Videokanál klubu

Ďakujem obom kolegom za reakcie.
Budem reagovať teda na faktickú poznámku pani poslankyne Antošovej. Nemyslím si, že moje vyjadrenie na adresu ZMOS bolo dehonestujúce. Ja som iba konštatoval, že ZMOS zastupuje záujmy starostov a primátorov, pretože jedna vec je, čo má niekto napísané na papieri v štatúte, v stanovách a podobne, a druhá vec je realita a realita je taká, že možno nie na 100 %, ale teda z veľkej časti, z veľmi veľkej časti, z dominantnej časti ZMOS nezastupuje samosprávu v jej oboch základných zložkách, teda aj poslancov zastupiteľstiev, ale predovšetkým starostov a primátorov. A na tom neni nič dehonestujúce. Starostovia a primátori majú mandát z priamych volieb, sú to legitímni predstavitelia svojich obcí. Čiže nepovedal som to dehonestujúco, ale povedal som to konštatujúco.
K tomu, že ako môžem hovoriť za predsedu ZMOS-u. Tak tam evidentne došlo k nedorozumeniu. A teda snažil som sa o tom hovoriť aj vo svojom vystúpení. Nehovoril som názor vysokého predstaviteľa alebo teda predsedu ZMOS-u, ale ZOMOS-u, ZMOS je Združenie miest a obcí Slovenska, ZOMOS je Združenie občanov miest a obcí Slovenska. A teda aj som spomínal, že hovorím názor predsedu ZOMOS-u Vladimíra Špánika, keďže Vladimír Špánik, ako niektorí z nás vedia, nie je predsedom ZMOS-u, predsedom ZMOS-u, ako ešte viac nás určite vie, je pán Michal Sýkora. Takže to je len toľko na objasnenie týchto dvoch veľmi podobných skratiek, za ktorými sa skrývajú podobné názvy, ale teda dosť odlišný obsah.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Dostál, spomínal si, že v niektorých samosprávach už aj dnes existuje možnosť, že rokovania komisií aj rady sú verejné a verejnosti prístupné. A môžem to potvrdiť. Takisto aj u nás v obci, kde som bol ešte prednedávnom starostom, sme niečo takéto zaviedli. A vôbec tie obavy, ktoré tu kolegovia prednášajú, že by tam mohlo dochádzať k nejakým dokonca vzburám alebo k tomu, že tam ľudia budú vyrušovať a budú chodiť a nejak rušiť, aby tá komisia nemohla pracovať, sa nezakladajú na pravde. Jednoducho tí ľudia, ktorí tam záujem majú ísť, tak tam idú predovšetkým preto, aby mohli povedať svoj názor, prípadne pomôcť aj tým poslancom v rozhodovaní v istých veciach, aby tí poslanci mali možnosť si vypočuť aj názor niekoho iného, nielen vlastne toho úzkeho kruhu tej komisie, lebo ináč aj v tých komisiách aspoň teda u nás sme zaviedli to, že okrem poslancov v týchto komisiách boli aj odborníci neposlanci z verejnosti, ktorých sme tam zvolili. Takže, myslím, že tieto obavy sú úplne zbytočné. A takisto sa pripájam k tomu, že tento návrh zákona podporím.

Vážená pani predkladateľka, vážená pani predsedajúca a pán predsedajúci práve sa striedajúci, kolegyne a kolegovia, takmer by som bol zabudol, ale, našťastie, som si spomenul, aj ja vyzývam pána ministra Kaliňáka, aby odstúpil zo svojej funkcie, lebo je neprijateľné, aby v takejto vysokej štátnej funkcii bol niekto, kto je podozrivý z prepojení na organizovaný zločin (potlesk).
Už niekoľkokrát v rozprave a vo faktických poznámkach zaznelo, že pred predložením takéhoto návrhu zákona by mali predkladatelia rokovať so ZMOS-om alebo by sme mali počuť, čo si o tom myslí ZMOS, už tu zaznelo vo vystúpení kolegu Viskupiča, že sú aj iné organizácie, ktoré sa zaoberajú samosprávou, napríklad ZOMOS. A ten na tento návrh novely názor má. ZMOS čiže Združenie miest a obcí Slovenska, znie to veľmi honosne. A je vnímaný ako reprezentant celej samosprávy. Ale v podstate je to organizácia starostov a primátorov. Nie je na tom nič zlé, ale nedá sa povedať, že by zastupoval celú samosprávu, pretože v jeho doterajšom pôsobení jasne dominuje tá línia na potreby, názory a záujmy starostov a primátorov. Nespochybňujem, majú mandát, ale samosprávu netvoria iba starostovia a primátori. Tvoria ju aj zastupiteľstvá, ktoré majú veľmi často iný názor, iné postavenie. A myslím si, že poslancov zastupiteľstiev ZMOS nezastupuje, ale samospráva, to nie sú len poslanci a starostovia alebo primátori, samospráva, to sú aj samotní občania. Dnes doobeda tu vystúpil pán prezident Andrej Kiska. A okrem iného nám povedal, že nie ľudia sú tu pre štát, ale štát je tu pre ľudí. A takisto platí, že nie ľudia sú tu pre samosprávy, ale samosprávy sú tu pre ľudí.
Združenie občanov, miest a obcí Slovenska – ZOMOS – je iná organizácia ako ZMOS a zastupuje niektorých občanov, aktivistov alebo poslancov obecných či mestských zastupiteľstiev, ktorí sa snažia vo svojich obciach a mestách zlepšovať správu vecí verejných. A vzhľadom na problémy, s ktorými sa stretávajú vrátane toho, že mnohé samosprávy fungujú netransparentne, mnohé samosprávy nie sú ochotné zverejňovať dostatok materiálov a sprístupňovať obyvateľom rokovania komisií, dokonca sú prípady, že je snaha aj zastupiteľstvo v niektorých obciach vyhlásiť za neverejné, čo už je evidentne v rozpore aj so súčasným znením zákona, vzhľadom na tieto a pomerne rozsiahle skúsenosti ZOMOS víta a podporuje tento návrh novely zákona o obecnom zriadení. Včera som hovoril s predsedom ZOMOS-u Vladimírom Špánikom. A požiadal ma, aby som tu tlmočil názor ZOMOS-u, že táto novela je síce len malý krok, drobnosť, pretože v zákone o obecnom zriadení by sa toho žiadalo zmeniť oveľa viac, ale nepochybne je to krok správnym smerom, krok k väčšej transparentnosti, k vyššej účasti občanov na správe vecí verejných.
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je založený na princípe, čo nie je tajné, je verejné. Znamená to, že každá informácia by mala byť prístupná verejnosti či už tým, že ju štát, štátne orgány a samospráva aktívne zverejnia samy od seba, alebo ju sprístupnia na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby s výnimkou tých informácií, pri ktorých je nejaký dôvod, aby takáto informácia zverejnená alebo sprístupnená nebola. Podobné niečo by bolo vhodné, keby sa stalo aj súčasťou fungovania verejnej správy a špeciálne samosprávy. Dnes už zastupiteľstvá sú verejné. A myslím si, že je žiaduce, aby boli verejné aj rokovania iných orgánov samosprávy, rád alebo predovšetkým komisií. Nie je to samoúčelné. Nie je to len o tých cudzích slovách transparentnosť, participácia. Má to význam aj pre fungovanie samosprávy ako takej, pretože zväčšuje to kontrolu a umožňuje to skvalitniť výstupy, s ktorými tieto orgány nakoniec prichádzajú.
V rozprave zazneli viaceré zaujímavé podnety. Určite je potrebné dopracovať ten návrh v druhom čítaní. Určite by bol ten návrh neúplný, pokiaľ by sa tam nedoplnila aj povinnosť zverejňovať materiály, ktoré idú na rokovanie orgánov, o ktorých je reč, čiže rád a komisií. Určite by bolo vhodné doplniť tam, že verejné majú byť aj výbory mestských častí v tých mestách, ktoré nemajú plnohodnotnú samosprávu na úrovni mestskej časti čiže Bratislavy a Košíc. Určite by bolo potrebné ošetriť verejnosť komisií aj na úrovni vyšších územných celkov. To je ale riešené v inom zákone. A teda z hľadiska legislatívnej čistoty by bolo vhodnejšie pripraviť nový návrh zákona, než dopĺňať to ako prílepok v druhom čítaní k tomuto návrhu. Ale to sú veci, ktoré sa ošetriť dajú, ak táto snemovňa posunie tento návrh do druhého čítania.
Chcel by som reagovať aj na niektoré výhrady, ktoré zazneli v rozprave, napríklad na to, že komisie alebo rady nemajú vlastne žiadnu rozhodovaciu právomoc, sú len poradným orgánom. Ak si pozrieme analógiu s celoštátnou úrovňou, tak výbory parlamentu tiež v zásade s nejakými výnimkami typu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií nemajú žiadnu rozhodovaciu právomoc a slúžia ako poradné orgány parlamentu. Napriek tomu nikomu nepríde zvláštne, a považujeme to už za samozrejmé, že rokovania výborov sú verejné s výnimkou takých rokovaní, kde zákon stanovuje, že sa trebárs rokuje o utajených skutočnostiach. Tam, pochopiteľne, verejné nie sú.
Komisie sú vlastne len pracovné orgány. To je tiež pravda. Ale kedy inokedy by sa občania, verejnosť mali zapájať do prípravy materiálov, ktoré sa dostanú na rokovanie zastupiteľstva, ktoré o nich potom rozhodne až v tej fáze, keď už je všetko hotové, keď je to pripravené, a na tom zastupiteľstve najprv vystúpia poslanci a potom zastupiteľstvo umožní alebo aj neumožní občanom sa vyjadriť až priamo na rokovaní zastupiteľstva, ale už je všetko pripravené, dohodnuté a veľmi ťažko zmeniteľné. Veď práve v tej fáze, keď sa materiály pripravujú, tak je dôvod, aby verejnosť, ktorá má záujem podieľať sa na správe vecí verejných, v tej-ktorej konkrétnej záležitosti sa mohla vyjadriť a svojím hlasom a pripomienkami ovplyvniť výslednú podobu návrhu, ktorý potom ide do zastupiteľstva.
Aby som si pomohol analógiou s celoštátnou úrovňou, tak presne takto je to aj pri príprave návrhov zákonov, pokiaľ ide o vládne návrhy zákonov. Existuje predsa medzirezortné pripomienkové konanie, v rámci ktorého sa verejnosť môže vyjadrovať k návrhom zákonov vo fáze, keď sú tieto návrhy pripravené ešte predtým, ako idú do vlády. Predkladateľ, ktorým je ministerstvo alebo iný štátny orgán, je povinný vyhodnotiť tieto pripomienky a dokonca v prípade, že im nechce vyhovieť, tak stačí, ak sa s nejakým názorom alebo pripomienkou stotožní 500 ľudí, ministerstvo musí rokovať s iniciátormi hromadnej pripomienky. Nemusí akceptovať ich názor. To je, samozrejme, zodpovednosť predkladateľa. Ale je povinné prerokovať hromadnú pripomienku a vysvetliť, odôvodniť svoj postoj.
Zaznel tu argument, prečo otvárať komisie občanom, veď predsa v komisiách sú zastúpené rôzne politické strany alebo poslanci z rôznych politických strán. No, áno, niekde pluralita existuje, ale sú mnohé mestá alebo obce, kde to s tou pluralitou nie je až také ružové, ktoré sú jednofarebné alebo tvorené nejakou koalíciou, kde opozícia je zastúpená iba veľmi, veľmi riedko. A to, že sú tam aj rôzne strany, neznamená, že občania, ktorí nie sú poslancami, nemajú štyri roky právo podieľať sa na správe vecí verejných, vyjadrovať sa. A teraz ja nehovorím o priamej demokracii, ja sa priznám, že ja nie som fanúšikom priamej demokracie, ale hovorím o participácii, o možnosti ľudí vyjadrovať sa k tomu, čo robí samospráva, čo robia štátne orgány.
Zaznel tu argument, že keď otvoríme komisie občanom, tak tam budú chodiť rôzni kverulanti, ktorí budú narúšať chod, budú tam vyrušovať. No, samozrejme, kverulanti existujú a kverulanti neprestanú existovať, ale ak by sme za bernú mincu zobrali samotnú existenciu kverulantov, tak to by sme potom museli revidovať významnú časť zákonov, ktoré upravujú občianske práva. Existujú kverulanti, ktorí zneužívajú zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Ale to nie je dôvod na to, aby sme zrušili infozákon alebo aby sme dali povinným osobám právo, aby svojvoľne rozhodovali, že túto žiadosť posúdia, túto žiadosť neposúdia. Možno s tým treba niečo robiť. To ja nespochybňujem, že je to problém, ale nie je to dôvod poprieť právo verejnosti na informácie, nie je to dôvod zrušiť infozákon alebo výrazne ho oklieštiť. Existujú kverulanti, ktorí sa sťažujú, ktorí vypisujú petície, ktorí zneužívajú zhromažďovacie právo alebo združovacie právo, ale nikoho snáď nenapadne, že toto by mal byť dôvod, prečo by sme mali zrušiť právo ľudí sťažovať sa, obracať sa na orgány verejnej moci a verejnej správy s petíciami, žiadosťami, návrhmi, že by sme mali zakázať možnosť zhromažďovať sa alebo združovať sa v občianskych združeniach či v politických stranách.
Posledná vec, ktorú by som chcel povedať. Jasné, existuje množstvo samospráv, ktoré už dnes majú verejné komisie. Neviem, či existujú aj verejné mestské rady. Ale prinajmenšom vo vzťahu ku komisiám existuje množstvo samospráv, ktoré takto postupujú a nebránia svojim obyvateľom, ale ani iným občanom, aby sa zúčastňovali na rokovaní komisií. Tiež nemám informácie, že by toto právo bolo nejako nadužívané alebo zneužívané. Ale existujú potom aj samosprávy, ktoré nič takéto neumožňujú, a dokonca aj samosprávy, ktoré sa tomu veľmi vehementne bránia a napriek tomu, že sa nájdu v daných zastupiteľstvách poslanci, ktorí s takýmto návrhom prichádzajú, tak odmietajú napríklad upraviť rokovací poriadok, aby komisie boli otvorené, aby sa ich mohli zúčastňovať občania. Ale to je potom otázka, že na čo sú zákony. Zákony predsa nie sú do dobrého počasia, zákony sú na to, aby upravili veci, ktoré nefungujú samy od seba. Keby sme žili v ideálnom svete, ľudia by boli anjeli, nikto by nekradol, nikto by nevraždil. No tak nebudeme potrebovať Trestný zákon, lebo nikto nebude porušovať zákon, nikto nebude ubližovať druhým, nikto nebude kradnúť, nepotrebujeme trestný čin krádeže zadefinovaný v Trestnom zákone. Zákony sa nerobia pre ideálny svet, ale pre reálny svet. A v tom reálnom svete je určite potrebné, aby sme vymedzili takúto vec, ako je otvorenosť rokovaní orgánov samosprávy a nielen zastupiteľstva, kde to takto funguje od samého začiatku a kde to považujeme už za samozrejmé a ani si nevieme predstaviť, že by to bolo inak, ale aj vo vzťahu ku komisiám a radám. Čiže tento návrh zákona ja určite podporím, považujem ho za veľmi užitočný a som presvedčený, že ak aj by neprišiel teraz, tak skôr či neskôr vývoj dospeje k tomu, že rokovania obecných komisií budú otvorené.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som len ku kolegovi chcel dodať, že naozaj treba sa zapájať do diania aj v obciach, aj hoci možno nie ste miestnymi poslancami, ale ako poslanci Národnej rady viete vo veľa veciach tým miestnym obyvateľom pomôcť. Zase z druhej strany toto je tiež tak isto názorná ukážka toho, respektíve ukážem jednu ukážku toho, že nie každá samospráva je otvorená a nie vždy sú naozaj tí poslanci osvietení na to, aby pristúpili k zapojeniu aj ostatných, nielen samotných miestnych poslancov. Napríklad u nás zastupiteľstvo si momentálne rieši nové ustanovenie do rokovacieho poriadku, kde poslancom Národnej rady, ktorí sú zároveň aj miestnymi poslancami, neumožní vystúpiť ako poslancom Národnej rady. Takže je to natoľko skvelá osvietenosť, že toto si vyslovene vyžiadali. Hoci teda som tam jediný poslanec Národnej rady, ale jednoducho chcú to tam mať, hoci ich, priznám, nespevujem, aby som vystupoval pri každom jednom bode. Ja neviem stalo sa, že som vyslovene vystúpil nad svoj limit dvakrát, tak som vystúpil tretíkrát. Takže, samozrejme, to sa im nepáčilo, že niekto má tú možnosť, takže veľmi rýchlo zareagovali. Som zvedavý, že či to naozaj využijú v praxi, keď si to prijmú možno o mesiac pri novom rokovacom poriadku. Takže naozaj nie každé zastupiteľstvo je také osvietené. No nemôžu, ja som im to povedal, uvidíme, takže len toto.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega pán poslanec Budaj, ak by som ja osobne nebol doteraz presvedčený o kvalite tohto návrhu, tohto materiálu, tak váš prejav by ma určite presvedčil, a to aj v kontexte toho, čo sme vlastne dnes počuli z úst pána prezidenta. Občania na Slovensku sa skutočne cítia odstrčení. Nechodia voliť. Nechodia voliť ani do parlamentných volieb ani do volieb komunálnych. A dôvod je napríklad ten, o ktorom sa tu vlastne pri tomto návrhu zákona bavíme. Čiže treba ich pustiť k tej správe vecí verejných, treba im umožniť ich kontrolu, a preto treba podporiť tento návrh zákona. A rovnako by bolo dobré, keby aj pán Kaliňák pochopil, že jeho úloha v slovenskej politike skončila.

Ďakujem pekne za vaše vysvetlenie alebo teda odpoveď, pán minister, ale musím konštatovať, že ste neodpovedali na moju otázku. Vo vašom vystúpení ste spomenuli taký pojem ako spravodlivé využívanie a podobne. Dnes to, že čo je spravodlivé alebo nespravodlivé pri prírode alebo pri vode, tak je asi dosť ťažké povedať.
Ale moja otázka smerovala vlastne ku konkrétnemu postoju, aký zaujmete k malým vodným elektrárňam. Ste pri uvádzaní sa na našom výbore, keď ste tam boli prvýkrát, spomenuli, že dôjde k prehodnoteniu malých vodných elektrární aj samotného vodného plánu. Tu chcem len pripomenúť konštatovanie pani ombudsmanky, ktorá vo svojej správe uviedla, že práve pri schvaľovaní vodného plánu bol predložený na rokovanie vlády dokument, ktorý neobsahoval akceptované pripomienky verejnosti. A bolo tak v podstate ubraté práve verejnosti nejakým spôsobom vyhodnotiť tie pripomienky, preto sa nečudujem ani, že vlastne vaša pracovná komisia, ktorú ste zriadili, nevie dôjsť k súladu.
Ale aby som stihla otázku, by som vás poprosila, keby ste mohli doplniť vašu odpoveď o to, že aký je pomer toho energetického zisku, ktorý donesú malé vodné elektrárne, ku ekologickej devastácii, ku zníženiu cestovného ruchu, resp. k zníženiu bohatstva prírodného prostredia celého ekosystému, pretože nie všetko, čomu sa povie EKO alebo OZE je naozaj ekologické a prospešné. Súhlasím s vami, že je prioritné pre ochranu klímy zadržiavať vodu, ale preto si myslím, že je dôležitá moja otázka k vyváženému využívaniu vodného potenciálu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Dovolím si zareagovať na kolegov.
V prvom rade, pán Panáček, ja práveže nesúhlasím s vystúpením pani Antošovej, s tými jej tvrdeniami, takže v tomto sa určite nezhodujeme.
Čo sa týka toho, že tie stavby sú, samozrejme, súčasťou stavebného konania tak, že obyvatelia sa k tomu majú právo vyjadriť, len ak sú jeho účastníkmi, no, samozrejme, ale tu sa bavíme o prezentácii tých stavieb na územnoplánovacích komisiách, ak to teda riešia poslanci, oni tiež nie sú stavebný úrad, stavebným úradom je predsa starosta, to znamená, že tiež potom tak ako sa majú právo vyjadriť k tomu poslanci, tak rovnaký názor môžu k tomu vyjadriť kľudne obyvatelia. Predsa poslanci o tom nerozhodujú. Takže... (Reakcia z pléna.) No o stavebnom úrade, samozrejme, rozhoduje starosta. (Reakcia z pléna.) A kto to podpisuje? (Reakcia z pléna.) No veď, áno, hovoríme o tom istom.
Takisto vo vzťahu k tomu najdôležitejšie je, že bavíme sa tu stále o verejnosti komisie, nebavíme sa o tom, že by mala priamo verejnosť na komisii diskutovať, iba moje slovo, zverejňovať materiál, bavíme sa len o prístupnosti pre verejnosť. A dôvod, prečo to tak je, prečo to tu vôbec predložili kolegovia, je to, že momentálne je to v stave „môže“. Áno, je veľa obcí, ktoré toto, samozrejme, umožňujú, ale je rovnako veľa obcí, ktoré to neumožňujú. Toho názorným príkladom je aj naša obec, ktorá to neumožňuje. Aj u nás sa stalo, že jednoducho komisia odmietla prítomnosť obyvateľov na svojom rokovaní. A keď tu pani Vaľová hovorila, že zverejňujú materiály miestnej rady, je to super, naša obec, respektíve naša mestská časť nezverejňuje materiály miestnej rady. Je to smutné, ale ich nezverejňujeme, preto niektoré veci naozaj, bohužiaľ, obce asi samé od seba neurobia.
Takže naozaj by som bol veľmi rád, keby ste podporili ten návrh napriek tomu, že, ako hovoríte, je kopec ďalších problémov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Chcem podporiť to, čo povedal kolega Vlado Sloboda, a treba si uvedomiť, čo nie je tajné, to je verejné a to, čo je tajné, jasne definuje zákon.
A súhlasím ale aj s tým, že na týchto komisiách verejnosť, tiež nie je to nejaký Hyde park, by mohla kedykoľvek vstupovať do diskusie. Čiže súhlasím s tým, aby mali možnosť byť občania prítomní, ale zase asi nesúhlasila by som s tým, aby mali nárok na vystúpenie a na vstupovanie do diskusie. Čiže v tomto smere súhlasím aj v podstate s vami, že je to nejaká kuchyňa, kde sa aj názory vytvárajú v komisiách a nemusí vždy byť názor toho poslanca v komisii identický s tým, ako na záver hlasuje, pretože sú aj potom ďalšie pracovné stretnutia, vypočuje si názory možno aj v iných komisiách iných poslancov a ten názor na nejakú problematiku sa môže vyvíjať, ale nevidím problém, prečo by občan nemohol počúvať aj vývoj tých názorov a tých diskusií a tiež si vytvárať nejaký názor. (Reakcia z pléna.) No vy nemáte ten problém, ale mnohé samosprávy ho majú. Tu presne to je, že samospráva môže si to upraviť v týchto rokovacích poriadkoch, ale, žiaľ, nie je to bežná prax. Niekde sú skutočne samosprávy, kde to majú absolútne transparentné od hlasovania pomaly v komisiách, materiáloch dopredu, áno, tak by to malo byť, sú ich desiatky na Slovensku, len sú aj samosprávy, kde si myslia, že je to výkon ich nejakého osobného majetku, nefunguje to tak. A v tomto prípade by vlastne tú kontrolu samosprávy tej verejnosti zabezpečil zákon.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, v prvom rade nesmiem zabudnúť spomenúť, žiadame odvolanie Roberta Kaliňáka, podvodníci do politiky nepatria (potlesk).
Ďakujem navrhovateľom za predloženie tohto návrhu, ktorý konečne vyjasní tie debaty o tom, či verejnosť môže alebo nemôže byť na rokovaniach komisií prítomná. Každé jedno zastupiteľstvo, každá jedna komisia aj miestna rada si to vysvetľuje po svojom. A je to naozaj dané len do ich právomocí. My takisto, ja som momentálne miestny poslanec v mestskej časti Bratislava-Ružinov, toto riešime v tomto okamihu novelou rokovacieho poriadku. A doteraz bojujem s tým, aby som presvedčil poslancov o tom, aby komisie aj miestne rady naozaj boli verejné. Momentálne to tak proste nie je.
Neprihlásil som sa k faktickým poznámkam, keďže kolegyne medzitým takisto vystúpili, chcem len zareagovať, čo sa týka tejto novely, je jednoduchá. Naozaj to nie je ako vytrhnuté z kontextu, ale riešenie toho najpodstatnejšieho, čo momentálne potrebujeme riešiť vo vzťahu k verejnosti. A to je práve účasť aj na týchto komisiách, na miestnych radách.
Dobrá bola poznámka, tá posledná, od pani Antošovej, že je to podobné ako v parlamente. No v parlamente máme všetky materiály rovnako zverejnené aj pre obyvateľov už vopred, skôr, ako sa nimi zaoberajú výbory. Ak to takto bude aj pri komisiách, je to super, len momentálne to tak nie je. Materiály sú zverejnené pred zasadnutím zastupiteľstva, nie pred zasadnutím komisií a miestnej rady. Takže ak to takto bude, tak v tom prípade je to super, potom obyvatelia budú vedieť vopred diskutovať a reagovať práve k týmto navrhovaným materiálom, ktoré sa ich naozaj týkajú.
Takisto bavíme sa tu o účasti verejnosti na týchto zasadnutiach, nie o jej zapojení na nich. To je, samozrejme, ďalšia možnosť ďalšej debaty o tom, že či a akým spôsobom oficiálne aj zapojiť verejnosť do rokovaní týchto komisií a miestnych rád. Toto je o ich účasti.
Dovolím si ale zareagovať aj na pána poslanca Gála, kde jednoducho nesmieme zabudnúť na to, že bolo tu vydiskutované, že ak nemáme zabezpečenú väčšinu pre svoj návrh, tak máme hľadať podporu a nepredkladať takéto návrhy. No ak by sa toho držal, tak včera sa mu názorne stalo, že ak nemá tú väčšinu, tak niektoré návrhy neprejdú ani v koalícii. Takže treba naozaj to brať obojstranne.
Čo sa týka toho, ako reagovala pani poslankyňa Vaľová, že nestane sa, že by sme niekoho nepustili na rokovania komisií alebo miestnej rady. Práve sa to stáva. Nehovorím, že je to v drvivej väčšine obcí. Ale jednoducho toto sa nesmie stávať, aby sme nepustili obyvateľov na rokovanie. Samozrejme, nesmú ho rušiť. Ak nie je umožnené v tej danej komisii vystupovať obyvateľom, tak určite mali by mať právo sa zúčastniť toho rokovania, pretože minimálne sa tu predĺži možnosť následnej diskusie o tých konkrétnych veciach, ktoré sa ich týkajú.
Teraz si predstavte, že ak tu bola spomenutá nejaká konkrétna stavba, jednoducho túto stavbu budú riešiť potom poslanci až na miestnom zastupiteľstve, tak jednoducho tam tá doba diskusie je oveľa viac skrátená. A mohlo by sa predísť možno niektorým problémom, ktoré sa odhalia až priamo pri vystúpení tých obyvateľov. Takto si to môžu medzi sebou vydiskutovať aj s obyvateľmi vopred a možno poslanci budú mať aj viacej informácií k svojmu rozhodovaniu. Takže toto by som považoval za dosť dôležité.
Bolo tu takisto spomenuté, že neriešime územnú samosprávu v tejto novele. Toto je územná samospráva, predsa VÚC a obce sú územná samospráva, takže treba si len ujasniť trošku pojmy.
Čo sa týka nás, samozrejme, verejnosti, je najväčším problémom to, že výklad samotného zákona tri šesť deväť je nejednoznačný. Ak je účasť verejnosti možná na zastupiteľstvách, respektíve iba za určitých podmienok tam môžeme verejnosť obmedziť, tak si vykladajú niektorí právnici, že toto isté platí aj pre komisie a miestne rady, niektorí zase naopak tvrdia, že nie, musia si prijať svoje vlastné rokovacie poriadky a tam si to ustanoviť. Takže už len kvôli tomuto je dôležitá novela.
Takisto argumentom pre neverejnosť býva pracovný charakter tých materiálov, ktoré riešia komisie, a takisto možno otvorenosť diskusie medzi poslancami. Lenže ten názor, ktorý má poslanec, zaujíma predsa všetkých. To je to, že ak by sa potom vyjadril na zastupiteľstve ináč ako na komisii, by vyznelo dosť divne. Takže každý obyvateľ by mal mať právo poznať názor svojho poslanca aj počas tých diskusií úvodných, pracovných a práve tie pracovné materiály sa možno po príspevkoch obyvateľov zmenia.
Čo sa týka prítomnosti, naozaj je dôležité potom do budúcna pri veľkej novele zákona, tak ako to kolegovia spomínali, naozaj sa pripraviť na dôslednú novelu, ktorá sa bude týkať všetkých strán, ktoré sú zastúpené v parlamente, aj mimo parlamentu, aby sme si vydiskutovali, čo je potrebné zmeniť a naozaj akým spôsobom ešte ďalej zapojiť našich obyvateľov do fungovania vôbec samosprávy, tak, samozrejme, to je potom ďalší krok. Toto je to podstatné, čo v tomto okamihu naozaj častokrát nám obyvatelia vytýkajú, pri denno-dennej práci, koniec koncov asi všetci, čo sme sa tu vyjadrili v diskusii, sme priamo z takejto praxe. To znamená, že nemyslím si, že sa tu vyjadroval k tejto téme niekto, kto nezažil fungovanie či už ako starosta, ako miestny poslanec a podobne, takže ja dúfam, že podobné ustanovenia dokážeme dostať aj do zákona o VÚC. Samozrejme, keď budeme predkladať zmeny zákona o VÚC, preto poprosím o podporu tohto návrhu, najmä tých z vás, ktorí sú naozaj aktívne v samosprávnej politike. A prejavte naozaj otvorenosť voči svojim obyvateľom.
Ďakujem (potlesk).