Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

20.6.2019 o 14:41 hod.

doc. PhDr. PhD. MBA

Martin Klus

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 20.6.2019 14:41 - 14:41 hod.

Martin Klus
Ďakujem, len veľmi stručne, tak isto by som chcel pochváliť viacerých príslušníkov zboru, stretol som sa s veľmi korektným a priateľským prístupom, napríklad aj počas zmieňovanej konferencie Globsek, kde musím pochváliť prácu polície ale ak site sa zhodneme pani ministerka, že sú aj čierne ovce vo vašom zbore, takže verím tomu, že keď budem s týmito informáciami disponovať tak sa na vás môžem kedykoľvek obrátiť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2019 14:36 - 14:36 hod.

Martin Klus
Ďakujem pekne. Prísne vzato nebude to doplňujúca otázka, ale poďakovanie pánu ministrovi aspoň takýmto sprostredkovaným spôsobom. Plne sa stotožňujem s jeho odpoveďou a úprimne ma mrzí, že si ju nevypočuli aj niektorí kolegovia v tejto sále Národnej rady Slovenskej republiky a podporujem akékoľvek ďalšie aktivity ministerstva smerom ku GLOBSEC-u. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2019 18:59 - 19:00 hod.

Martin Klus
Ďakujem pekne. Veľmi rýchlo. Ja len ešte jednu vec, pán minister, ak dovolíte. Náš dlhodobý záväzok voči našim spojencom v podobe mechanizovanej brigády odhaduje 3 až 5 tisíc ľudí, takže moja jednoduchá a stručná otázka je, keď tu teraz hovoríme o 152 v takejto napätej atmosfére, ako stojíme s týmto záväzkom. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2019 18:32 - 18:34 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Nebudem reagovať na osobné útoky, ktoré tu odzneli a je mi úprimne ľúto, že každá takáto téma musí okamžite prejsť do osobných útokov. Budem hovoriť len o tom, akým spôsobom možno vnímať práve ten problém, že na jednej strane je niekto na svojom vlastnom území a na druhej strane je niekto ďaleko na cudzom území. Rád by som zdôraznil, že Severoatlantická aliancia a princíp kolektívnej bezpečnosti je postavený práve na tom, že my sme Severoatlantická aliancia. Naši vojaci v Lotyšsku sú chápaní ako domáci vojaci, takisto ako všetci vojaci lotyšskí, americkí, francúzski, britskí, českí, maďarskí, poľskí, atď., atď. sú na našom území, našimi vojakmi, pretože my sme Severoatlantická aliancia. Čiže každý kto používa tento argument, že niekto je na cudzom území a že tam provokuje, nerozumie ako funguje kolektívna obrana. Stále a dookola sa pýtam, ak existuje lepšia alternatíva, prečo sme tu o nej ešte od našich kolegov z Ľudovej strany Naše Slovensko, nepočuli.
Z času na čas niekto niečo utrúsi o neutralite, takže v tejto súvislosti by som rád dal do pozornosti blog, ktorý už vy ste od roku 2017, môj blog, šesť bodov, prečo je sen o neutrálnom Slovensku nezmysel. Okrem iného preto, lebo si to finančne nedokážeme dovoliť a porovnávať Slovenskú republiku so Švajčiarskom, s Fínskom, Švédskom a ostatnými krajinami, je v tejto súvislosti čistá utópia. Takže, páni a dámy, z KĽSNS, prosím, prečítajte si to a začnite čítať a počúvať s porozumením, pretože toto vám evidentne chýba.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2019 18:15 - 18:23 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko aj za náš poslanecký klub. Ja som mal tú možnosť sa práve minulý týždeň stretnúť s našimi vojakmi v Lotyšsku a musím povedať, že bezprostredne potom som napísal status na moju sociálnu sieť, ktorú si dovolím odcitovať. Pre niekoho provokatéri či zradcovia, pre mňa sú naši vojaci hrdinovia. Tak vnímam našich 152 vojakov a vojačiek nasadených na tzv. východnom krídle NATO v Lotyšsku pod kanadským velením. A po včerajšku, keďže som to písal bezprostredne po návrate, kedy som mal príležitosť osobne spoznať čomu a prečo sa venujú, som o tom presvedčený ešte viac. Naši lotyšskí priatelia, ale aj ostatní atlantickí spojenci na nich nedajú dopustiť a my na nich môžme byť právom hrdí. Aj vďaka nim na rozdiel od Ukrajincov či Gruzíncov sa nemusíme báť o tisícky životov našich občanov či územie. O to viac ma mrzí, keď počúvam v parlamente, nehovoriac o sociálnych sieťach bludy o tom, že sú to provokatéri, či dokonca zradcovia. Obzvlášť od pofiderných indivíduí, ktoré majú plné ústa vlastenectva. Tak trošku som asi predbehol túto diskusiu a mňa úprimne mrzí čo som tu pred pár minútami zažil, keď tu naozaj počúvame od tých , ktorí tu majú zastupovať občanov Slovenskej republiky, práve tie spomínané bludy o provokácii, o zrade, prípadne o niektorých ďalších aspektoch pôsobenia našich vojakov v zahraničí a mne sa nestáva často, že by som chválil Slovenskú národnú stranu, ale v tomto prípade, pán minister, vám patrí naša vďaka aj za našich vojakov, ktorí tam pôsobia, ktorí tam odvádzajú skutočne excelentnú prácu a patrí vám vďaka aj za nás, občanov Slovenskej republiky, pretože práve vďaka ľuďom ako sú oni, môžme bezpečnejšie spávať, tak ako som to napísal vo svojom statuse.
Keď sa tu kolega Mazurek zavzdušňoval, že odkiaľ pochádza tá bezpečnostná hrozba, akiste mu treba pripomenúť august 2008, kedy Gruzínsko prišlo o dve dôležité časti svojho územia. Nie, že by o ne neprišli už pred tým, ale vtedy, bohužiaľ, definitívne a pod silným tlakom ruských tankov, takých, ktoré sme tu mali v roku 1968, ktoré tiež boli poslané z Moskvy našimi slovanskými bratmi a treba mu pripomenúť aj rok 2014, kedy prišla o svoje územie Ukrajina, konkrétne o strategické územie polostrova Krym a dodnes sa v Donbase a v okolitých regiónoch, bohužiaľ, za výraznej podpory Ruskej federácie bojuje. V tejto reakcii Severoatlantická aliancia vrátane Slovenskej republiky vyslala svojich vojakov na tzv. východné krídlo, pretože ich o to požiadali okrem iného práve naši spojenci a priatelia z Lotyšska, Litvy, Estónska a Poľska. Urobili tak preto, aby do istej miery odstrašili a keď pán poslanec Mazurek chce vedieť, že v čom spočíva toto odstrašenie, tak je to práve o tom, že Slovenská republika tam pôsobí v multinárodnom kontingente, čo v praxi znamená, že ak by na takýto niekto zaútočil, tak nezaútočí len na Lotyšsko, ktoré je z hľadiska vojenského veľmi ťažko brániteľné vzhľadom na to, že najvyšší kopec tam má niečo okolo 300 metrov, ale zaútočí automaticky aj na všetky ostatné krajiny Severoatlantickej aliancie vrátane Slovenskej republiky. Každý kto hovorí, že Slovenská republika alebo ostatní spojenci na tomto území provokujú, vyslovene klame. Klame preto, lebo porovnáva 4 500 vojakov so 150 tisícmi vojakov, ktorí stoja na opačnej strane, je akiste neporovnateľné. A môžu to robiť len ľudia, ktorí nerozumejú ani vojenstvu a už vôbec nie geopolitike. O toto ide v rámci odstrašenia, o ktorom sme tu celý čas diskutovali. Keď už potom niekto do toho zapojí aj Sýriu, Líbyu, Irak, tak evidentne nerozumie histórii, pretože s týmito krajinami Severoatlantická aliancia nemá nič spoločné. A netreba zabúdať na to, že dôležití členovia Severoatlantickej aliancie ako napríklad Nemecko a Francúzsko sa útokom na Irak, pri NATO treba tiež povedať, vymyslených argumentoch o chemických zbraniach do takéhoto útoku nezapojili. Takže prosím, nemiešajme hrušky s jablkami, nemiešajme Severoatlantickú alianciu so zahraničnou politikou niektorých členských štátov Severoatlantickej aliancie a uvedomme si to, že Slovenská republika ako členský štát má možnosť akékoľvek rozhodnutie v Severoatlantickej aliancii zablokovať, pretože v Severoatlantickej aliancii sa rozhoduje jednomyseľne. A toto je tak isto dôležité spomenúť. preto hovoriť o akýchkoľvek vlastizradách alebo o strate suverenity môžu len ľudia, ktorí veci nerozumejú, alebo vec nechutným spôsobom zneužívajú na politické účely tak ako sme tomu svedkami aj v tejto diskusii.
Tak isto je celkom vtipné počúvať o tom ako sa Severoatlantická aliancia rozširuje na východ, no ako tak pozerám na mapu a myslím si, že geografii trošku rozumiem, tak posledné rozšírenie na východ bolo to spoločne s nami v roku 2004, od tej doby sa Severoatlantická aliancia rozširuje výhradne len na juh a ak ste si iste všimli, tak sme nedávno schválili rozšírenie o tzv. Severné Macedónsko a Albánsko je tam už dávnejšie, čo boli posledné rozšírenia. Takže len tak trošku keď chceme hovoriť o geografii. A to, že sa rozširuje Severoatlantická aliancia, tak na tom naozaj môže vidieť niečo zlé len ten, kto tm niečo zlé chce vidieť. A pochopiteľne, že každá suverénna krajina a to zdôrazňujem, suverénna krajina, má právo rozhodnúť sa o tom ako chce riešiť svoju vlastnú bezpečnosť. A takto sa rozhodli Albánci, takto sa rozhodli Severní Macedónci a takto sme sa v roku 2004 rozhodli aj my. Žiadna krajina na svete, žiadna, to zdôrazňujem, nemá právo nám do tohto nejakým spôsobom zasahovať. Ani Ruská federácia. A ja by som vám rád pripomenul niektorým kolegom, ktorí tu sedia v Národnej rade Slovenskej republiky, že ešte v deväťdesiatych rokoch sa seriózne uvažovalo o tom, že by sa aj Ruská federácia stala členom Severoatlantickej aliancie. Pretože Severoatlantická aliancia je v prvom rade obranné spoločenstvo. Garantuje bezpečnosť svojim štátom vďaka čl. 5. A práve vtedy ešte v čase prezidenta Jeľcina tu bola seriózna úvaha, že keď už sa teda rozpadla Varšavská zmluva, Pán Boh zaplať za to, pretože to bol spolok nedemokratických krajín, tak máme možnosť riešiť kolektívnu bezpečnosť demokratických krajín iným spôsobom a v tom čase sa seriózne uvažovalo aj o Ruskej federácii. To, že sa Rusi neskôr vydali inou cestou, top mi je úprimne ľúto, ja by som si omnoho viacej prial, aby stav súčasného nepriateľstva sa premenil opäť do toho stavu, ktorý sme tu mali pred rokom 2008 a obzvlášť rokom 2014, kedy sme napríklad spoločne chodili na cvičenia, kedy sme sa spoločne o všetkom dôležitom informovali, ale na priateľstvo, dámy a páni, treba dvoch. A napríklad kým Ruská federácia nevydá vrahov, ktorí zabili 298 ľudí MH17 ako sme sa to dozvedeli práve dnes, nemáme o čom debatovať. A tak isto nemáme o čom debatovať keď zatýkajú napríklad námorníkov za to, že si plnia svoje povinnosti len preto, lebo plávajú na ukrajinských plavidlách. Tam niekde treba začať. A keď sa títo priatelia, verím do budúcnosti, rozhodnú, že chcú postupne uvoľňovať atmosféru, majú na to jedinečnú príležitosť. Čiže aj o tom to je. Spoločná obrana, aj o tom to je, chápanie geopolitiky, aj o tomto je chápanie kolektívnej obrany, ktorej súčasťou, Pán Boh zaplať, je Slovenská republika. Takže toľko z mojej strany, pán minister, verím, že tento návrh bez problémov prejde, že v tomto smere zostáva s výnimkou extrémistickej politickej strany, ktorá je tu zastúpená, konsenzus na slovenskej politickej scéne a ak vás môžem poprosiť, pri každej...
===== aj o tomto je chápanie kolektívnej obrany, ktorej súčasťou, Pán Boh zaplať, je Slovenská republika. Takže toľko z mojej strany, pán minister, verím, že tento návrh bez problémov prejde, že v tomto smere zostáva s výnimkou extrémistickej politickej strany, ktorá je tu zastúpená, konsenzus na slovenskej politickej scéne a ak vás môžem poprosiť, pri každej príležitosti tlmočte našim vojakom, že sme na nich hrdí. Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2019 18:15 - 18:23 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko aj za náš poslanecký klub. Ja som mal tú možnosť sa práve minulý týždeň stretnúť s našimi vojakmi v Lotyšsku a musím povedať, že bezprostredne potom som napísal status na moju sociálnu sieť, ktorú si dovolím odcitovať. Pre niekoho provokatéri či zradcovia, pre mňa sú naši vojaci hrdinovia. Tak vnímam našich 152 vojakov a vojačiek nasadených na tzv. východnom krídle NATO v Lotyšsku pod kanadským velením. A po včerajšku, keďže som to písal bezprostredne po návrate, kedy som mal príležitosť osobne spoznať čomu a prečo sa venujú, som o tom presvedčený ešte viac. Naši lotyšskí priatelia, ale aj ostatní atlantickí spojenci na nich nedajú dopustiť a my na nich môžme byť právom hrdí. Aj vďaka nim na rozdiel od Ukrajincov či Gruzíncov sa nemusíme báť o tisícky životov našich občanov či územie. O to viac ma mrzí, keď počúvam v parlamente, nehovoriac o sociálnych sieťach bludy o tom, že sú to provokatéri, či dokonca zradcovia. Obzvlášť od pofiderných indivíduí, ktoré majú plné ústa vlastenectva. Tak trošku som asi predbehol túto diskusiu a mňa úprimne mrzí čo som tu pred pár minútami zažil, keď tu naozaj počúvame od tých , ktorí tu majú zastupovať občanov Slovenskej republiky, práve tie spomínané bludy o provokácii, o zrade, prípadne o niektorých ďalších aspektoch pôsobenia našich vojakov v zahraničí a mne sa nestáva často, že by som chválil Slovenskú národnú stranu, ale v tomto prípade, pán minister, vám patrí naša vďaka aj za našich vojakov, ktorí tam pôsobia, ktorí tam odvádzajú skutočne excelentnú prácu a patrí vám vďaka aj za nás, občanov Slovenskej republiky, pretože práve vďaka ľuďom ako sú oni, môžme bezpečnejšie spávať, tak ako som to napísal vo svojom statuse.
Keď sa tu kolega Mazurek zavzdušňoval, že odkiaľ pochádza tá bezpečnostná hrozba, akiste mu treba pripomenúť august 2008, kedy Gruzínsko prišlo o dve dôležité časti svojho územia. Nie, že by o ne neprišli už pred tým, ale vtedy, bohužiaľ, definitívne a pod silným tlakom ruských tankov, takých, ktoré sme tu mali v roku 1968, ktoré tiež boli poslané z Moskvy našimi slovanskými bratmi a treba mu pripomenúť aj rok 2014, kedy prišla o svoje územie Ukrajina, konkrétne o strategické územie polostrova Krym a dodnes sa v Donbase a v okolitých regiónoch, bohužiaľ, za výraznej podpory Ruskej federácie bojuje. V tejto reakcii Severoatlantická aliancia vrátane Slovenskej republiky vyslala svojich vojakov na tzv. východné krídlo, pretože ich o to požiadali okrem iného práve naši spojenci a priatelia z Lotyšska, Litvy, Estónska a Poľska. Urobili tak preto, aby do istej miery odstrašili a keď pán poslanec Mazurek chce vedieť, že v čom spočíva toto odstrašenie, tak je to práve o tom, že Slovenská republika tam pôsobí v multinárodnom kontingente, čo v praxi znamená, že ak by na takýto niekto zaútočil, tak nezaútočí len na Lotyšsko, ktoré je z hľadiska vojenského veľmi ťažko brániteľné vzhľadom na to, že najvyšší kopec tam má niečo okolo 300 metrov, ale zaútočí automaticky aj na všetky ostatné krajiny Severoatlantickej aliancie vrátane Slovenskej republiky. Každý kto hovorí, že Slovenská republika alebo ostatní spojenci na tomto území provokujú, vyslovene klame. Klame preto, lebo porovnáva 4 500 vojakov so 150 tisícmi vojakov, ktorí stoja na opačnej strane, je akiste neporovnateľné. A môžu to robiť len ľudia, ktorí nerozumejú ani vojenstvu a už vôbec nie geopolitike. O toto ide v rámci odstrašenia, o ktorom sme tu celý čas diskutovali. Keď už potom niekto do toho zapojí aj Sýriu, Líbyu, Irak, tak evidentne nerozumie histórii, pretože s týmito krajinami Severoatlantická aliancia nemá nič spoločné. A netreba zabúdať na to, že dôležití členovia Severoatlantickej aliancie ako napríklad Nemecko a Francúzsko sa útokom na Irak, pri NATO treba tiež povedať, vymyslených argumentoch o chemických zbraniach do takéhoto útoku nezapojili. Takže prosím, nemiešajme hrušky s jablkami, nemiešajme Severoatlantickú alianciu so zahraničnou politikou niektorých členských štátov Severoatlantickej aliancie a uvedomme si to, že Slovenská republika ako členský štát má možnosť akékoľvek rozhodnutie v Severoatlantickej aliancii zablokovať, pretože v Severoatlantickej aliancii sa rozhoduje jednomyseľne. A toto je tak isto dôležité spomenúť. preto hovoriť o akýchkoľvek vlastizradách alebo o strate suverenity môžu len ľudia, ktorí veci nerozumejú, alebo vec nechutným spôsobom zneužívajú na politické účely tak ako sme tomu svedkami aj v tejto diskusii.
Tak isto je celkom vtipné počúvať o tom ako sa Severoatlantická aliancia rozširuje na východ, no ako tak pozerám na mapu a myslím si, že geografii trošku rozumiem, tak posledné rozšírenie na východ bolo to spoločne s nami v roku 2004, od tej doby sa Severoatlantická aliancia rozširuje výhradne len na juh a ak ste si iste všimli, tak sme nedávno schválili rozšírenie o tzv. Severné Macedónsko a Albánsko je tam už dávnejšie, čo boli posledné rozšírenia. Takže len tak trošku keď chceme hovoriť o geografii. A to, že sa rozširuje Severoatlantická aliancia, tak na tom naozaj môže vidieť niečo zlé len ten, kto tm niečo zlé chce vidieť. A pochopiteľne, že každá suverénna krajina a to zdôrazňujem, suverénna krajina, má právo rozhodnúť sa o tom ako chce riešiť svoju vlastnú bezpečnosť. A takto sa rozhodli Albánci, takto sa rozhodli Severní Macedónci a takto sme sa v roku 2004 rozhodli aj my. Žiadna krajina na svete, žiadna, to zdôrazňujem, nemá právo nám do tohto nejakým spôsobom zasahovať. Ani Ruská federácia. A ja by som vám rád pripomenul niektorým kolegom, ktorí tu sedia v Národnej rade Slovenskej republiky, že ešte v deväťdesiatych rokoch sa seriózne uvažovalo o tom, že by sa aj Ruská federácia stala členom Severoatlantickej aliancie. Pretože Severoatlantická aliancia je v prvom rade obranné spoločenstvo. Garantuje bezpečnosť svojim štátom vďaka čl. 5. A práve vtedy ešte v čase prezidenta Jeľcina tu bola seriózna úvaha, že keď už sa teda rozpadla Varšavská zmluva, Pán Boh zaplať za to, pretože to bol spolok nedemokratických krajín, tak máme možnosť riešiť kolektívnu bezpečnosť demokratických krajín iným spôsobom a v tom čase sa seriózne uvažovalo aj o Ruskej federácii. To, že sa Rusi neskôr vydali inou cestou, top mi je úprimne ľúto, ja by som si omnoho viacej prial, aby stav súčasného nepriateľstva sa premenil opäť do toho stavu, ktorý sme tu mali pred rokom 2008 a obzvlášť rokom 2014, kedy sme napríklad spoločne chodili na cvičenia, kedy sme sa spoločne o všetkom dôležitom informovali, ale na priateľstvo, dámy a páni, treba dvoch. A napríklad kým Ruská federácia nevydá vrahov, ktorí zabili 298 ľudí MH17 ako sme sa to dozvedeli práve dnes, nemáme o čom debatovať. A tak isto nemáme o čom debatovať keď zatýkajú napríklad námorníkov za to, že si plnia svoje povinnosti len preto, lebo plávajú na ukrajinských plavidlách. Tam niekde treba začať. A keď sa títo priatelia, verím do budúcnosti, rozhodnú, že chcú postupne uvoľňovať atmosféru, majú na to jedinečnú príležitosť. Čiže aj o tom to je. Spoločná obrana, aj o tom to je, chápanie geopolitiky, aj o tomto je chápanie kolektívnej obrany, ktorej súčasťou, Pán Boh zaplať, je Slovenská republika. Takže toľko z mojej strany, pán minister, verím, že tento návrh bez problémov prejde, že v tomto smere zostáva s výnimkou extrémistickej politickej strany, ktorá je tu zastúpená, konsenzus na slovenskej politickej scéne a ak vás môžem poprosiť, pri každej...
===== aj o tomto je chápanie kolektívnej obrany, ktorej súčasťou, Pán Boh zaplať, je Slovenská republika. Takže toľko z mojej strany, pán minister, verím, že tento návrh bez problémov prejde, že v tomto smere zostáva s výnimkou extrémistickej politickej strany, ktorá je tu zastúpená, konsenzus na slovenskej politickej scéne a ak vás môžem poprosiť, pri každej príležitosti tlmočte našim vojakom, že sme na nich hrdí. Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 22.5.2019 11:44 - 11:46 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Príjemný dobrý deň prajem všetkým. Dovoľte mi, aby som vás oboznámil o zápisnici o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo dnes 22. mája 2019.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo v opakovanej voľbe vydaných a poslanci si osobne prevzali 141 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 141 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky v opakovanej voľbe všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 141 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 6 hlasovacích lístkov neplatných a 135 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili nasledovné, budem, ak dovolíte, čítať len priezviská. Prvé číslo je za, druhé číslo proti, tretie číslo zdržali sa hlasovania:
- Katarína Čechová 30, 58, 47,
- Ladislav Duditš 3, 74, 58,
- Anton Dulak 4, 75, 56,
- Libor Duľa 4, 75, 56,
- Michal Ďuriš 11, 66, 58,
- Dagmar Fillová 13, 72, 50,
- Boris Gerbery 1, 76, 58,
- Martina Jánošíková 38, 57, 40,
- Monika Jurčová 23, 58, 54,
- Vieroslav Júda 13, 71, 51,
- Eva Kováčechová 38, 59, 38,
- Štefan Kseňák 1, 74, 60,
- Michal Matulník 38, 62, 35,
- Peter Melicher 1, 76, 58,
- Soňa Mesiarkinová 10, 71, 54,
- Partik Palša 73, 32, 30,
- Edita Pfundtner 22, 63, 50,
- Zuzana Pitoňáková 46, 53, 36,
- Radoslav Procházka 17, 66, 52,
- Peter Straka 49, 52, 34 a
- Robert Šorl 47, 54, 34.
Na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných hlasov a teda poslancov a poslankýň. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní v opakovanej voľbe boli za kandidátov Ústavného súdu Slovenskej republiky zvolený konkrétne len jeden kandidát, a to Patrik Palša, ktorému touto cestou overovatelia blahoželajú.
Keďže nebol zvolený potrebný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky vykoná sa nová voľba. Overovatelia poverujú svojho člena Martina Klusa oznámiť tento výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky, čo som práve učinil.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 22.5.2019 9:12 - 9:17 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Tak ešte raz príjemné dobré ránko. Ďakujem pekne za slovo.
Pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som predniesol tri interpelácie.
Prvá sa týka pani ministerky školstva Martiny Lubyovej vo veci neotvorenia nových tried na, ja by som to nazval, životaschopných gymnáziách na Slovensku. Ako nám ukazuje medializovaný príklad bratislav..., pardon, bardejovského gymnázia pri Spojenej škole Juraja Henischa z minulého roku, dostávame sa na Slovensku do situácie, kedy sa v rámci racionalizácie stredného školstva dlhodobo a pravidelne neprekračuje populačný 30-percentný normatív žiakov deviatych tried v prípade gymnázií, ale napriek tomu dochádza k zániku tých, ktoré možno označiť, ako som už spomenul, za životaschopné vo viacerých ohľadoch. Toto sa deje prostredníctvom snahy o neotvorenie nových tried, a to napriek tomu, že sa viaceré z týchto inštitúcií svojimi výsledkami radia na popredné priečky z hľadiska celoslovenského, ako je tomu aj v prípade zmieňovaného gymnázia. V rámci svojej interpelácie sa teda pýtam nasledovné.
Pani ministerka, dovoľte mi opýtať sa vás, či ste o tejto situácii informovaná. Aké kroky ste prípadne v riešení predmetnej situácie zrealizovali, respektíve plánujete zrealizovať aj vzhľadom na to, že nám je všetkým jasné, že zriaďovateľmi a kompetentnými sú vyššie územné celky? Problém totiž je v tom, že v prípade, že vyššie územné celky konajú takýmto spôsobom, tak to môže mať celoslovenský dosah a ja považujem za vhodné, aby sa ministerstvo o túto problematiku zaujímalo a prípadne do nej aktívnejšie vstupovalo.

Druhá interpelácia je na pána ministra obrany Petra Gajdoša v súvislosti s environmentálnym vplyvom na modernizáciu a rozširovanie Letiska Sliač.
Vážený pán minister, som rád, že ste tu aj osobne, takže dovoľte mi, aby som sa vám aj takýmto spôsobom prihovoril. Chcem sa vás opýtať, aké konkrétne modernizačné kroky na tomto letisku očakávate? Aký je časový harmonogram ich realizácie a ukončenia a najmä aké dopady na životné prostredie možno očakávať počas rekonštrukcie a taktiež počas plnej prevádzky po rozšírení?
Ide totiž o to, že mnohých občanov v blízkych obciach táto otázka pochopiteľne zaujíma a zaujíma ich najmä to, do akej miery zasiahne uvedená rekonštrukcia ich kvalitu života, a to najmä pokiaľ ide o hluk, prašnosť, ale napríklad aj o narušenie biotopu v danej oblasti. Za vašu skorú odpoveď, pán minister, vopred ďakujem.

No a tretia interpelácia pôjde na pani ministerku vnútra.
Pani ministerka, ak dovolíte, skúsime takto osobne. Naši občania mi čoraz častejšie píšu ohľadom neprofesionálneho prístupu príslušníkov cudzineckej polície, miestami až šikany voči ich známym, blízkym, ale aj vzdialenejším rodinným príslušníkom zo zahraničia. S poslednou takouto situáciou som bol relatívne detailne oboznámený v súvislosti s riešením žiadosti o prechodný pobyt občana, a to zdôrazňujem, Európskej únie v tomto prípade, pred pár mesiacmi tu v Bratislave. Okrem zdĺhavého konania, uštipačných poznámok a neprofesionálneho prístupu, ktorý som dostal detailne popísaný, sa mi dotyční sťažovali na absolútnu neochotu pracovníčky cudzineckej polície komunikovať v anglickom jazyku, čo si ja napríklad po mojich skúsenostiach z niektorých krajín nedokážem predstaviť, ako by som prežil napríklad v Nórsku alebo v niektorých ďalších krajinách, kde je to úplným štandardom napriek tomu, že to nie je materinský jazyk týchto policajtov. A toto potom pretrvávalo až do príchodu žiadateľom zabezpečeného tlmočníka.
Samozrejme verím, že uvedené situácie nie sú štandardom v podmienkach Slovenskej republiky. Bol som aj ja niekoľkokrát na cudzineckej polícii, či už v súvislosti s mojou bývalou profesionálnou praxou, alebo aj v rámci pomoci priateľom a kolegom a môžem povedať, že som sa stretol aj s úplne diametrálne odlišným prístupom. Ale rád by som vedel, ak viete o takýchto veciach, ja predpokladám, že viaceré z nich boli aj verejne pertraktované, ako sa darí vášmu rezortu v takýchto situáciách plošne predchádzať podobným problémom, prípadne čo plánujete v súvislosti s motiváciou vašich pracovníkov k ústretovejšiemu prístupu v záujme pozitívnej prezentácie Slovenskej republiky smerom k občanom Európskej únie a tretích krajín?
Zároveň sa vás chcem opýtať, či by nebolo vhodné zmeniť oficiálny preklad pojmu cudzinecká polícia. Tu obzvlášť by som apeloval, pani ministerka, aby ste to prehodnotili, pretože ten variant Alien Police Department, asi človek nemusí byť nejaký veľký angličtinár, aby pochopil, že to má skutočne pejoratívny význam. A ak cudzincov, aj občanov Európskej únie považujeme v podstate za votrelcov, tak to nebudí dobrý dojem už pri vstupe do tejto budovy.
Takže vopred ďakujem, pani ministerka, že toto aktívne prehodnotíte a prinajmenšom s tým názvom, verím, že dokážete pohnúť vo veľmi krátkom čase.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 22.5.2019 9:06 - 9:07 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Príjemné dobré ráno. Pani ministerka, páni ministri, pani predsedajúca, dovoľte mi veľmi stručne len poďakovať sa pani ministerke vnútra za odpoveď v súvislosti s nenávistnými prejavmi na sociálnych sieťach v súvislosti so streľbou v mešitách na Novom Zélande. Ja si doplním, dovolím ešte doplniť túto moju otázku v súvislosti s vašou odpoveďou, pani ministerka, aj o nejaké štatistiky, ktoré prípadne už máte možno navyše k dispozícii, lebo predsa len to bola pomerne čerstvá záležitosť. Takže v takomto duchu vám pošlem ďalšiu interpeláciu. A ak sú tieto štatistiky k dispozícii a prípadne aj to, akým spôsobom sa podarilo vášmu rezortu aktívne v tejto veci zasiahnuť, tak vám budem za to povďačný. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.5.2019 11:56 - 11:57 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. V zásade dve také poznámky, ak dovolíte.
Pripájam sa, pán poslanec, k tej otázke a možno aj výzve, prečo sme takýto dôležitý návrh zákona neriešili cez návrh vlády Slovenskej republiky, konkrétne ministerstva školstva, aby to prešlo celým medzirezortným pripomienkovým konaním, malo by to úplne inú vážnosť, ako takto vlastne na konci schôdze o takomto vážnom bode rokovať.
A druhá vec. Som veľmi rád, že ste spomenuli projekt Teach for Slovakia, a som rád, že ste boli doňho aj vy zainteresovaný. Poznám ho veľmi dobre, poznám viacerých ľudí, ktorí sú v ňom aktívni, a myslím si, že je to dobrá cesta pre Slovenskú republiku. Ale ako ste správne povedali, absolútne nedostatočná a musíme začať niekde inde systémovými riešenia.
Skryt prepis