Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, cieľom predloženého návrhu je zaviesť povinnosť pre každého, kto bude chcieť predávať psov mimo chovateľských staníc registrovaných v chovateľských zväzoch, aby mal od veterinárnej správy potvrdenie o tom, že má vhodné podmienky na tento chov a že ich aj dodržiava. Akýkoľvek predaj bez registrácie by mal byť nelegálny.
Návrhom zákona sa zavádza povinnosť registrovať chov v prípade, že chovateľ má záujem o predaj šteniat. Registrácia sa netýka tých chovateľov psov, ktorým sa psi rozmnožia náhodne a/alebo šteňatá nie sú predmetom predaja. Ako predkladatelia návrhu zákona očakávame, že bude podnetom aj na ďalšiu tvorbu novej legislatívy.
Chcela by som možno upriamiť pozornosť na jednotlivé časti návrhu zákona, tak ako je to predložené. Čiže v zákone sa zavádza definícia registrovaného chovu psov, kde sa registrovaným chovom rozumie len chov psov, ktorý už nie je registrovaný chovateľským zväzom, ktoré, samozrejme, takéto chovy kontrolujú, či chovné stanice sú vhodné, či teda podmienky na držanie psov sú dostatočné a či je psom poskytovaná veterinárna starostlivosť.
Návrh zákona taktiež podrobnejšie stanovuje podmienky, ktoré musí zriaďovateľ chovu napĺňať. V prvom rade musí zriadenie chovu oznámiť príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe. Samozrejme, návrh zákona navrhuje aj nejaké prechodné obdobie, počas ktorého sa zriaďovatelia chovov budú musieť zákonu prispôsobiť.
Taktiež sa navrhuje doplniť do právomoci Štátnej veterinárnej a potravinovej správy povinnosť viesť centrálny zoznam takýchto registrovaných chovov a taktiež právomoc vykonávať kontrolu ochrany zvierat. V rámci návrhu zákona sa zakazuje rozmnožovať psy za účelom predaja šteniat mimo registrovaného chovu psov tak, aby bolo možné zabezpečiť a kontrolovať podmienky, v akých sú držané zvieratá a či im je poskytovaná riadne veterinárna starostlivosť. Návrh zákona vlastne aj dopĺňa skutkovú podstatu priestupku neohlásenia registrovaného chovu psov.
Chcem len pripomenúť tiež minulosť, hoci som nebola poslankyňou Národnej rady, ale som veľmi úzko a citlivo vnímala skutočnosť, že tento návrh zákona bol v Národnej rade predkladaný už dvakrát. Ešte v roku 2010 vznikla pracovná skupina na tvorbu legislatívy venujúcej sa ochrane zvierat. Bola som členkou tejto pracovnej skupiny. Niečo sa podarilo dosiahnuť. Bola obmedzená možnosť strieľania psov, mačiek v revíroch, takisto boli zvýšené hranice, trestné hranice za týranie zvierat. Dokonca vraj aj bolo prvé, udelený prvý nepodmienečný trest za týranie zvierat a osoba, ktorá tak činila, išla reálne do basy. Avšak od toho roku 2012 sme sa nepohli ďalej.
A to, čo treba riešiť, je skutočnosť, že na Slovensku je obrovské množstvo množiteľských staníc, v ktorých sú hlavne psy chované v absolútne nevhodných podmienkach. Fenky sú využívané len ako zdroj šteniat. Slovensko je podľa neoficiálnych štatistík najväčším vývozcom, ilegálnym vývozcom šteniat v Európe. Niektoré štence sú zachytávané v preplnených dodávkach, v ktorých ani neprežijú cestu k budúcim majiteľom, do zahraničia sú prevážané a tie, ktoré sa aj zachytia, sú prevažne ich pôvodom zo Slovenska. Obchodovanie so zvieratmi sa stalo hitom a naozaj milovníci zvierat a ochranári bubnujú na poplach. V dôsledku chýbajúcej legislatívy na Slovensku sa rodia stovky až tisícky šteniat. Ide o biznis. O biznis na hranici krutého týrania. Biznis, ktorý je nelegálny a, tak ako povedal aj Martin Poliačik, aj nezdanený.
Len zopár čísel. Napríklad také šteňa buldočka, fenka stojí asi 450 eur. Ak vrhne päť šteniat dvakrát do roka, tak je to 4-tisíc eur príjem od jednej fenky. Pri ôsmich až desiatich fenkách 40-tisíc eur. Príjem pre jedného množiteľa, ktorý je nezdanený, ktorý neodvádza za tento nelegálny chov odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne a ktorý pritom často a zväčša aj týra tým, že má v krutých podmienkach tieto zvieratá vo svojich pivniciach alebo kotercoch za účelom množenia. Obchodovanie so zvieratmi sa stalo hitom, ktorý je potrebné obmedziť.
Včera bolo zverejnené v televízii JOJ, že pri požiari v Spišskej Starej Vsi zomrelo v areáli miestneho družstva 18 šteniat. Bol tam veľký požiar, budova v areáli družstva ľahla popolom, družstvo dáva ruky od tejto situácie preč, pretože majiteľom alebo svoje aktivity tam má súkromná osoba. Podľa informácií tejto televízie firma, ktorá tam sídli, sa zaoberá výkupom a predajom šteniatok. Podľa slov muža, ktorý tam pomáhal hasiť požiar, povedal, že majiteľ tie vzácnejšie plemená mal doma, čiže tu zhoreli tie, ktoré asi až také vzácne preňho neboli.
Množiarne sú problémom, o ktorom počul asi každý z nás. Avšak stále je potrebné upozorňovať a objasňovať to, o čo ide. Väčšina z nás si pri pojme množiareň alebo množiteľ predstavuje nejakú budovu, pivnicu, kde sa psíky tlačia v klietkach pre králiky, celý život iba rodia a keď doslúžia, skončia na ulici alebo horšie.
Množiteľ berie psa ako predmet, ako biznis, niečo, čo mu zarába peniaze, povedzme ako keď predávate nejaký nadbytočný nábytok z domu alebo vec. Nábytok ale nepotrebuje jesť, nepotrebuje piť, nepotrebuje lásku, spoločnosť, nábytok necíti, nežije a nie je to tak ako psík, ktorý len rodí pre tohto množiteľa, zarába a keď prestane zarábať, stane sa zbytočným. Tieto psíky, ktoré majú byť rodiacimi strojmi, žijú často v klietkach tak, aby výkaly padali pod ne, nedostávajú poriadnu stravu, nápoj, mnohé neboli často ani na dennom svetle. Tieto psy za celý život nevidia svetlo, necítia pohladenie, nezačujú milé slovo, lebo je to len vec. Keď takáto sučka alebo pes prestane byť schopná mať šteniatka alebo ochorie, keď už nie je dostatočne dobrá na chov, stáva sa nepotrebnou a je nechaná napospas osudu. Toto sú tie zvieratá, ktoré sa často nachádzajú pohodené pri kontajneroch alebo v lese a ktorých obrázky sú naozaj srdcervúce.
Ako odhaliť takéhoto množiteľa? Pomerne ľahko, stačí, keď si pozriete inzeráty a niekto ponúka čistokrvného psa, čistokrvné šteniatko bez preukázania pôvodu. Samozrejme, nie vždy to takto musí byť. Ale veľmi často. Takéto šteňatá sa predávajú pomerne lacno. Avšak majiteľ, ktorý si v dobrej viere takéto šteňa kúpi, v krátkom čase zistí, že účty od veterinára sú oveľa vyššie, ako by mali byť, často zistí, že práve psík, ktorého si v dobrej viere kúpil, má rôzne choroby, deformity a ďalšie iné problémy.
Čiže ako tomu zabrániť? V prvom rade pokým nie je dopyt, nebude ani ponuka. Čiže ak my, aj my, ktorí by sme chceli psíkov, treba si pri ich kúpe dobre zvážiť, či vôbec treba kúpiť psíka, či nie je lepšie si adoptovať psíka z útulku, a keď už psíka kúpiť, tak si zistiť, akých má rodičov, ísť sa pozrieť na rodiča toho psíka, aby bolo istotou, že naozaj ide o psíka, ktorý nebol z takejto množiarne, ale možno naozaj sa stalo, že teda domáca fenka bola nakrytá a porodila šteniatka.
Je to vážny problém, ktorý máme možnosť riešiť. Naozaj, ja vás chcem poprosiť, aby sme tento návrh zákona posunuli do druhého čítania. Ak sú tam ešte nejasnosti, ktoré by bolo treba doladiť, je ešte stále priestor, verím, že aj tento zákon nebude politickým hlasovaním, ale bude zákonom srdca, ktorý pomôže mnohým zvieratám, ktorý pomôže zabrániť krutostiam, ktoré sú často robené na psíkoch.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
