Vážený pán predseda, vážená snemovňa, býva dobrou tradíciou, že vždy, keď prídem k rečníckemu pultu, nájdem na ňom akési pero. Opäť sa na úvod hlásim podobrotky s týmto perom, nech si ho majiteľ príde vyzdvihnúť.
Ale teraz k meritu veci. A to meritum veci, s ktorým začnem, je také zvláštne, podľa nedávno odoznetých slov sa sem vlastne ako nerokovavší spolupredkladateľ predloženej novely zákona idem predvádzať. Tak sa teda v mene Božom...
Vážený pán predseda, vážená snemovňa, býva dobrou tradíciou, že vždy, keď prídem k rečníckemu pultu, nájdem na ňom akési pero. Opäť sa na úvod hlásim podobrotky s týmto perom, nech si ho majiteľ príde vyzdvihnúť.
Ale teraz k meritu veci. A to meritum veci, s ktorým začnem, je také zvláštne, podľa nedávno odoznetých slov sa sem vlastne ako nerokovavší spolupredkladateľ predloženej novely zákona idem predvádzať. Tak sa teda v mene Božom predvádzam.
Je zvláštne, keď to človek počuje z úst kolegu, ktorý každý raz, keď pristúpil k rečníckemu pultu minulé 4 roky, tak sa podľa vlastnej definície predvádzal. Pretože bolo vopred jasné, minimálne po 27. neúspešnom pokuse, že sa ide predvádzať, pretože ak aj chcel dobrý zákon a ak ho mal pred sebou, tak sa to dalo hladko zaradiť do kategórie predvádzania sa, pretože dejiny ho poučili, že nádej nemá. Ja si myslím, že zákony predkladajú hádam i v súlade nielen s ústavou, ale aj s vlastným presvedčením ľudia preto, lebo si myslia, že zlepšujú stav vecí. Samozrejme, niekedy sa môžu mýliť. Ale to je primárny dôvod, prečo vôbec zákonodarný orgán a jednotlivý člen si opovažuje tvoriť zákony - v inej verzii predvádzať sa.
Pretože nepochybne som 4 roky zažíval pocit, že opoziční poslanci vrátane autora toho brilantného prímeru o predvádzaní sa, sú hmyzom, ktorí predlžujú schôdze predkladaním rôznych zákonov, ktoré z hľadiska konečného dosahu a prijímania či neprijímania znamenajú predvádzanie. Veľmi rýchlo sa karta obrátila a predvádzaním sa označuje zákonodarnú aktivitu poslancov ako takú ten, ktorý bol 4 roky odsúdený do kategórie predvádzania sa. Znova hovorím a už to tu aj zaznelo, zákon - i neprijatý - má cenu pre tých, čo prídu po nás. Lebo už dnes tu bola rozprava o recyklácii. Ak je zákon dobrý, tak jeho konečným umiestnením má byť Zbierka zákonov. A ak je k tomu potrebných 27 recyklácií, tak i tak stoja za to, ak v 27. prípade v tej Zbierke zákonov skončí. To znamená, ak by bolo kritérium len to, že tvoje dielo bude okamžite korunované zaradením do Zbierky zákonov, tak si myslím, že sa opozícia môže v pokoji rozísť, a to každá a v zásade v každom parlamente, v ktorom funguje naša tohtoparlamentná mentalita. Proste ani ranu.
A pokiaľ ide o tie slová o potrebe rokovať, teda ak ma moja stagnujúca, ale ešte stále ako taká pamäť neklame, tak som to počul v minulom období napríklad od cteného kolegu Číža, ktorý veľmi rád hovoril o teda tej kultúre, ako treba prísť, ako treba vyjednávať, a keby ste boli vyjednávali, mohlo to byť prípadne inak a podobne. Takže opäť teraz to počujem z úplne iných úst, a ja za seba sa priznám, že ak ten zákon vidím, čítam a som pri zmysloch, tak ak je dobrý, a to, či je dobrý, a ak ho za taký považujem, v prvom čítaní dokážem odhadnúť, tak zaň hlasujem. Ak je nedobrý, nevidím dôvod, aby som pri akomkoľvek vyjednávaní o nedobrom zákone zmenil svoj názor. Tú výhovorku na to, že ste nevyjednávali, budeme zrejme ešte počuť, ale nepovažujem ju za dôvodnú, pretože ak je ten zákon zavrhnutiahodný vo svojej podstate, tak vyjednávanie nemá zmysel pre tú druhú stranu. A ak je ten zákon v akomsi zmysle pozitívny, tak si myslím, že človek, ktorý je pri zmysloch a vie, čo tomu zákonu chýba, tak v druhom čítaní má možnosť a povinnosť dokonca vylepšiť predlohu, ktorá je predložená, a svojím vkladom prispieť k jej zlepšeniu. Keby sme totižto uvažovali v rovine pozitívnej, to znamená, že chcem, aby to dielo bolo čo najlepšie, tak nemôžem, ak - ešte raz - ten zákon nie je zavrhnutiahodný tak, že sa o ňom vôbec nemá zmysel ďalej baviť, aby som nepúšťal zákon do druhého čítania pod zámienkou, že sme nerokovali.
Lebo i keď dostaneš návod k obsluhe spotrebiča, tak s tebou výrobca nerokuje. Očakáva, že si ho prečítaš a pochopíš, prípadne kým si ho kúpiš, tak si ho prečítaš a pochopíš a rozhodneš sa, či si ho kúpiš, a tak je to nejak aj s tým. Ak je ten zákon istým návodom na lepšie fungovanie vecí, tak si ho prečítam a poviem si, o tomto nemá zmysel vôbec sa ďalej rozprávať alebo tu by sa dalo s tým niečo urobiť. A neviem, či na to potrebujem s niekým vyjednávať, myslím si, že úplne bohate stačí, aby som použil rozum . Vlastný, ak mám teda. To znamená, že tie, akokoľvek to tu naráža na prudké reakcie, buchtičky a štamprlíky pri rokovaní nad zákonom, nie sú bezpodmienečne nevyhnutné, pretože - ešte raz hovorím - o dobrej veci sa dá ďalej rozprávať v druhom čítaní alebo, alebo už aspoň, ak prešla do druhého čítania, potom sa môžeme stretnúť a porozprávať sa, čo si ja o tom myslím, keď si ty predkladateľ, a či by si mi to zobral, aj keby si mi to nezobral, ja to aj tak predložím a potom uvidíme, ako odhlasuje väčšina. Ale tieto zaklínadlá a predprvočítaňové tančeky, ktoré sa teraz asi budú považovať za obľúbenú výhovorku, prečo sme to neprijali, sú také zvláštne.
V tomto svetle musím povedať, že nedávno po tretíkrát za posledné 3 roky na týchto doskách predložený návrh o odnímaní občianstva, resp. o znemožnení odnímania občianstva mal presne ten priebeh, že keď som ho najprv predložil ja, tak zaň niektorí kolegovia hlasovali. Potom keď ho bez toho, aby sa ma spýtali, či s tým súhlasím, ho do bodky si osvojili, tak som napriek tomu, že to bola taká jemná nekolegialita, ak sa vyjadrím salónne, tak som zaň hlasoval, lebo bol dobrý, inak by som ho nebol predkladal. A teraz, keď sme ho predložili tretíkrát, tak sa opäť karta obrátila, a už sme ale zaň nehlasovali, pričom na tom zákone sa nezmenila ani čiarka. Takže nejaké poučenie o tom, o čom som mal rokovať, ma necháva chladným, lebo to bol typický zákon, za ktorý tí, ktorí zaň teraz nehlasovali, vtedy zaň bez akejkoľvek zmeny v dikcii zákona hlasovali. Preto hovorím, že ak niekto predloží dobrý návrh, tak nepotrebujem strácať čas, aby ma presviedčal, že o ňom budem chcieť rokovať v druhom čítaní.
A teraz, keď sme už prebrali recykláciu aj predvádzanie sa, aj to, že otravujeme našimi návrhmi za stranu Sloboda a Solidarita snemovňu a už dávno mohli byť všetci doma, keby nás nebolo, tak chcem len povedať, že tento predložený zákon je dobrý návrh i bez ohľadu na politické vývoje preferencie, existenciu nejakých strán a hnutí, pretože ten zákon bráni demokraciu. Bráni demokraciu, keď za prvej republiky povedal Klement Gottwald v snemovni demokratického Československa, že sa chodí do Moskvy učiť, ako nám, vám, teda tým zvyšným okrem tých jeho, zakrúti krkmi, tak za dostal, myslím, parlamentnú pokutu aj nejaký dištanc. Bol chránený imunitou výrokovou. Keď potom vešali JUDr. Miladu Horákovú, tak jej nekrútili krkom, mala na krku slučku. Ale to bolo presne to, do čoho sa pretavil ten výrok. A veľkorysá prvá Československá republika nechala tých, ktorí sľubovali oponentom vykrúcanie krkom, fungovať. Odohralo sa to odvtedy v mnohých krajinách, ale napriek tomu existujú prípady, keď demokratické krajiny, napr. v 60., v 50.-60. rokoch Adenauerovo Nemecko zakázalo NPD von Thaddena, ktorý bol jej predsedom, a zakázala i legalitu nemeckej komunistickej strany. Pretože aj nacistická, aj komunistická strana boli strany, ktoré smerovali k definitívnemu uchopeniu moci a k znemožneniu politického zápasu o moc, o čom nás učia dejiny nacizmu, fašizmu a komunizmu.
Preto si myslím, že ten zákon je namieste i bez rokovania, buchtičiek alebo čohokoľvek ďalšieho, a že ak má niekto konkrétnu, možno oprávnenú pripomienku k riziku obchádzania niektorého paragrafu jeho dobrou úpravou, budeme vďační a budeme veľmi radi, lebo tak si predstavujeme parlamentné fungovanie. Ak chceme mať dobré zákony, tak do nich vkladáme to, čo si myslíme, že je dobré. A nekladieme si predbežné podmienky rokovania a tak ďalej. Bolo by veľmi dobré, keby prichádzali zákony i zo strany vládnucich koalícií alebo vládnucich strán, ktoré sú dobré, a som presvedčený, že by rozumný opozičný poslanec mohol za konkrétny dobrý zákon vlády hlasovať bez toho, aby ho pán premiér prišiel láskavo poprosiť.
Spomínam si z minulého obdobia, že sa stali prípady, keď som i ja, ktorého ťažko môžu v SMER-e považovať za svojho veľkého a náruživého priaznivca, hlasoval za dobré, konkrétne prvky predložené kolegami poslancami vládnucej strany SMER. Pretože ak budeme naďalej a tentoraz v inej, pozmenenej zostave pokračovať v blahej tradícii "opozícii ani ránu", tak si nemyslím, že to veľmi prospeje našej legislatíve.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
