Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcel venovať tomu bodu 5, kde sa pridávajú výnimky. Opäť sme tu pri výnimkách a práve si nemyslím, že toto je to najvhodnejšie, lebo to sa predsa dá riešiť aj tak, že tú sadzbu nastavíme od nuly. Ale hlavne iná vec ma trápi, že my vo výnimke vlastne obcí, aj keď hovoríte, že chcete dať právomoc obci, tak tu v tomto prípade touto výnimkou vy obci bránite, aby sa rozhodla. Vy jednoducho jej zakazujete, aby dala sadzbu za rozvoj pri výstavbe haly.
A tak sa chcem opýtať, že ako normálne živý príklad povedzme, lebo to tu máte uvedené, že športové účely, športové haly, zimné štadióny. Poviem extrém, tak si predstavme nejaký futbalový štadión, kde bude 20, 30-tisíc miest na sedenie, aké toto vyvolá náklady na infraštruktúru, napríklad nielen parkovanie, parkovanie povedzme spraví investor, ale ďalšie napojenia na cesty, pripájacie pruhy a tu zo zákona oni nebudú mať právo si vybrať ani euro.
To je jedna vec a druhá vec, v bode 6 (reakcia z pléna) v bode 6 zavádzate, že obec nemusí ustanoviť sadzbu poplatku za rozvoj pre všetky stavby uvedené v odseku 2 písm. a) až e). To znamená, že vlastne vstupujeme do akéhosi nového zdanenia objektov. Ja si myslím, že tento zákon naopak nemá riešiť typ objektu, má riešiť časť mesta, ktorá je zaťažená rozvojom, tam si poplatok vypýtajme a oblasť, kde je rozvoj vítaný, tam poplatok nedávajme. Ale tu ideme vlastne vstupovať ako keby do novej dane z nehnuteľností, lebo tu hovoríme o konkrétnych objektoch.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem, ja len chcem doplniť diskutujúceho kvôli tomu, čo spomínal o číslovaní a vsúvaní jednotlivých článkov v pozmeňovacích návrhoch, že naozaj na toto si treba dávať pozor. Rovnako je to aj pri tom bode 2, ktoré je v jeho pozmeňovacom návrhu, kde sú tam nové novelizačné body 4 až 10, pričom pôvodný návrh má body 1 a 2 v článku I, takže ten bod 3 tam nejak chýba, teda aspoň som ho tam nikde nevidel.
Ďalšia vec je samotný text tých, toho pozmeňovacieho návrhu, hlavne čo sa týka bodu 5, kde sa dopĺňajú body 9 a 10, ktoré znejú, slúžiace na športové účely a významná investícia podľa osobitného predpisu. A ak by sme to zobrali takto všeobecne, tak jak je to pri tých športových účeloch, v tom mohli to precizovať teda navrhovatelia lepšie aj pri kultúrnych účeloch, kde sú spomenuté iba konkrétne kultúrne budovy, kdežto mohli tam byť tak isto spomenuté kultúrne účely a bolo by to jednoduchšie, všeobecnejšie. Čo už, keď sa takto bavíme, tak okej, stavajú sa nové policajné budovy, archívy, súdy a podobne, to tam tak isto nie je spomenuté. Čo sa týka napríklad školstva, sú tam spomenuté materské školy, stredné školy, základné školy a bez ohľadu na to, či sú súkromné alebo štátne. Pri vysokých školách sú tam konkrétne spomenuté len verejné školy, hovorím, keď už precizujeme, tak precizujeme. Skôr naopak, problém s precizovaním je v bode 6, kde sú spomenuté všetky stavby uvedené teda v odseku 2 písm. a) až e), kde si to opäť to slovo "všetky" môže každý vysvetľovať po svojom. To v jednom, v jednom pozmeňovacom návrhu precizujeme a v druhom zase pre zmenu si to potom môže každý vyložiť inak. Takže ja len dovolím si na to upozorniť, že to môže byť tak isto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Takže iba veľmi krátko a veľmi všeobecne. Ja dúfam, že toho 1. 7. to už bude naozaj o tom, nieže 1. 7. štartujeme, aleže 1. 7. už ten vlak bude dávno rozbehnutý. Budú na to pripravení aj podnikatelia, budú na to pripravené aj orgány verejnej moci a toho 1. 7. všetko prebehne úplne hladko, bez problémov, lebo už všetci na ten systém budú zvyknutí a bude fungovať.
No a čo som ale chcel hlavne tým svojím príspevkom povedať, bolo, že pokiaľ my dneska obviňujeme podnikateľov, že zanedbali naše povinnosti, možno by bolo fajn povedať alebo priznať si proste, bolo by to také ľudské, že to zlyhanie nebolo iba na strane tých podnikateľov. Ja byť na vašom mieste, čo by som, úprimne povedané, nechcel byť, ale ste tam, kde ste, zastávate úlohu, ktorú zastávate. Možno by som sa im aj, nepoužijem, ospravedlnil, ale priznal si aspoň ten svoj podiel viny, ktorý možnože na tú vládu alebo na tie orgány verejnej moci pripadá. Ďakujem.

Podobne ako pán poslanec Galek by som sa chcel poďakovať jednak za istú ústretovosť pri schvaľovaní tej predchádzajúcej novely, kde sme pre právnické osoby, ktoré nie sú zapísané v Obchodnom registri, posunuli tú povinnú aktiváciu až na 1. mája 2018, vďaka čomu teraz nemusíme riešiť napríklad neziskové organizácie. Takže to je dobré, že sme spravili.
Na druhej strane, keď sme rokovali o tej predchádzajúcej novele a ešte aj predtým sa hovorilo o tom, že bude štát realizovať nejakú kampaň a myslím, že to hovoril aj pán podpredseda vlády, že by mala byť nie drahá, ale efektívna a aby sa hlavne dostala ku každému jednému konateľovi a štatutárovi. Ja som sa aj vtedy vyjadroval, že pri mnohých európskych projektoch sa robí publicita, informovanosť o veciach, ktoré nemajú žiadny reálny význam okrem toho, že teda robme propagandu, že niečo bolo urobené, postavené, zrekonštruované z európskych fondov, ale inakšie tá informácia nikomu na nič neslúži. A práve pri projektoch, ako je tento, je to priam nevyhnutné, aby sa k ľuďom alebo teda k dotknutým štatutárom právnických osôb dostala tá informácia.
Takže moja otázka smeruje aj k tomu, či uvažuje, uvažuje úrad podpredsedu vlády o nejakej kampani, alebo akou formou chceme zabezpečiť tú informovanosť, aby sme o toho pol roka alebo trištvrte roka, alebo o rok, alebo aký termín už stanovíme, zase nestáli pred tou otázkou, že podnikatelia by to síce mali vedieť, ale nejako sami od seba sa k tomu nemajú a médiá sami od seba o tom neinformujú.

Ďakujem. Presne, ako povedal pán Krajniak, keby tu naozaj sme mali ako motiváciu služby pre podnikateľov, tak určite by sa tam húfom prihlasovali a nie po tých trochách, tak ako je to teraz vďaka reklame, ktorú síce možno zo strany štátu robíme, ale to nie je tá správna asi reklama, ktorá by pritiahla používateľov elektronických stránok. A správne, daňový úrad, to by bolo ideálne, toho sa síce v tomto roku pravdepodobne nedočkáme, hoci teda miliarda sa už minula na elektronizáciu, ale to najdôležitejšie stále urobiť nevieme ako podnikatelia.
To, čo bolo dôležité, spomenuté práve v príspevku Karola Galeka, je to, že nešlo len o to, že podnikatelia by sa nechceli prihlásiť a nechceli získať zaručený elektronický podpis, ale jedná sa o to, že ani na niektorých pracoviskách to nebolo možné. To znamená, že síce si vybavili elektronický občiansky preukaz, ale nebolo možné aktivovať zaručene elektronický podpis na tých pracoviskách niekoľko mesiacov. Takisto im, o padaní systému ani nehovorím. Koniec-koncov teraz toho boli dosť plné správy, takže to si každý vedel prečítať aj sám.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Galek, spomínal si, že orgány verejnej moci takisto nečítajú správy, ktoré dostávajú do schránok na www.eslovensko.sk. To svedčí o tom, že aj tu zlyháva štát, pretože orgány verejnej moci sú vlastne štát, aj keď tam je teda aj samospráva, ale aj samospráva je nakoniec, nakoniec štát. A keď pán Pellegrini spomínal, že sme kritizovali, že sa nerobila nejaká, nejaká osveta medzi podnikateľmi, že kto to kedy videl, že je tu predsa zákon a ten platí a tí podnikatelia by sa jednoducho mali prispôsobiť a podľa toho zákona konať, tak takisto si myslím, že štát by mal dbať aj na to, aby vyškolil svoje organizácie, orgány verejnej moci, aby vedeli, čo majú podľa tohto zákona robiť, pretože aj oni musia tento zákon dodržiavať a hlavne používať. A správne si pripomenul, že keby to tak bolo, keby išli príkladom a keby ten občan aj ten podnikateľ videl, že je to na niečo dobré, tak už dávno sa to využíva.

Dobrý večer všetkým. Je mi cťou, že môžem prvýkrát vystúpiť pred takto plnou sálou. Dúfam, že vás moje vystúpenie zaujme, aj keď nebude dlhé. Pretože mnohé z vecí, ktorú tu budem chcieť alebo ktoré tu dnes poviem, som už povedal pred asi, pred asi štyrmi hodinami.
S pánom Pellegrinim sme sa o zákone o e-Governmente bavili koniec-koncov aj na komisii. Oceňujem veľmi aj jeho prístup, že naozaj aj niektoré z tých pripomienok, ktoré sme vzniesli na komisii, naozaj zapracoval a posledne, keď sme schvaľovali posledné zmeny o zákone o e-Governmente, tieto tam aj sa dostali. Za skrátené legislatívne konanie sme teraz zahlasovali a verím, že zahlasujeme aj za zákon ako taký. Ale nerobíme to teraz kvôli vláde, ale robíme to kvôli ľuďom, kvôli právnickým osobám, ktorých sa práve tento zákon dotkne a ktorým bude určite prospešný.
Samotný zákon o e-Governmente tu máme od roku 2013. Ako pán Pellegrini správne poznamenal, dostatok času pripraviť sa naňho mali podnikatelia, ale ja si dovolím dodať, alebo teda právnické osoby, ale ja si dovolím dodať, že dostatok času pripraviť sa naňho mali aj orgány verenej moci.
Do dnešného dňa sme minuli na elektronické schránky a samotný portál www.slovensko.sk asi 50 mil. eur. Od roku 2007 celkovo na informatizáciu spoločnosti bola vynaložená takmer miliarda eur. Asi viacerí z vás videli to video Slovensko, Digital, kde krásne popisujú, čo všetko by sa za tú miliardu dalo urobiť. Výsledkom z môjho pohľadu vlajkovej lode informatizácie, teda elektronických schránok, o ktorých sa dneska bavíme, je, že už ich tretíkrát odkladáme.
Máme 270-tisíc právnických osôb, ktorých sa tieto schránky dotknú. V samotnom návrhu alebo v zdôvodnení tohto návrhu sa píše, že do dnešného dňa malo 24 % štatutárov právnických osôb reálne vydaný občiansky preukaz s čipom. Zarážajúcejšia je však skutočnosť, koľko z nich sa reálne aj do tejto elektronickej schránky aspoň raz prihlásilo. Podľa údajov z konca novembra je to iba 18-tisíc.
Zdôvodnenie, ktoré tu dneska prezentoval aj pán Pellegrini, bolo, že podnikatelia sa nestihli na zavedenie tohto, týchto schránok pripraviť kvôli tomu, že si to odkladali na poslednú chvíľku. Keď sme sa o tomto bavili na komisii v lete, tak pán Pellegrini prezentoval klbko, ktoré má na stole a ktoré potrebuje odniekiaľ začať rozmotávať. Ale ako som už povedal na začiatku, to klbko tu máme od roku 2013, takže z môjho pohľadu nielen podnikatelia, ale aj orgány verejnej moci a práve vláda toto veľmi silno podcenila. Napokon, ako som už spomínal aj predtým, samotný list podnikateľom odišiel iba tri týždne dozadu, v ktorom ich vyzýval na to, aby si vybavili občiansky preukaz.
Súčasne však chcem povedať, moja manželka reagovala veľmi promptne, išla si tento občiansky vybaviť a práve dneska na jej narodeniny jej ten občiansky bol aj doručený alebo teda oznámenie o tom. Takže v jej mene by som vám chcel poďakovať, že naozaj to netrvalo mesiac alebo koľko, jej to vybavenie, ale naozaj to bolo promptnejšie. Neviem, či toto prebieha vo všetkých, na všetkých miestach, kde sa to vybavuje, ale minimálne v Petržalke tomu tak bolo.
Takže kde je ten problém, ktorý tu vystal? A teraz myslím na ten problém zo strany vlády alebo teda orgánov verejnej moci. Bola tu spomínaná chýbajúca mediálna kampaň. Áno, tá pokrivkáva v porovnaní s tým, ako to prebiehalo v Čechách. Máme sa čo učiť, ale na druhej strane, ako bolo povedané, jednoducho zákon je zákon a ľudia sa tomu majú prispôsobiť.
Boli tu spomenuté chýbajúce čítačky. Toto takisto je svojím spôsobom použiteľný argument, ale nie až taký silný, aby sa tým dalo obhajovať to, že tie elektronické schránky sa nedajú spustiť, alebo že sa nedajú používať.
Pre mňa tým základným problémom je, že samotná verejná správa do dnešného dňa tieto schránky plnohodnotne nevyužíva. Na internete je množstvo blogov o tom, ako sa niekto snažil už dneska vybaviť práve cez elektronickú schránku materskú, komunikoval so sociálkou. A dokonca aj na samotnej stránke www.slovensko.sk sa nachádza jeden, minimálne pre mňa, alarmujúci údaj o počte neprečítaných správ orgánmi verejnej moci. Nechcem, aby ste si teraz tipovali, koľko to je, ale k 5. 12. to bolo číslo 434 090 neprečítaných správ, ktoré boli doručené týmto orgánom a neboli do dnešného dňa ani len otvorené.
To, že k 1. 1. podľa súčasného znenia zákona majú povinnosť využívať tieto elektronické schránky práve tie právnické osoby, podľa mňa neznamená, že tie orgány verejnej moci nemôžu odpovedať a reagovať už aj predtým. Samozrejme, sú orgány verejnej moci, ktoré už dneska plnohodnotne využívajú, ale z mojej strany možno teraz aj otázka na pána Pellegriniho, koľko je takýchto orgánov verejnej moci, ktoré už dneska naozaj reagujú na správy, ktoré dostanú cez elektronické schránky?
Ja si myslím, že toto by bolo pre ľudí omnoho väčším motivačným faktorom, keby už dneska vedeli, že tú elektronickú schránku vedia plnohodnotne využívať, ako mediálna kampaň alebo nejaké odkladanie, nejaké nátlaky, nejaké predlžovanie otváracích hodín.
No a takisto by som ešte chcel poukázať na to, že sú aj informácie o problémoch s prihlasovaním sa, ale hlavne s neprehľadnosťou tohto úradu, pretože netvrdím, že nejaká tá počítačová gramotnosť musí byť úplne pre každého zjavná, ale nejaká tá intuícia, tak ako to dneska funguje v prípade tabletov, alebo proste, keď ideme na nejaké, na nejaký portál, kde si chceme objednať letenku, tak jednoducho toto by nemalo práve aj v prípade tej elektronickej schránky chýbať.
Takže moja posledná veta na záver, aby som nerečnil dlho. Z môjho pohľadu tu nezlyhali podnikatelia. Tu zlyhala vláda a tu zlyhávajú orgány verejnej moci. Napriek tomu tento zákon podporíme, pretože je to v prospech občanov, v prospech všetkých právnických osôb, ktorí takto majú naozaj relevantne ešte minimálne pol roka sa na tú komunikáciu cez elektronické schránky pripraviť. No a verím, že ten polrok v plnej miere využijú aj všetky orgány verejnej moci.
Ďakujem pekne.