žiaden zákon nám nepomôže. A práve naopak, pri dobrej vôli tento zákon môže priniesť ešte väčšie napätie a tým pádom aj väčšie škody pre životné prostredie. Takže verím, že do druhého čítania ste si vypočuli aspoň tie základné moje kritické požiadavky, ktoré sú realizovateľné ako pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré očakávam, že predloží váš rezort tak, že sa ich pokúsite napraviť. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 19.6.2019 11:09 - 11:09 hod.

Anna Zemanová
Vážený pán predseda, keďže pri hlasovaní č. 28 moje hlasovacie zariadenie bolo nefunkčné, tak prosím, do záznamu, že moje hlasovanie je "zdrž".
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2019 10:46 - 11:00 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, máme tu na stole veľkú novelu zákona o ochrane prírody. Zákona, ktorý bol niekoľko mesiacov predmetom veľkých diskusií ochranárov, lesníkov, rôznych vedcov a odborníkov. Návrh zákona, ktorý bol predložený do medzirezortného pripomienkovacieho konania, dostal množstvo pripomienok, medzi nimi aj hromadnú pripomienku verejnosti, ktorú podpísalo takmer 30 tisíc ľudí. Zákon, ktorý v zápätí na to prišiel do vlády, a teraz ho máme my tu na rokovaní Národnej rady, je napokon úplne iný. Návrh zákona prešiel rozporovým konaním, avšak máme ho tu predložený so zásadnými rozpormi na odbornej úrovni. Zrejme politickej úrovni ste pán minister ustúpili najmä strane SNS a strane SMER, kde sú stále ľudia podporujúci obchod s drevom a je preto škoda, že hromadná pripomienka verejnosti s 30 tisíc podpismi, tak táto hromadná pripomienka nebola dorokovaná, ale návrh zákona ste predložili do vlády a na rokovanie parlamentu.
Mali ste vysoké ambície pri predkladaní návrhu zákona, avšak od tých ste ustúpili a predkladáte síce veľkú novelu, ktorá prináša mnohé zmeny, niektoré aj dobré a zaujímavé, ale tie podstatné na tej politickej úrovni nie. Možno tá novela v tomto duchu preto nemusela byť až taká veľká, lebo niekedy menej môže byť aj viac. Pred mesiacmi ste dali sľub o prevode pozemkov v chránených územiach do správy štátnej ochrany prírody. Bolo to veľmi odvážne a vzbudili ste očakávania ochranárskej verejnosti. Avšak v tomto zásadnom postoji ste ich sklamali.
Sklamali ste aj čo sa týka Tatranského národného parku. Do dnešného dňa neexistuje zonácia, ktorá podľa platného §104 zákona, vláda mala do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona, vydať nariadenie, ktoré ustanoví vymedzenie hraníc Tatranského národného parku a jeho ochranné pásma a podrobnosti o územnej ochrane, vrátane ich územnej a časovej platnosti. Zákon o ochrane prírody a krajiny nadobudol účinnosť 1. januára 2003. Prečo ste si neupratali aj túto povinnosť, pán minister, tohto návrhu zákona, vôbec sa s tým nezapodievate v tejto veľkej novele a nedali ste tam nejaké reálne termíny a hlavne prečo ste sa vôbec zonáciou Tatranského národného parku nezapodievali.
15. 6. boli sprístupnené náučné chodníky v Tatranskom národnom parku, avšak návštevný poriadok nie je schválený a pohyb je tam v podstate bez platného návštevného poriadku. Aj to je vaše maslo na hlave, pán minister. Prichádzate s veľkou novelou ako bojovník za ochranu prírody, avšak kroky ministerstva, resp. rezortnej organizácie štátnej ochrany prírody, na príklade aj v reorganizácii jej organizačných zložiek ako je de facto zrušenie správy CHKO, chránenej krajinnej oblasti Dunajské Luhy a zlúčenie s chránenou krajinnou oblasťou Ponitrie, nesvedčí o rozumnom prístupe k ochrane prírody. Ste podpredsedom vlády a ministrom životného prostredia a mali ste sa aspoň pokúsiť o zmenu a presun lesného hospodárstva pod rezort životného prostredia. strana Sloboda a Solidarita má vo svojom programe agendu lesného hospodárstva, mať pod rezortom životného prostredia. Je to otázka politickej vyspelosti a jasnej deklarácie o tom, aké hodnoty rezort životného prostredia a rezort a vláda Slovenskej republiky má.
Pán minister, ťažko je dôverovať takejto veľkej novele a veriť vo vymožiteľnosť práva. Sme svedkami tolerovania rôznych výnimiek, neochota ministerstva hovoriť napr. o Národnom parku Podunajsko. Zabezpečiť účinnú ochranu prírody je vašou prácou a ak k tomu
treba zmeniť zákon, treba ho pripraviť jednoznačne, ktorý odstráni tú obrovskú nedôveru a ukončí doslova, doslova vojnu medzi ochranou prírody a lesným hospodárstvom. Pred pár dňami, 5. júna sme boli s výborom pre pôdohospodárstvo, životné prostredie na poslaneckom výjazde, kde sme si prizvali za organizácie rezortu životného prostredia aj z rezortu pôdohospodárstva a venovali sme sa problematike hospodárenia v lesoch. Nielen na štátnych lesoch, v štátnych lesoch, ale všeobecne v lesnom hospodárstve. Vypočuli sme si názory lesníkov, zástupcov rezortu pôdohospodárstva, ochranárov, zástupcov rezortu životného prostredia aj zástupcu súkromného obhospodarovateľa, ktorý hospodári v ochrannom pásme, ale aj v samotnom
===== Vypočuli sme si názory lesníkov, zástupcov rezortu pôdohospodárstva, ochranárov, zástupcov rezortu životného prostredia, aj zástupcu súkromného obhospodarovateľa, ktorý hospodári v ochrannom pásme, ale aj v samotnom v Národnom parku Nízke Tatry.
Poukazovali na konkrétne aplikačné nedostatky nielen v zákone o ochrane prírody, ale aj na také medziľudské a komunikačné. Nedôvera sa nedá získať zákonom. Tá musí vychádzať zo správneho riadenia rezortu, vymožiteľnosti práva a z jasnej objednávky spoločnosti, ako sa spoločnosť stavia k ochrane prírody a krajiny, ako sa stavia k hospodáreniu na lesných pozemkoch, na pôde a aké priorite k ochrane životného prostredia má. Toto do dnešného dňa nie je jasne definované. A vy pán minister, ako súčasť tretej vlády SMER-u a jeho partnerov ste v tejto kľúčovej veci síce sľubovali nápravu, ale v konečnom dôsledku ste cúvli. Áno, v tejto chvíli je moja pozícia oveľa jednoduchšia poukazovať na nedostatky a je to aj mojou prácou opozičnej poslankyne, a chcem si túto úlohu urobiť čo najlepšie, takže verím, že ma budete počúvať a v septembri prídete s veľkým pozmeňovacím návrhom, ktoré, ak sa bude dať, tak tento zákon ešte sa pokúsite, aspoň v niektorých veciach opraviť. O ktorých, takých kľúčových aplikačných problémoch hovorím a ktorých riešenie som v predloženom návrhu zákona nenašla. Ktoré sú to. Zo strany lesníkov išlo opakovane poukazovanie na ťažkosti s lehotami na získavanie stanovísk od Štátnej ochrany prírody. Týka sa to najmä náhodnej ťažby pri kalamitách a s tým súvisiace riziká premnoženia lykožrúta. Spracovanie kalamity, kde lesníci potrebujú operatívne komunikovať je kľúčové, aby ste mohli vykonávať svoju lesnícku prácu. A to sa týka hospodárenia v štátnych lesoch, ktoré spravujú náš spoločný štátny majetok, ale týka sa to aj súkromných hospodárov, kde hospodárenie v lesoch je ich súkromným majetkom. Štátna ochrana prírody sa zdá, sa javí ako výrazne poddimenzovaná organizácia a po prijatí tohto zákona si bude určite vyžadovať jej posilnenie. V súčasnosti má organizácia okolo 500 zamestnancov a hospodári približne so sumou okolo 6 mil. eur.
Návrh zákona navrhuje množstvo významných kompetencií pre túto organizáciu, najmä čo sa týka hospodárenia v národných parkoch, ktoré predstavujú 6,5 % rozlohy Slovenskej republiky. A mám obavu, že doterajšie ťažkosti, ktoré boli s vydávaním stanovísk a s nemožnosťou vydať ich načas, budú len narastať. Problém vidím aj v tom, že stanoviská Štátnej ochrany prírody nemajú stanovenú lehotu dokedy budú povinné svoje záväzné stanovisko vydať. Doteraz stanoviská Štátnej ochrany prírody mali len odporúčací charakter pre orgán štátnej správy. V súčasnosti sa zavádza teda záväznosť týchto stanovísk. Považujem to za dobrý krok, avšak keď nebude stanovená aj povinnosť dodržiavať lehotu je to vážne ohrozenie práce tej druhej strany, práce tých lesníkov a práce akýchkoľvek hospodárov, akýchkoľvek ľudí, ktorí budú chcieť v chránených územiach vykonávať nejakú činnosť. Pretože novou kompetenciou, ktorú navrhujete, je vlastne podmienka akejkoľvek činnosti chránených vtáčích, chránených európskych chránených územiach NATURA 2000 mať vyjadrenie Štátnej ochrany prírody či môže dôjsť k narušeniu integrity alebo nie. Bez takéhoto vyjadrenia nebude môcť byť prakticky žiadna činnosť v chránených naturovských územiach byť povolená. Tejto problematike sa chcem ešte venovať ďalej, ale chce ešte poukázať na tie lehoty. Toto považujem za kľúčové, aby sa do zákona dala povinnosť, že lehotu bude presne stanovená maximálna lehota na vydanie záväzného stanoviska Štátnej ochrany prírody, resp. bude tam odkaz, že sa riadia podľa správneho poriadku. Na to, že tá agenda je veľmi náročná, vy ste zareagovali a v podstate ste zvýhodnili štátnu správu, ktorej ste predĺžili lehotu na rozhodnutia orgánoch ochrany prírody na 60 dní. Čiže orgán ochrany prírody v rozhodovaní má lehotu 60 dní, avšak záväzné stanoviská lehotu stanovenú nemajú. Hoci sú podmienkou, tak ako som povedala, pre vydanie akéhokoľvek súhlasu na akýkoľvek projekt územia v európskych chránených územiach NATURA 2000, ktorá prakticky kopíruje rozlohu našich národných parkov a iných chránených území. A môžme hovoriť, že tých 6,5 - percenta výmery Slovenska sa to bude týkať. ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa predpokladám, že ešte bude dlhšie pokračovať, tak radšej to prerušíme a budeme potom po hlasovaní pokračovať vašim vystúpením. Ďakujem za porozumenie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2019 10:46 - 11:00 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, máme tu na stole veľkú novelu zákona o ochrane prírody. Zákona, ktorý bol niekoľko mesiacov predmetom veľkých diskusií ochranárov, lesníkov, rôznych vedcov a odborníkov. Návrh zákona, ktorý bol predložený do medzirezortného pripomienkovacieho konania, dostal množstvo pripomienok, medzi nimi aj hromadnú pripomienku verejnosti, ktorú podpísalo takmer 30 tisíc ľudí. Zákon, ktorý v zápätí na to prišiel do vlády, a teraz ho máme my tu na rokovaní Národnej rady, je napokon úplne iný. Návrh zákona prešiel rozporovým konaním, avšak máme ho tu predložený so zásadnými rozpormi na odbornej úrovni. Zrejme politickej úrovni ste pán minister ustúpili najmä strane SNS a strane SMER, kde sú stále ľudia podporujúci obchod s drevom a je preto škoda, že hromadná pripomienka verejnosti s 30 tisíc podpismi, tak táto hromadná pripomienka nebola dorokovaná, ale návrh zákona ste predložili do vlády a na rokovanie parlamentu.
Mali ste vysoké ambície pri predkladaní návrhu zákona, avšak od tých ste ustúpili a predkladáte síce veľkú novelu, ktorá prináša mnohé zmeny, niektoré aj dobré a zaujímavé, ale tie podstatné na tej politickej úrovni nie. Možno tá novela v tomto duchu preto nemusela byť až taká veľká, lebo niekedy menej môže byť aj viac. Pred mesiacmi ste dali sľub o prevode pozemkov v chránených územiach do správy štátnej ochrany prírody. Bolo to veľmi odvážne a vzbudili ste očakávania ochranárskej verejnosti. Avšak v tomto zásadnom postoji ste ich sklamali.
Sklamali ste aj čo sa týka Tatranského národného parku. Do dnešného dňa neexistuje zonácia, ktorá podľa platného §104 zákona, vláda mala do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona, vydať nariadenie, ktoré ustanoví vymedzenie hraníc Tatranského národného parku a jeho ochranné pásma a podrobnosti o územnej ochrane, vrátane ich územnej a časovej platnosti. Zákon o ochrane prírody a krajiny nadobudol účinnosť 1. januára 2003. Prečo ste si neupratali aj túto povinnosť, pán minister, tohto návrhu zákona, vôbec sa s tým nezapodievate v tejto veľkej novele a nedali ste tam nejaké reálne termíny a hlavne prečo ste sa vôbec zonáciou Tatranského národného parku nezapodievali.
15. 6. boli sprístupnené náučné chodníky v Tatranskom národnom parku, avšak návštevný poriadok nie je schválený a pohyb je tam v podstate bez platného návštevného poriadku. Aj to je vaše maslo na hlave, pán minister. Prichádzate s veľkou novelou ako bojovník za ochranu prírody, avšak kroky ministerstva, resp. rezortnej organizácie štátnej ochrany prírody, na príklade aj v reorganizácii jej organizačných zložiek ako je de facto zrušenie správy CHKO, chránenej krajinnej oblasti Dunajské Luhy a zlúčenie s chránenou krajinnou oblasťou Ponitrie, nesvedčí o rozumnom prístupe k ochrane prírody. Ste podpredsedom vlády a ministrom životného prostredia a mali ste sa aspoň pokúsiť o zmenu a presun lesného hospodárstva pod rezort životného prostredia. strana Sloboda a Solidarita má vo svojom programe agendu lesného hospodárstva, mať pod rezortom životného prostredia. Je to otázka politickej vyspelosti a jasnej deklarácie o tom, aké hodnoty rezort životného prostredia a rezort a vláda Slovenskej republiky má.
Pán minister, ťažko je dôverovať takejto veľkej novele a veriť vo vymožiteľnosť práva. Sme svedkami tolerovania rôznych výnimiek, neochota ministerstva hovoriť napr. o Národnom parku Podunajsko. Zabezpečiť účinnú ochranu prírody je vašou prácou a ak k tomu
treba zmeniť zákon, treba ho pripraviť jednoznačne, ktorý odstráni tú obrovskú nedôveru a ukončí doslova, doslova vojnu medzi ochranou prírody a lesným hospodárstvom. Pred pár dňami, 5. júna sme boli s výborom pre pôdohospodárstvo, životné prostredie na poslaneckom výjazde, kde sme si prizvali za organizácie rezortu životného prostredia aj z rezortu pôdohospodárstva a venovali sme sa problematike hospodárenia v lesoch. Nielen na štátnych lesoch, v štátnych lesoch, ale všeobecne v lesnom hospodárstve. Vypočuli sme si názory lesníkov, zástupcov rezortu pôdohospodárstva, ochranárov, zástupcov rezortu životného prostredia aj zástupcu súkromného obhospodarovateľa, ktorý hospodári v ochrannom pásme, ale aj v samotnom
===== Vypočuli sme si názory lesníkov, zástupcov rezortu pôdohospodárstva, ochranárov, zástupcov rezortu životného prostredia, aj zástupcu súkromného obhospodarovateľa, ktorý hospodári v ochrannom pásme, ale aj v samotnom v Národnom parku Nízke Tatry.
Poukazovali na konkrétne aplikačné nedostatky nielen v zákone o ochrane prírody, ale aj na také medziľudské a komunikačné. Nedôvera sa nedá získať zákonom. Tá musí vychádzať zo správneho riadenia rezortu, vymožiteľnosti práva a z jasnej objednávky spoločnosti, ako sa spoločnosť stavia k ochrane prírody a krajiny, ako sa stavia k hospodáreniu na lesných pozemkoch, na pôde a aké priorite k ochrane životného prostredia má. Toto do dnešného dňa nie je jasne definované. A vy pán minister, ako súčasť tretej vlády SMER-u a jeho partnerov ste v tejto kľúčovej veci síce sľubovali nápravu, ale v konečnom dôsledku ste cúvli. Áno, v tejto chvíli je moja pozícia oveľa jednoduchšia poukazovať na nedostatky a je to aj mojou prácou opozičnej poslankyne, a chcem si túto úlohu urobiť čo najlepšie, takže verím, že ma budete počúvať a v septembri prídete s veľkým pozmeňovacím návrhom, ktoré, ak sa bude dať, tak tento zákon ešte sa pokúsite, aspoň v niektorých veciach opraviť. O ktorých, takých kľúčových aplikačných problémoch hovorím a ktorých riešenie som v predloženom návrhu zákona nenašla. Ktoré sú to. Zo strany lesníkov išlo opakovane poukazovanie na ťažkosti s lehotami na získavanie stanovísk od Štátnej ochrany prírody. Týka sa to najmä náhodnej ťažby pri kalamitách a s tým súvisiace riziká premnoženia lykožrúta. Spracovanie kalamity, kde lesníci potrebujú operatívne komunikovať je kľúčové, aby ste mohli vykonávať svoju lesnícku prácu. A to sa týka hospodárenia v štátnych lesoch, ktoré spravujú náš spoločný štátny majetok, ale týka sa to aj súkromných hospodárov, kde hospodárenie v lesoch je ich súkromným majetkom. Štátna ochrana prírody sa zdá, sa javí ako výrazne poddimenzovaná organizácia a po prijatí tohto zákona si bude určite vyžadovať jej posilnenie. V súčasnosti má organizácia okolo 500 zamestnancov a hospodári približne so sumou okolo 6 mil. eur.
Návrh zákona navrhuje množstvo významných kompetencií pre túto organizáciu, najmä čo sa týka hospodárenia v národných parkoch, ktoré predstavujú 6,5 % rozlohy Slovenskej republiky. A mám obavu, že doterajšie ťažkosti, ktoré boli s vydávaním stanovísk a s nemožnosťou vydať ich načas, budú len narastať. Problém vidím aj v tom, že stanoviská Štátnej ochrany prírody nemajú stanovenú lehotu dokedy budú povinné svoje záväzné stanovisko vydať. Doteraz stanoviská Štátnej ochrany prírody mali len odporúčací charakter pre orgán štátnej správy. V súčasnosti sa zavádza teda záväznosť týchto stanovísk. Považujem to za dobrý krok, avšak keď nebude stanovená aj povinnosť dodržiavať lehotu je to vážne ohrozenie práce tej druhej strany, práce tých lesníkov a práce akýchkoľvek hospodárov, akýchkoľvek ľudí, ktorí budú chcieť v chránených územiach vykonávať nejakú činnosť. Pretože novou kompetenciou, ktorú navrhujete, je vlastne podmienka akejkoľvek činnosti chránených vtáčích, chránených európskych chránených územiach NATURA 2000 mať vyjadrenie Štátnej ochrany prírody či môže dôjsť k narušeniu integrity alebo nie. Bez takéhoto vyjadrenia nebude môcť byť prakticky žiadna činnosť v chránených naturovských územiach byť povolená. Tejto problematike sa chcem ešte venovať ďalej, ale chce ešte poukázať na tie lehoty. Toto považujem za kľúčové, aby sa do zákona dala povinnosť, že lehotu bude presne stanovená maximálna lehota na vydanie záväzného stanoviska Štátnej ochrany prírody, resp. bude tam odkaz, že sa riadia podľa správneho poriadku. Na to, že tá agenda je veľmi náročná, vy ste zareagovali a v podstate ste zvýhodnili štátnu správu, ktorej ste predĺžili lehotu na rozhodnutia orgánoch ochrany prírody na 60 dní. Čiže orgán ochrany prírody v rozhodovaní má lehotu 60 dní, avšak záväzné stanoviská lehotu stanovenú nemajú. Hoci sú podmienkou, tak ako som povedala, pre vydanie akéhokoľvek súhlasu na akýkoľvek projekt územia v európskych chránených územiach NATURA 2000, ktorá prakticky kopíruje rozlohu našich národných parkov a iných chránených území. A môžme hovoriť, že tých 6,5 - percenta výmery Slovenska sa to bude týkať. ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa predpokladám, že ešte bude dlhšie pokračovať, tak radšej to prerušíme a budeme potom po hlasovaní pokračovať vašim vystúpením. Ďakujem za porozumenie.
Skryt prepis