Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka.
A som veľmi rád, pán kolega Ivan, že ste prišli s niečím viac, než len prijatím alebo odmietnutím toho návrhu, že je jasné z vášho vystúpenia, že aj keď sa bavíme iba o tom, že by sme kompetencie z rúk vyšších územných celkov vzali, tak na to nadväzujú ďalšie problematické sféry a že aj keď ten balíček zákonov, ktorý tu teraz máme na stole, hovorí iba o tom, že VÚC-ky treba zrušiť, tak na mnohých úrovniach je potrebné ešte systémovo dopracovať a rozpracovať otázky, ako či tie kompetencie samotné vôbec je dôležité mať na strane štátu, či nie je možné ich nejakým spôsobom zredukovať, či obsluha týchto kompetencií nás nakoniec náhodou nestojí ešte viacej, než keby sme to proste nechali na uváženie niekomu inému.
Sám som zvedavý na odpovede zo strany predkladateľa, dúfam, že im venuje patričný čas a patričnú energiu, a nadviažem na to, čo bolo povedané na začiatku jeho ústami. Najprv sa dohodnime pri týchto balíkoch teda na tom, že či má zmysel, aby vyššie územné celky fungovali a existovali naďalej, a v prípade, že bude dohoda na úrovni celého pléna Národnej rady, že VÚC-ky treba zrušiť, tak ďalším nutným krokom bude pozrieť sa na tie samotné kompetencie, ktoré či už prejdú na stranu štátu, alebo na stranu nižších samospráv, tak ich treba prehodnotiť, možno pospájať, zefektivizovať, aby ten systém fungoval lepšie než doteraz.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Nebudem veľmi dlho. Rozdelím to na dve časti.
Najprv k tomu zákonu o cestnej doprave. To, čo povedal alebo spomínal pán kolega Beblavý, že sme za to, čo sa týka udeľovania licencií, skutočne, aby tie licencie žiadne nebolo potrebné vydávať. Jednoducho sme presvedčení, že vyššie územné celky, tak ako dnes udeľujú licencie komerčným autobusovým prepravcom, je podľa nás čistý zásah do podnikateľského prostredia z pozície úradu a takéto dačo nemá čo existovať. Ak niekto platí svoje náklady, ide do podnikateľského rizika, tak mu nemá do toho čo úrad rozprávať.
Čo ma ale ešte viacej zarmucuje v tomto návrhu zákona o cestnej doprave, je, že zmenou tohto zákona sa má preniesť objednávanie regionálnej dopravy na okresné úrady. A tu by som možno si rád vypočul predkladateľa, aby mi to teda ozrejmil, lebo dnes objednávajú tieto regionálne autobusové spoje samosprávne kraje, ako si vie predstaviť, že štátna správa, úrad bude objednávať tieto služby, a ako chce zabezpečiť, aby zmluvy, ktoré bežia v reále, boli akýmsi spôsobom transformované do pozície zmlúv, ktoré bude potom mať okresný úrad s týmito dopravcami. To je bod jedna.
A teraz k tomu zákonu, ku ktorému rozprával aj môj predrečník pán Janckulík. V podstate máme v jednom, a to platí aj s predkladateľom, spoločný a rovnaký názor, že je to, že správa ciest je roztrieštená. Áno, je pravda, že už to, že pod ministerstvom dopravy je Národná diaľničná a Slovenská správa ciest. Národná diaľničná spoločnosť má na starosti diaľničnú sieť a cesty a rýchlocesty. Slovenská správa ciest, ktorá nevyberá diaľničné poplatky a mýtne poplatky, ktoré sa platia aj za cesty I. triedy, práve spravuje cesty I. triedy. Slovenská správa ciest nemá žiadne mechanizmy, objednáva si ich z regionálnych správ ciest, ktorých je osem, a vlastne je akýmsi vazalom toho, ako a v akom poradí sa regionálna správa ciest rozhodne poskytnúť takéto služby celoslovenskej správe ciest, ktorá sa stará o cesty I. triedy. Takže tu máme troch správcov. Je to roztrieštené a navyše medzi nimi nie je žiadna koordinácia, dovolím si povedať. Na jednej strane stavia Národná diaľničná diaľnice, na druhej niekde paralelne idú veľké investície Slovenskej správy ciest. Naopak, sú regióny, kde ani diaľnica nie je a kde ani oprava a budovanie nových ciest I. triedy neexistuje. To isté sa stáva v koordinácii medzi cestami I. triedy a cestami II. a III., ktoré si zase koordinuje vyšší územný celok. A zase Slovenská správa ciest nevie, čo plánuje vyšší územný celok, a tak sa zase môže stať, že v jednej časti územia Slovenska sa investuje do opravy paralelných úsekov cesty prvej triedy a zároveň druhej, tretej. Naopak, v iných častiach sa neinvestuje ani do cesty prvej a ani do cesty druhej.
Dôvod ale, prečo máme problém? Napriek tomu, že sme za to, aby raz bol vlastníkom a správcom týchto všetkých ciest štát, za toto my sme. Problém ale je, kedy to urobiť. A poviem, prečo máme s tým problém. Dnes vyberá štát daň z motorových vozidiel, ktorú potom prerozdeľuje do vyšších územných celkov, no, už si ju nechal, tak. A čo je problém? Problém je, že pokiaľ si to vyberali vyššie územné celky, tak mali aké-také peniaze na údržbu a správu svojich ciest II. a III. triedy. Lenže čo sa dnes deje? Štát sa nestará ani o cesty, ktoré na starosti má. To znamená, príklad cesty I. triedy. Má pod sebou Slovenskú správu ciest, má pod sebou Národnú diaľničnú. A čo robí štát? Sľubuje primátorom a starostom, že raz do ich mesta diaľnicu dotiahne a na základe týchto sľubov neinvestuje do opráv, údržby a budovania ciest I. triedy tak, ako by mal. Dôkazom toho je, že dnes máme takmer 40 % ciest I. triedy v katastrofálnom stave a o mostoch na tejto cestnej sieti ani nevraviac. A tak dostáva Slovenská správa ciest dnes na údržbu a opravu svojej cestnej siete približne 40 miliónov ročne.
A tak sa teda pýtam. Dôverujeme štátu? Chceme v tejto situácii, kedy on, povedané, kašle na cesty I. triedy, dať im aj tie cesty II. triedy? Ja hovorím, že nie. Ten čas vhodný nie je. Pretože ak by štát mal tie peniaze, ktoré sa kedysi vyberali na daniach, alebo ak by ich tam mal dať, tak za tých 142 miliónov, ktoré štát dnes má, namiesto toho, aby sa opravili cesty II., III. triedy, tak pri prepočte, koľko platí za kilometer diaľnic, by urobil to, že by postavil približne štyri kilometre nových diaľnic. A regióny môžu na svoje peniaze a opravy a údržbu II. a III. triedy ciest zabudnúť. Takže hovoríme tu o štyroch kilometroch diaľnic.
Toľko za mňa. Budem rád teda, ak dostanem odpoveď na tie otázky z prvej časti, a skončil som.

Ďakujem za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali vo výbore do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu k týmto trom bodom.

Takže druhý v poradí v tomto balíku. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 135/1961 o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon, v znení neskorších predpisov (tlač 395).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali vo výbore do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali vo výbore do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Pán poslanec Budaj, povedali ste krakovské vojvodstvo má šesť miliónov obyvateľov a to je ich VÚC. Hovorili ste o Poľsku, o krajine, ktorá je neporovnateľne väčšia ako Slovenská republika a ktorá sa od Slovenskej republiky líši aj tým, že má samosprávu nie na dvoch úrovniach, miestnej a regionálnej, ale na troch úrovniach, okrem vojvodstiev, čo by sme prirovnali k našim regiónom, a obcí, tak ešte existujú okresy alebo povjaty sa to volá a v Poľsku na rozdiel od našich okresov, kde sú to čisto správne jednotky, teda je tam iba štátna správa, tak v Poľsku je to aj samosprávna medziúroveň.
V krajine, ktorá má vyše 5 miliónov obyvateľov ako Slovensko a má vyše 2 900 obcí ako Slovensko, ak chcete decentralizovať, tak musíte mať aj nejakú medziúroveň. Môžete sa na decentralizáciu úplne vykašľať, ale v tom prípade, myslím, že to nie je dobré riešenie a nie kvôli tomu, že by nám to nejaká Európska únia niekedy vyčítala, ale kvôli tomu, že decentralizácia umožňuje efektívnejšiu správu vecí verejných. Nie vždy sa to, samozrejme, vydarí. A áno, ak budeme raz v tejto krajine robiť municipalizáciu, pozlučujeme obce alebo vytvoríme nejaké samosprávne jednotky, ktorých bude možno 100, tak potom sa môžme baviť aj o tom, či úplne nezrušiť vyššie územné celky alebo z nich nespraviť niečo na spôsob tých dánskych regiónov, ktoré majú iba nejaké veľmi obmedzené kompetencie a ktoré napríklad by nemuseli mať ani priame voľby, len by nejako zastupovali tie obce alebo municipality, ktoré by existovali.

Ja tu v tejto debate vystupujem ako kritik pána poslanca Beblavého a kritik jeho návrhu teda, aby som bol presný. Ale počúvajúc pána poslanca Číža a jeho kolegyňu Vaľovú, musím sa ho zastať a poprosím pani poslankyňu Vaľovú, aby nevykrikovala.
Pán poslanec Beblavý, ak som dobre počul, tak konštatoval, že nepočul od pána Číža nič zaujímavé a významné a možno vôbec nič k téme, k téme regionálnej samosprávy. A pán Číž mu tu vymenoval študijné pobyty, ktoré absolvoval v zahraničí. Tak ja mu k tomu gratulujem, že má v zahraničí študijné pobyty, ale to nehovorí nič o tom, ako on prispel k debate o reforme verejnej správy na Slovensku.
Pokiaľ ide o tú chartu miestnej samosprávy, nevolá sa to charta regionálnej samosprávy, ale miestnej samosprávy, tak tá síce rieši alebo môže riešiť aj regionálnu úroveň, ale teda článok 13 tejto charty hovorí, že orgány, na ktoré sa vzťahuje a princípy miestnej samosprávy obsiahnuté v tejto charte platia pre všetky kategórie miestnych orgánov existujúce na území zmluvnej strany. Každá zmluvná strana však zároveň môže pri uložení ratifikačnej listiny, listinného prijatia alebo schválení špecifikovať kategórie miestnych a regionálnych orgánov, na ktoré chce pôsobnosť charty obmedziť alebo ktoré chce z jej pôsobnosti vyňať.
Neviem o tom, že by Slovenská republika oznámila, že chce vzťahovať toto aj na VÚC-ky, ale aj keby to bolo, tak to neznamená, že VÚC-ky nemožno zrušiť, ako to už povedal kolega Beblavý. A hlavne, vy sa odvolávate na chartu, keď sa vám to hodí, ale tento štát chartu nedodržiava. Flagrantne ju porušuje napríklad, pokiaľ ide o financovanie obcí a miest, lebo im nedáva potrebné financie, ktoré sú potrebné na výkon kompetencií, ktoré sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
To podstatné asi povedal teraz kolega Ondro Dostál. To, či je alebo nie je niekto na volebnej kandidátke strany, ešte neznamená, že musí byť jej člen, dôležité je, že tá samotná strana chce, aby tento človek za ňu kandidoval. A chce, aby aj svoje názory vyjadroval spolu s nimi v parlamente. To, že to tak chceli aj naši voliči, bolo potvrdené aj preferenčnými krúžkami, ktoré dostal Ondro Dostál, takže nevidím na to dôvod, aby tu niekto hovoril o podvode.

Zákon o rokovacom poriadku v § 32 ods. 1 uvádza: "Ak sa rečník odchyľuje od prerokúvanej veci, predsedajúci ho vyzve, aby hovoril k veci. Ak ani po opakovanej výzve nebude hovoriť k veci, odoberie mu slovo." Pán Číž tu hovoril o tom, ako som sa dostal do parlamentu a nazval to podvodom. Ak by pán predseda Národnej rady dával pozor a nebavil sa s kolegom, mal pána Číža slušne upozorniť, že hovorí od veci, lebo to nijako nesúviselo s témou, o ktorej rokujeme. Ale teda dovolím si aj ja zareagovať, lebo pán predseda Národnej rady zjavne nesleduje ani teraz, tak ja sa odchýlim od témy a budem reagovať na rečníka.
Nebol to žiadny podvod, politická strana OKS sa dohodla s politickou stranou SaS, že nominuje dvoch kandidátov OKS na kandidátnu listinu SaS. Nebola to koalícia, zákon takýto postup umožňuje. Bolo to verejne známe, my sme to netajili, verejne sme to oznámili, všetci o tom vedeli. Som členom poslaneckého klubu SaS a zároveň som predsedom OKS. Tu som mal potrebu zdôrazniť, že prezentujem názory OKS, práve z toho dôvodu, že SaS a OKS majú k tejto téme nie úplne identické názory a aby teda som nebol upodozrievaný alebo aby som neuviedol niekoho do omylu, že to, čo hovorím, reprezentuje oficiálne stanovisko strany SaS. Oficiálne stanovisko strany SaS prezentoval úplne na začiatku rozpravy kolega Martin Klus. Ja predpokladám, že kolegovia viac-menej súhlasia s tým, čo som hovoril, ale nie je to oficiálne stanovisko SaS a vychádza to z postojov Občianskej konzervatívnej strany.
Ďakujem.

Ďakujem obom kolegom za reakcie.
K pani poslankyni Kaščákovej a teda k tej zmienke, že SaS v minulosti podporovala alebo navrhovala zrušenie vyšších územných celkov. Tak ja za Občiansku konzervatívnu stranu môžem povedať, že my sme zrušenie vyšších územných celkov nikdy nenavrhovali. V tom prvom období sa nám zdalo, že riešením by bolo zrušenie umelých mečiarovských krajov a vytvorenie šestnástich prirodzených žúp, niečo, o čom teraz uvažuje primátor Trenčína Richard Rybníček v súvislosti s uvažovaním štartov svojej celoštátnej politickej kariéry, teda nejaké prirodzené regióny, župy, že s tými by sa ľudia dokázali viacej zžiť, ako povedzme v Maďarsku, kde mali tiež podobný vývoj a kde tie regióny pôsobia iným spôsobom ako na Slovensku tie župy alebo tie umelo vytvorené kraje. Ale teraz si už nemyslíme ani to, že riešením problému je iba zmena územného členenia. Tá zmena územného členenia by v tejto chvíli asi nič nevyriešila, a teda už vôbec nie zmena, o ktorej pán Paška hovoril, že miesto ôsmich by sme mali menej, povedzme, že tri alebo štyri. To by bolo zbytočné mať vôbec samosprávu na úrovni krajov, ktoré sme tu mali za socializmu, pretože to nebola samospráva, to bola predĺžená ruka komunistickej strany, samospráva v takých veľkých celkoch by ťažko mohla reálne fungovať.
Ale cesta je v municipalizácii, spomenul to aj pán poslanec Beblavý vo svojom vystúpení, keď hovoril o príklade Dánska. No, keď sa krajina dokáže, dokáže pozlučovať obce do takého štádia, že ich má 100 našej veľkosti, no tak potom sa už môžeme možno začať baviť aj o tom, že či potrebujeme nejaké VÚC-ky alebo nie.