Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

24.9.2019 o 9:46 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 24.9.2019 9:46 - 9:47 hod.

Jozef Mihál
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 24.9.2019 9:30 - 9:31 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol predsedníčkou výboru určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1637. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1740 z 27. augusta 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2019 17:59 - 18:01 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Mňa v príspevku zaujali práve tí živnostníci, ktorí platia tzv. minimálne odvody naviazané percentuálne na priemernú mzdu. A áno, to je vlastne potom každý rok sa tak trošku ozývajú aj oni. No, zvýšila sa minimálna mzda a nám sa zvyšujú odvody. Každý rok sa im zvyšujú odvody a pozor, ja teraz nehovorím o tých, ktorí zarábajú dve-tri tisíc mesačne. A nehovorím ani o tom, čo by ma teda mali prítomní kolegovia z SNS upozorniť, že predsa sa zvyšovali paušálne výdavky. Áno, tie sa zaviedli a pomohli najmä tým, ktorí skutočne zarábajú ako živnostníci cez tých 1 000 eur hrubého mesačne. Im to výrazne pomohlo, to je jasný fakt. Lenže ide tu práve o povedzme o podnikateľov, drobných podnikateľov živnostníkov z Prešovského kraja, kde ten hrubý príjem je možno 700, 800 eur mesačne v lepšom prípade a musia platiť vyše 200-eurové tzv. minimálne odvody. V relácii s ich hrubým príjmom, s ich tržbou, pozor, to nie je zisk, s hrubým príjmom je to skrátka veľa.
A ak máme tú debatu dotiahnuť do vyššej dokonalosti a ja by som bol rád, keby sa tak stalo, využime tú príležitosť, tak by sme mali odpojiť tie tzv. minimálne odvody od priemernej mzdy, lebo inak tá diskusia bude donekonečna a stále tu bude niekto ukrivdený. Však im teda tú situáciu vyriešme.
Napríklad minimálny dôchodok, o ktorý ste spomínali, pani kolegyňa, ten je naviazaný na životné minimum. Spústa iných veličín je naviazaná na životné minimum. Tie, ktorí majú ten sociálny nejaký charakter niečoho, no ale minimálne odvody sú naviazané na priemernú mzdu, čiže sa veselo každoročne prudko zvyšujú. Takže to je jedna z tém, ktorú by sme mali tiež rozobrať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2019 17:41 - 17:43 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem za diskusiu. No k tomu mediánu. No jednoducho štatistický úrad to nesleduje. Neviem prečo, no skrátka nemá také zadanie. Tak mu ho dajme. Jednoducho nech vieme koľko to je, pretože pani kolegyňa tých 70 eur podľa mňa to nie je celkom pravda. Ja mám za to, že je to možno ešte viac ten rozdiel. Ale hovorím, to sú len také, no nech sa nikto z nás nerazí, ani vy, ani ja sa neurazím, to sú len jednoducho odhady, pretože my to nevieme inak len odhadnúť. Štatistický úrad robí výberové zisťovanie, kde ten medián je, ale to sú len určité profesie, len určité odvetvia výroby, priemyslu, služieb a podobne. Nie je to objektívne. Takže, a preto je ten medián lepší, pretože my si musíme uvedomiť, že je na tom našom Slovensku skrátka obrovský rozdiel v tých mzdách, obrovský rozptyl. Či je to východ, západ, tak ste aj vy komentovali vo faktickej, alebo medzi jednotlivými profesiami. Informatici na Slovensku zarábajú relatívne slušne, ale povedzme zamestnanci v niektorých službách, alebo aj v niektorých výrobných nejakých závodoch zarábajú strašne málo. Je tam veľký rozptyl a preto treba aj k tej hodnote, lebo to má byť garantovaná mzda pre každého najmenej. Čiže treba k tomu pristupovať veľmi citlivo.
Ja som ešte, pre krátkosť času, nedodal, že bolo by dobré, keby sme rešpektovali odporúčanie Európskej komisie na zriadenie tzv. Rady konkurencieschopnosť. Tá už dávno mala byť zriadená a tá by mala byť taký určitý arbiter, ako nezávislí odborníci, niečo ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a tí by mali možno to konečné slovo a stanovili by výšku minimálnej mzdy. Vzhľadom napríklad na to, že, aha, pozor ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2019 17:19 - 17:33 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem. Takže hovoríme o mechanizme, o vzorci ako nastaviť výpočet alebo stanovenie minimálnej mzdy na ďalšie obdobie a predkladatelia navrhujú 60 % priemernej mzdy, ja tu už 5 minút pred tým ako bola prestávka som hovoril o tom aký rozdiel je medzi priemernou mzdou a mediánom, čiže ešte raz. Mediánová mzda to je taká mzda, kde presne polovica zamestnancov zarába menej a presne polovica zamestnancov zarába viac. A ja teda sa necítim byť najmúdrejším ekonómom na svete, ale tí múdrejší ekonómovia, ktorých rešpektujem, hovoria, že ak sa máme baviť o tom, že kto koľko zarába a má sa to nejakým spôsobom využiť rozumne, tak by sme sa mali orientovať na tú mediánovú mzdu. No a teraz aby ste si to ani nemysleli náhodou, že teda ja hovorím o nejakých tých našich šikovných chlapcoch v tých rôznych ekonomických slovenských inštitútoch, no ja teraz hovorím napríklad o komisárovi Timmermansovi a ďalších ľuďoch z Európskej komisie, respektíve z Európskeho parlamentu, z európskych štruktúr, pretože tá diskusia, tí, čo to trošku aspoň sledujete, tak viete, že tá diskusia o tzv. európskej minimálnej mzde je tu už niekoľko mesiacov, bola to svojím spôsobom aj téma pred voľbami do Európskeho parlamentu a ak to aspoň trochu sledujem, možno nie celkom pozorne už teraz, tak nová Európska komisia za jednu z takých svojich pracovných úloh si zrejme dá aj to, aby bola vydaná smernica Európskej únie, Európskeho parlamentu k tejto európskej minimálnej mzde. Chcem upozorniť, že to neznamená, že na území celej Európskej únie bude rovnako stanovená suma minimálnej mzdy, či to už bude 600, 800 alebo 1000 eur mesačne, to je nezmysel, to jednoducho tak nemôže byť. Luxemburčania, tí majú minimálnu mzdu už teraz vyše 2000 eur a krajiny ako Bulharsko, tí sú niekde na chvoste, majú nejakých 250 možno, čiže tam sú obrovské rozdiely a hovoriť o naozaj jednotnej sume na celom území, to je skrátka absolútne od veci, ale ten návrh, ktorý sa začína nejako rysovať je o tom, že v každej krajine by mal byť zákon, podľa ktorého je stanovená na území každého národného štátu minimálna mzda, lebo dnes neviem či 7 alebo koľko štátov Európskej únie takýto zákon jednoducho vôbec nemá, čiže aj aby tie zákony boli všade a aby tie zákony boli postavené tak, že tá minimálna mzda má byť najmenej a tu máme potom ten predbežný formujúci sa návrh Európskej komisie, ktorý je 60 % mediánovej mzdy. Čiže pozor, nie 60 % priemernej, ale 60 % mediánu. Mediánu. A ja teraz nebudem robiť preteky, že kto je tu múdrejší, či pán Tomáš alebo pán Timmermans, to si nechajme na inokedy, len chcem upozorniť, že v Európskej únii je ten názor, ktorý sa sformuje takýto a naša koalícia, ktorá teda má 4 europoslancov mimochodom v Európskom parlamente, je už dlhšie rozhodnutá, že takýto návrh podporí a prenášame to teda už teraz, hoci bohviekedy a bohvieako tá smernica bude prijatá, prenášame to už teraz do nášho programu a našli by ste teda v ňom, že naša koalícia bude navrhovať minimálnu mzdu presne v tom duchu ako ju presadzuje alebo bude navrhovať Európska komisia, Európsky parlament.
Ale pozor, to nie je všetko, znalci parlamentnej demokracie a pozorní sledovači diania v tejto snemovni vedia, že spolu s Mirom Beblavým sme už predkladali návrh, náš návrh na zavedenie vzorca pre minimálnu mzdu, stalo sa tak niekedy pred rokom a my sme už teda navrhli vzorec a ten znel 50 % priemernej mzdy. Keď si vezmete tak odhadom medián, aký je ten rozdiel medzi mediánom a priemernou mzdou, 50 - 60 %, ak si to trošku zvážite, skúste si to trochu nakresliť ako sa hovorí, dať na papier, tak 50 % priemernej mzdy a 60 % mediánovej mzdy to je zhruba to isté. Netreba sa škriepiť o percento hore, dole, si myslím. Čiže, čiže opakujem ešte raz. Pokiaľ ide o ten rýdzi vzorec, zdá sa, že Európska komisia presadí návrh 60 % mediánu a my s tým budeme súhlasiť. To avizujem dopredu, že my budeme súhlasiť so 60 % mediánu ak to príde ako návrh Európskej komisie. A sami to budeme aktívne presadzovať.
Druhá vec je ale, že my v druhej vete hovoríme a tá druhá veta u pánov kolegov chýba. My v druhej vete hovoríme, že treba upraviť náš daňový odvodový systém tak, aby zamestnanci, ktorí zarábajú minimálnu mzdu neplatili dane, neplatili odvody. Dobre, je to možno silné tvrdenie, sú to možno silné slová a ...
===== chýba. My v druhej vete hovoríme, že treba upraviť náš daňový odvodový systém tak, aby zamestnanci, ktorí zarábajú minimálnu mzdu, neplatili dane, neplatili odvody. Dobre, je to možno silné tvrdenie, sú to možno silné slová a možno práve pri tých správach, ktoré prichádzajú v posledných týždňoch, ekonomický vývoj sa spomaľuje, ten ekonomický rast sa zastavuje a nevieme, čo bude o pol roka. Možno treba byť opatrnejší aj z pozície samotnej minimálnej mzdy aj z pozície nejakého veľkého sľubovania, čo sa týka daní a odvodov, ale myslíme vážne, keď hovoríme, že súčasne so zavedením vzorca, treba konečne systematicky nastaviť aj to, ako má vyzerať daňovo odvodové zaťaženie tých najnižších miezd. Čiže ideálny stav by bol, aby takýto zamestnanec neplatil vôbec nič. Ale tak, aby som nebol idealista, je tu samozrejme technická otázka, čo so sociálnymi odvodmi do Sociálnej poisťovne, pretože môj kritik, ja musím sám so sebou diskutovať, lebo niekedy tu človek naozaj nenájde kvalifikovaného kritika, môj dobrý kritik by povedal, no a ako potom ten dotyčný bude mať nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, keď nebude platiť žiadne odvody, a to je dobrá pripomienka, ale dobrá pripomienka, o ktorej sa dá diskutovať, lebo aj dnes máme systém nastavený tak, že máme odvodovú výnimku, kde teda môže zamestnanec rok neplatiť tieto odvody a v úvodzovkách, nikoho nezaujíma, že ten rok mu bude chýbať, a k tomuto by som sa naozaj nechcel dostať, že to takto dopadne, to nie je dobre, to jednoducho nie je dobre, to treba riešiť. Dnes vám nepoviem ako.
Pokiaľ ide o zdravotné odvody, tam je to úplne jasné. Sám SMER v roku 2015 priniesol ako súčasť vtedajšieho sociálneho balíčku, neviem, či sa na to ešte niekto pamätá, zavedenie tzv. odvodovej, odpočítateľnej položky, ktorá bola nastavená vtedy tak, že zamestnanec, ktorý zarábal minimálnu mzdu, neplatil žiadne zdravotné poistenie a dokonca v tých časoch ho neplatil ani jeho zamestnávateľ. Čiže ten ušetril vlastne 10 % odvodov, ktoré platí inak zamestnávateľ na zdravotné poistenie. SMER to v roku 2015 priniesol, to bolo vtedy slávy, to bola taká tabuľa na takej tlačovke, tam fajka, aha, zrušili sme zdravotné odvody, zvýšili sme čistý príjem zamestnancov, ktorí zarábali málo. No, jednoducho to bola super vec, treba sa k nej vrátiť, k odvodu. Odpočítateľnú položku máme stále v zákone o zdravotnom poistení, len ju treba prekonfigurovať. To znamená, treba ju nastaviť na výšku minimálnej mzdy, urobiť aj tam automat. Aj tam spravme automat, OOP rovná sa minimálna mzda, bodka. Keď sa v nejako roku zvýši minimálna mzda, tak sa automaticky zvýši aj OOP, a ten zamestnanec neplatí zdravotné odvody. A takto to môže fungovať.
Takto to môže fungovať, čiže za týmto si stojíme. Pokiaľ ide o zamestnávateľa ten dneska tú odvodovú, odpočítateľnú položku využívať nemôže, sme zdá sa, v ťažkých časoch, čiže takisto treba opatrne sa k tejto myšlienke vrátiť. Tu už naozaj sme sami opatrní, nechceme nič sľubovať a pokiaľ ide o daň zamestnanca, tak bolo veľa rokov od roku 2004, odkedy sa urobili tie reformy, zaviedla sa odpočítateľná položka, dlhé roky. Zamestnanec, ktorý zarábal minimálnu mzdu ani netušil, že existuje nejaká daň z príjmu, už štyri alebo päť rokov tú daň platí a platí ju vlastne stále viac a viac, v pomere k svojmu príjmu, čiže aj percentuálne sa mu to daňové zaťaženie stále zvyšuje. Áno, prijali sme návrh dnes, poslancov za MOST, ktorým sa tá nezdaniteľná časť o niečo zlepší, ale tie dane budú tí, ktorí zarábajú minimálnu mzdu, platiť tak, či tak.
Samozrejme to nie je jednoduchá otázka, nechcem opakovať tú celú diskusiu, ktorá bola, súvisí to systémom podielových daní, so samosprávou, atď., treba to riešiť veľmi komplexne. Ale opakujem, nestačí sa baviť o minimálnej mzde, hrubej minimálnej mzde, my sa musíme baviť tak, že sa budeme baviť o čistej, výslednej minimálnej mzde, lebo to zamestnanec dostane na účet, resp. do peňaženky. Jeho nezaujíma čo je kdesi v zákone, alebo čo je kdesi na papieri. Jeho zaujíma suma, ktorá mu pristane na účte a pokiaľ z nej platí vysoké odvody, vysoké dane, tak je to k ničomu. Napr. to terajšie zvýšenie, ešte tu nemáme ten vzorec, ale máme ten bežný postup, ktoré sa chystá na 580 eur, z 520 na 580 ako avizuje ministerstvo práce, to zvýšenie dopadne tak, že keby nebolo toho zvýšenia daní, zvýšenia tej nezdaniteľnej časti, tak polovicu by si zobral zase štát na dani, odvodoch. Takto to bude len 40 %, ktoré si vezme štát, 60 % zostane zamestnancovi, ale rozumiete, nie je to smiešne, že my sa bavíme o tých najslabšie zarábajúcich zamestnancoch. Pridáme im akože 1 euro, ale v skutočnosti im 40 centov z toho jedného, pridaného eura, rovno zoberieme. To je taký zvláštny spôsob pridávania. A nám sa to nepáči.Ak pridáme, tak teda pridáme a neklameme tých zamestnancov.
Takže náš plán je ruka v ruke so zavedením vzorca, naviazaného na medián mzdy, zároveň pohovoriť o tom, že treba upravovať automaticky aj odvodovú odpočítateľnú položku na zdravotné odvody. Treba ťahať hore nezdaniteľnú časť na daňovníka tak ako to len najlepšie ide, samozrejme so zmenou systému podielových daní, pokiaľ ide o samosprávy. A ešte jedna poznámka v rámci tej minútky, nie je celkom férové, keď sa pomerne zásadné návrhy takéhoto typu, robia bez kvalifikovanej oponentúry, lebo oponentom nie sú len opoziční poslanci, oponentom je aj verejnosť, rôzne odborné organizácie, experti, ktorí by sa radi zúčastnili na diskusiách. Nemajú tú šancu, pokiaľ sa to podáva ako poslanecký návrh, ten priestor je obmedzený.
A po druhé, nie je férové ak na výhradu ministerstva financií, pozrite si materiály k tomuto zákonu, že nie sú vyčíslené dopady tohto návrhu ani z pohľadu občanov, ani z pohľadu štátu, ani z pohľadu napr. samospráv a štátu ako zamestnávateľa, ani na budúci rok, ani na ďalšie dva roky, tak vy na to nejakým spôsobom nereagujete. Ja som to tam nezaregistroval, že by tu niekde bol nejaký, koloval nejaký papier, kde by tie dopady boli uvedené. Nie je fér, po tretie, keď jednoducho nemáte nijakým spôsobom podložené, ako sa to zvýšenie minimálnej mzdy prejaví u zamestnávateľa, štátu, samospráv, rôznych povedzme, zriaďovateľov sociálnych služieb, ktoré môžu byť pod samosprávami, môžu byť v súkromných rukách. To je jedno, jednoducho takéto návrhy majú veľmi vážne dopady. Samozrejme naviazaním príplatkov za soboty, nedele, za nočnú prácu, to má sekundárne ďalšie dopady. Tu je len vidieť aká je to dôležitá veličina, taká jedna minimálna mzda. Aký je to dôležitý parameter a je nezodpovedné tú diskusiu zužovať len na nejaké kuloárne, neoficiálne debaty, na to, že nejaký opozičný poslanec tu povie nejaké výhrady a dokonca a ani nereagujete na pripomienky ministerstva financií.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2019 17:19 - 17:33 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem. Takže hovoríme o mechanizme, o vzorci ako nastaviť výpočet alebo stanovenie minimálnej mzdy na ďalšie obdobie a predkladatelia navrhujú 60 % priemernej mzdy, ja tu už 5 minút pred tým ako bola prestávka som hovoril o tom aký rozdiel je medzi priemernou mzdou a mediánom, čiže ešte raz. Mediánová mzda to je taká mzda, kde presne polovica zamestnancov zarába menej a presne polovica zamestnancov zarába viac. A ja teda sa necítim byť najmúdrejším ekonómom na svete, ale tí múdrejší ekonómovia, ktorých rešpektujem, hovoria, že ak sa máme baviť o tom, že kto koľko zarába a má sa to nejakým spôsobom využiť rozumne, tak by sme sa mali orientovať na tú mediánovú mzdu. No a teraz aby ste si to ani nemysleli náhodou, že teda ja hovorím o nejakých tých našich šikovných chlapcoch v tých rôznych ekonomických slovenských inštitútoch, no ja teraz hovorím napríklad o komisárovi Timmermansovi a ďalších ľuďoch z Európskej komisie, respektíve z Európskeho parlamentu, z európskych štruktúr, pretože tá diskusia, tí, čo to trošku aspoň sledujete, tak viete, že tá diskusia o tzv. európskej minimálnej mzde je tu už niekoľko mesiacov, bola to svojím spôsobom aj téma pred voľbami do Európskeho parlamentu a ak to aspoň trochu sledujem, možno nie celkom pozorne už teraz, tak nová Európska komisia za jednu z takých svojich pracovných úloh si zrejme dá aj to, aby bola vydaná smernica Európskej únie, Európskeho parlamentu k tejto európskej minimálnej mzde. Chcem upozorniť, že to neznamená, že na území celej Európskej únie bude rovnako stanovená suma minimálnej mzdy, či to už bude 600, 800 alebo 1000 eur mesačne, to je nezmysel, to jednoducho tak nemôže byť. Luxemburčania, tí majú minimálnu mzdu už teraz vyše 2000 eur a krajiny ako Bulharsko, tí sú niekde na chvoste, majú nejakých 250 možno, čiže tam sú obrovské rozdiely a hovoriť o naozaj jednotnej sume na celom území, to je skrátka absolútne od veci, ale ten návrh, ktorý sa začína nejako rysovať je o tom, že v každej krajine by mal byť zákon, podľa ktorého je stanovená na území každého národného štátu minimálna mzda, lebo dnes neviem či 7 alebo koľko štátov Európskej únie takýto zákon jednoducho vôbec nemá, čiže aj aby tie zákony boli všade a aby tie zákony boli postavené tak, že tá minimálna mzda má byť najmenej a tu máme potom ten predbežný formujúci sa návrh Európskej komisie, ktorý je 60 % mediánovej mzdy. Čiže pozor, nie 60 % priemernej, ale 60 % mediánu. Mediánu. A ja teraz nebudem robiť preteky, že kto je tu múdrejší, či pán Tomáš alebo pán Timmermans, to si nechajme na inokedy, len chcem upozorniť, že v Európskej únii je ten názor, ktorý sa sformuje takýto a naša koalícia, ktorá teda má 4 europoslancov mimochodom v Európskom parlamente, je už dlhšie rozhodnutá, že takýto návrh podporí a prenášame to teda už teraz, hoci bohviekedy a bohvieako tá smernica bude prijatá, prenášame to už teraz do nášho programu a našli by ste teda v ňom, že naša koalícia bude navrhovať minimálnu mzdu presne v tom duchu ako ju presadzuje alebo bude navrhovať Európska komisia, Európsky parlament.
Ale pozor, to nie je všetko, znalci parlamentnej demokracie a pozorní sledovači diania v tejto snemovni vedia, že spolu s Mirom Beblavým sme už predkladali návrh, náš návrh na zavedenie vzorca pre minimálnu mzdu, stalo sa tak niekedy pred rokom a my sme už teda navrhli vzorec a ten znel 50 % priemernej mzdy. Keď si vezmete tak odhadom medián, aký je ten rozdiel medzi mediánom a priemernou mzdou, 50 - 60 %, ak si to trošku zvážite, skúste si to trochu nakresliť ako sa hovorí, dať na papier, tak 50 % priemernej mzdy a 60 % mediánovej mzdy to je zhruba to isté. Netreba sa škriepiť o percento hore, dole, si myslím. Čiže, čiže opakujem ešte raz. Pokiaľ ide o ten rýdzi vzorec, zdá sa, že Európska komisia presadí návrh 60 % mediánu a my s tým budeme súhlasiť. To avizujem dopredu, že my budeme súhlasiť so 60 % mediánu ak to príde ako návrh Európskej komisie. A sami to budeme aktívne presadzovať.
Druhá vec je ale, že my v druhej vete hovoríme a tá druhá veta u pánov kolegov chýba. My v druhej vete hovoríme, že treba upraviť náš daňový odvodový systém tak, aby zamestnanci, ktorí zarábajú minimálnu mzdu neplatili dane, neplatili odvody. Dobre, je to možno silné tvrdenie, sú to možno silné slová a ...
===== chýba. My v druhej vete hovoríme, že treba upraviť náš daňový odvodový systém tak, aby zamestnanci, ktorí zarábajú minimálnu mzdu, neplatili dane, neplatili odvody. Dobre, je to možno silné tvrdenie, sú to možno silné slová a možno práve pri tých správach, ktoré prichádzajú v posledných týždňoch, ekonomický vývoj sa spomaľuje, ten ekonomický rast sa zastavuje a nevieme, čo bude o pol roka. Možno treba byť opatrnejší aj z pozície samotnej minimálnej mzdy aj z pozície nejakého veľkého sľubovania, čo sa týka daní a odvodov, ale myslíme vážne, keď hovoríme, že súčasne so zavedením vzorca, treba konečne systematicky nastaviť aj to, ako má vyzerať daňovo odvodové zaťaženie tých najnižších miezd. Čiže ideálny stav by bol, aby takýto zamestnanec neplatil vôbec nič. Ale tak, aby som nebol idealista, je tu samozrejme technická otázka, čo so sociálnymi odvodmi do Sociálnej poisťovne, pretože môj kritik, ja musím sám so sebou diskutovať, lebo niekedy tu človek naozaj nenájde kvalifikovaného kritika, môj dobrý kritik by povedal, no a ako potom ten dotyčný bude mať nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, keď nebude platiť žiadne odvody, a to je dobrá pripomienka, ale dobrá pripomienka, o ktorej sa dá diskutovať, lebo aj dnes máme systém nastavený tak, že máme odvodovú výnimku, kde teda môže zamestnanec rok neplatiť tieto odvody a v úvodzovkách, nikoho nezaujíma, že ten rok mu bude chýbať, a k tomuto by som sa naozaj nechcel dostať, že to takto dopadne, to nie je dobre, to jednoducho nie je dobre, to treba riešiť. Dnes vám nepoviem ako.
Pokiaľ ide o zdravotné odvody, tam je to úplne jasné. Sám SMER v roku 2015 priniesol ako súčasť vtedajšieho sociálneho balíčku, neviem, či sa na to ešte niekto pamätá, zavedenie tzv. odvodovej, odpočítateľnej položky, ktorá bola nastavená vtedy tak, že zamestnanec, ktorý zarábal minimálnu mzdu, neplatil žiadne zdravotné poistenie a dokonca v tých časoch ho neplatil ani jeho zamestnávateľ. Čiže ten ušetril vlastne 10 % odvodov, ktoré platí inak zamestnávateľ na zdravotné poistenie. SMER to v roku 2015 priniesol, to bolo vtedy slávy, to bola taká tabuľa na takej tlačovke, tam fajka, aha, zrušili sme zdravotné odvody, zvýšili sme čistý príjem zamestnancov, ktorí zarábali málo. No, jednoducho to bola super vec, treba sa k nej vrátiť, k odvodu. Odpočítateľnú položku máme stále v zákone o zdravotnom poistení, len ju treba prekonfigurovať. To znamená, treba ju nastaviť na výšku minimálnej mzdy, urobiť aj tam automat. Aj tam spravme automat, OOP rovná sa minimálna mzda, bodka. Keď sa v nejako roku zvýši minimálna mzda, tak sa automaticky zvýši aj OOP, a ten zamestnanec neplatí zdravotné odvody. A takto to môže fungovať.
Takto to môže fungovať, čiže za týmto si stojíme. Pokiaľ ide o zamestnávateľa ten dneska tú odvodovú, odpočítateľnú položku využívať nemôže, sme zdá sa, v ťažkých časoch, čiže takisto treba opatrne sa k tejto myšlienke vrátiť. Tu už naozaj sme sami opatrní, nechceme nič sľubovať a pokiaľ ide o daň zamestnanca, tak bolo veľa rokov od roku 2004, odkedy sa urobili tie reformy, zaviedla sa odpočítateľná položka, dlhé roky. Zamestnanec, ktorý zarábal minimálnu mzdu ani netušil, že existuje nejaká daň z príjmu, už štyri alebo päť rokov tú daň platí a platí ju vlastne stále viac a viac, v pomere k svojmu príjmu, čiže aj percentuálne sa mu to daňové zaťaženie stále zvyšuje. Áno, prijali sme návrh dnes, poslancov za MOST, ktorým sa tá nezdaniteľná časť o niečo zlepší, ale tie dane budú tí, ktorí zarábajú minimálnu mzdu, platiť tak, či tak.
Samozrejme to nie je jednoduchá otázka, nechcem opakovať tú celú diskusiu, ktorá bola, súvisí to systémom podielových daní, so samosprávou, atď., treba to riešiť veľmi komplexne. Ale opakujem, nestačí sa baviť o minimálnej mzde, hrubej minimálnej mzde, my sa musíme baviť tak, že sa budeme baviť o čistej, výslednej minimálnej mzde, lebo to zamestnanec dostane na účet, resp. do peňaženky. Jeho nezaujíma čo je kdesi v zákone, alebo čo je kdesi na papieri. Jeho zaujíma suma, ktorá mu pristane na účte a pokiaľ z nej platí vysoké odvody, vysoké dane, tak je to k ničomu. Napr. to terajšie zvýšenie, ešte tu nemáme ten vzorec, ale máme ten bežný postup, ktoré sa chystá na 580 eur, z 520 na 580 ako avizuje ministerstvo práce, to zvýšenie dopadne tak, že keby nebolo toho zvýšenia daní, zvýšenia tej nezdaniteľnej časti, tak polovicu by si zobral zase štát na dani, odvodoch. Takto to bude len 40 %, ktoré si vezme štát, 60 % zostane zamestnancovi, ale rozumiete, nie je to smiešne, že my sa bavíme o tých najslabšie zarábajúcich zamestnancoch. Pridáme im akože 1 euro, ale v skutočnosti im 40 centov z toho jedného, pridaného eura, rovno zoberieme. To je taký zvláštny spôsob pridávania. A nám sa to nepáči.Ak pridáme, tak teda pridáme a neklameme tých zamestnancov.
Takže náš plán je ruka v ruke so zavedením vzorca, naviazaného na medián mzdy, zároveň pohovoriť o tom, že treba upravovať automaticky aj odvodovú odpočítateľnú položku na zdravotné odvody. Treba ťahať hore nezdaniteľnú časť na daňovníka tak ako to len najlepšie ide, samozrejme so zmenou systému podielových daní, pokiaľ ide o samosprávy. A ešte jedna poznámka v rámci tej minútky, nie je celkom férové, keď sa pomerne zásadné návrhy takéhoto typu, robia bez kvalifikovanej oponentúry, lebo oponentom nie sú len opoziční poslanci, oponentom je aj verejnosť, rôzne odborné organizácie, experti, ktorí by sa radi zúčastnili na diskusiách. Nemajú tú šancu, pokiaľ sa to podáva ako poslanecký návrh, ten priestor je obmedzený.
A po druhé, nie je férové ak na výhradu ministerstva financií, pozrite si materiály k tomuto zákonu, že nie sú vyčíslené dopady tohto návrhu ani z pohľadu občanov, ani z pohľadu štátu, ani z pohľadu napr. samospráv a štátu ako zamestnávateľa, ani na budúci rok, ani na ďalšie dva roky, tak vy na to nejakým spôsobom nereagujete. Ja som to tam nezaregistroval, že by tu niekde bol nejaký, koloval nejaký papier, kde by tie dopady boli uvedené. Nie je fér, po tretie, keď jednoducho nemáte nijakým spôsobom podložené, ako sa to zvýšenie minimálnej mzdy prejaví u zamestnávateľa, štátu, samospráv, rôznych povedzme, zriaďovateľov sociálnych služieb, ktoré môžu byť pod samosprávami, môžu byť v súkromných rukách. To je jedno, jednoducho takéto návrhy majú veľmi vážne dopady. Samozrejme naviazaním príplatkov za soboty, nedele, za nočnú prácu, to má sekundárne ďalšie dopady. Tu je len vidieť aká je to dôležitá veličina, taká jedna minimálna mzda. Aký je to dôležitý parameter a je nezodpovedné tú diskusiu zužovať len na nejaké kuloárne, neoficiálne debaty, na to, že nejaký opozičný poslanec tu povie nejaké výhrady a dokonca a ani nereagujete na pripomienky ministerstva financií.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2019 16:54 - 17:00 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Takisto chcem oceniť, že do parlamentu prichádza nová úroveň hádky o minimálnu mzdu. A to tentokrát tým, že sa bavíme o vzorci ako to bude vyzerať. A teda dospeli sme na tú úroveň, po ktorej
===== Ďakujem pekne. Takisto chcem oceniť, že do parlamentu prichádza nový, nová úroveň hádky o minimálnu mzdu (povedané s úsmevom), a to tentokrát tým, že sa bavíme už o vzorci, ako to bude vyzerať a teda dospeli sme na tú úroveň, po ktorej niektorí voláme dlhé roky, aby o výške minimálnej mzdy nerozhodovala vláda, aby naďalej táto kompetencia zostala v rukách sociálnych partnerov, ak o to majú záujem, ale ak sa nedohodnú, aby nerozhodovala vláda, ale aby existoval vzorec. Len, samozrejme, ako to tak zvykne bývať, máme rozdielne názory o tom, ako by ten vzorec mal vyzerať.
Ja hovorím jednak za seba, jednak za politické zoskupenie, ktoré reprezentujem, Progresívne Slovensko - SPOLU. V našom programe, ktorý oficiálne predstavíme v sobotu, sa dozviete aj, aký je náš pohľad na minimálnu mzdu a okolnosti okolo toho a ja si dovolím trošku teda pri tejto príležitosti ten pohľad predstaviť už dnes.
Myslíme si, tak ako som začal, o výške minimálnej mzdy by mali mať príležitosť rokovať tí, ktorých sa to najviac týka, to znamená na jednej strane zamestnávateľské zväzy, na druhej strane odborové zväzy, a mali by mať možnosť dohodnúť sa medzi sebou na výške minimálnej mzdy. Ak sa im to ale nepodarí, nemala by nastúpiť vláda, ale mal by nastúpiť vzorec. Predkladatelia hovoria o 60 % priemernej mzdy zistenej pred dvomi rokmi. Tí, čo pracujete trošku s číslami, čo sa zaujímate o ekonomiku, o parametre, tak veľmi dobre viete, že nevýhodou priemernej mzdy je to, že tú vlastne dostaneme tak, že spočítame mzdu všetkých zamestnancov, vydelíme počtom zamestnancov a tak ďalej, vyjde nám ten priemer. Pre vašu informáciu, ak to náhodou neviete, posledná známa výška priemernej mzdy, ktorá bola teda zistená za predchádzajúci rok, rok 2018 bola 1 013 eur.
No a tá pointa, v čom to nie je v poriadku a čo tu nesedí, je v tom, že keby sme si pozreli, keby ste si pomysleli, aha, tak polovica národa zarába do 1 013 eur a druhá polovica národa zarába nad 1 013 eur. No tak to, bohužiaľ, nie je, pretože tú priemernú mzdu zarába, priemernú mzdu a viac zarába možno 40 % populácie na Slovensku práceschopných zamestnancov a približne 60 % zamestnancov zarába menej ako priemernú mzdu. Je to jednoducho dané tým, že ten výpočet, ten výpočet vlastne ako keby sa posunul vyššie preto, lebo je tu určitá menšia skupina, ale veľmi dobre platených zamestnancov, ktorá ten výsledok posúva, posúva vo výsledku nahor. A preto, preto sa v diskusiách o tom, aké mzdy sú na Slovensku, častokrát používa iný parameter, a to je medián mzdy.
Medián je tá hodnota, pri ktorej naozaj polovica zamestnancov zarába menej ako ten medián, a druhá polovica zamestnancov zarába viac ako ten medián. No a kde asi ten medián leží? Aká je jeho hodnota? Asi čakáte, že vám teraz ako človek, ktorý je vám známy, že ovláda všetky čísla, vysype z rukáva, aká je hodnota mediánu za rok 2018. No nevysypem vám žiadnu hodnotu mediánu za rok 2018, pretože ju nepoznám. Nevie ju, bohužiaľ, nikto, pretože aj na moje prekvapenie Štatistický úrad túto hodnotu nezisťuje. Zisťuje poctivo dlhé roky, aká je výška priemernej mzdy, dokonca zisťuje výšku priemernej mzdy podľa jednotlivých odvetví, regiónov a všelijako, ale výšku toho mediánu jednoducho oficiálne my nepoznáme. Áno, kto si z vás dá námahu a pozrie si veľmi podrobne a poctivo stránku Štatistického úradu. tak nájde tam: hodnota mediánovej mzdy za rok ten a minulý bola taká a taká. Ale pozor! To je v rámci tzv. výberového zisťovania, čiže to nie je zisťovanie medzi všetkými vlastne pracujúcimi, všetkými zamestnancami, ale len na určitej špecifickej vzorke, čiže o túto hodnotu nie je možné sa vlastne ďalej oprieť.
Aby som to skrátil. Medián, mediánovú mzdu môžme len odhadovať, tie odhady sú rôzne, ale je to najmenej o 10 %, možno o 15 % menej, ako je zistená hodnota priemernej mzdy. Takže ja tu teraz len naozaj strelím a neberte to vážne, neberte to vážne, môže to byť niekde okolo 900 eur mesačne. Ale je to dôležité aj pre vás, keď budete diskutovať (zaznievanie gongu) aj o tom návrhu s vašimi známymi, voličmi, čo sa tu vlastne deje, čo sa tu vlastne navrhuje a budete hovoriť: však 60 % z priemernej mzdy, to je 1 013 eur, tak veľká skupina ľudí sa vám vysmeje, že ja tých 1 013 eur nezarábam ani náhodou, to o kom rozprávaš? Kto tu zarába tisíc eur, tu mne Stropkovčanovi alebo človeku z Banskej Bystrice? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2019 16:54 - 17:00 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Takisto chcem oceniť, že do parlamentu prichádza nová úroveň hádky o minimálnu mzdu. A to tentokrát tým, že sa bavíme o vzorci ako to bude vyzerať. A teda dospeli sme na tú úroveň, po ktorej
===== Ďakujem pekne. Takisto chcem oceniť, že do parlamentu prichádza nový, nová úroveň hádky o minimálnu mzdu (povedané s úsmevom), a to tentokrát tým, že sa bavíme už o vzorci, ako to bude vyzerať a teda dospeli sme na tú úroveň, po ktorej niektorí voláme dlhé roky, aby o výške minimálnej mzdy nerozhodovala vláda, aby naďalej táto kompetencia zostala v rukách sociálnych partnerov, ak o to majú záujem, ale ak sa nedohodnú, aby nerozhodovala vláda, ale aby existoval vzorec. Len, samozrejme, ako to tak zvykne bývať, máme rozdielne názory o tom, ako by ten vzorec mal vyzerať.
Ja hovorím jednak za seba, jednak za politické zoskupenie, ktoré reprezentujem, Progresívne Slovensko - SPOLU. V našom programe, ktorý oficiálne predstavíme v sobotu, sa dozviete aj, aký je náš pohľad na minimálnu mzdu a okolnosti okolo toho a ja si dovolím trošku teda pri tejto príležitosti ten pohľad predstaviť už dnes.
Myslíme si, tak ako som začal, o výške minimálnej mzdy by mali mať príležitosť rokovať tí, ktorých sa to najviac týka, to znamená na jednej strane zamestnávateľské zväzy, na druhej strane odborové zväzy, a mali by mať možnosť dohodnúť sa medzi sebou na výške minimálnej mzdy. Ak sa im to ale nepodarí, nemala by nastúpiť vláda, ale mal by nastúpiť vzorec. Predkladatelia hovoria o 60 % priemernej mzdy zistenej pred dvomi rokmi. Tí, čo pracujete trošku s číslami, čo sa zaujímate o ekonomiku, o parametre, tak veľmi dobre viete, že nevýhodou priemernej mzdy je to, že tú vlastne dostaneme tak, že spočítame mzdu všetkých zamestnancov, vydelíme počtom zamestnancov a tak ďalej, vyjde nám ten priemer. Pre vašu informáciu, ak to náhodou neviete, posledná známa výška priemernej mzdy, ktorá bola teda zistená za predchádzajúci rok, rok 2018 bola 1 013 eur.
No a tá pointa, v čom to nie je v poriadku a čo tu nesedí, je v tom, že keby sme si pozreli, keby ste si pomysleli, aha, tak polovica národa zarába do 1 013 eur a druhá polovica národa zarába nad 1 013 eur. No tak to, bohužiaľ, nie je, pretože tú priemernú mzdu zarába, priemernú mzdu a viac zarába možno 40 % populácie na Slovensku práceschopných zamestnancov a približne 60 % zamestnancov zarába menej ako priemernú mzdu. Je to jednoducho dané tým, že ten výpočet, ten výpočet vlastne ako keby sa posunul vyššie preto, lebo je tu určitá menšia skupina, ale veľmi dobre platených zamestnancov, ktorá ten výsledok posúva, posúva vo výsledku nahor. A preto, preto sa v diskusiách o tom, aké mzdy sú na Slovensku, častokrát používa iný parameter, a to je medián mzdy.
Medián je tá hodnota, pri ktorej naozaj polovica zamestnancov zarába menej ako ten medián, a druhá polovica zamestnancov zarába viac ako ten medián. No a kde asi ten medián leží? Aká je jeho hodnota? Asi čakáte, že vám teraz ako človek, ktorý je vám známy, že ovláda všetky čísla, vysype z rukáva, aká je hodnota mediánu za rok 2018. No nevysypem vám žiadnu hodnotu mediánu za rok 2018, pretože ju nepoznám. Nevie ju, bohužiaľ, nikto, pretože aj na moje prekvapenie Štatistický úrad túto hodnotu nezisťuje. Zisťuje poctivo dlhé roky, aká je výška priemernej mzdy, dokonca zisťuje výšku priemernej mzdy podľa jednotlivých odvetví, regiónov a všelijako, ale výšku toho mediánu jednoducho oficiálne my nepoznáme. Áno, kto si z vás dá námahu a pozrie si veľmi podrobne a poctivo stránku Štatistického úradu. tak nájde tam: hodnota mediánovej mzdy za rok ten a minulý bola taká a taká. Ale pozor! To je v rámci tzv. výberového zisťovania, čiže to nie je zisťovanie medzi všetkými vlastne pracujúcimi, všetkými zamestnancami, ale len na určitej špecifickej vzorke, čiže o túto hodnotu nie je možné sa vlastne ďalej oprieť.
Aby som to skrátil. Medián, mediánovú mzdu môžme len odhadovať, tie odhady sú rôzne, ale je to najmenej o 10 %, možno o 15 % menej, ako je zistená hodnota priemernej mzdy. Takže ja tu teraz len naozaj strelím a neberte to vážne, neberte to vážne, môže to byť niekde okolo 900 eur mesačne. Ale je to dôležité aj pre vás, keď budete diskutovať (zaznievanie gongu) aj o tom návrhu s vašimi známymi, voličmi, čo sa tu vlastne deje, čo sa tu vlastne navrhuje a budete hovoriť: však 60 % z priemernej mzdy, to je 1 013 eur, tak veľká skupina ľudí sa vám vysmeje, že ja tých 1 013 eur nezarábam ani náhodou, to o kom rozprávaš? Kto tu zarába tisíc eur, tu mne Stropkovčanovi alebo človeku z Banskej Bystrice? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2019 18:36 - 18:38 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Tak ďakujem za túto diskusiu, ktorá tiež vlastne ukazuje, aké je to rozporné, traja diskutéri, traja, dve poslankyne, jeden poslanec, primátorka, primátor, a tri rôzne názory. Vidíte. Jednoducho ale, ja si myslím, ja si myslím to kľúčové, to kľúčové v tejto diskusii je to, že nám, jednoducho mne to vadí, ten princíp podielových daní nie je v poriadku. Štát je predsa financovaný zo všetkých daní, ktoré sa vyberú, a všetci sme občania. Niekto platí viacej dane z príjmu, niekto fajčí, niekto benzín kupuje, niekto zase má drahý pozemok, alebo aj neviem čo, skrátka daňový mix, na daňovom mixe je postavené fungovanie štátneho rozpočtu predsa. A prečo by na daňovom mixe nemalo byť postavené fungovanie obecného, mestského rozpočtu? Prečo by to mesto malo fungovať inak? To ako niekto to niekedy v minulosti vymyslel, ja toto som neskúmal, že prečo to vzniklo práve takto, ale toto treba predebatovať, lebo my sa napríklad teraz nevieme pohnúť pritom znižovaní daní. Ja som ix-krát bol za ministrom Kažimírom v minulých rokoch a riešil s ním, že čo tak konečne s tou nezdaniteľnou časťou a on ma vždy, on mi vždy povedal: "No, že ja keby som aj chcel, ja nemôžem ísť proti ZMOS-u.". No a bolo vybavené.
Skrátka kľúčová otázka pred diskusiou o nezdaniteľnej časti na daňovníka napríklad je, ako sa pohneme ďalej v systéme financovania samospráv. Lebo samosprávy vždy budú blokovať logicky, vždy budú blokovať logicky takéto návrhy. Zvyšovanie daňového bonusu, znižovanie daní, sadzby, ja neviem, zabudli sme možno trošku na nezdaniteľnú časť na manželku, aby sme ešte viacej podporili rodiny, pani kolegyňa, keď už niečo napríklad. No ale je to nepriechodné alebo veľmi ťažké priechodné pri tomto financovaní samospráv, aké máme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.9.2019 18:19 - 18:32 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená pani predkladateľka, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, čo je zmyslom... Života? Nie. Čo je zmyslom nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka? No zmyslom nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka je tým, ktorí zarábajú málo, umožniť alebo ten systém nastaviť tak, aby podľa možnosti tú daň vôbec neplatili. Kedy sa to zaviedlo? Nuž pri slávnej daňovej reforme, ktorá vlastne odštartovala 1. januára 2004, od kedy platí zákon o dani z príjmov, ktorý sa tu teraz práve novelizuje, odkedy sa táto filozofia zaviedla.
Keby sme šli do histórie dozadu, už to tu pani predkladateľka vo svojom vynikajúcom vstupnom prejave pekne analyzovala, ale nie až tak úplne dozadu, keď som to počúval, tak v tých dávnych časoch to niekedy v tom roku 2004, 2005 bola nezdaniteľná časť jednoducho nastavená tak, že ľudia, ktorí zarábali minimálnu mzdu, ani netušili, že existuje nejaká daň z príjmu. Dokonca ľudia, ktorí zarábali o nejakých 20 % povedzme viac ako minimálna mzda, ani tí žiadnu daň z príjmu neplatili. Tá nezdaniteľná časť bola v tých časoch nastavená pomerne veľkoryso. Ale od začiatku až doteraz nezdaniteľná časť je nastavená vo väzbe na životné minimum.
Ja som sa trošku pýtal aj toho môjho kolegu, starého politika Mira Beblavého, ktorý si pamätá tie časy ešte z SDKÚ, však vymenil asi 50 politických strán, tak všeličo si pamätá, pýtal som sa ho pri nejakej príležitosti, ako to vtedy bolo, ako si on na to spomína, a on mi vlastne vysvetlil, že vtedy tá daňová reforma bola, preto to bolo tak nastavené, aby sa, lebo nevedeli, ten Mikloš jednoducho nevedel, ako to ďalej bude vyzerať. No tak bolo jasné, ako to je v roku 2003, bola nejaká vízia, čo to asi urobí v roku 2004, ale skrátka boli trošku opatrní, logicky, a z opatrnosti naviazali nezdaniteľné minimum, nezdaniteľnú časť na životné minimum, ktoré by teda rástlo, aj rástlo tak, ako rástli ceny, ako rástla inflácia a s vedomím, že keby teda nebodaj sa Slovensku začalo ekonomicky dariť a ľudia by začali viacej zarábať, tak tie nožnice by sa hýbali tak, že by sa skrátka ten efekt neplatenia daní postupne asi strácal.
Lenže viete, minister financií je človek, ktorý musí byť z princípu opatrný, tak on to skrátka, ten Mikloš nastavil tak, aby to pre istotu, aby to fungovalo tak, aby náhodou nedošlo k opačnému efektu. Keby nebodaj platy na Slovensku rástli menej, ako rástli ceny, aby nedošlo k prepadu daňových príjmov. No skrátka takto sa to nastavilo a spustilo sa od toho roku 2004. Nuž a samozrejme potom už tie ďalšie pribúdajúce roky a tá prax ukazovali, ako to reálne beží.
No a bežalo to tak, ako už dneska všetci, dneska sme všetci po bitke generálom, tak vieme, ako to fungovalo. Platy na Slovensku našťastie naozaj začali rásť. V niektorých rokoch viac, v niektorým menej, prišla kríza. Ceny, ten prudký rast, ktorý bol ešte niekedy v tých rokoch, sa našťastie zastavil, čiže tá inflácia na Slovensku až taká hrozná nebola. Dokonca mali sme tu roky, kedy rast cien bol nulový. Tá inflácia nebola žiadna, čiže životné minimum stagnovalo a tým pádom sa stalo vlastne to, že tá nezdaniteľná časť nám rástla v globále pomerne pomaly, no ale platy, či minimálna mzda, či priemerná mzda, ako chcete, tie platy rástli relatívne, relatívne prudšie, nepoviem, že prudko. Prudšie. Nuž efekt je ten, že tí, ktorí dnes zarábajú minimálnu mzdu, veselo daň už niekoľko rokov platia a budú ju platiť v pomere k svojmu príjmu vlastne stále vyššiu a vyššiu. A táto diskusia, čo urobiť s nezdaniteľnou časťou, sa tu tak potíšku vždycky nejako tak trošku objavila, či ten koeficient 19,2, ktorý tam je vlastne od začiatku, či to je v poriadku, či sa s tým nemá niečo urobiť. No tak vy ste teda teraz nabrali tú odvahu a priniesli ste zvýšenie v podstate po 15 rokoch. Čiže čo som týmto vlastne chcel povedať?
Tým som vlastne chcel povedať to, že 15 rokov ten systém máme z opatrnosti nastavený tak, ako je, a všetkým tým ďalším ministrom financií, ktorí potom prišli po Miklošovi, to nastavenie jednoducho vyhovovalo, hej? Tak to bolo, hej? Hoci, hoci by možno niekto čakal, že férovo niekto, nejaký politik príde a povie, no tak tento, tento, toto nastavenie z toho úvodu, ktoré sme nastavili naschvál opatrne, sa ukázalo, že môžeme byť teraz veľkorysejší, tak uvoľnime to. No nie. Tí ministri financií, či to bol Kažimír alebo znovu Mikloš, jednoducho zistili, že ako je to super vlastne pre štátny rozpočet, ten výber daní z príjmov, nie dépéháčka, kde máme obrovskú daňovú medzeru a výpadky atď., nie daň z nehnuteľnosti, ktorú ste spomínali, ale výber dane z príjmov skrátka stále stúpal a stúpal a to mohla byť aj vysoká nezamestnanosť, on stúpal. Takže tým ministrom financií sa to celkom páčilo a tu máme potom druhý problém.
Druhý problém je ten, že akým spôsobom sú u nás financované samosprávy. No najvýznamnejším zdrojom sú tzv. podielové dane. Oni naozaj z tých daní za psa alebo z nehnuteľnosti alebo z čoho vyberú veľmi skromne, veľmi málo. Častokrát tí starostovia, primátori sa boja povedať občanom, že viete, čo budete platiť viac? No teraz napríklad v dnešnej tlači máte, že v Košiciach by sa malo platiť viac za sociálne služby. No to už vidím, to som zvedavý, ako to tam dopadne, či si toto košický primátor presadí, osobne pochybujem. Skrátka naši starostovia a primátori, naša samospráva si skrátka zvykla, a teraz to nemyslím v zlom, že ten, na to, že ten systém je nastavený - podielové dane, a tie podielové dane vlastne znamenajú, že prakticky všetko až na nejaké epizódy z výberu daní fyzických osôb ide samosprávam. A to je to druhé zlo, nech sa na mňa nikto nehnevá, a ja to teraz nevyčítam samosprávam. Ja to vyčítam tým, a teda aj sám sebe, ktorí tento štát nejakým spôsobom riadime a ktorí nastavujeme pravidlá, pretože to jednoducho nie je v poriadku.
Teraz, keď sa tu objaví po dlhých rokoch snaha o zmenu výšky tej nezdaniteľnej časti, zmenu toho koeficientu, tak samozrejme logicky sa samosprávy ozvú, pretože pre nich to znamená výpadok príjmu. Nie pre štát, pre samosprávy, pre VÚC-ky, pre obce, pre mestá. Čiže tá chyba je v tom, že tie podielové dane sú naviazané výlučne len na výber dane fyzických osôb. A ja tým pádom tu takto z tohto miesta volám po zavedení tzv. daňového mixu. To znamená, aby samosprávy dostali svoj podiel nielen z vybratej dane fyzických osôb, o ktorých je teraz reč, ale aj od právnických osôb, DPH a možno trošku odvážne, možno aj zo spotrebných daní - alkohol a podobne, cigarety, tabak.
Treba otvoriť túto debatu, ale na to sa, bohužiaľ, nikto, nikto nejako nechystá, a to je naozaj zlé, pretože potom takáto vaša snaha, ktorú by som za iných okolností veľmi podporoval, mňa samého brzdí v tom nejakom nadšení, že poďme znižovať dane, pretože my nemáme povedané to B, akým spôsobom ten výpadok samosprávy budú mať kompenzovaný. No tak my tu budeme teraz nejako trošku teoretizovať, no veď nech si zvýšia dane z nehnuteľností, nech zvýšia, neviem, daň z niečoho, čo teda majú vo svojich kompetenciách a ten Poláček, ako vidíte, zvyšuje v úvodzovkách daň zo sociálnej služby v Košiciach. Nuž ale oni by, oni by chceli počuť, že naozaj sa tu spustí tá debata o tom daňovom mixe. O tom, ako tie podielové dane majú vyzerať, tú debatu treba spustiť. Pokiaľ to tak nebude, tak takéto vlastne pokusy o zvýšenie nezdaniteľnej časti a teda vlastne pokles, nejaký relatívny pokles na daniach fyzických osôb, čo, po čom volám aj ja osobne a veľmi volám, nebude úspešný. Pretože tie samosprávy sa samozrejme postavia proti vám, tak ako to urobili.
A teraz pozrite, ja osobne, na jednej strane mne je sympatické, že by sa mali znížiť dane fyzických osôb, sám po tom volám. Ale na druhej strane, sú tu samosprávy. Na ktorú stranu sa teraz máte prikloniť? No ja by som sa najradšej priklonil na obidve a hľadal tzv. win-win riešenie, ale to bude vtedy, keď sa povie to B, to znamená, že spustí sa aj projekt zmeny systému podielových daní, aby samosprávy dostávali podiel z tej DPH od právnických osôb atď. Čiže toto je, toto je najväčší problém alebo najväčšia "chyba" tohto návrhu, že nemáte to podporené tou zmenou na strane podielových daní a tým pádom ste ľahký terč a oprávnený terč vlastne pre samosprávy.
No ja neviem, či mám hovoriť o štyroch premrhaných rokoch, lebo fakt ste to pekne povedali v tej úvodnej reči, že tá snaha tu nie je tak, že pred mesiacom ste na rozdiel možno od iných vašich koaličných kolegoch sa zobudili s nejakým, s prepáčením, populistickým návrhom, je to vaša dlhodobá agenda, to treba uznať. Ale opakujem, chýba mi tam, chýba mi tam zmena podielových daní tak, aby tá spokojnosť bola na strane samospráv, resp. aby jednoducho nemali logický dôvod protestovať tak, ako to robia teraz. Ja viem, že ste s nimi diskutovali, ja viem, že ste tam urobili kompromis, len to systémové riešenie musí obsahovať aj zmenu systému podielových daní, inak sa jednoducho nepohneme dopredu.
My, teraz hovorím za PS - SPOLU, máme tak isto v pláne, predstavíme program, máme takisto v pláne znižovanie daní tým nízko príjmovým zamestnancom, cesta je cez zvyšovanie nezdaniteľnej časti presne tak, ako sa tu bavíme, ale my to v programe, samozrejme, ja vás nechcem teraz poučovať, robíte si tak, ako uznáte najlepšie svoju prácu, ale my to teda máme v programe. Čiže chcem vopred napríklad pána župana z Trenčína upozorniť, že myslíme na to, nechceme hovoriť o znižovaní daní fyzických osôb bez toho, aby sme v ďalšej vete nepovedali, ako to bude na strane samospráv. Jednoducho treba diskutovať o týchto veciach naraz.
No a teraz by som sa mohol pekne krásne zacykliť, resp. ísť do špirály, lebo by som sa mohol vrátiť k tým škôlkam, resp. rodičovským príspevkom, lebo keď už túto tému raz otvoríme, tak, samozrejme, je potrebné otvoriť celkovo kompetenčný zákon, treba sa baviť o tom, či financovanie samospráv je dostatočné, či majú dosť peňazí na zabezpečenie funkcií, ktoré majú mať, to sú zase tie sociálne služby, znovu tie Košice. To sú tie škôlky, o ktorých sme tu diskutovali pred chvíľou, čiže je tu spústa roboty, ktorú treba urobiť a jedno ovplyvňuje druhé, druhé ovplyvňuje tretie.
Takže nie je to jednoduché a z tohto pohľadu ma naozaj mrzí, že tento váš návrh vyznieva ako taký osamelý výstrel bez toho ďalšieho potrebného kontextu. Podporiť-nepodporiť. Aká je tá zlatá stredná cesta pre opozičného politika, pani kolegyňa, čo myslíte? (Reakcia z pléna.) No, bohužiaľ, nie, tá zlatá stredná cesta je buď neprísť na hlasovanie, hodiť sa maród, to je nápad. Lebo viete, ťažko sa mi bude môjmu starostovi pánovi Gašparovičovi, niektorí ho poznáte, smeráci, vysvetľovať, prečo som ja hlasoval za to, že naša obec dostane menej peňazí. Čo mu ja poviem? Na druhej strane ma môj kamarát, ktorý zarába minimálnu mzdu, sa ma spýta, prečo si ty nepodporil to zníženie mojich daní? Ja by som rád videl to win-win riešenie.
Ďakujem.
Skryt prepis