Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

19.6.2019 o 18:15 hod.

doc. PhDr. PhD. MBA

Martin Klus

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 19.6.2019 18:15 - 18:23 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko aj za náš poslanecký klub. Ja som mal tú možnosť sa práve minulý týždeň stretnúť s našimi vojakmi v Lotyšsku a musím povedať, že bezprostredne potom som napísal status na moju sociálnu sieť, ktorú si dovolím odcitovať. Pre niekoho provokatéri či zradcovia, pre mňa sú naši vojaci hrdinovia. Tak vnímam našich 152 vojakov a vojačiek nasadených na tzv. východnom krídle NATO v Lotyšsku pod kanadským velením. A po včerajšku, keďže som to písal bezprostredne po návrate, kedy som mal príležitosť osobne spoznať, čomu a prečo sa venujú, som o tom presvedčený ešte viac. Naši lotyšskí priatelia, ale aj ostatní atlantickí spojenci na nich nedajú dopustiť a my na nich môžme byť právom hrdí. Aj vďaka nim, na rozdiel od Ukrajincov či Gruzíncov, sa nemusíme báť o tisícky životov našich občanov či územie.
O to viac ma mrzí, keď počúvam v parlamente, nehovoriac o sociálnych sieťach bludy o tom, že sú to provokatéri či dokonca zradcovia. Obzvlášť od pofiderných indivíduí, ktoré majú plné ústa vlastenectva. Tak trošku som asi predbehol túto diskusiu a mňa úprimne mrzí, čo som tu pred pár minútami zažil, keď tu naozaj počúvame od tých, ktorí tu majú zastupovať občanov Slovenskej republiky, práve tie spomínané bludy o provokácii, o zrade, prípadne o niektorých ďalších aspektoch pôsobenia našich vojakov v zahraničí a mne sa nestáva často, že by som chválil Slovenskú národnú stranu, ale v tomto prípade, pán minister, vám patrí naša vďaka aj za našich vojakov, ktorí tam pôsobia, ktorí tam odvádzajú skutočne excelentnú prácu a patrí vám vďaka aj za nás občanov Slovenskej republiky, pretože práve vďaka ľuďom, ako sú oni, môžme bezpečnejšie spávať, tak ako som to napísal vo svojom statuse.
Keď sa tu kolega Mazurek zavzdušňoval, že odkiaľ pochádza tá bezpečnostná hrozba, akiste mu treba pripomenúť august 2008, kedy Gruzínsko prišlo o dve dôležité časti svojho územia. Nieže by o ne neprišli už predtým, ale vtedy, bohužiaľ, definitívne a pod silným tlakom ruských tankov, takých, ktoré sme tu mali v roku 1968, ktoré tiež boli poslané z Moskvy našimi slovanskými bratmi a treba mu pripomenúť aj rok 2014, kedy prišla o svoje územie Ukrajina, konkrétne o strategické územie polostrova Krym a dodnes sa v Donbase a v okolitých regiónoch, bohužiaľ, za výraznej podpory Ruskej federácie bojuje.
V tejto reakcii Severoatlantická aliancia vrátane Slovenskej republiky vyslala svojich vojakov na tzv. východné krídlo, pretože ich o to požiadali okrem iného práve naši spojenci a priatelia z Lotyšska, Litvy, Estónska a Poľska. Urobili tak preto, aby do istej miery odstrašili a keď pán poslanec Mazurek chce vedieť, že v čom spočíva toto odstrašenie, tak je to práve o tom, že Slovenská republika tam pôsobí v multinárodnom kontingente, čo v praxi znamená, že ak by na takýto niekto zaútočil, tak nezaútočí len na Lotyšsko, ktoré je z hľadiska vojenského veľmi ťažko brániteľné vzhľadom na to, že najvyšší kopec tam má niečo okolo 300 metrov, ale zaútočí automaticky aj na všetky ostatné krajiny Severoatlantickej aliancie, vrátane Slovenskej republiky.
Každý, kto hovorí, že Slovenská republika alebo ostatní spojenci na tomto území provokujú, vyslovene klame. Klame preto, lebo porovnávať 4 500 vojakov so 150-tisícmi vojakov, ktorí stoja na opačnej strane, je akiste neporovnateľné. A môžu to robiť len ľudia, ktorí nerozumejú ani vojenstvu a už vôbec nie geopolitike.
O toto ide v rámci odstrašenia, o ktorom sme tu celý čas diskutovali. Keď už potom niekto do toho zapojí aj Sýriu, Líbyu, Irak, tak evidentne nerozumie histórii, pretože s týmito krajinami Severoatlantická aliancia nemá nič spoločné. A netreba zabúdať na to, že dôležití členovia Severoatlantickej aliancie, ako napríklad Nemecko a Francúzsko, sa s útokom na Irak pri, a to treba tiež povedať, vymyslených argumentoch o chemických zbraniach do takéhoto útoku nezapojili.
Takže prosím, nemiešajme hrušky s jablkami, nemiešajme Severoatlantickú alianciu so zahraničnou politikou niektorých členských štátov Severoatlantickej aliancie a uvedomme si to, že Slovenská republika ako členský štát má možnosť akékoľvek rozhodnutie v Severoatlantickej aliancii zablokovať, pretože v Severoatlantickej aliancii sa rozhoduje jednomyseľne. A toto je tak isto dôležité spomenúť. Preto hovoriť o akýchkoľvek vlastizradách alebo o strate suverenity môžu len ľudia, ktorí veci nerozumejú alebo vec nechutným spôsobom zneužívajú na politické účely, tak ako sme tomu svedkami aj v tejto diskusii.
Tak isto je celkom vtipné počúvať o tom, ako sa Severoatlantická aliancia rozširuje na východ, no ako tak pozerám na mapu a myslím si, že geografii trošku rozumiem, tak posledné rozšírenie na východ bolo to spoločne s nami v roku 2004, od tej doby sa Severoatlantická aliancia rozširuje výhradne len na juh. A ak ste si iste všimli, tak sme nedávno schválili rozšírenie o tzv. Severné Macedónsko, a Albánsko je tam už dávnejšie, čo boli posledné rozšírenia. Takže len tak trošku, keď chceme hovoriť o geografii.
A to, že sa rozširuje Severoatlantická aliancia, tak na tom naozaj môže vidieť niečo zlé len ten, kto tam niečo zlé chce vidieť. A pochopiteľne, že každá suverénna krajina, a to zdôrazňujem, suverénna krajina, má právo rozhodnúť sa o tom, ako chce riešiť svoju vlastnú bezpečnosť. A takto sa rozhodli Albánci, takto sa rozhodli Severní Macedónci a takto sme sa v roku 2004 rozhodli aj my. Žiadna krajina na svete, žiadna, a to zdôrazňujem, nemá právo nám do tohto nejakým spôsobom zasahovať. Ani Ruská federácia.
A ja by som vám rád pripomenul, niektorým kolegom, ktorí tu sedia v Národnej rade Slovenskej republiky, že ešte v deväťdesiatych rokoch sa seriózne uvažovalo o tom, že by sa aj Ruská federácia stala členom Severoatlantickej aliancie. Pretože Severoatlantická aliancia je v prvom rade obranné spoločenstvo. Garantuje bezpečnosť svojim štátom vďaka čl. 5. A práve vtedy, ešte v čase prezidenta Jeľcina, tu bola seriózna úvaha, že keď už sa teda rozpadla Varšavská zmluva, pánboh zaplať za to, pretože to bol spolok nedemokratických krajín, tak máme možnosť riešiť kolektívnu bezpečnosť demokratických krajín iným spôsobom a v tom čase sa seriózne uvažovalo aj o Ruskej federácii.
To, že sa Rusi neskôr vydali inou cestou, to mi je úprimne ľúto, ja by som si omnoho viacej prial, aby stav súčasného nepriateľstva sa premenil opäť do toho stavu, ktorý sme tu mali pred rokom 2008 a obzvlášť rokom 2014, kedy sme napríklad spoločne chodili na cvičenia, kedy sme sa spoločne o všetkom dôležitom informovali, ale na priateľstvo, dámy a páni, treba dvoch. A napríklad kým Ruská federácia nevydá vrahov, ktorí zabili 298 ľudí MH17, ako sme sa to dozvedeli práve dnes, nemáme o čom debatovať. A tak isto nemáme o čom debatovať, keď zatýkajú napríklad námorníkov za to, že si plnia svoje povinnosti len preto, lebo plávajú na ukrajinských plavidlách. Tam niekde treba začať. A keď sa títo priatelia, verím do budúcnosti, rozhodnú, že chcú postupne uvoľňovať atmosféru, majú na to jedinečnú príležitosť.
Čiže aj o tomto je spoločná obrana, aj o tomto je chápanie geopolitiky, aj o tomto je chápanie kolektívnej obrany, ktorej súčasťou, pánboh zaplať, je Slovenská republika.
Takže toľko z mojej strany, pán minister, verím, že tento návrh bez problémov prejde, že v tomto smere zostáva s výnimkou extrémistickej politickej strany, ktorá je tu zastúpená, konsenzus na slovenskej politickej scéne a ak vás môžem poprosiť, pri každej príležitosti tlmočte našim vojakom, že sme na nich hrdí.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 22.5.2019 11:44 - 11:46 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Príjemný dobrý deň prajem všetkým. Dovoľte mi, aby som vás oboznámil o zápisnici o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo dnes 22. mája 2019.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo v opakovanej voľbe vydaných a poslanci si osobne prevzali 141 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 141 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky v opakovanej voľbe všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 141 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 6 hlasovacích lístkov neplatných a 135 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili nasledovné, budem, ak dovolíte, čítať len priezviská. Prvé číslo je za, druhé číslo proti, tretie číslo zdržali sa hlasovania:
- Katarína Čechová 30, 58, 47,
- Ladislav Duditš 3, 74, 58,
- Anton Dulak 4, 75, 56,
- Libor Duľa 4, 75, 56,
- Michal Ďuriš 11, 66, 58,
- Dagmar Fillová 13, 72, 50,
- Boris Gerbery 1, 76, 58,
- Martina Jánošíková 38, 57, 40,
- Monika Jurčová 23, 58, 54,
- Vieroslav Júda 13, 71, 51,
- Eva Kováčechová 38, 59, 38,
- Štefan Kseňák 1, 74, 60,
- Michal Matulník 38, 62, 35,
- Peter Melicher 1, 76, 58,
- Soňa Mesiarkinová 10, 71, 54,
- Partik Palša 73, 32, 30,
- Edita Pfundtner 22, 63, 50,
- Zuzana Pitoňáková 46, 53, 36,
- Radoslav Procházka 17, 66, 52,
- Peter Straka 49, 52, 34 a
- Robert Šorl 47, 54, 34.
Na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných hlasov a teda poslancov a poslankýň. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní v opakovanej voľbe boli za kandidátov Ústavného súdu Slovenskej republiky zvolený konkrétne len jeden kandidát, a to Patrik Palša, ktorému touto cestou overovatelia blahoželajú.
Keďže nebol zvolený potrebný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky vykoná sa nová voľba. Overovatelia poverujú svojho člena Martina Klusa oznámiť tento výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky, čo som práve učinil.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 22.5.2019 9:12 - 9:17 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Tak ešte raz príjemné dobré ránko. Ďakujem pekne za slovo.
Pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som predniesol tri interpelácie.
Prvá sa týka pani ministerky školstva Martiny Lubyovej vo veci neotvorenia nových tried na, ja by som to nazval, životaschopných gymnáziách na Slovensku. Ako nám ukazuje medializovaný príklad bratislav..., pardon, bardejovského gymnázia pri Spojenej škole Juraja Henischa z minulého roku, dostávame sa na Slovensku do situácie, kedy sa v rámci racionalizácie stredného školstva dlhodobo a pravidelne neprekračuje populačný 30-percentný normatív žiakov deviatych tried v prípade gymnázií, ale napriek tomu dochádza k zániku tých, ktoré možno označiť, ako som už spomenul, za životaschopné vo viacerých ohľadoch. Toto sa deje prostredníctvom snahy o neotvorenie nových tried, a to napriek tomu, že sa viaceré z týchto inštitúcií svojimi výsledkami radia na popredné priečky z hľadiska celoslovenského, ako je tomu aj v prípade zmieňovaného gymnázia. V rámci svojej interpelácie sa teda pýtam nasledovné.
Pani ministerka, dovoľte mi opýtať sa vás, či ste o tejto situácii informovaná. Aké kroky ste prípadne v riešení predmetnej situácie zrealizovali, respektíve plánujete zrealizovať aj vzhľadom na to, že nám je všetkým jasné, že zriaďovateľmi a kompetentnými sú vyššie územné celky? Problém totiž je v tom, že v prípade, že vyššie územné celky konajú takýmto spôsobom, tak to môže mať celoslovenský dosah a ja považujem za vhodné, aby sa ministerstvo o túto problematiku zaujímalo a prípadne do nej aktívnejšie vstupovalo.

Druhá interpelácia je na pána ministra obrany Petra Gajdoša v súvislosti s environmentálnym vplyvom na modernizáciu a rozširovanie Letiska Sliač.
Vážený pán minister, som rád, že ste tu aj osobne, takže dovoľte mi, aby som sa vám aj takýmto spôsobom prihovoril. Chcem sa vás opýtať, aké konkrétne modernizačné kroky na tomto letisku očakávate? Aký je časový harmonogram ich realizácie a ukončenia a najmä aké dopady na životné prostredie možno očakávať počas rekonštrukcie a taktiež počas plnej prevádzky po rozšírení?
Ide totiž o to, že mnohých občanov v blízkych obciach táto otázka pochopiteľne zaujíma a zaujíma ich najmä to, do akej miery zasiahne uvedená rekonštrukcia ich kvalitu života, a to najmä pokiaľ ide o hluk, prašnosť, ale napríklad aj o narušenie biotopu v danej oblasti. Za vašu skorú odpoveď, pán minister, vopred ďakujem.

No a tretia interpelácia pôjde na pani ministerku vnútra.
Pani ministerka, ak dovolíte, skúsime takto osobne. Naši občania mi čoraz častejšie píšu ohľadom neprofesionálneho prístupu príslušníkov cudzineckej polície, miestami až šikany voči ich známym, blízkym, ale aj vzdialenejším rodinným príslušníkom zo zahraničia. S poslednou takouto situáciou som bol relatívne detailne oboznámený v súvislosti s riešením žiadosti o prechodný pobyt občana, a to zdôrazňujem, Európskej únie v tomto prípade, pred pár mesiacmi tu v Bratislave. Okrem zdĺhavého konania, uštipačných poznámok a neprofesionálneho prístupu, ktorý som dostal detailne popísaný, sa mi dotyční sťažovali na absolútnu neochotu pracovníčky cudzineckej polície komunikovať v anglickom jazyku, čo si ja napríklad po mojich skúsenostiach z niektorých krajín nedokážem predstaviť, ako by som prežil napríklad v Nórsku alebo v niektorých ďalších krajinách, kde je to úplným štandardom napriek tomu, že to nie je materinský jazyk týchto policajtov. A toto potom pretrvávalo až do príchodu žiadateľom zabezpečeného tlmočníka.
Samozrejme verím, že uvedené situácie nie sú štandardom v podmienkach Slovenskej republiky. Bol som aj ja niekoľkokrát na cudzineckej polícii, či už v súvislosti s mojou bývalou profesionálnou praxou, alebo aj v rámci pomoci priateľom a kolegom a môžem povedať, že som sa stretol aj s úplne diametrálne odlišným prístupom. Ale rád by som vedel, ak viete o takýchto veciach, ja predpokladám, že viaceré z nich boli aj verejne pertraktované, ako sa darí vášmu rezortu v takýchto situáciách plošne predchádzať podobným problémom, prípadne čo plánujete v súvislosti s motiváciou vašich pracovníkov k ústretovejšiemu prístupu v záujme pozitívnej prezentácie Slovenskej republiky smerom k občanom Európskej únie a tretích krajín?
Zároveň sa vás chcem opýtať, či by nebolo vhodné zmeniť oficiálny preklad pojmu cudzinecká polícia. Tu obzvlášť by som apeloval, pani ministerka, aby ste to prehodnotili, pretože ten variant Alien Police Department, asi človek nemusí byť nejaký veľký angličtinár, aby pochopil, že to má skutočne pejoratívny význam. A ak cudzincov, aj občanov Európskej únie považujeme v podstate za votrelcov, tak to nebudí dobrý dojem už pri vstupe do tejto budovy.
Takže vopred ďakujem, pani ministerka, že toto aktívne prehodnotíte a prinajmenšom s tým názvom, verím, že dokážete pohnúť vo veľmi krátkom čase.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 22.5.2019 9:06 - 9:07 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Príjemné dobré ráno. Pani ministerka, páni ministri, pani predsedajúca, dovoľte mi veľmi stručne len poďakovať sa pani ministerke vnútra za odpoveď v súvislosti s nenávistnými prejavmi na sociálnych sieťach v súvislosti so streľbou v mešitách na Novom Zélande. Ja si doplním, dovolím ešte doplniť túto moju otázku v súvislosti s vašou odpoveďou, pani ministerka, aj o nejaké štatistiky, ktoré prípadne už máte možno navyše k dispozícii, lebo predsa len to bola pomerne čerstvá záležitosť. Takže v takomto duchu vám pošlem ďalšiu interpeláciu. A ak sú tieto štatistiky k dispozícii a prípadne aj to, akým spôsobom sa podarilo vášmu rezortu aktívne v tejto veci zasiahnuť, tak vám budem za to povďačný. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.5.2019 11:56 - 11:57 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. V zásade dve také poznámky, ak dovolíte.
Pripájam sa, pán poslanec, k tej otázke a možno aj výzve, prečo sme takýto dôležitý návrh zákona neriešili cez návrh vlády Slovenskej republiky, konkrétne ministerstva školstva, aby to prešlo celým medzirezortným pripomienkovým konaním, malo by to úplne inú vážnosť, ako takto vlastne na konci schôdze o takomto vážnom bode rokovať.
A druhá vec. Som veľmi rád, že ste spomenuli projekt Teach for Slovakia, a som rád, že ste boli doňho aj vy zainteresovaný. Poznám ho veľmi dobre, poznám viacerých ľudí, ktorí sú v ňom aktívni, a myslím si, že je to dobrá cesta pre Slovenskú republiku. Ale ako ste správne povedali, absolútne nedostatočná a musíme začať niekde inde systémovými riešenia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2019 15:09 - 15:11 hod.

Martin Klus
Ďakujem pekne (povedané so smiechom), pani ministerka, za vašu odpoveď. Ja som vám posielal v tomto duchu aj interpelácie, takže si to potom prečítam aj písomne, ale nedá mi doplňujúca otázka. Zvažujete teda aj voľbu na veľvyslanectvách? Lebo pokiaľ áno, tak tá by mohla byť aktuálna aj pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, kde máme zatiaľ len poštovú voľbu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 15.5.2019 17:16 - 17:16 hod.

Martin Klus
Ďakujem pekne, tak isto by som sa chcel ospravedlniť. Pri tlači 1406, do záznamu poprosím, že som chcel hlasovať za a podľa tohto zariadenia som sa zdržal.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.5.2019 14:24 - 14:33 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, milí kolegovia, ako tak len pozerám, no, každopádne rád by som zaujal možno aj ja stanovisko k niektorým tým veciam, ktoré tu odzneli, nakoľko viaceré z nich sú súčasťou aj nášho programu, konkrétne sa jedná o známu brožúrku 18 vylepšení volebného systému a konkrétne k zvýšeniu, pardon, zrušeniu volebného moratória sa venujeme v zmene č. 11.
Tam som veľmi rád, že kolegovia uviedli aj ten historický kontext a zároveň že spomenuli aj, akým spôsobom to vyzerá v – podľa nášho názoru – podstatne lepšie fungujúcich, efektívnejšie fungujúcich demokraciách, akou je tá naša karpatského typu. No a práve od nich sme sa do istej miery inšpirovali, keď už tradične predkladáme tento návrh zákona, nakoľko si myslíme, že môže zásadným spôsobom zmeniť charakter volebnej kampane na Slovensku.
Naozaj to volebné moratórium nemá svoje opodstatnenie, keď sa pozrieme, akým spôsobom reálne vlastne volebná kampaň na Slovensku funguje. Mám na mysli predovšetkým jej pomerne značný presah prostredníctvom sociálnych sietí, kde máme veľmi zvláštny výklad, že napríklad napísanie statusu, odfotenie sa pri volebnej urne, prípadne priama podpora dokonca nejakej konkrétnej politickej strany alebo nejakého konkrétneho kandidáta či kandidátky nie je problém, pokiaľ toto nie je sponzorovaný príspevok. Presne ako povedal kolega Peter Osuský, keď predstavoval tento návrh zákona. Je zvláštne si predstaviť teraz skupinu ľudí, ktorá ide prelepovať bilbordy, ktoré nezriedka ešte svietia dodnes z rôznych kampaní. Ja tak trošku s úsmevom na tvári prechádzam pravidelne okolo jedného z nich, ešte z roku 2017, ktorý mám ja v mestskej časti Banskej Bystrici Šalková. Nejak nikto ďalší nejaví záujem o tento bilbord. Asi som teda neinvestoval svoje peniaze úplne ideálne, keďže už to tam svieti dva roky. (Povedané s pobavením.) No a takto by sme mohli, samozrejme, pokračovať.
Čiže na takéto nuansy a problémy reaguje táto novela. A ja verím tomu, že sa tu nenájde nik v tomto pléne, kto by tvrdil možno niečo iné, že teda skutočne máme mať 48-hodinové moratórium alebo naozaj máme začať prelepovať bilbordy 48 hodín pred voľbami, prípadne že občan, ktorý napíše takýto status, je ten, ktorý porušuje nevyhnutne zákon. Toto sú veci, na ktoré jednoducho reagujeme. A ja som sa nestretol ani medzi koaličnými kolegami, ani medzi ostatnými kolegami z opozície, že by s týmto mal niekto problém. Takže o to viac verím, že by sme takto na konci volebného obdobia, keďže sme už v štvrtom roku, našli politický konsenzus a podporili takúto zmenu.
Prečo je táto zmena nevyhnutná, o tom píšeme priamo v tej brožúrke, ktorú som vám spomínal a ktorú vám, bohužiaľ, vzhľadom na rokovací poriadok nemôžem ukázať, ale ste kedykoľvek vítaní si ju vyzdvihnúť a preštudovať kompletne. Ale predsa len dovolím si odcitovať jednu takú maličkosť, ktorú tam máme spomenutú. A tá súvisí práve s tzv. zmenou č. 2 alebo s pravidlom č. 2, ktoré chceme zaviesť, a to je transparentnosť namiesto stropu na kampane. A tu by som spomenul jeden odkaz, ktorý v rámci tejto brožúrky máme, a ten hovorí nasledovné: To, že pravidlá nefungujú, nevyhnutné upraviť; a je nevyhnutné ich upraviť a spresniť, dokázala napríklad strana SMER – sociálna demokracia vo voľbách v roku 2016, kedy hneď na začiatku predvolebnej kampane mali transparentné účty odkryť, koľko a za čo presne strany míňajú počas kampane. Avšak táto politická strana poslala väčšinu peňazí len jednej reklamnej agentúre, ktorá mala za neho realizovať, alebo za ňu teda, realizovať kampaň.
A v prípade viacerých strán či kandidátov sa objavili podozrenia, že im kampaň financuje tretia osoba, o ktorých tu tiež bolo čo-to povedané. A tieto, samozrejme, túto tretiu osobu nepriznali. Mediálne známym sa stal príklad strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko opäť vo voľbách v roku 2016, ktorá priznala len zopár malých darov o výške 1 050 eur napriek tomu, že je úplne evidentné, že kampaň tejto politickej strany v roku 2016 bola výrazne drahšia. A takto by sme mohli pokračovať príklad po príklade. Čiže aj toto sú veci, na ktoré treba nevyhnutne reagovať. Bohužiaľ, náš volebný zákon na to nemyslel dostatočne.
A už len takých pár možno praktických príkladov z toho, čo sme zažili v rôznych typoch volieb, počnúc voľbami do vyšších územných celkov v roku 2017, potom v 2018. roku komunálna kampaň, dnes prezidentská a najmä eurokampaň, ktorá ešte stále prebieha, kde by sme napríklad mali prostredníctvom známych údajov na bilbordoch alebo v tlačovinách – objednávateľ, dodávateľ – mať možnosť úplne presne odhaliť, akým spôsobom je celá kampaň financovaná. Ale keď sa na to pozriete úplne detailne, tak napríklad v takých voľbách do vyšších územných celkov podstatná väčšina kandidátov tento údaj na svojich propagačných materiáloch ignorovala. Napriek tomu, že Štátna volebná komisia bola o tom informovaná, tak tu platil dvojitý meter v prípade straníckych kandidátov a napríklad nestraníckych kandidátov. A takto by sme mohli ísť bod po bode. Maličkosti, nuansy, ktoré treba riešiť a ktoré do istej miery súvisia aj s tým, čo dnes tu navrhujeme my. A ja som presvedčený o tom, že keď začneme tými zmenami, ktoré sme predložili na dnešné rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky, tak sa dokážeme pomaličky dostať k tomu, aby sme našu kampaň dokázali chápať ako adekvátne férovú a efektívnu.
A snáď ešte dve veci, ak stihnem. Tá anomália, ktorú spomínal kolega Ondrej Dostál v súvislosti s tým, že občan môže voliť zo zahraničia, dokonca vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky aj poštou, čo je taká zvláštnosť, keďže všetky ostatné voľby takúto možnosť neponúkajú napriek tomu, že sa o ňu dlhodobo pokúšame. Ale zároveň takýto občan, volič, nemôže podporiť politickú stranu alebo konkrétneho politického kandidáta či kandidátku. Toto je naozaj niečo, čo sa dá považovať za nie celkom zlučiteľné s akoukoľvek racionalitou, a preto je dôležité to v zákone upraviť. A potom práve ten problém s prieskumami verejnej mienky, ako povedal aj kolega Peter Osuský vo svojej faktickej poznámke, skutočne nerobme z našich občanov bezprizorných, ktorí nevedia vyselektovať, ktorý prieskum je ako preňho relevantný. A to, že tu máme takýto zákaz, je vo svojej podstate skutočne útokom proti slobode šírenia informácií, a preto verím, že sme schopní takúto anomáliu z nášho legislatívneho poriadku podľa možnosti dostať čo najskôr.
Ak teda hovoríme o prieskumoch verejnej mienky, tam len jedna maličkosť. Všimnite si rok 2016, ako vyzerali prieskumy verejnej mienky ešte tri týždne pred voľbami a ako v skutočnosti voľby dopadli. To je niečo, čo sa potom prieskumným agentúram aj často vyčítalo. Tam boli zásadné odchýlky, či už pri strane Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, do istej miery strany SMER – sociálna demokracia, strany Sloboda a Solidarita, strany SIEŤ, ktorá už dnes neexistuje, ktorá tu ešte donedávna mala svojich zástupcov. Tak ono to súvisí práve s tým, že tie posledné tri týždne kampane sú kľúčové a práve v týchto troch týždňoch sa už občan nemôže dozvedieť, ako sa vyvíjajú preferencie jednotlivých občanov, čo nepovažujeme za správne. A to, že tu naozaj existujú určité prieskumné agentúry, ktoré vzniknú len tesne pred voľbami, ktoré sú napríklad fungujúce na systéme akýchsi vyfabulovaných čísel, neexistujúcich respondentov a tak ďalej, tak to už je naozaj otázka na nás občanov, aby sme si dávali podstatne dôslednejší pozor, kto a za akých okolností nás v tejto veci informuje.
Čiže toľko z mojej strany a ja verím vo všeobecnú podporu tohto návrhu zákona, pretože sa nás to týka všetkých, ale je to v prvom rade, samozrejme, v prospech občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2019 14:21 - 14:22 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja v zásade nadviažem len na jednu z vecí, ktorú si pán poslanec povedal, a to bola tá otázka zákazu pre občianske združenia. Predsa len tam ale existuje nejaká výnimka zo zákona, sám som si všimol, že napríklad v týchto eurovoľbách viaceré politické osobnosti kandidujúce využívajú aj podporu občianskych združení, tak možno keby si nám ešte k tomuto vedel dať nejaký konkrétnejší výklad, a teda v čom spočíva tá zmena, ktorú navrhujeme my. A k ostatným veciam by som si potom dovolil uviesť možno pár ďalších detailov v rámci rozpravy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.5.2019 18:22 - 18:23 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Oceňujem, pán poslanec, že ste prihlásili do rozpravy a položili túto otázku. A moja odpoveď je áno, diskutovali sme. Priznávam bez mučenia, že niektoré iniciatívy tým neboli úplne nadšené, pretože naozaj sa im zdá tá 6-mesačná lehota pomerne krátka. Aj preto som tu niekoľkokrát zdôraznil, že sme ochotní diskutovať o tom, či ju prípadne predĺžiť. Veľmi podstatné ale bolo práve to, aby počas tých šiestich mesiacov sa konali nejaké všeobecné voľby. Pretože mnohé z týchto petičných iniciatív sú najaktívnejšie práve počas volieb, však to všetci poznáme, najmä v súvislosti napríklad s iniciatívou proti hazardu. Mnohé petičné aktivity sa dejú práce počas volieb, lebo inak by ste napríklad tých 30 % podpisov v meste veľkosti Banskej Bystrice alebo Žiliny alebo Nitry nemali šancu vyzbierať, tieto podpisy. Takže tomuto sme naklonení. Vieme si predstaviť legislatívnu zmenu tak, aby tých 6 mesiacov obsahovalo aj teda možnosť konania sa volieb. Ale v tomto prípade, aby som to zase trošku upresnil, hovoríme o petícii pod všeobecné, celoštátne referendum, čo je trošičku iná vec ako miestne alebo regionálne referendum. Takže tam sa môžme potom naozaj veľmi aktívne rozprávať o tom, akým spôsobom k tomu majú jednotlivé tie iniciatívy, spoločenstvá, akokoľvek to nazveme, pristúpiť. Ale vôbec sa nebránime tomu, aby sme aktívnejšie aj počas toho druhého čítania ešte k tejto téme zaujali stanovisko.
Skryt prepis