Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, kolegovia, kolegyne, vážení prítomní, k programovému vyhláseniu vlády už bolo povedané veľa kritických slov od mojich predrečníkov z radov opozície. Ja sa vo svojom príspevku budem venovať v prvom rade problematike životného prostredia a pôdohospodárstva.
Hneď v úvode programového vyhlásenia vlády je zadefinovaný cieľ, a to zabezpečiť hospodársky, sociálny, environmentálny rozvoj...
Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, kolegovia, kolegyne, vážení prítomní, k programovému vyhláseniu vlády už bolo povedané veľa kritických slov od mojich predrečníkov z radov opozície. Ja sa vo svojom príspevku budem venovať v prvom rade problematike životného prostredia a pôdohospodárstva.
Hneď v úvode programového vyhlásenia vlády je zadefinovaný cieľ, a to zabezpečiť hospodársky, sociálny, environmentálny rozvoj Slovenska. Očakávala som, že na 70 stranách programového vyhlásenia budú konkrétne kroky, s ktorými sa bude dať súhlasiť, alebo ich oponovať. Žiaľ, neboli tam, respektíve bolo ich veľmi málo. Namiesto toho dokument je plný prázdnych poučiek, vznešených fráz, cudzích slov, ktorých praktický význam je skôr tváriť sa učene a nič konkrétne nepovedať. Programové vyhlásenie vlády mi príde ako nevydarené literárne dielo. Hovoríte si vláda štátotvornej dohody, vláda kontinuity. Pri všetkej úcte k vašim voličom mi to príde ako vláda statkov-zmätkov.
Konkrétne. Nedostatok ambícií v environmentálnej oblasti sa tomuto programovému vyhláseniu vyčítať určite nedá. Vláda sa hneď v úvode hlási k výsledkom Parížskej klimatickej dohody, k environmentálnemu rozvoju Slovenska, čo si cením. Často sa ohýbajú pojmy ako "eko" či "enviro", ale vízia, tá chýba. Vláda neposkytuje ani odpovede na témy, ktorými žije v ostatných časoch naša spoločnosť. Chýba stanovisko vlády k témam ako drancovanie lesov, stanovisko k vodohospodárskej politike, malým vodným elektrárňam, k záberom pôdy pre nepoľnohospodársku činnosť či k dotáciám, ktoré sú v rozpore aj so samotnými ambíciami tejto vlády. Zámery vlády uvedené v časti environmentálna politika sú tak všeobecné, že strácajú akúkoľvek informačnú hodnotu. Okrem toho, že sú všeobecné, takmer všetky vyplývajú buď z medzinárodných dohôd, európskej a slovenskej legislatívy, alebo zo zaužívanej praxe. Neviem, či je v tomto texte vôbec nejaký pôvodný vklad novovytvorenej vlády. Väčšinu z nich možno už dnes sa môže odfajfknúť ako vybavené a splnené.
Ambície programového vyhlásenia završuje záväzok vypracovať novú environmentálnu stratégiu založenú na princípoch udržateľného rozvoja.
Vážený pán minister, nie je tu, ale iste sa mu odkaz dostane, nie je chybou nefungujúceho rezortu, že by schválené koncepcie boli zlé. Úplne by stačilo, ak by sa tie existujúce dodržiavali a legislatíva v oblasti životného prostredia sa neohýbala pod množstvom výnimiek a zlej vymožiteľnosti práva. Zákon z minulého roka podľa predchádzajúceho pána ministra Žigu, zákon o odpadoch a jeho nedostatky sú vybavené veľmi skrátka. Súčasne pán minister podpísal v minulom roku podanie na Ústavný súd z dôvodu vážnych rozporov s európskou, ale i našou legislatívou.
Na najbližšiu schôdzu mám pripravený návrh zákona, ktorým sa navrhuje zmena tohto zákona. Navrhovaným znením zákona by sa mohli predĺžiť lehoty na splnenie povinností do konca roka 2016. Okrem odstránenia účtovných ťažkostí sa vytvorí časový priestor na zvládnutie nového systému a na diskusiu k doriešeniu odborných nejasností a vykonávacích predpisov. Akceptovanie metódy pokus - omyl pri tak dôležitom zákone je veľký hazard.
Pán minister, prosím, zvážte ponuku a podporte môj návrh na najbližšej schôdzi na získanie tohto časopriestoru a aspoň už dnes sporné časti zákona opravme a spustime zákon až od nového roka bez tých najzávažnejších chýb.
Obavy vo mne vzbudzujú aj dvojzmyselné formulácie typu, citujem: "Vláda vytvorí podmienky pre efektívne riadenie ťažby nerastných surovín s dôrazom na sociálne, ekonomické a environmentálne aspekty a to tak, aby sa efektívne zhodnotil potenciál slovenskej základne nerastných surovín v prospech občanov Slovenskej republiky." Ak je to myslené spôsobom podobným, ako sa robí prieskum ropy a horľavého plynu na východnom Slovensku, tak sa má Slovensko na čo tešiť. Miestni obyvatelia sa boja, že im ťažobné spoločnosti vezmú domov a vy v programovom vyhlásení ani len nenaznačujete, že by ich obavy niekto počúval, vnímal a riešil.
Na druhej strane chválim snahu viesť dialóg v rámci takzvanej zelenej tripartity so samosprávami, podnikateľským sektorom a mimovládnymi organizáciami. Držím vám v tomto palce.
V programovom vyhlásení sa uvádza, že je potrebné "zamerať sa na podporu efektívneho využívania zdrojov, znižovanie emisií skleníkových plynov a prispôsobovanie sa zmene klímy, ochranu, zachovávanie a zlepšenie ekosystémov, biodiverzity a prírodného kapitálu". Rovnako vyslovuje potrebu "na ochranu pred negatívnymi environmentálnymi vplyvmi na zdravie obyvateľstva a posilnenie implementácie environmentálnej legislatívy". Áno, je to tak. A čo ďalej? Program je vybavený a zrealizovaný týmto konštatovaním? Chýbajú konkrétne kroky, ako chcete tieto ambiciózne ciele naplniť. Samo a sato to neurobia. To je úloha vlády. Avšak v programovom vyhlásení nie sú žiadne konkrétne návrhy o starostlivosť o krajinu, jej ochranu, revitalizáciu, presadzovanie hospodárnosti či postoj voči veľkým investičným projektom.
Pomerne veľkú časť sa programové vyhlásenie vlády venuje problematike zmeny klímy, čo hodnotím pozitívne. Ale opäť je to veľmi všeobecne. Aspoň náznakom mohla vláda zaujať svoj postoj k okamžitým možným riešeniam na zníženie vplyvov na zmenu klímy, napríklad ako je zrušenie dotácie na fosílne palivá či odlesňovanie a opatrenia voči nehospodárnemu nakladaniu s drevom, napríklad štiepkovanie zdravého dreva na biomasu.
Vláda sa hlási k parížskej klimatickej dohode z decembra minulého roka. Ratifikačný proces parížskej dohody začne o pár dní, už teraz v sobotu. Pán prezident ju ide podpísať do New Yorku, ale znenie dohody na stránke ministerstva životného prostredia budete hľadať márne. Na druhej strane vítam snahu vlády zamerať sa na sprehľadnenie pravidiel pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie a na zlepšovanie dostupnosti informácií o životnom prostredí.
Vážení, v praxi sme svedkami, ako teória a realita idú každá inou stranou. Mám obavy z vlády kontinuity, mám obavy zo zámerov vlády na prijatie takzvanej investičnej výnimky. Ohýbanie zákonov si užívame v priamom prenose pri strategickej investícii pre Jaguar. Prosím, teraz počúvajte pozorne.
Vážení členovia vlády, patová legislatívno-právna situácia, ktorej sme svedkami práve v týchto dňoch v rámci povoľovacieho konania a posudzovania vplyvov na životné prostredie pre tento priemyselný park, môže mať ešte vážne dôsledky na legitimitu vydaných povolení pre priemyselný park.
Veľmi opatrne sa venujete téme ochrany prírody. Dokedy sa bude ešte čakať na spracovanie programu starostlivosti o TANAP? Bude to dovtedy, až kým sa nezrealizujú všetky investičné zámery v lukratívnych centrách, ako je Štrbské a Skalnaté pleso? A nielen o TANAP, ale aj o ďalšie veľkoplošne chránené územia slovenské, ale i tie naturovské európske. Pokým tieto dokumenty nebudeme mať, tak dovtedy budú konflikty a predmet ochrany postupne aj môže zaniknúť. Alebo je to vlastne tichý cieľ?
Ako sú nastavené priority tejto vlády? Radšej opäť bude upratovať po vagabundoch smeti? Alebo sa bude venovať ochrane zásob pitnej vody na Žitnom ostrove a konečne začne robiť niečo s environmentálnymi záťažami typu vrakunská skládka chemického odpadu, ktorá znečisťuje najväčšiu zásobáreň pitnej vody v strednej Európe? Aspoň doteraz tú prioritu mali populistické nápady a nekoncepčné riešenia.
Trošku odbehnem aj na inú tému. Nedá mi poukázať na jednu vec zdanlivo z inej oblasti, ale veľmi súvisiacej práve z pohľadu dopadov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva. Dlhé roky sa aktívne zapájam do riešení zložitej dopravnej situácie v Bratislavskom kraji. V programovom vyhlásení vlády ma zaujala informácia, že sa má spracovať národný generel dopravy. Dovolím si citovať, generel dopravy, ktorý "zohľadní aj medzinárodné dopravné vzťahy využívajúce Slovenskú republiku ako tranzitnú krajinu a bude úzko prepojený s územnými generelmi dopravy realizovanými na úrovni samosprávnych krajov a výstupov rozvojových dokumentov jednotlivých krajských miest. Cieľom tohto dokumentu bude získať komplexný pohľad na riešenie všetkých dopravných vzťahov na Slovensku, čo umožní jasne nastaviť priority v oblasti dopravy."
Pán minister, to naozaj myslíte vážne? Vy idete podpísať výstavbu D4 za miliardu eur? Meníte dopravné projekty za pochodu a vláda nemá jasné priority? A takto to zverejníte čierne na bielom? To, čo sme v regióne tvrdili roky, dnes sa vláda usvedčila in flagranti.
Chcem vás len upozorniť na niekoľko významných skutočností. Milióny eur sa vynaložili na množstvo strategických i nestrategických dokumentov v oblasti dopravy. Spomeniem dve perličky.
V súčasnosti, doslova v týchto dňoch, prebieha verejné prerokovanie dokumentu Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2030, ktorého súčasťou má byť predmetný národný generel dopravy. Dokument, ktorý má byť úzko prepojený s územnými generelmi krajov a krajských miest. Má byť v prepojení s dokumentami, ktoré ešte nie sú v mnohých prípadoch na svete, a stratégia pritom má ambície byť predložená na schválenie vládou v septembri tohto roka. Akú kvalitu bude mať opäť tento dokument? Viete o tom, že materiál, strategický materiál Koncepcia rozvoja diaľnic, doplnok 3, ktorý riešil zapracovanie diaľnice D4, takzvaný obchvat Bratislavy, bol stiahnutý z rokovania vlády v minulosti a dodnes nie je jeho súčasťou? Uvedomujete si, že plánovaná diaľnica D4 de iure nie je súčasťou vládou schválenej siete diaľnic Slovenska?
Pán minister, v týchto dňoch sa dejú stavebno-koncepčné zmeny na diaľnici D1 v okolí Bratislavy. Robia sa v rozpore s platnými stratégiami i územnými plánmi kraja i obcí a miest a v rozpore s vydanými povoleniami len na základe pokynu stavebného dozoru z NDS-ky. Ide konkrétne o vypustenie kolektorov popri D1 v úseku Trnava – Bratislava a zmena usporiadania križovatky Triblavina. Prosím, venujte sa tejto problematike a urobte nápravu. Zistite si, ako sa majú veci.
Poďme k druhej téme: agrosektor. Vláda v programovom vyhlásení uvádza, že pôdohospodárstvo, potravinárstvo a lesníctvo považuje za strategické odvetvia hospodárskej politiky štátu, ktoré majú nezastupiteľné miesto v štruktúre ekonomiky. Očakávala som konkrétne kroky. Nenašla som ich tam veľa. Dovoľte mi poukázať aspoň na základné nedostatky, ako ich vidím ja. Vláda deklaruje podporu hospodárneho využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ako aj doriešenie vlastníckych vzťahov k pôde. Pani ministerka v jednom z rozhovorov pre médiá povedala, že Slovenský pozemkový fond funguje ako namazaný stroj, ako také perpetuum mobile a že je veľmi dobrým zdrojom peňazí pre štátny rozpočet.
Vážená pani ministerka, hovorili sme o problematike už na výbore, ale pripomeniem aj ostatným, že dodnes nie sú ukončené registre obnovenej evidencie pozemkov, takzvané ROEP-y. Od revolúcie pretrváva problém vysporiadania pôdy neznámych vlastníkov a sceľovanie pozemkov. Ak chce vláda naozaj riešiť problém s jednoznačnou identifikáciou pôdy, aby nedochádzalo k nezrovnalostiam a podvodom užívateľov pôdy, toto je kľúčové riešenie. Lebo doteraz ten namazaný stroj asi skôr vychádzal skôr v ústrety špekulantom s pôdou či developerom ako k doriešeniu zložitých vlastníckych vzťahov. Ani náznak riešenia pozemkového dlhu voči obciam a krajom, dlhu, ktorý štát hodil na plecia samosprávam. Majetok pod cestami, školami a inými stavbami, ktoré v minulom režime staval štát, dodnes nie sú majetkoprávne usporiadané. A nie z ich viny. Namiesto toho, aby štát odstránil tieto krivdy voči občanom, tak radšej vydáva a predáva štátne pozemky na úplne iné účely súkromným osobám pre ich špekulatívne investície.
Nuž aj z týchto dôvodov mi príde formulácia v programovom vyhlásení vlády, že vláda "podporí doriešenie vlastníckych vzťahov k pôde ako predpokladu rozvoja trhu s pôdou", mi príde veľmi neúprimná a zavádzajúca. Tu nepostačuje iba deklarácia o podpore riešenia, tu je potrebný konkrétny spôsob. Ten zjavne vláda nepozná.
Vítam prísľub vlády, že bude odstraňovať zbytočnú administratívnu záťaž vo vzťahu k vedeniu účtovníctva, k výkazníctvu a iným povinným hláseniam poľnohospodárov a potravinárov a bude podporovať jej zjednodušenie.
Áno, jedným zo zásadných problémov nielen agrosektora je prebujnená byrokracia, ktorá znevýhodňuje našich producentov oproti konkurencii z Poľska, Česka a ostatných okolitých krajín, ale i z celého sveta. Ako ale máme veriť, že vláda zníži túto záťaž, ak zároveň deklaruje, že bude robiť intenzívne kontroly v celom rozsahu potravinového reťazca, pričom kontroly dovážaných výrobkov z celého sveta sa robia len na finálnom produkte? Nedoplatia na zintenzívnenie kontrol opäť iba naši výrobcovia? Nie je schodnejším riešením uvoľnenie podmienok pre domácich výrobcov a posunúť kontrolu iba na finálne produkty, ktoré sú podstatné z hľadiska ochrany spotrebiteľa? Napokon aj najväčšie potravinové škandály v Európe sú spravidla spájané s ilegálnymi prevádzkami, o ktorých kontrolné orgány nevedia, a teda ani sebaintenzívnejšie kontroly im nedokážu zabrániť. Spomeňme si na škandály z Česka a z Poľska s posypovou soľou v potravinách.
Vláda má snahu zvýšiť marketing slovenských výrobkov. V tejto časti sú uvedené konkrétne kroky, napríklad zámer nákupu slovenských potravín verejnými organizáciami, zvýšenie marketingovej propagácie slovenských potravín alebo zavedenie osobitného odvodu pre veľké obchodné systémy. Môžeme diskutovať o tom, či práve menované kroky, ktorými sa vláda zrejme chce zapáčiť stavovským organizáciám a potravinárskej loby, nie sú v priamom rozpore s ich vlastnou deklaráciou vyhlásenia, a to v tejto časti, že "pri rešpektovaní špecifík poľnohospodárskej výroby bude vláda podporovať rozvoj voľného trhu s agropotravinárskymi výrobkami a slobodnú konkurenciu v poľnohospodárskom podnikaní". Ak je prednostný nákup či vytváranie marketingových fondov alebo zavedenie osobitného odvodu pre vybraných predajcov podporou slobodnej konkurencie, tak má o nej táto vláda veľmi špecifickú a zvláštnu predstavu aj v rámci Európskej únie.
Ak sa v programovom vyhlásení vlády hovorí o zosúladení požiadaviek pre domácich agropodnikateľov, aby tieto neboli nad rámec povinností EÚ, môže potom vláda rovno zrušiť nehorázne, až likvidačné technické požiadavky pre malých výrobcov, farmárov, ktorí nie sú schopní takéto požiadavky splniť a sú nútení často realizovať svoju produkciu načierno a radšej riskujú vysoké pokuty. A čo je dôležité, európska potravinová legislatíva pritom vôbec nerieši malých producentov predávajúcich z dvora. Takže toto šikanovanie je čisto slovenskou záležitosťou a deklarácia podpory tejto formy podnikania v programovom vyhlásení vlády potom vyznieva prinajmenšom paradoxne, ak nie rovno pokrytecky. Ak chce vláda svojimi kontrolnými mechanizmami skutočne prispieť k ochrane zdravia slovenského občana a k ochrane agropodnikateľov pred nekalou konkurenciou, musia byť tieto kontroly predovšetkým vysoko odborne fundované a dôveryhodné, a nie šikanou.
Drancovanie lesov je v súčasnosti takmer každodennou témou. Holoruby, intenzívna ťažba k prírode nešetrným spôsobom či nevhodná manipulácia s drevom spôsobujúca vážne odvodňovanie lesov sú len krátkym výpočtom zložitého vzťahu medzi ochranou prírody a krajiny, verejnosťou a vyváženým hospodárením v nich.
Iskierka nádeje v programovom vyhlásení bliká v snahe, citujem: "Vláda bude hľadať efektívny prienik úloh vyplývajúcich zo starostlivosti o lesy so záujmami ochrany prírody a zabezpečí postupný prechod od administratívne direktívneho spôsobu riadenia po motivačne kooperatívny spoločný postup rezortov ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky." Budeme pozorne sledovať, o aký postup pôjde. V dokumente totiž nie je nijako bližšie špecifikovaný.
Vážení, záverom mi dovoľte povedať ešte jednu poznámku. Medzi priority vlády patrí dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu verejnej správy do roku 2020 a dodržiavanie rozpočtovej disciplíny. Ale opäť je opomenutá skutočnosť, na ktorú Rada pre rozpočtovú zodpovednosť už opakovane poukazovala pri schvaľovaní rozpočtov. Ide o to, že do bilancie čistého bohatstva Slovenskej republiky má byť na strane aktív započítané prírodné bohatstvo ako voda, lesy, nerastné suroviny a na druhej strane ekologický dlh vrátane záväzkov spojených s implementáciou štandardov Európskej únie na strane pasív.
Vážení, bez zmeny prístupu k ekonomike životného prostredia bude naďalej tento rezort na chvoste záujmu napriek slovným vysokým ambíciám v programovom vyhlásení vlády.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis