Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ja som mal v pláne povedať v podstate to isté. Určite sa komplexnejšie vyjadríme k návrhu zákona o zrušení druhého kola volieb predsedov vyšších územných celkov. Takže len aby sme nemiešali teraz možno hrušky s jablkami.
Hoci uznávam, presne ako povedal pán poslanec Budaj, že to veľmi úzko súvisí, a chcem podporiť jeho myšlienku, že na rozdiel od, tak ako som naznačil aj v rozprave, na rozdiel od rušenia druhého kola do VÚC-ky sme sa mali radšej zaoberať o zavedení druhého kola pre mestá a obce.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Keď som hovoril vo svojom úvodnom príspevku o tom, že očakávame vyššiu volebnú účasť, tak to, samozrejme, aj súvisí s tým, že keď máme mať jednu komisiu rovnako tak pre miestne, ako aj regionálne voľby, no neviem si predstaviť toho občana, ktorý by odignoroval to, že dostane dva hlasovacie lístky, jeden komunálny, jeden regionálny, keď ho už raz držím v ruke, tak pravdepodobne zahlasujem. Je to štandard v mnohých krajinách sveta, západnej Európy, Spojených štátov amerických. Dokonca mal som možnosť zúčastniť sa takých volieb ako pozorovateľ v Kanade. Takže tam ten predpoklad, že sa zvýši volebná účasť, je pomerne veľký.
A z tohto som vychádzal, aj keď sme hovorili o tom, že sa má znížiť náklad, pretože najväčšiu čiastku pri voľbách vždy tvorí práve vyplatenie členov komisií. No a keď sa vychádza z toho, že tu bude jedna komisia, tak očakávam, že tam nastane nejaká úspora. Ale o to viacej sa teším na príspevok kolegu Krajniak, ktorý má pripravených hneď niekoľko faktov, ktoré to tak celkom nevidia a môžu to pomerne jasne vyvrátiť. Takže čakám ešte v tejto súvislosti zaujímavú diskusiu.
Nedá mi však nezareagovať na jednu z dôležitých pripomienok pani poslankyne Dubačovej, ktorá hovorila o tom, že tu máme umelé celky. Na tom sa asi zhodneme takmer všetci v tomto pléne. Tých osem krajov, tak ako ich svojho času navrhol ešte Vladimír Mečiar pre štátnu správu, to bolo jedno veľké nešťastie, že sa nám podarilo pretaviť do samosprávy, s ktorou sa jednoducho občania nestotožnili.
Sú tu teda tie možnosti, ktoré naznačila zmena členenia, vysvetľovanie kompetencií, alebo potom sa bavme ešte o inej možnosti, a to je úplné zrušenie krajov a prejsť možno na systém municipalizácie, tak ako sa to podarilo v škandinávskych krajinách.
Ja len pripomínam, najmä kolegom zo strany SMER - sociálnej demokracie, že práve v roku 2013 pred týmito voľbami, ktoré tak zarezonovali Slovenskom, hovorili o tom, že toto je téma, ktorú treba otvoriť. Nestalo sa. Otváram dnes iné témy. Takže moja pripomienka pre nich v tejto súvislosti.
Ďakujem.

Tak. Ďakujem veľmi pekne aj za vaše pripomienky, páni kolegovia.
Čo sa týka eurovolieb a to, či je to hanba pre Slovensko alebo pre Európsku úniu, ja by som povedal, že oboje v tomto prípade. Súhlasím s vami, že Európska únia dlhodobo zlyháva, aj pokiaľ ide o vysvetlenie napríklad kompetencie Európskeho parlamentu a toho, čo tam vlastne poslanci robia. O to viac sa teším jedinému dobrému návrhu v rámci novely rokovacieho poriadku, že tu budeme mať možnosť vypočuť si poslancov Európskeho parlamentu. Doteraz som to považoval za veľmi neštandardné, že nemali vlastne ani prístup do sály, hoci teda na výboroch sa nám z času na čas objavili. Takže toto s vami súhlasím a verím tomu, že aj to môže byť jedna z ciest, ako prípadne zvýšiť záujem verejnosti o voľby do Európskeho parlamentu.
Pravda je ale aj taká, že musíme začať sami od seba a naozaj vo veľkej miere treba vysvetľovať ľuďom napríklad aj to, čo ste možno nie celkom správne poňali vy, že naši poslanci tam nezastupujú Slovenskú republiku, ale jednotlivé politické frakcie, čo tiež možno nie je najsprávnejší prístup a môžme z hľadiska možno politologického na túto tému veľmi odborne porozprávať, ale pri novele Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má zlučovať voľby komunálne a regionálne, na to momentálne nie je priestor. Rovnako ako nie je priestor vysvetľovať si, aké kompetencie má dnes Európska únia a suverénne štáty. Na to bude priestor pri inej otázke, ktorú budeme riešiť ešte v rámci tejto schôdze.
No a čo sa týka kolegu Uhríka, tak tam len toľko, že máme to pripravené. Veľmi rád sa prípadne aj s vami na túto tému porozprávam. Faktom ale je to, že my sme pomerne jasne zdôvodnili, niektorí, prečo nemôžme hlasovať za vaše návrhy zákonov. Čiže keď sa niektoré body z vášho programu prestanú objavovať ako relevantné, potom môžme diskutovať na túto tému.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem veľmi pekne za slovo. Skúsim veľmi stručne zopakovať, čo som povedal včera tie posledné štyri minútky nášho rokovania pred tým, ako sme uzavreli našu včerajšiu rozpravu v súvislosti s týmto návrhom zákona.
Začal som tým, že mi bolo ľúto, že sme otvorili tak vážnu tému, akou je zmena Ústavy Slovenskej republiky, štyri minúty pred siedmou hodinou a v sále bolo prítomných 17 poslancov a predsedajúci. Zdá sa, že som bol veľmi optimistický, že to dnes bude oveľa lepšie. Nie je.
Akokoľvek vzato, spomenul som minimálne tri základné dôvody, prečo si my v klube strany Sloboda a Solidarita myslíme, že bol dobrý nápad prísť s takouto novelou. Ten prvý je, samozrejme, šetrenie verejnými financiami, pretože pokiaľ sa nám podarí zlúčiť dvoje volieb, tak, samozrejme, očakávame, že to bude mať dosah aj na verejný rozpočet. Druhý dôležitý dôvod je, že voľby, najmä voľby do vyšších územných celkov, tým získajú pravdepodobne vyššiu legitimitu, nakoľko sa očakáva, že sa zvýši účasť na týchto voľbách, keďže dnes, ako viete, komunálne voľby sú zaujímavé pre približne polovicu voličov na Slovensku, zatiaľ čo voľby regionálne, bohužiaľ, nie ani pre štvrtinu. Takže toto je tiež dobrý a pozitívny moment. No a ten tretí dôležitý moment, prečo je z nášho uhla pohľadu táto novela správna, je fakt, že takýmto spôsobom možno odradíme niektorých multifunkcionárov, pretože im bude omnoho zložitejšie vysvetľovať voličom, prečo sa uchádzajú aj o post v zastupiteľstve miestnom alebo mestskom a zároveň župnom. Respektíve o to viac, pokiaľ sa jedná o exekutívne funkcie, to znamená, že by sa niektorí primátori zároveň uchádzali aj o miesta županov a naopak. Takže toto, toto sú také tri dôležité momenty, veľmi stručne vzato, ktoré sú z nášho uhla pohľadu dôležité a správne.
Tak ako to už býva zvykom, každá minca má dve strany a zároveň sme sa v našom klube rozprávali aj o tienistých stránkach tohto pokusu o novelu ústavy a tie si tiež podľa môjho názoru treba pomenovať pomerne jasne.
Prvým pomerne vážnym problémom môže byť chaos, ktorý nastane v roku 2022, keď sa prvýkrát budú konať voľby do miestnej a regionálnej samosprávy spoločne. Už dnes je evidentné, že pomerne značná časť populácie nemá úplne jasno v tom, aké kompetencie má mesto, aké kompetencie má samospráva. A keďže tí, ktorí budú mať záujem byť zvolení za členov exekutívy samosprávy, to znamená za starostov a primátorov, resp. za županov vyšších územných celkov, a takisto aj poslanci jednotlivých zastupiteľstiev budú musieť svojim voličom vysvetľovať, s akým programom prichádzajú, bude nevyhnutná primeraná edukácia obyvateľstva, aby tu naozaj tento chaos nenastal.
Ďalším vážnym problémom, a pre nás mimoriadne vážnym, je aj fakt, že voľba dnes vo vyšších územných celkoch je stále dvojkolová, pokiaľ ide o voľbu predsedov alias županov vyšších územných celkov, zatiaľ čo voľba primátorov a starostov je na Slovensku jednokolová. Bohužiaľ, na tejto schôdzi budeme riešiť tento problém novelou zákona, ktorá má zrušiť druhé kolo voľby práve županov vyšších územných celkov, ale nerieši nejakým spôsobom to, že akým spôsobom by sme sa mohli postaviť úplne opačne k tejto situácii a že by sme teda v roku 2022 mohli mať, naopak, dvojkolovú voľbu starostov a primátorov.
Pre nás v strane Sloboda a Solidarita je totiž neakceptovateľné, aby sme v rámci väčšinového princípu od dvojkolovej voľby ustúpili. Ja sa k tejto téme budem osobitne vyjadrovať v rámci novely, ktorú nám kolegovia predkladajú o dva body ďalej, takže nebudem teraz rozoberať aj z hľadiska možno politologického, prečo je veľmi dôležité, aby pri väčšinovej voľbe zostala zachovaná dvojkolovosť.
Preto sme sa v klube strany Sloboda a Solidarita rozhodli, že tento návrh zákona, keďže je to ústavný návrh zákona, radi podporíme, ale len za podmienky, že sa návrh o dvojkolovej voľbe a jej zrušení pre vyššie územné celky z rokovania stiahne alebo aspoň v rámci prvého čítania neprejde do druhého čítania. Potom si vieme predstaviť, že doplníme naše hlasy k tejto novele ústavného zákona. A prečo konkrétne? K tomu sa veľmi rád dostanem pri inom bode.
Je tu ešte jedna dôležitá vec, ktorú treba spomenúť, keď som hovoril na začiatku o šetrení verejných financií, sú tu aj určité technikálie, ktoré s tým súvisia, napríklad tie, ktoré súvisia s jednou volebnou komisiou, ktoré súvisia s uzatváraním urien a ich bezpečnosťou, prepočítavaním hlasov a tak ďalej a tak ďalej. Čiže bol by som veľmi rád, ak by v rámci ďalšieho bodu programu, ktorý má tieto technikálie vysvetliť, nám navrhovatelia veľmi detailne porozprávali o tom, ako si celý tento proces predstavujú, pretože ak sa tento nedoladí do adekvátnej podoby, tak práve ten prvý bod programu, to šetrenie verejnými financiami, môže byť pomerne vážnym problémom.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem iba povedať, že ohľadom centralizácie regionálneho školstva to vyslovil pán premiér a pán minister školstva sa k tomu ešte nevyjadril, takže ja som veľmi zvedavý a opätovne hovorím, načo tu niekoľko mesiacov ix odborníkov a organizácií pripravujú Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania, keď potom jedným rozhodnutím, že celá časť regionálneho školstva prejde v podstate pod Úrad vlády, že čo sa vlastne udeje. Ďakujem.

Dobré ránko. Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel podporiť kolegu Braňa Gröhlinga v tom, čo naznačil, a teda, že na jednej strane absolútne rešpektujem potrebu upraviť niektoré možno nie celkom v rámci praxe jasné veci, ktoré sa nám na univerzitách verejného charakteru na Slovensku dejú, na druhej strane veľmi citlivo vnímame pokusy vlády, vládnej koalície o centralizáciu školstva ako takého. Čiže, tak ako bolo naznačené, je pre nás takmer neakceptovateľné, aby sme vnucovali možno samosprávam, akademickým samosprávam niečo, s čím sa nedokážu stotožniť, alebo aby sme v rámci regionálneho školstva išli späť o niekoľko krokov, tak ako to naznačil včera pán minister školstva.
Takže toto sú veci, ktoré budem rád, ak si vyjasníme, a takisto som v tomto prípade aj priamo zainteresovaný ako pedagóg a budem rád, keď táto novela posunie veci dopredu, ale nie dozadu, a to je aj presne to, čo asi všetci očakávame. Takže teším sa na diskusiu v druhom čítaní.

Pán predsedajúci, pani navrhovateľka, pán spravodajca, ja najskôr chcem veľmi poďakovať, lebo sa vám podaril taký kúsok, za 9 mesiacov sme o školstve vždy diskutovali až pred záverečnou, tak to bolo aj včera o šiestej hodine, konečne diskutujeme o školstve v normálnom čase, takže veľmi pekne ďakujem, asi to treba takto robiť.
Dovoľte mi, aby som sa vyjadroval alebo vytkol iba dve veci k nemožnosti kumulovať funkciu.
Tá prvá je, a vychádzam z toho, ak diplom zo súkromnej vysokej školy má identickú váhu ako z verejnej vysokej školy, nevidím dôvod, aby sme teda neupravovali, aj čo sa týka verejnej školy. Aktuálne už vo viacerých ohľadoch súkromné školy ponúkajú pre zamestnancov vysokých škôl lepšiu perspektívu, možno lepšie ohodnotenie, kvalitnejšie prostredie alebo lepšie pracovné podmienky a s touto novelou potom súkromná škola v podstate bude zvýhodňovaná oproti verejným. Pre mňa to je aj vytváranie určitej diskriminácie alebo znevýhodňovanie verejných škôl, medzi ktorými sú v podstate aj tie najlepšie vysoké školy na Slovensku, ktoré pôsobia najdlhšie.
Druhá vec, ktorá pre mňa osobne je ale dôležitejšia, ja budem rozprávať to isté, čo pán Štarchoň, za čo mu veľmi pekne ďakujem, a to je rozhodovanie v tejto veci. Mne to príde, že začneme veľmi upravovať či už vysoké školstvo, alebo aj stredné, pretože včera som bol veľmi prekvapený z tlačovej konferencie z Úradu vlády, že regionálne školstvo má ísť na základe regionálneho rozvoja v podstate pod Úrad vlády. Potom nerozumiem, načo tu pripravujeme celý Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania, načo sa toľko o tom rozpráva, pracuje a tisícky, alebo nie tisícky, ale stovky organizácií pripomienkujú tento Národný program, a potom príde jedno rozhodnutie, že regionálne školstvo bude centralizované. Takže pre mňa rozhodnutie, že či niekto môže kumulovať funkcie, alebo pôsobiť na vysokých školách, by malo ostať v kompetencii univerzít a fakúlt. O tomto by mali rozhodovať oni vnútorne a následne si myslím, že by mohli zverejňovať tieto veci, aby si absolventi, resp. záujemci o vysokú školu mohli vybrať, že či chcú ísť na takú fakultu, resp. univerzitu, alebo na takú.
Preto dovoľte, aby som povedal, že predpokladám, že sa posunie asi do druhého čítania tento váš návrh, tak nebudem určite dávať pozmeňovací návrh ohľadom súkromných škôl, o čom by som veľmi rád s vami diskutoval, aby ste ho podporili a následne sa rozhodneme, ako budeme pokračovať ďalej.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Samozrejme, dalo by sa diskutovať o tom, že ten zákon sa má vzťahovať na všetky druhy vysokých škôl, pretože nielen to, že jedny používajú verejné zdroje, je nosným prvkom. Rovnako nosným prvkom je to, že tituly získané na všetkých školách majú byť rovnocenné v zmysle korektného spôsobu. To znamená, áno, tomu zákonu chýba rozšírenie na všetky vysoké školy.
Ale napriek tomu by som bránil predkladateľku, pretože viete, pán kolega, ten argument, že však na to máme štatúty univerzít a vysokých fakúlt, na to máme študijné poriadky. No, ono je to tak, keď je niečo zákonom, tak je to zákonom, keď je to študijným poriadkom, je to nepochybne podzákonnou záležitosťou.
Drobný príklad uvediem. Všetci vieme, že angličtina sa stala lingua franca, že je to tá reč, s ktorou sa vo svete dorozumieme. Samozrejme, že vieme, že mládež potrebuje vzdelanie v jazykoch, to sme vedeli posledných 20 rokov. Pamätný výrok Ladislava Kováča na námestí SNP v novembri 1989 bol: "A, študenti, teraz choďte domov a učte sa anglicky." Veľmi múdry výrok. Ale napriek tomu sa tá angličtina tak strašne zase nepohla na tom Slovensku, až kým sa dostala do zákona, stala sa povinnou.
A tu chcem povedať, že je rozdiel medzi úvahami, tendenciami a zbožnými želaniami a zákonným príkazom. V tomto zmysle je zabránenie konfliktu záujmov dodržanie skúšobného poriadku štátnicovou komisiou vec, ktorá kľudne znesie zákonnú normu. A v tomto zmysle by som bránil v týchto bodoch kolegyňu Cséfalvayovú.

Vážené dámy a vážení páni, je mi úprimne ľúto, že taký dôležitý zákon, ako je Ústava Slovenskej republiky, chceme meniť o 18. hodine 56 minúte pri prítomnosti sedemnástich, resp. osemnástich poslancov a predsedajúceho. O to zvlášť, že sa jedná o takú zásadnú zmenu, akým je práve zlúčenie volieb, volieb do samosprávy a volieb do vyšších územných celkov.
Uvedomme si, prosím, že takáto zmena je niečo, čo môže zásadným spôsobom ovplyvniť rozhodovanie občanov, rovnako tak v roku 2017, nakoľko budeme voliť predsedov vyšších územných celkov a zastupiteľstva na päťročné funkčné obdobie, a rovnako tak aj v komunálnych voľbách, nakoľko je zrejmé, že spojenie týchto volieb v roku 2022 výrazne podmieni aj kampaň v roku 2018. Keď už pre nič iné, skúsme si tak spočítať, koľkí asi perspektívni primátori miest a obcí by sa mohli chcieť stať županmi jednotlivých vyšších územných celkov, čo pomerne zásadne môže ovplyvniť aj charakter samotnej volebnej kampane. Toto všetko sú faktory, ktoré musíme zvážiť.
My napriek tomu v rámci strany Sloboda a Solidarita hovoríme, že je to dobrý návrh zákona. Tešíme sa z toho, že ste s takýmto niečím prišli a že v podstate naväzujete na to, o čom hovoríme už dlhšie, a teda aby sme šetrili verejné prostriedky, zvyšovali tým zároveň aj legitimitu jednotlivých volieb, nakoľko predpokladáme, že sa tým zvýši volebná účasť. A zároveň si myslíme, že by bolo možné takéto niečo zrealizovať aj bez toho, že by sme nevyhnutne v tejto chvíli museli meniť Ústavu Slovenskej republiky. Spomeniem len jeden príklad, ktorý sme my predstavili minulý rok v našej toť už známej brožúrke (rečník ukázal plénu brožúrku), ktorí sledujete moje vystúpenia, Šesť krokov, ako jednoducho zlepšiť politický systém a kvalitu demokracie v Slovenskej republike. V nej okrem iného, sekundičku, píšeme v bode 3, zmeňme systém voľby do Európskeho parlamentu tak, aby mohli byť volené osobnosti naprieč politickým spektrom vrátane nezávislých kandidátov. A to druhé, to dôležitejšie v tejto súvislosti, zlúčme tieto voľby s druhým kolom voľby prezidenta. Na to by nebolo potrebné meniť ústavu, stačilo by len dobrú vôľu zo strany napríklad predsedajúceho Národnej rady Slovenskej republiky.
Napriek tomu, že už som zachytil nejaké šumy zo strany ústavných právnikov, že to vraj nebolo možné, mne to stále vychádza tak, že v roku 2014 sme mohli voliť prezidenta Slovenskej republiky minimálne v druhom kole spoločne s voľbami do Európskeho parlamentu. A vďaka tomu by sme neutrpeli tak fatálnu hanbu, ako bola 13-percentná účasť v týchto voľbách v roku 2014. Jednoduchým zákonom, ktorý by predpokladal, že vždy, keď je to možné, zlúčime voľby prezidenta a voľby do Európskeho parlamentu, možno by to chcelo len vyššiu mieru politickej kultúry, by sme takéto niečo mohli urobiť aj bez toho, že by sme zasahovali do zmeny ústavy.
Ale keď už ste sa rozhodli ísť týmto spôsobom, kvitujeme to, tešíme sa z toho a to práve preto, lebo ak budeme mať zlúčené voľby do zastupiteľstiev, či už komunálnych, resp. regionálnych, tak to môže vyčistiť ešte aspoň ďalšiu dôležitú vec, a to je istá miera konfliktu záujmov, na ktorú tu takisto poukazujeme pomerne pravidelne. Ono to totiž môže dosť intenzívne odradiť niektorých, aby kandidovali zároveň do župného a zároveň do mestského zastupiteľstva, pretože ťažko sa mu bude vysvetľovať, tomu človeku, prečo chce sedieť v tom istom období na dvoch stoličkách. Aspoň teda už začínam mať pocit, že občania tomuto trendu tak trošku začínajú chápať. Čiže toto je prvá dôležitá stránka veci. Druhá, ušetrí to tak trochu aj prostriedky politických strán... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem veľmi pekne.
Trochu nechápem súvis medzi tým, že nie je záujem o stredné odborné školy a o remeslá, a tým, že odstránite minimálny počet. Ak si myslíte, že keď odstránite minimálny počet žiakov v jednom odbore, že bude väčší záujem, tak trošku mi nejde do súvisu.
Pán Bublavý, aj váš župan vo svojom meste, alebo ani nie že župan, ale v jeho meste má tri školy, kde sa vyučuje odbor stolár. Môžete mi povedať, čo sa teraz udeje? Začalo sa to a ja ho veľmi stále chválim, že začal robiť racionalizáciu v celom svojom kraji a že tam začínajú vznikať školy, ktoré sú dokonale vybavené, sú veľmi profesionálne, úrovňou pedagogických pracovníkov na veľmi vysokej kvalite. A deje sa to iba kvôli tomu, že nedovolil, aby sa otvorili jednotlivé odbory na všetkých troch školách, ale začal ich jemne posúvať a tých žiakov začal dávať do tej jednej školy, ktorá bola najkvalitnejšia a ktorá mala predpoklad, že bude vychovávať mladých ľudí, ktorí sa uplatnia v praxi.
Toto, čo navrhuje pani Smolíková, spôsobí, že každá jedna škola si bude môcť otvoriť ten odbor s tými stolármi. Tak čo sa udeje? Automaticky ten riaditeľ, buď bude na neho tlak na jednej strane, ale predpokladám, že nie. Takže ten riaditeľ prijme týchto stolárov a tí dvadsiati, alebo budem hovoriť že tí ôsmi, keďže sa to odstraňuje, bude traja tam, štyria tam a jeden tam. Ako im zabezpečíte to vzdelanie? Ako im zabezpečíte tú kvalitu, o ktorej rozprávate?
Ďakujem veľmi pekne.