No, ďakujem pekne za slovo. Myslela som, že sa už neprihlásim do rozpravy k tejto téme, hoci musím povedať, že sa ma aj osobne veľmi týka, a to aj z toho dôvodu, že v roku 2009 som bola zvolená za poslankyňu, ako jediná a prvá poslankyňa za stranu Sloboda a Solidarita, za poslankyňu Bratislavského samosprávneho kraja. A som ňou aj teraz v súčasnosti, kde som zároveň aj predsedníčkou finančnej komisie zastupiteľstva BSK.
V roku...
No, ďakujem pekne za slovo. Myslela som, že sa už neprihlásim do rozpravy k tejto téme, hoci musím povedať, že sa ma aj osobne veľmi týka, a to aj z toho dôvodu, že v roku 2009 som bola zvolená za poslankyňu, ako jediná a prvá poslankyňa za stranu Sloboda a Solidarita, za poslankyňu Bratislavského samosprávneho kraja. A som ňou aj teraz v súčasnosti, kde som zároveň aj predsedníčkou finančnej komisie zastupiteľstva BSK.
V roku 2015 navštívila kraj z DG regio zastúpenie, ktoré preverovalo sťažnosti zo strany zrejme Slovenska alebo niektorých samospráv na nedodržiavanie zásad tej Európskej charty miestnej samosprávy. Tak to mám aj nachystaný, som mala nachystaný ten príspevok, ktorý teraz v krátkosti aj využijem tým, že mám priestor na svoj, tých 10 minút, ale rada by som sa venovala aj tej téme samotnej, cestám a podobne, pretože som zároveň aj členkou dozornej rady Regionálnych ciest Bratislava, ktorá je vlastne ako organizácia, ktorá zabezpečuje správu ciest na území Bratislavského samosprávneho kraja. Som tam delegovaná ako poslanec kraja.
Chcela by som povedať k tej Európskej charte miestnej samosprávy, že to naozaj je vec, ktorá má už dlhodobú históriu, pretože Slovensko podpísalo zmluvu v roku 1999, následne ju parlament ratifikoval a vlastne prezident podpísal v roku 2002 tento náš záväzok, ktorý nie je jednoducho úplne si povedať, že zhasneme svetlo a nebudeme sa ním nejako zapodievať. Čiže je namieste, keď tuná hovoríme o nejakých v rámci miestnej samosprávy k záväzkom vo vzťahu k zahraničiu.
V čase, kedy sa konala reforma samosprávy, som už bola aktívne v politike na komunálnej úrovni, pretože bola som najprv poslankyňou miestneho zastupiteľstva a následne potom v rokoch 2002 až 2006, kedy prebiehala fiskálna reforma, som bola starostkou jednej z mestských častí Bratislavy. A to, čo vlastne sa dialo pri delegovaní majetku a kompetencií na samosprávy, samozrejme, nielen na obce, ale aj na samosprávne kraje, tak bolo zjavné, že sa deleguje majetok s obrovským modernizačným dlhom, s nedostatkom financií, pretože tie agendy, prenesený výkon štátnej správy, ktorý taktiež postupne prechádzal na jednotlivé samosprávy, prechádzal bez finančných prostriedkov. A v podstate to beží dodnes a dodnes nebola urobená žiadna analýza hospodárenia, resp. dlhu štátu voči samosprávam, ktoré vykonávajú za ňu niektoré kompetencie. Reforma teda pokračovala, resp. najväčšia časť reformy bola v roku 2004, to znamenalo, že dane z príjmov právnických osôb zostali štátu, pretože predtým boli príjmom obcí a miest, podľa toho kde teda, nie celé, ale samosprávy fungovali. Teda teraz sa samosprávam prerozdeľujú len dane z príjmov fyzických osôb na základe počtu obyvateľov bez ohľadu na miesto. Tento princíp výrazne pomohol regiónom Slovenska, ale výrazne poškodil Bratislavský kraj.
Obciam teda zostala vlastná daň, daň z nehnuteľnosti a samosprávam patrila daň z motorových vozidiel. Tú však v roku 2015 samosprávam odobral a samosprávy teda ako samosprávne kraje zostali bez možnosti nejakých takýchto vlastných samosprávnych príjmov, na ktoré by mali dopad na ich tvorbu ich výšky. Čiže v súčasnosti je to teraz tak, že dane z príjmu fyzických osôb sa prerozdeľujú pre samosprávy všetkého stupňa, to znamená obce, mestá aj vyššie územné celky. Zase je tam nejaký vzorec, o ktorom môžeme hovoriť, či je spravodlivý alebo nie je spravodlivý, ale rozhodne je, že tento vzorec ani tieto príjmy nemôžu nahradiť už spomínané modernizačné dlhy a rôzne ďalšie nesystémové rozhodnutia vlády bez ohľadu na samosprávy. Sú to napríklad vlaky zadarmo, zvyšovanie miest vo verejnej správe a podobne.
Takže chcela by som sa teraz vyjadriť k týmto cestám. Áno, uvítala by som, keby sa urobil poriadok v správe medzi cestami II. triedy. A ešte o to viacej, keby sa urobil tento poriadok aj na území hlavného mesta Bratislavy. Pretože na celom Slovensku platí pravidlo, že vlastne cesty II. a III. triedy, aj keď idú prieťahom cez obce alebo cez mestá, akéhokoľvek mestá, aj krajské, tak tieto stále sú v správe samosprávneho kraja. Samosprávny kraj v podstate na ne v tom vzorci aj dostáva prostriedky. Platí to všade okrem hlavného mesta, kde cesty samosprávneho kraja patria len po hranicu hlavného mesta. To znamená, ako keby, nie že ako keby, Bratislava je vyňatá ostrovným spôsobom a cesty II. a III. triedy, ktoré by inde patrili pod kraj, sú v správe hlavného mesta, tu však hlavné mesto na ne nedostáva žiadne finančné prostriedky. To platí aj pre cesty I. triedy, pretože cesty I. triedy, ako to bolo spomínané, sú financované zo Slovenskej správy ciest, avšak tiež len po hranicu katastra.
Od katastra do vnútra, do intravilánu hlavného mesta už aj cesty I. triedy spravuje, buduje, financuje zo svojho úbohého rozpočtu hlavné mesto Bratislava a štát na tieto rekonštrukcie, opravy, údržbu vlastné prostriedky nedáva a ak áno, tak to robí za veľkej slávy nejakej návratnej finančnej pomoci alebo možno aj z nejakého iného príspevku avšak na základe kolenačky prosiacich politikov, nie na základe nejakých systémových opatrení. Nie som presvedčená, že presunom kompetencií v správe ciest bez akejkoľvek politickej zmeny v našej spoločnosti nastane obrat zrazu z ničoho nič k lepšiemu.
Pozrime sa, ako funguje dnes ministerstvo dopravy a výstavby. Ich plánovanie cestnej infraštruktúry je jedna veľká divočina. Strategické dokumenty nie sú spracované do dnešného dňa. Koncepcie, ktoré by mali slúžiť na rozvoj cestnej infraštruktúry, sú neplatné. Budujú sa obrovské investície, konkrétne poviem cesta, diaľnica D4 do dnešného dňa, do dnešného dňa, páni a dámy, nie je zaradená do koncepcie rozvoja diaľničnej sieti. Pretože tzv. doplnok 3, v ktorom by mala byť táto diaľnica D4 zapracovaná, bol z rokovania vlády ešte v roku 2014 stiahnutý a do dnešného dňa vláda uznesením nič neschválila. Napriek tomu sa investuje 1,5 miliardy na PPP projekt na diaľnicu, pripravuje sa tunel Karpaty. Všetci mimobratislavčania dobre počúvajte, 1,5 miliardy tunel pre 20-tisíc vozidiel, pretože dopravné posúdenie tunela, ktorý by mal ísť medzi Vajnormi a Mariankou, nepripraveného tunela, tunela, ktorého geologická práca utajená v geofonde, je takýto obrovský pre tak malé počty vozidiel a pripravuje sa nie cesta do Košíc, ale tunel Karpaty. Takže v podstate; ešte som chcela povedať niečo o bratislavskej integrovanej doprave, možnože, keby ste mi položili takú faktickú otázku, budem rada, pretože ešte mám tri minútky, by boli tri minútky akurát do záveru.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
