Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak začnem trošku transformovane. Positio ministerialis Kaliňáko esse delendam.
A teraz k meritu. Chcem povedať, že zbierka argumentov, ktorá tu zaznela, počínajúc istotami rodičov a žiakov, ktorí už svoje deti do škôl zapísali a veľmi na tom nič nemôžu zmeniť, a aj tento druhý argument o hospodárskych škodách je skutočne súci len pre tých, čo seno žerú, ostatným asi by na presvedčenie nestačil.
A pokiaľ ide o tie vážne hospodárske škody, tak keď som stál v lejaku na námestí SNP s takou päticou nadšených učiteliek z Moravian pri Piešťanoch, tak som mal pocit, že ak niekto znáša hospodárske škody z toho, ako to fungovalo doteraz, tak to boli tí učitelia.
Neviem, aké iné ďalšie škody, kto trpel, ale tí učitelia asi so svojimi hospodárskymi pozíciami spokojní neboli.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, máme na stole druhý návrh na skrátené legislatívne konanie, tentokrát o vládnom návrhu novely zákona a o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
A dovoľte mi na úvod povedať, že vyzývam pána ministra Kaliňáka, aby odstúpil zo svojej funkcie, pretože akékoľvek rokovanie o akomkoľvek bode je zatienené podozrením, že jeden z najvyšších predstaviteľov štátu má styky s organizovaným zločinom. (Potlesk.)
K samotnému návrhu na skrátené legislatívne konanie. Pán poslanec Beblavý predo mnou uviedol dva dôvody, prečo nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Jeden je ten, že aj ak by sme uznali, že je potrebné, aby tento návrh nadobudol účinnosť 1. septembra, je možné schváliť ho v riadnom legislatívnom procese, pokiaľ by sa táto snemovňa zišla v júli alebo v auguste a nenaplánovala si dvojmesačné prázdniny.
Druhý dôvod je ten, že na 1. september nie je žiadny relevantný dôvod vyplývajúci zo zákona, že je to len vec politickej dohody v rámci vládnej koalície. Je to, je to nejaké politické gesto, prečo 1. septembra, a nie 1. októbra.
K dvom dôvodom, ktoré tu uviedol pán poslanec Beblavý, by som rád dodal ďalšie tri dôvody, pre ktoré si myslím, že nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Prvý spočíva v tom, že aj v tomto návrhu vláda opäť argumentuje svojím programovým vyhlásením. Programové vyhlásenie vlády je úplne irelevantné z hľadiska toho, či sú splnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie. Je namieste, ak vláda sa odvoláva na svoje programové vyhlásenie v dôvodovej správe k samotnému návrhu zákona, ale v odôvodnení skráteného legislatívneho konania to nemá čo hľadať.
Na rozdiel od toho predchádzajúceho návrhu, ktorý sa týkal rušenia málotriedok, tuto sa neargumentuje, neargumentuje ohrozením základných práv a slobôd, ale hrozbou značných hospodárskych škôd, pričom opäť je potrebné poznamenať, že tak ako v predchádzajúcom prípade, aj v tomto prípade je ten stav dôsledkom pôsobenia alebo skôr nečinnosti druhej Ficovej vlády. Čiže tretia Ficova vláda argumentuje, že treba v skrátenom legislatívnom konaní zmeniť nejaký zákon, lebo hrozia značné hospodárske škody, ktoré vlastne spôsobila ona sama, resp. druhá Ficova vláda svojou nečinnosťou, že neriešila problém odmeňovania učiteľov.
Ten tretí dôvod ide nad rámec toho, čo bolo možné povedať aj o predchádzajúcom návrhu na skrátené legislatívne konanie, lebo v tom bola aspoň štipka logiky vyplývajúcej zo zákona o rokovacom poriadku, lebo naozaj právo príslušníkov národnostných menšín vzdelávať sa vo svojom materinskom jazyku je garantované ústavou.
Tuto sú hroziace hospodárske škody zdôvodňované nasledovne: "Okrem záväzku vlády Slovenskej republiky na plnenie týchto úloh od septembra 2016 je dôvodom pre prerokovanie návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní hrozba značných hospodárskych škôd s ohľadom na skutočnosť, že zlý stav školstva, ku ktorému jeho dlhodobé nedostatočné financovanie nevyhnutne smeruje, predstavuje pre hospodárstvo Slovenskej republiky mimoriadne riziko."
Vy snáď žartujete, kolegovia? Toto myslíte vážne? Toto je skutočný dôvod v zmysle zákona o rokovacom poriadku? Z dlhodobého hľadiska nepochybne platí, že ak nebudeme dostatočne investovať do vzdelania, nemôžme očakávať, že bude vzdelávací systém pôsobiť kvalitne a efektívne, a z dlhodobého hľadiska sa to určite prejaví aj na kvalite vzdelávania a prejaví sa to aj na možno budúcom hospodárskom vývoji.
Ale ak toto chcete nazvať hrozbou značných hospodárskych škôd, tak potom môžete podľa tohto ustanovenia si odôvodniť skrátené legislatívne konanie k akémukoľvek návrhu zákona a je zbytočné, aby sme mali v zákone napísané, že máme nejaké prvé, druhé a tretie čítanie a iba vo výnimočných prípadoch, ktoré treba odôvodniť, ho možno skrátiť. Lebo ak možno takto argumentovať, tak nájdete argumentáciu pre čokoľvek, čo z dlhodobého hľadiska môže mať vplyv na stav hospodárstva, a keď to nazvete hrozbou značných hospodárskych škôd, tak potom vlastne každý návrh zákona môže byť prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní.
Záverom by som len rád dodal, že týmto nehovorím nič o samotnom návrhu zákona. Hovorím iba o tom, či má alebo nemá byť prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, a myslím si, že je úplne jasné – a je to jasné aj tým, čo budú hlasovať za skrátené legislatívne konanie –, že zákonné dôvody na skracovanie legislatívneho konania v tomto prípade žiadne neexistujú.
Ďakujem.

Ďakujem. Netrúfam si povedať, či využitie inštitútu prípadu hodného osobitného zreteľa je úplne tou najlepšou cestou. Prípad hodný osobitného zreteľa je spôsob, akým sa v samosprávach predáva a prenajíma majetok, častokrát z dôvodov iba, že si samosprávy povedia, že toto je prípad hodný osobitného zreteľa, odhlasuje to nadpolovičná väčšina poslancov zastupiteľstva, vymyslí si k tomu nejaké dôvody a zrazu je to prípad hodný osobitného zreteľa.
Nemyslím si, že je to zrovna cesta nejakej právnej istoty, o ktorú by sa dalo plne oprieť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Toto je situácia, v ktorej by extrémne pomohla informácia o kvalite tých málotriedok v porovnaní s plne organizovanými školami. Toto je úplne rozhodujúce v tej celej diskusii, aby tie decká dostali kvalitné vzdelanie. Pokiaľ viem, tak čochvíľa by sme mali alebo ministerstvo by malo mať výsledky testovania 5. Neviem, či sa nedalo urobiť o niečo viac, aby boli k dispozícii skôr o ten mesiac-dva.
A ešte chcem upozorniť na to, že až znova bude verejná diskusia, druhý raz, o tom, či sa má testovať, alebo nemá testovať, a pritom sa ukáže, že tie málotriedky fakt, ako to hovorí šéfka inšpekcie, že majú veľmi slabú kvalitu oproti plne organizovaným školám, tak som zvedavý, čo to urobí vo svedomí tých ľudí, ktorí desiatky rokov bojovali proti testom.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne, pán Dostál, ja by som sa..., vy ste právnik, možno vy by ste mali povedať v rámci k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu, lebo to som pred tým nestihol povedať.
Prosím vás, poučte ma, lebo my budeme meniť § 29 vlastne a budeme tam dávať tú vetu o tých minimálnych počtoch, ktoré rušíme, a tam je napísané, že zriaďovateľ základnej školy môže určiť v osobitných prípadoch aj nižší počet žiakov v triede, ako je počet žiakov uvedený v ods. 8 až 15, a je tam uvedená vzdialenosť, je tam uvedený jazyky menšín, sociálne slabších, ale bod d), ktorý ma zaujal, sú prípady hodné osobitného zreteľa.
Nechápem, prečo teda ideme do zrýchleného konania a prečo vôbec robíme zmenu tohto zákonu, pretože každý, kto chce mať tú málotriedku, tak na základe tohto bodu d), ktoré sú prípady hodné osobitného zreteľa, tú málotriedku môže nechať a nemusí tam byť určený ten minimálny počet žiakov.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.)

Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, kolegyne a kolegovia, budem reagovať na pána poslanca Beblavého. Kartágo musí byť zničené! Vyzývam pána ministra Kaliňáka, aby odstúpil z funkcie. (Potlesk.)
Návrh je zdôvodnený tým, že hrozí zánik málotriednych škôl. V tom odôvodnení sa uvádza, že takýto stav by okrem iného bol v rozpore s úsilím vlády SR deklarovaným v jej programovom vyhlásení vytvárať podmienky pre rozvoj národnostných menšín v oblasti uchovávania a rozvíjania ich identity, jazyka, kultúry a tradícií. Nič proti tomuto bodu z programového vyhlásenia vlády, akurát, keď pán poslanec Gál tu pripomínal pánu poslancovi Beblavému, že má hovoriť k veci, a teda k skrátenému legislatívnemu konaniu, zachovajme rovnaký meter a je náležité, aby sme aj vláde vytkli, že do odôvodňovania toho, prečo má byť nejaký návrh zákona prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, alebo nie, vonkoncom nepatrí informácia o tom, že niečo je alebo nie je v programovom vyhlásení. Pre skrátené legislatívne konanie vymedzuje zákon o rokovacom poriadku celkom presné a konkrétne dôvody.
A treba povedať, že na rozdiel od množstva iných skrátených legislatívnych konaní, ktoré sme tu už zažili a ktoré tu nepochybne ešte v tejto snemovni budeme zažívať, v tejto argumentácii istý rozmer racionality nepochybne existuje. To zdôvodnenie sa odvoláva na ohrozenie základných ľudských práv, ktoré by malo spočívať v tom, že by bolo ohrozené právo príslušníkov národnostných menšín na vzdelávanie v materinskom jazyku. Toto právo nepochybne je ústavným právom. A možno nie nepochybne, ale do istej miery by bolo ohrozené, ak by od 1. septembra nebol zmenený právny stav a zanikli by málotriedky a tento zánik by sa nadproporčne dotkol škôl s vyučovacím jazykom menšín. Nie je to argument, ktorý by sa dal brať celkom na ľahkú váhu, akurát je potrebné poznamenať, že je to naozaj trochu paradoxná situácia.
Tretia Ficova vláda uvádza, že musí v skrátenom legislatívnom konaní zmeniť zákon, pretože ohrozuje základné ľudské práva, a pritom toto ohrozenie spôsobila druhá Ficova vláda zmenami, ktoré realizovala v minulom volebnom období. Napriek tomuto paradoxu a napriek tým pochybnostiam o tom, že toto nie je systémové riešenie, ktoré zazneli aj v príspevku kolegu Beblavého, som bol až doteraz odhodlaný práve pre ten istý moment racionality a možné ohrozenie práva na vzdelávanie príslušníkov národnostných menšín v materinskom jazyku hlasovať aj za to skrátené legislatívne konanie celkom výnimočne.
Ale musím sa priznať, že vystúpenie pána poslanca Beblavého ma presvedčilo, aby som zmenil názor, pretože ak aj je dôvod na to, aby od 1. septembra platila nová právna úprava, na čo môžeme mať rôzny názor, tak je to možné stihnúť aj bez skráteného legislatívneho konania, napr. ak by sa parlament zišiel v júli alebo v auguste.
Pán poslanec Gál hovorí o tom, že školy potrebujú dostať informáciu v istom časovom predstihu. To je iste možné, ale pokiaľ je tu vládna väčšina, ktorá je odhodlaná to schváliť, tak už samotné schválenie zákona v prvom čítaní a jeho prerokovanie v riadnom legislatívnom procese by im tú informáciu nepochybne vyslalo.
Pre prípad, že schválime skrátené legislatívne konanie, čo predpokladám, že koalícia disponujúca väčšinou si toto presadí, by som ale chcel požiadať, aby sme sa nehnali, pretože skrátené legislatívne konanie neznamená nutne, že v utorok prerokujeme návrh zákona v prvom čítaní, v stredu v druhom čítaní vo výboroch aj v pléne a rovno ho schválime aj v treťom čítaní. Táto schôdza bude trvať niekoľko dní, možno dva týždne, možno viac, tak chcem len požiadať, aby sme vytvorili dostatočný časový priestor na to, aby tento zákon, ak ho už budeme prerokovávať v skrátenom legislatívnom konaní, nebol prerokovávaný zo dňa na deň.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Beblavý, ďakujem za vaše vystúpenie. Ja k tomu iba dodám, že z tých šesťdesiatich škôl, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe, až tridsaťšesť škôl má dostupnú plnoorganizovanú školu do šiestich kilometrov, takže tento problém by sa dal riešiť aj iným spôsobom.
Ja ešte musím vysloviť aj to, že som, je to tak vtipné podľa mňa, že pred tromi rokmi aj niektorí poslanci, ktorí tu sedia, hlasovali za ten zákon. A teraz o tri roky budú hlasovať zasa za niečo iné, čím absolútne potláčajú tú myšlienku pred tými tromi rokmi, a pre mňa je to celkom vtipné.
Ďakujem.

Ďakujem kolegom za reakcie. Ako tu už povedal pán poslanec Osuský, je vnútornou vecou Čiernej Hory, akým spôsobom si upraví vstupovanie do medzinárodných organizácií, a či k tomu využije alebo nevyužije referendum, to nie je našou úlohou.
Asi naozaj žijeme v inom svete ako páni poslanci Kotleba a Uhrík, ktorí nevidia ruskú expanzívnu politiku. Nie sme teraz v auguste 1968, sme v júni 2016, ale o mierumilovnosti Ruska by bolo fajn sa porozprávať s obyvateľmi krajín, ako je Gruzínsko alebo Ukrajina, ktoré čelili ruskému útoku a prišli o časť svojich území v dôsledku ruskej agresie.
Ostatne Ukrajina je veľmi dobrým prípadom toho, ako účinne garantuje bezpečnosť krajiny neutralita. Pokiaľ je jej susedom krajina ako Rusko, ktoré má svoje imperiálne záujmy a ktoré dokonca podpíše, že bude garantovať územnú celistvosť Ukrajiny, tak neutralita nemá žiadnu hodnotu. Hodnotu pre bezpečnosť majú bezpečnostné garancie v podobe podobnej, ako ju predstavuje Severoatlantická aliancia.
Pán poslanec Uhrík tu nevidí pobehovať zelených mužíkov, no ja tu nejakých zelených mužíkov vidím a aj v jeho vystúpení cítim presne to konšpiračné videnie sveta, ktoré je súčasťou hybridnej vojny vedenej Ruskom: všetko ovládajú Američania, všade sú, v rádiách, mimovládkach slobodomurári, Židia, Američania. Samozrejme. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Dostál správne zmienil expanzionistickú politiku Ruska a ja tu len chcem podčiarknuť, že aj keď sme si pred chvíľou vypočuli dlhý výpočet amerických zásahov, tak ku cti Severoatlantickej aliancie, ktorej je Slovensko, chvalabohu, členom, treba povedať to, že nikdy výsledkom nijakej z ich aktivít nebolo pričlenenie nejakého územia k nejakému štátu NATO.
Naopak, to čo zažili Gruzínci vo vzťahu k Osetsku a Abcházsku, to, čo zažívala Moldava vo vzťahu k Transnistrii, a, presne vzaté, keď zalistujeme v našich brožovaných pamätiach, tak i to, čo sme my zažili od spojencov, bratov a víťazov vo vzťahu k Podkarpatskej Rusi, bola čistá územná lúpež. A v tomto zmysle treba teda povedať, že na rozdiel od toho bývalého veľkého brata sa inštitúcia alebo organizácie, ktorej je Slovensko členom, žiadnych územných lúpeží typu Krym nedopúšťa.
A ak si nejaká krajina sama želá členstvo a prípadne by si rozhodla o potrebe referenda, je svätou vecou Černohorcov usporiadať si referendum. Ak ale referendum neusporiadajú, je poslednou vecou, o ktorú sa máme starať my, aby konali podľa našich pokynov.
A na margo obranyschopnosti, lebo tu zaznievali reči o mlieku a chlebe, ubezpečujem vás, že ak by sa krajina ako Slovensko mala čo i len nesmiešne stať obranyschopnou, ani na chlieb, ani na mlieko by nebolo.

Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, rozprava o medzinárodných dohodách, zmluvách, protokoloch obvykle býva nezáživná, stručná a málokedy prináša príliš vzrušenú diskusiu. Rozprava o rozšírení Severoatlantickej aliancie o Čiernu Horu je v tomto smere výnimkou. Je to čosi nesamozrejmé a nebudeme o tom zrejme rozhodovať často. Je to rozhodnutie o tom, že sa spoločenstvo slobodných a demokratických krajín, ktoré vzniklo práve preto, aby tieto demokratické a slobodné krajiny a ich slobodu a demokraciu chránilo, rozšíri o ďalšiu krajinu, ktorá prejavila záujem stať sa súčasťou tohto spoločenstva. Je to nesamozrejmé a je to vhodná príležitosť pripomenúť si tri veci, ktoré s touto témou súvisia a ktoré vypovedajú o tomto spoločenstve. Sú to otvorenosť, lojalita a civilizačná príslušnosť k západnému svetu.
Po prvé otvorenosť. Severoatlantická aliancia je a mala by ostať spoločenstvom, ktoré je otvorené voči slobodným a demokratickým krajinám, ktoré zdieľajú hodnoty západného sveta, ktoré majú záujem stať sa súčasťou tohto spoločenstva a sú odhodlané plniť kritériá, ktoré si pre vstup Severoatlantická aliancia stanovila. Pokiaľ sú odhodlané plniť kritériá, aj keď ich ešte v danej dobe neplnia, je našou morálnou povinnosťou snažiť sa im v tom pomôcť. A netýka sa to len krajín západného Balkánu, týka sa to aj krajín ako Ukrajina alebo Gruzínsko, ktoré sú vystavené hrozbe ruského expanzionizmu, a nielen nejakej imaginárnej, potenciálnej hrozbe. Sú to krajiny, ktoré sa stali obeťou ruského útoku, ktorým Rusko zobralo časť ich územia násilím, vojenskou silou, ktoré sú naďalej Ruskom ohrozované.
Od všeobecného záujmu na rozširovaní priestoru slobody, demokracie a stability, nad rámec tohto má Slovensko aj svoj vlastný pragmatický záujem, a to je záujem na tom, aby Ukrajina, náš východný sused, bola slobodná, demokratická, stabilná, prosperujúca krajina, ktorá má bezpečnostné záruky od západného sveta a je jeho súčasťou.
Po druhé lojalita. Lojalita je základnou hodnotou Severoatlantickej aliancie, je to spoločenstvo krajín, ktoré je postavené na ochote navzájom sa brániť, ale tá ochota musí mať za sebou aj nejaký potenciál a musí mať za sebou nejaké odhodlanie. Potenciál znamená, že aby sme boli schopní sa brániť, sme na to pripravení. Máme na to dostatočne vyzbrojenú a vycvičenú armádu, dávame primerané výdavky na obranu a nespoliehame sa na to, že tú bezpečnosť za nás zatiahne niekto iný, konkrétne Spojené štáty americké, a my - Slovensko alebo iné európske krajiny - budeme pôsobiť iba ako čierny pasažier.
Okrem potenciálu je potrebné mať aj odhodlanie sa brániť. Odhodlanie poskytnúť pomoc krajinám, ktoré sú možno v tejto chvíli viac ako my pod vplyvom vonkajších hrozieb, ako sú napr. dnes pobaltské krajiny, ktoré v minulosti boli súčasťou Sovietskeho zväzu a ktoré imperiálna politika Moskvy stále vidí ako svoju, súčasť svojej, svojej sféry záujmov. Mali by sme sa brániť hrozbám, ktorým čelia nielen iné krajiny, ale ktorým čelíme aj my a ostatné krajiny Európskej únie, ktoré sú na západ viacej od nás, a to je konkrétne hybridná vojna, ktorá je vedená zo strany Ruska a ktorá, obávam sa, nedostáva adekvátnu pozornosť zo strany štátnych orgánov Slovenskej republiky. Ale tá lojalita by sa mala prejavovať nielen v rámci Spoločenstva. Mala by sa prejavovať aj voči krajinám, ktoré nie sú súčasťou Severoatlantickej aliancie, ale vyznávajú rovnaké hodnoty ako my, hodnoty slobody, demokracie.
Po tretie civilizačná príslušnosť k západnému svetu a ukotvenie v jeho hodnotovom svete. Hovoríme tu o hodnotách ako sloboda, demokracia, právny štát, rešpekt k ľudským právam, úcta k ľudskej dôstojnosti. Inštitucionálnym vyjadrením hodnôt západného sveta sú práve Severoatlantická aliancia a Európska únia. Aj jedna, aj druhá organizácia, štáty, ktoré ich tvoria, aj krajiny, ktoré sa chcú stať ich členmi, nie sú dokonalé. Nežijeme v dokonalom svete a túžba po dokonalosti, túžba urobiť raj na zemi často vedie práve k opaku, k tomu, že sa ľuďom zo života stane peklo. Normálni ľudia by sa mali zmieriť s tým, že svet je nedokonalý, ale aj vo svojej nedokonalosti, či už sa to týka vonkajšej alebo vnútornej politiky, je slobodný a demokratický svet stále lepším riešením ako jeho alternatíva v podobe totalitných alebo autoritatívnych režimov. Preto som presvedčený, že rozšírenie Severoatlantickej aliancie o Čiernu Horu je tak v záujme Čiernej Hory aj obyvateľov, ako aj v záujme nás obyvateľov a občanov Slovenskej republiky a ostatných členských krajín Severoatlantickej aliancie, a preto si zaslúži podporu.
Ďakujem. (Potlesk.)