Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

15.6.2016 o 16:34 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 15.6.2016 16:34 - 16:48 hod.

Mihál Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán kolega, zároveň pán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi zopár poznámok pri tejto príležitosti, keď teda máme tu účtovnú závierku Sociálnej poisťovne za rok 2015.
Ak sa na tieto čísla pozriete, ktoré tam v tomto dokumente alebo dokumentoch nájdete, tak zistíte niekoľko skutočností.
Deficit rozpočtu Sociálnej poisťovne. Tak pán riaditeľ by sa určite rád pochválil tým, že tak ako každoročne musí deficit Sociálnej poisťovne vyplývajúci najmä z výdavkov na starobné dôchodky sanovať štátny rozpočet, každý rok to tak je, tak za rok 2015 vidíme v tomto materiáli, že ten príjem zo štátneho rozpočtu na tento účel klesol na pekných 452 mil., čiže už len 452 mil. musel dať štát dotáciu, aby bolo z čoho vyplácať dôchodky. No ale v druhej vete si treba povedať, že kleslo to, toto číslo, o polovicu oproti plánu, lebo plán bol sanácia, výpomoc štátu 905 miliónov. Táto výpomoc štátu klesla na polovicu preto, pretože Sociálna poisťovňa získala jednorazovo v roku 2015 príjmy od ľudí, ktorí sa ako sporitelia vrátili pri otvorení druhého piliera do Sociálnej poisťovne. Presnejšie povedané, vystúpili z druhého piliera a ich dovtedy nasporené prostriedky na ich osobných dôchodkových účtoch v druhom pilieri boli prevedené do Sociálnej poisťovne a takto získala Sociálna poisťovňa jednorazovo príjem vo výške temer 567 mil. eur.
Tak je to teda zrejme pekný úspech z pohľadu druhej vlády Roberta Fica, že takýmto spôsobom jednorazovo vylepšila rozpočet Sociálnej poisťovne a vlastne i štátu, pretože inak by tú sumu 567 mil. eur musel nenávratne venovať Sociálnej poisťovni štát, čiže venovali ju Sociálnej poisťovni ľudia, občania, ktorí boli propagandou druhej vlády Roberta Fica zmanipulovaní a ktorých prostriedky sa takto vrátili do Sociálnej poisťovne, ako teda túto rétoriku obvykle používala druhá Ficova vláda. A uvidíme, aký budú mať títo občania v budúcnosti dôchodok, ale fakt je ten, že 567 mil. eur dostala od nich darček Sociálna poisťovňa a tá ich teda mohla použiť na výplatu dôchodkov. Aby som sa rovno opravil v predošlej vete, nie všetkých 567 mil. bolo použitých na výplatu dôchodkov. Skromných 12 a niečo milióna si nechala Sociálna poisťovňa ako bonus za túto operáciu, čiže tým si vylepšila svoj vlastný rozpočet ako inštitúcie. A pán generálny riaditeľ teda zabezpečil, že samotný rozpočet, ten malý rozpočet Sociálnej poisťovne na jej správu bol zvýšený z pôvodných 106 mil. eur na 130 mil. eur, z čoho minutých, tak ako to vidíme v tomto materiáli, bolo 128 miliónov.
Ja som sa teda snažil dopátrať k presnejšej informácii, nepodarilo sa mi to, ako to navýšenie míňania samotnej inštitúcie, z hlavy to počítam, o 22 mil. v konečnom výsledku, čím to vlastne bolo, kde sa tie peniaze stratili, tých 22 mil., lebo pôvodne ich Sociálna poisťovňa nemala mať, ale dostala ich a minula ich. Čiže kam sa teda podelo, kam sa stratila siedma rota, je taký film. Čiže kam sa stratilo tých 22 miliónov? 106 miliónov mali mať plus 22, čiže vlastne o pätinu, o pätinu viacej Sociálna poisťovňa minula. Prepánajána, kde to zmizlo? Na čo sa to použilo? Všimol som si, že vzrástli platy, boli tam zrejme nejaké odmeny. Dobre, tí ľudia si to nepochybne zaslúžia, ale kde zmizli tie ďalšie peniaze? Neviem, nepochopil som to. Pán generálny riaditeľ mi to určite v reakcii vysvetlí.
No ale vrátim sa k tým dôchodkom. Chcem varovať všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorí dnes ešte na dôchodku nie sú, nech si dobre pozrú tento materiál, ak chcú vedieť, čo ich čaká v budúcnosti na ich dôchodku. Sociálna poisťovňa dnes potrebuje celkovo okolo dvoch miliónov eur každý rok na to, aby ten záväzok voči dôchodcom, ktorý vyplýva zo zákona o sociálnom poistení, aby bol splnený. Čiže ak sa vyberie na samotných odvodoch na starobné poistenie niečo vyše 4 mld. eur, Sociálna poisťovňa potrebuje vyše 6 mld. eur na výplatu dôchodkov. Z jednej časti sa tieto peniaze berú z iných fondov Sociálnej poisťovne, napríklad z fondu nemocenského poistenia. Malý moment, nájdem si to. Z fondu nemocenského poistenia tí, ktorí si platia nemocenskú, prispeli dôchodcom sumou 120 miliónov. Namiesto toho, aby boli vyššie nemocenské dávky, aby bola vyššia materská, sa tak plní záväzok štátu voči dôchodcom, aby bolo na výplatu dôchodkov, ale je to podvod. Pretože tieto peniaze by primárne mali ísť na nemocenské, ošetrovné, vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve a na samotnú materskú. A keď nie, tak o to by mali byť tie nemocenské odvody znížené.
Ďalej, keď si pozriete invalidné poistenie, fond invalidného poistenia 160 mil., ktoré prešli na starobné dôchodky. Úrazové poistenie 100 miliónov. Namiesto úrazových dávok 100 miliónov ide na dôchodky.
Poistenie v nezamestnanosti, šampión v tomto rebríčku tento fond, 184 mil. eur z fondu nezamestnanosti, čiže to by mali nezamestnaní mať na dávkach, ide to na dôchodky, 184 miliónov. Tu to skrátka nesedí a nesedí to jednoducho od roku 2004.
Nepochybujem, že niekto z poslancov SMER-u sa prihlási vo faktickej poznámke a povie, veď to takto zaviedol Kaník. Kaníka tu už nemáme, čiže nebude môcť reagovať. Mne to môže byť srdečne jedno, čo zaviedol Kaník. Fakt je ten, že SMER tu za posledných tých iks rokov, odkedy tento zákon platí, vládne rokov deväť a za tých deväť rokov bolo dosť času na to, aby sa s tým urobil poriadok, keď to už Kaník zle zaviedol. Aby sa to jasne nastavilo, aby tie sadzby odvodov boli reálne a aby občania videli, že dnes vlastne platia na starobné dôchodky zo svojich príjmov, zo svojich miezd okolo 25 % a nie 18, ako je to dané v zákone, ako sa tu sami seba ohlupujeme. Takáto je pravda.
Ale mne teraz nejde o to, že tak zmeňme tie čísielka v zákone. Veď to by sme mohli urobiť naozaj, naozaj behom pár týždňov alebo mesiacov, ale podstata je niekde inde. Podstata je jednoducho v tom, že za súčasnej situácie ekonomiky, nezamestnanosti. Rast ekonomiky je jasný, pokles nezamestnanosti je takisto jasný. Čiže to sú dnes dobré čísla. Ale dôležité je to, že pri tom počte pracujúcich alebo podnikajúcich ľudí, ktorí tie odvody platia, a toho počtu dôchodcov, aký je dnes, už dnes vidíme, aký tu máme veľký problém. A všetci, ktorí sa o túto tematiku zaujímate, viete, že o niekoľko rokov sa ten pomer pracujúcich a dôchodcov začne dramaticky obracať.
Áno, je tu jedna nepríjemná správa pre občanov Slovenskej republiky zakódovaná v zákone o sociálnom poistení, od 1. januára 2017 sa začína zvyšovať dôchodkový vek. Čiže ak si nejaký pán vo vyššom veku myslel, že ak na budúci rok už bude mať 62, povedzme v marci 2017 má 62 rokov, čiže k tomu dňu bude môcť požiadať o starobný dôchodok, nie je to pravda. Bohužiaľ, bohužiaľ, dôchodkový vek sa na budúci rok posunie približne o dva a pol mesiaca. Čiže ten pán, ktorý si myslel, že pôjde ako 62-ročný do dôchodku na budúci rok, pôjde v skutočnosti na dôchodok o dva a pol mesiaca neskôr. Ten, kto si myslel, že pôjde na dôchodok povedzme v marci 2018, čiže o ďalší rok, spolu teda o dva, tak pôjde na dôchodok o päť mesiacov neskôr. A takto by som mohol pokračovať.
Čiže je tu reakcia, ktorú sme spoločne, priznávam, a nemám s tým problém, schválili ešte niekedy v roku 2012 – 2013 a teraz to začne fungovať. Som zvedavý, ako to občania prijmú v praxi. Čiže toto už je jedno opatrenie, ktoré bolo prijaté na to, aby sa tento deficit neprehlboval. Ale aj to opatrenie samo osebe nestačí na to, aby sa dôchodkový systém začal správať tak, ako by si možno niekto myslel. A je otázka a múdre hlavy hovoria, že to teda naozaj nestačí, ako to bude fungovať o 20 rokov a ako to bude fungovať v kritickom z tohto momentu, v roku 2060, kde vieme z tých jednak prognóz, jednak toho, koľko mladých ľudí, koľko detí dnes máme a aká generačná vlna budúcich dôchodcov tu príde. Vieme, že v roku 2060 nastane skutočne veľmi, veľmi, veľmi krízový stav. A to sa dotkne mnohých ľudí na Slovensku.
Čiže ja tu v tomto momente dvíham varovný prst a ja vás nechcem, pán generálny riaditeľ, z ničoho obviňovať. Vy skutočne za to nemôžete. Nechcem ani hovoriť o tom, že druhá vláda Roberta Fica nič neurobila. Niečo urobila. Ale chcem vás všetkých, či ste z koalície, či ste z opozície, vyzvať na to, máme problém. Nie dnes možno, nie zajtra, ale máme problém a riešme ho. Vráťme sa k poctivým riešeniam. To znamená, dajme do poriadku druhý pilier, zvyšujme príspevky do druhého piliera a nastavme pravidlá v druhom pilieri tak, aby to zhodnotenie, nielen tie samotné príspevky, ale aby to zhodnotenie tých príspevkov občanov bolo čo najvyššie.
Nepochybujem, že by k tomu mohol napríklad výborne prispieť pán minister vnútra. Prečo práve pán minister vnútra? No možno aj svojím odstúpením. Ja teda neviem, či sa k tomu dopracujeme, ale chcem upriamiť vašu pozornosť, pán kolega, napríklad na to, že pán minister vnútra, ako sa ukazuje, tak ako to o sebe hovorí, je vynikajúci investor, vynikajúci, špička na Slovensku. On dokázal prakticky z ničoho za desať rokov získať majetok v odhadovanej výške okolo 10 mil. eur. A ako? Tak ako sám hovorí, tým, že je šikovný v investovaní na kapitálových trhoch. Čiže on veľmi šikovne nakúpil akcie rastových firiem, veľmi šikovne ich potom v správny čas predal, respektíve mal vyplatené vysoké dividendy.
Čiže ja poprosím, vážené kolegyne a kolegovia z vládnej koalície, najmä zo strany SMER – sociálna demokracia, ak teda odvoláte vášho ministra vnútra, poproste ho, prosím, aby prevzal taktovku manažérsku v niektorej z dôchodkových správcovských spoločností a aby to tým DSS-kám ukázal, ako sa to robí. Myslím si, že pri jeho skúsenostiach a tom, ako skutočne za desať rokov si zmnohonásobil svoj majetok, je tým najvhodnejším na Slovensku, aby viedol dôchodkové správcovské spoločnosti a aby týmto spôsobom dal konečne niečo zo svojho know-how v prospech občanov tejto republiky.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.6.2016 16:21 - 16:27 hod.

Ivan Miroslav Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Vážený predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, na predchádzajúcej schôdzi sme predkladali vlastný návrh novely zákona o diaľničnej známke, ktorého inú verziu nám teraz predkladá vláda. Predkladali sme ho s vedomím, že súčasné zlyhanie systému elektronických diaľničných známok je neprípustné a je nutné tento stav zmeniť, nakoľko jeho zavinením sú poškodzované záujmy obyvateľov Slovenska.
Obraciam sa teraz na poslancov vládnej koalície: Vážení poslanci a poslankyne, mohli ste ten zákon podporiť už vtedy a na tejto schôdzi sme dnes mohli v druhom čítaní doňho implementovať časti, s ktorými teraz prichádza vláda. Účinnosť zákona by mohla byť skôr a motoristi by boli určite kľudnejší.
Okrem toho, pán minister, mrzí ma už len kvôli motoristom, že ste nevyužili túto možnosť, keď novelu zákona predkladáte, aj na vylepšenie a sflexibilnenie niektorých častí zákona. Zmenili ste v ňom len to nevyhnutné, čiastočne ste znížili drakonické pokuty, zaviedli ste súhrnnú pokutu za viacero priestupkov v jednom kalendárnom mesiaci a umožnili ste motoristom zaplatiť jednu z foriem zakúpenia známky dodatočne, tú ročnú.
Poďme sa ale pozrieť na to, čo sa v tomto návrhu nachádza a čo pozitívne pre motoristov prináša. Prvou pozitívnou správou je zníženie dolnej sadzby pokuty z 300 na 150 eur, pri rýchlom zaplatení do 15 dní dokonca na 100. V zlepšení v prospech motoristov je aj akási absorpcia sankcií, teda stanovenie výšky pokuty za jeden kalendárny mesiac na maximálne 150 eur. Avšak vyvoláva to skôr dojem, že si Národná diaľničná spoločnosť a okresné úrady takto zľahčujú svoju prácu a vykladajú to ako pomoc motoristom. Vypočuli sme si totiž veľakrát z úst predstaviteľov ministerstva dopravy, že priestupkárov treba trestať, ako k tomu prídu tí, čo si zaplatili včas a podobne, a teraz tu máme takéto riešenie. To potom vyvoláva otázky, či nebudeme pokutovať takto aj tých, čo prekročia rýchlosť alebo pôjdu na červenú, respektíve vojdú do zákazu vjazdu. Aj im budeme tolerovať porušenie predpisov celý kalendárny mesiac a dáme im len jednu pokutu? Kedy to môžme očakávať v Národnej rade?
Toto rozhodne nepovažujem za systémové riešenie a fakt neviem, z akej krajiny sme toto odkopírovali. Náš návrh bol dať jednu pokutu za celé obdobie prvých 6 mesiacov od nábehu systému a potom sankcionovať priestupkárov za každý deň porušenia predpisov, tak ako to platí v okolitých krajinách.
Pozitívne hodnotíme návrhy vlády odpustiť ďalšiu pokutu, ak tá predchádzajúca bola uhradená a prevádzkovateľ si kúpil ročnú diaľničnú známku, aj keď aj v tomto prípade to vyvoláva podozrenie, že sa jedná opäť o zjednodušenie administratívy pri vymáhaní pokút. Lebo ak sa má prípad odložiť, ak si vodič zakúpi v priebehu 12 mesiacov od poslednej pokuty ročnú známku, tak naozaj neviem, ako si mám toto vysvetliť. Citujem konkrétne § 12 písm. f) "prevádzkovateľovi vozidla" alebo; "udelenie pokuty sa odloží, ak prevádzkovateľovi vozidla bola v predchádzajúcich 12 mesiacoch uložená pokuta za porušenie povinnosti podľa § 4", teda nekúpenie známky, "a pokuta bola uhradená a prevádzkovateľ vozidla uhradil diaľničnú známku podľa § 3 ods. 1", teda ročnú.
Tak neviem teraz, to budete tých dvanásť mesiacov čakať? Toto by mal predkladateľ vysvetliť, a to by som poprosil zástupcu, teda pána ministra, aby nám toto presne vysvetlil. Tento konkrétny návrh je pre mňa nejasný a rád si vypočujem jeho uplatňovanie v praxi.
Čo mi na ňom vadí ako druhé, opäť sa nevyužila príležitosť, aby mali vodiči možnosť kúpiť si dodatočne aj inú ako ročnú známku.
Navrhovaná legislatívna úprava navrhuje trestať prevádzkovateľov vozidiel za obdobie, v ktorom nefunguje alebo teda funguje nedostatočne systém elektronických známok jednou súhrnnou pokutou za obdobie od 1. 1. do 30. 9., a hodnotíme to pozitívne. Nakoniec podobný návrh sme aj my predkladali.
Ako som spomenul v úvode, tento návrh zmeny zákona hodnotíme len ako hasenie požiaru a hlavne uľahčenie si práce na okresných úradoch. V návrhu zákona nám stále absentujú jednoduché úpravy, ktoré by zlepšili život užívateľov diaľnic a iných spoplatnených úsekov ciest, ako napríklad individuálne obdobie platnosti diaľničnej známky, ktorú by si zákazník objednal podľa svojich potrieb. Skrátenie dlhej lehoty vymožiteľnosti sankcie, ktorá je až trojročná a tak to aj zostalo v tomto návrhu. Možnosť dodatočného zakúpenia diaľničnej známky do polnoci nasledujúceho dňa a zase nielen ročnej, ale rôznych. Alebo zrušenie povinnosti zakúpenia diaľničnej známky za prívesný vozík, ako sme to navrhovali.
Napriek nedostatkom, ktoré v návrhu vidíme, je toto stále lepšie riešenie ako súčasný katastrofálny systém a tento návrh podporím a požiadam svojich kolegov, aby ho podporili v prvom čítaní. Ak prejde do druhého, podáme pozmeňujúce návrhy, lebo sme presvedčení, že ak už niečo ideme zmeniť k lepšiemu, mali by sme využiť túto možnosť a ten zákon zdokonaliť, aby boli spokojní tí, pre ktorých ho prijímame, teda slovenskí motoristi.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.6.2016 15:37 - 15:38 hod.

Jurzyca Eugen Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Využívam príležitosť, že je tu viacero ľudí, ktorí sa zaoberajú školstvom, a teda mám poznámku, ktorú, ktorou chcem osloviť aj pána ministra, aj týchto kolegov. Cez obed sme s niektorými z nich mali horúce diskusie o školstve, s pánom Dostálom, Grendelom, čo tu vidím, že sedia. Takže možnože to nie je reakcia len na vystúpenie v rozprave, verím, že pán predseda, predsedajúci a predseda strany MOST – HÍD mi to odtoleruje. Ukážem vám graf, ktorý som si kedysi urobil a ktorý ukazuje, ako v čase, keď sa u nás zhoršili výsledky v PISA, ako u nás klesol počet domácich úloh, ktoré si deti robia. Len tým chcem povedať, že nie všetko je vo formálnych pravidlách. Veľa je v atmosfére a v tom, ako to vzdelanie aj doma berieme vážne.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.6.2016 15:34 - 15:36 hod.

Dostál Ondrej
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.6.2016 15:10 - 15:11 hod.

Laurenčík Milan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Galek, položil si pánu ministrovi otázku, že či tá doba predĺženia povinností pre právnické osoby, aby dokázali prijímať do svojej dátovej schránky dokumenty z úradov, je postačujúca. Ja si myslím, že to nie je správna otázka. Správna otázka by mala byť taká, prečo do 1. augusta sa to jednoducho nestihlo. Prečo ozaj nebola urobená poriadna kampaň? A napriek tomu, že na e-Government sme použili takmer miliardu euro, tak jednoducho ten e-Government je v žalostnom stave. Aj toto svedčí o tom, že sa snažíme, aj keď sa to nebude technicky dať zrealizovať, posunúť nejaký dátum účinnosti, svedčí to o tom, že toto sa jednoducho súčasnej, a teda aj minulej vláde Roberta Fica nedarí realizovať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.6.2016 15:04 - 15:10 hod.

Galek Karol Zobrazit prepis
Dobrý deň. Ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť v rozprave k tomuto zákonu.
Nie je nás tu veľa, ale chcel by som sa opýtať, koľkí z vás majú občiansky preukaz s čipom? Jeden, dva, tri, štyri, výborne. Koľkí z vás ho už aj využili? Koľkí z vás ho už využili. Jeden. Ale myslím, využili v zmysle, že sa prihlásili do toho systému. (Reakcia podpredsedu Bugára.) Výborne. Ďakujem. Aj pán Bugár. Blahoželám. Ste naozaj jedným z mála, pretože keď si pozriete štatistiky, ktoré sú uvedené aj na internete, tak k dnešnému dňu tie čísla sú naozaj veľmi, veľmi nízke. Vychádza to asi na 0,8 percenta.
Čo to znamená v podstate pre nás ako občanov Slovenskej republiky? To nie je až taký závažný problém alebo závažná záležitosť, ale čo sa týka právnických osôb, ktoré majú k 1. 8. 2016 začať tento systém, a teda prihlasovanie sa, preberanie všetkých úradných oznámení práve prostredníctvom tohto elektronického systému, tak pre nich to problém zrejme bude. Z viac ako 800-tisíc do dnešného dňa aspoň raz sa do toho systému prihlásilo, myslím, pán podpredseda, opravte ma, 27-tisíc? Neviete, neviete tie čísla. (Reakcia ministra, zasmiatie sa rečníka.) Mali by ste podľa mňa byť v tom lepšie zorientovaný, pretože málo podnikateľov o tom vie.
Máme tu 1. 8., samozrejme, v tomto návrhu zákona sa tá účinnosť odkladá na 1. 1. 2017. Ale chcel by som sa vás z tohto miesta opýtať, ako to máte ošetrené, pokiaľ my máme dneska ten zákon v prvom čítaní, 1. 8. budeme mať podľa súčasne platného zákona vstúpenie do platnosti, a teda povinnosť pre právnické osoby prihlasovať sa do tohto systému, a druhé a tretie čítanie bude až v septembri, či ste na toto mysleli, akým spôsobom je celé toto ošetrené. A hlavne mi tu chýba nejaká informačná kampaň. Neviem, či ste teda zachytili nejakú informačnú kampaň k tejto situácii, ktorá sa tu udeje k 1. 8. 2016.
V Českej republike prebiehala veľmi masívna kampaň v médiách, boli mnohé videá k tomu inštruktážne, boli mnohé diskusie. Na Slovensku jediné, čo som zachytil, je jedna správa na slovensko.sk z 10. 6., kde bola publikovaná jedna krátka informácia teda o tom, že k tomuto stavu, k tejto povinnosti pre právnické osoby od 1. 8. reálne dôjde. Čiže toto je taká prvá hrozba. Alebo hrozba. Taká prvá moja otázka na pána podpredsedu, čo sa udeje, čo sa udeje 1. 8. a súčasne či ten 1. 1. 2017, lebo už raz tá účinnosť bola odkladaná, malo to byť už k 1. augustu minulého roka, či ten 1. 1. 2017, keď sa to teda posunie a povedzme, že sa ten jeden mesiac nejako ututle alebo dva mesiace, že či je dostatočný. Či sa naozaj stihnú všetci na to pripraviť, všetky úrady, všetky ministerstvá. A teda či sa neoplatí skorej naozaj pouvažovať nad tým možno to posunúť ešte o jeden rok, aj keď ten zákon je v platnosti už tri roky.
Druhá vec k tomuto zákonu. Mal som také tri základné body. Tá druhá sa týkala elektronickej podateľne. Centralizovaná elektronická podateľňa je veľmi dobrý nástroj. V zákone, v tom pôvodnom návrhu, v navrhovanom znení tak, ako to išlo do medzirezortného pripomienkového konania, tá centralizovaná elektronická podateľňa bola predpísaná pre všetkých, pre všetky ministerstvá, pre všetky úrady, ale potom sa niektoré ministerstvá, hlavne ministerstvá, začali tak nejak stavať, že ale načo, však my máme vlastnú elektronickú podateľňu, my to nepotrebujeme. Tak bolo povedané, dobre, tak dáme sedemročné prechodné obdobie. Ale aj to sedemročné prechodné obdobie bolo pre nich nieže málo, ale jednoducho nežiaduce. Jednoducho centralizovaná elektronická podateľňa pre nich nebola týmto spôsobom ani veľmi mysliteľná. Čiže opäť je otázka, čo sa stane s touto elektronickou podateľňou, či ostane tak, ako je pôvodne navrhovaná, či to bude nejak postupne sa zavádzať naozaj na všetky ministerstvá, na všetky úrady alebo, tak ako je to v súčasnom znení zákona, tak k tomu asi nedôjde.
No a moja taká tretia otázka sa týkala používania rodného čísla. Rodné číslo podľa informácie, ktoré mám dostupné, by postupne malo zaniknúť. Napriek tomu ten certifikát, elektronický podpis je naviazaný práve na toto rodné číslo.
Čiže, a teraz máme problém, ak budeme si podpisovať dokumenty, alebo budú podpisovať dokumenty práve napríklad občania zo zahraničia. Jednoducho, princípom celého tohto zákona malo byť zosúladenie sa s európskym štandardom. A my tu ideme zase možno trošku nad nejaký ten nadštandard.
Takže to sú možno také tri základné otvorené otázky do ďalšej diskusie. Ja som presvedčený, že teda tento zákon tým prvým čítaním zrejme dôjde aj k nejakým vylepšeniam. Ten priestor práve v tom druhom čítaní je a práve na tých výboroch určite bude.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.6.2016 14:53 - 14:55 hod.

Zemanová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Je to skôr taká otázka, ktorú som plánovala predložiť z lavice ako faktickú pripomienku, pán minister, keďže som, nemám inú možnosť, len vystúpiť v rozprave, aspoň keby ste mi mohli vysvetliť, že načo sú nám tieto banky. Nerozumiem tomu, ako prečítala som si aj ten predchádzajúci materiál, aj tento, aký prínos je pre Slovenskú republiku mať kapitál v Medzinárodnej investičnej banke viac ako 21 mil. eur, čo nám to prinesie, aké bankové služby očakávame od tejto inštitúcie. Som si prečítala aj výhody pre členov predstavenstva, tak to je ako keby boli nadľudia, počnúc od rôznych výhod pri obchodovaní a výhod väčších možno ešte, ako sú nejakí ambasádori krajín, takže toto je moja otázka.
Taktiež by som poprosila aj možno k tej prvej Medzinárodnej hospodárskej banke, aj keď máme teraz bod už, rokovanie ďalšie, ale túto otázku som chcela taktiež predložiť. V jednej banke máme 26 mil. eur podielový vklad, v druhej viac ako 21 miliónov. Dohromady je to takmer 50 mil. eur, ktoré by si, myslím, že by sme vedeli asi účelnejšie vynaložiť v hospodárení našej krajiny. Taktiež máte väzbu na krajiny, ktoré sú pozostatkom možno väzieb, teda určite pozostatkom väzieb bývalého režimu, či by nebolo lepšie nasledovať cestu Maďarska a Kuby a vystúpiť z týchto spolkov a tieto peniaze využiť nejako účelnejšie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.6.2016 14:31 - 14:32 hod.

Jurzyca Eugen Zobrazit prepis
Ďakujem.
K pánovi Bugárovi, no ja som práve dúfal, že dostanem odpoveď takú nie celkom politickú, ale skôr nejakú ekonomickú a dostal som len politickú, to znamená, že vy by ste boli ešte horší, no. Tak, ale chcel som počuť, že či sú nejaké ekonomické dôvody na to, aby sa ten cieľ posúval.
A pokiaľ ide o tú dlhodobú udržateľnosť, tak väčšinou súhlasím s tým, čo hovoril pán Kamenický, ibaže nemôžeme donekonečna zvaľovať vinu na reformy, ktoré sú 15 alebo 10 rokov staré. Jednoducho tá neudržateľnosť existuje a kroky musíme robiť dnes.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.6.2016 14:14 - 14:27 hod.

Jurzyca Eugen Zobrazit prepis
Dobrý deň, ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení prítomní v sále aj mimo sály, ťažko je zaujať tou diskusiou na tému o predkladaných, ktorá je zachytená v predkladaných materiáloch v tej skupine, ktorú predkladá pán minister financií v čase diskusií o grexite, brexite a kalixite, ale vážna vec je to, čiže pokúsiť sa o to treba. Skúsim sa zamerať na to, čo tu doteraz neodznelo.
Menej sa hovorilo o tom, že ten rok 2060 alebo ´65, ku ktorému mierime a ku ktorému sa, ku ktorým tým rokom sa robia analýzy, že ten rok je blízko. Že to nie je tak, že ktovie, mnohí sa ho nedožijeme a nepocítime nikdy tú tvrdosť, ktorá vyplynie zo zhoršenia situácie povedzme v demografii. Ono tú tvrdosť už cítime teraz vzhľadom na to, že Komisia dáva pozor, vzhľadom na to, že aj naši politici dávajú pozor, vzhľadom na to, že máme zákon o dlhovej brzde, vzhľadom na to, že máme rozpočtovú radu, tak strážime tú dlhodobú udržateľnosť. No a každé to, každá neefektívnosť dnes sa cez ten prepočet prejaví už dnes v tom, že sú potom, že si potom nemôžeme dovoliť primerane zvyšovať platy učiteľov, že si nemôžeme dovoliť vyššie dôchodky, že musíme posielať ľudí skôr; neskôr do dôchodku; pardon; že nemáme dosť peňazí na sestričky. Čiže budúcnosť je tu.
Podľa mňa dôležité pri tomto bode je povedať si, zodpovedať niekoľko otázok, napríklad prečo teda vláda rezignovala na ciele predchádzajúcej vlády, resp. nerezignovala, ale znížila tú ambíciu svoju, lebo doteraz tie odpovede boli len také, že sa teda zmenila koalícia a táto koalícia hovorí, že treba vyrovnaný rozpočet posunúť. Ale nie je to, nie je to odborná odpoveď. Dúfam, že nám ju dá pán minister. Je to odpoveď podľa mňa z toho istého vrecka, z ktorého je odpoveď, že kto vyhrá voľby, môže všetko. Je to iba taká politická odpoveď.
K dlhu tu odznelo niekoľko komentárov, počúval som to, že aký je dlh v porovnaní s HDP a v absolútnej čiastke. A podľa mňa kľúčové je povedať si, že ten dlh musíme znižovať udržateľným spôsobom, to znamená znižovaním deficitu, nie jednorazovými opatreniami. Hoci mne je sympatické aj to, ale nestačí to ako riešenie dlhodobej neudržateľnosti verejných financií, ktorá stále existuje.
No a keď si povieme to, čo je hlavné pri konsolidácii verejných financií, že z toho dlhodobého hľadiska, dobre, uznajme, že keď je kríza, keď sú zlé časy, tak vláda má právo požičať si nejaké peniaze a teda zvýšiť dlh, ale potom by ich mala vrátiť, keď sú dobré časy. No a my tie dobré časy teraz máme, už štyri roky máme dobré časy a znižujeme dlh prioritne jednorazovými opatreniami a vôbec ani nehovoríme o tom, že by sme mali, že sa nám podarí znížiť dlh na predkrízovú úroveň. Moment, teraz mi tu, no, zhasla obrazovka, ale dá sa to aj bez toho, dúfam.
Čiže nedostávame sa tam ani približne na tú predkrízovú úroveň a z takého dlhodobého hľadiska teda nemôžeme tvrdiť, že to ozdravovanie verejných financií je úplne na dobrej ceste. Hoci nie je tak ďaleko od dosahovania strednodobých cieľov, to treba uznať.
V tomto bode sa chcem zastať a tu som mal práve na obrazovke citát rady rozpočtovej zodpovednosti, tu som sa chcel zastať Ondreja Dostála, že RRZ mala v hodnotení strednodobých cieľov, mala napísané, že dva ostatné roky vláda nesplnila rozpočtové ciele. A môžeme hovoriť, že cez čo je to merané, každopádne ale platí, že program stability v roku 2012 odhadoval na rok 2015 alebo plánoval na rok 2015 deficit 1,7 %, tá skutočnosť podľa Eurostatu je 2,97 % v 2015., to už nie sú desatinky, to je pomerne veľký rozdiel.
Z toho dlhodobého hľadiska ešte musím urobiť poznámku, že áno, tie, to dlhodobé, tá dlhodobá udržateľnosť verejných financií ako keby sa zlepšovala v tomto volebnom období, ale treba povedať aj to, že do veľkej miery to spôsobuje reforma dôchodkového systému, kde sú aj zarátané tie pomalšie rastúce dôchodky, ale aj ten neskorší odchod do dôchodku. A tvrdím, že to ešte bude mať politické náklady. Už teraz vidíme články v novinách, že od budúceho roka sa teda pôjde neskôr do dôchodku, myslím, o 76 dní, už je s tým spojená kritika. Kritika je spojená aj s tým, že principiálne v tej reforme je vlastne to isté, čo bolo kritizované aj v tých rokoch predchádzajúcich, a síce rozdelenie na novo- a starodôchodcov. Nie takýmto dramatickým spôsobom ako kedysi, ale principiálne to tam je, pretože človek, ktorý dosiahne dôchodkový vek na Silvestra tohto roka 62 rokov, tak pôjde do dôchodku vo veku 62 rokov, a kto sa narodil o deň neskôr, a teda bude mať 62 rokov na Nový rok budúci rok, iba o deň neskôr, tak pôjde neskôr do dôchodku nie o deň, ale o 76 dní. Čiže dvaja susedia všetko robili rovnako a taký veľký rozdiel. Toto spôsobí ešte politické náklady, a teda tvrdím, že z dlhodobého hľadiska nemôžeme tak ľahko akceptovať to, že sa nám výrazne zlepšila udržateľnosť verejných financií.
Čo si myslím, že treba robiť, čiastočne naozaj presadzovať ten princíp value for money, ale vidím tam veľké riziká v tom, že na to, aby sa uplatnil, tak treba stanoviť merateľné ukazovatele. A to je veľké politické riziko v zdravotníctve, v školstve aj inde. Ďalej väčší dôraz na to, ako sa funkčne rozdeľujú peniaze, je to v materiáloch, ktoré predkladá pán minister, popísané v tej časti, ktorá sa volá COFOG, to je veľmi dobrá kalkulačka, dá sa z nej porovnať, ako nám rastú výdavky napríklad na školstvo alebo na zdravotníctvo, a porovnávať to s inými krajinami zahraničnými aj povedzme s tými najúspešnejšími, ale pozrieť sa aj na to, že z tých peňazí, ktoré minulý rok štát získal navyše, a tých bolo skoro trištvrte miliardy alebo približne, tak do ekonomiky išlo viac o 25,7 mil., ale na vzdelávanie menej o 1,9 mil. eur. Čiže toto keď porovnávame s tými tendenciami, tak celkom nevychádza, že by sme sa ich držali.
Ďalej si myslím, že pokiaľ naozaj chceme dosiahnuť to, aby v časoch lepšieho hospodárskeho rastu Slovensko konsolidovalo a neminulo skoro všetky peniaze na súčasnú spotrebu alebo aj súčasné investície, ale aby znižovalo udržateľným spôsobom dlh, tak bude potrebné zaviesť výdavkové stropy, tak ako boli navrhnuté, určite aj ministerstvo financií vie o rôznych možnostiach, ako by sa dali výdavkové stropy dostať do našej legislatívy.
No a posledný bod, čo si myslím, je, že, a tým nadviažem na začiatok vstupu pána ministra do rozpravy, keď hovoril o školstve. Myslím si, že ťažko je kopírovať IFP na jednotlivé rezorty. Lebo tí ministri iných rezortov majú iné záujmy. Racionálne iné záujmy v politike, než má ministerstvo financií, ktoré bráni udržateľnosť verejných financií a nízky dlh a deficit, a to sú záujmy Slovenska podľa mňa. Čiže skôr si myslím, že IFP má mať kapacity analyzovať problematiku ďalších rezortov. Nieže ďalšie rezorty si vytvoria samostatné analytické jednotky.
A pekne je to vidno, že na tom školstve taká jednotka existuje a je, aj dnes bolo krásne vidno, že nevieme sa ani dohodnúť, či máme kvalitné školstvo alebo nemáme školstvo. Nevieme sa dohodnúť. Odborníci hovoria všeličo.
Takto voľne tá diskusia v oblasti verejných financií neplynie. Tam sú proste analýzy, o ktoré sa môžme oprieť a takisto nejaký výber faktov zverejňovaný. Takže myslím si, že ten postup by mal byť taký, cez to IFP by sa ľahšie dalo dosiahnuť aj, by sa dal ľahšie dosiahnuť úspech v projekte value for money.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.6.2016 11:55 - 11:56 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Ďakujem za reakciu, pán poslanec Kamenický. Ja som nepovedal, že táto vláda neurobila nič. Ja som zo štátneho záverečného účtu, teda z materiálu, ktorý nám poskytlo ministerstvo financií, odvodil nejaké zistenia, ktoré z neho priamo vyplývajú. Podložil som ich konkrétnymi číslami, ktoré nevypovedajú o tom, že je to až tak dobré a že sú tam veci, ktoré vám sa môžu zdať, že nie sú až taký problém, mne sa ako problematické zdajú. Je to asi aj vecou optiky, teda toho, či sa uspokojíme s tým, že klesá verejný dlh v pomere k HDP, keď v absolútnych číslach naďalej narastá. Možno teda máme inú mieru prísnosti posudzovania toho, čo je žiaduce pre zdravé verejné financie. A rovnako zmäkčovanie tých kritérií, ktoré sú obsiahnuté v dlhovej brzde, si myslím, že by neprispelo k tomu, aby sa verejné financie ozdravovali.
Či sa podarí naplniť v tomto volebnom období ten zámer vyrovnaného rozpočtu, som veľmi zvedavý, lebo mám pocit, že je to niečo podobné ako diaľnica do Košíc, že vždycky sa upíname k tomu, že bude, bude, ale tak na konci volebného obdobia, prípadne tesne za horizontom tohto volebného obdobia, keď začne volebné obdobie, tak potom to opäť posunieme za horizont toho ďalšieho.
Skryt prepis