Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ a pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, keď nás na jar, myslím tým mňa a kolegov zo strany SPOLU – občianska demokracia, oslovil pán Podmanický, ktorý bol poverený vyjednávaním a hľadaním podpory pre ústavný zákon a oslovil nás teda s prosbou o rokovanie a o prípadnú podporu tohto návrhu, tak to naše stretnutie trvalo veľmi krátko. Hneď a vlastne zaraz...
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ a pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, keď nás na jar, myslím tým mňa a kolegov zo strany SPOLU – občianska demokracia, oslovil pán Podmanický, ktorý bol poverený vyjednávaním a hľadaním podpory pre ústavný zákon a oslovil nás teda s prosbou o rokovanie a o prípadnú podporu tohto návrhu, tak to naše stretnutie trvalo veľmi krátko. Hneď a vlastne zaraz som mu oznámil, že z našej strany toto neprichádza do úvahy, jednoducho nebudeme súhlasiť s tým, aby sa takýmto spôsobom menila ústava, aby sa takýmto spôsobom vlastne zabetónoval dôležitý parameter nášho dôchodkového systému, akým je dnes podľa dnešného postavenia váhy tohto faktora dôchodkový vek.
Takže mne táto téma príde cudzia, ja sa k tejto téme de facto nerád vyjadrujem. Je to vaša téma, vy ste si to vymysleli, respektíve údajne to vymysleli odbory, vy ste to prevzali ako svoju agendu. Ja chcem len teda povedať pár poznámok a chcem vás varovať pred prijatím takejto ústavnej zmeny. Možno si tak trošku beriem do úst aj slová, ktoré tu zaznieť nemôžu, pretože renomovaní ekonómovia, ktorých chcem týmto spôsobom zastúpiť, nie sú poslancami Národnej rady. Ale viete, čo chcem povedať? Nenájdete jedného ekonóma na Slovensku, ktorý by toto opatrenie podporoval.
A najreprezentatívnejší názor v tejto veci vyslovila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. To nie je nejaké občianske združenie, ktoré si niekto len tak založil, to je inštitúcia zriadená zákonom, ktorá by mala mať aj má svoju vážnosť. To je inštitúcia, ktorá dbá napríklad o to, aby výška zadlženia pokiaľ ide o náš rozpočet, aby bolo splnené, aby teda strážili tú tzv. dlhovú brzdu napríklad. Škoda len, že keď sme prijímali zákon o dlhovej brzde, vtedy nás nikoho nenapadlo dať do tohto zákona o dlhovej brzde aj také ustanovenie, ktoré by bránilo budúcim vládam, napríklad tej vláde, ktorá vládne teraz, prijímať opatrenia, ktoré by mohli zvýšiť nebezpečenstvo, neudržateľnosti, resp. vyššej finančnej náročnosti dôchodkového systému do budúcnosti. Pretože jedna vec je, akým spôsobom sme ako Slovensko dnes zadlžený, je to známe percento voči HDP, ale druhá vec je aj to, akým spôsobom sa tu vytvára určitý skrytý dlh voči budúcim generáciám. Jednoducho opakovane vás musím, kolegovia, ktorí uvažujete o podpore tohto ústavného zákona, tohto návrhu, varovať, že týmto spôsobom vlastne zakladáte pre budúce generácie problémy, zakladáte problémy v dôchodkovom systéme a zakladáte skrytý dlh.
Každý, kto aspoň trošku vie rozmýšľať, predsa musí jasne chápať, výška dôchodkov alebo stanovenie hranice dôchodkového veku má veľký vplyv na to, koľko ľudí má alebo nemá nárok na čerpanie dôchodku. A je teda asi jasné, že pokiaľ tu máme skupinu pracujúcich, podnikajúcich ľudí, ktorí platia odvody, resp. dane, a ten balík, ktorý sa z tých odvodov vyzbiera a sústredí v Sociálnej poisťovni, je, skrátka, nejaký, je to nejaký koláč. Tak čím viac dôchodcov sa bude uchádzať o podiel z tohto koláča, čím tých dôchodcov je viac, tak tým menší podiel sa im ujde. To je predsa jednoduchá matematika. Na tom nie je nič zložité. Pokiaľ sa dôchodkový vek zastropuje takzvane oproti súčasnému platnému mechanizmu, súčasne platnému zákonu, to bude, samozrejme, silnejšie, lebo to bude ústavný zákon, ten bude mať prednosť, tak to vlastne bude znamenať, že tie doterajšie vízie a nastavenia budú horšie ako doteraz. Počet občanov, ktorí si budú uplatňovať nárok na dôchodok, bude jednoducho vyšší. Čiže ten koláč sa bude deliť na viac dielov, každému sa ujde nižší dôchodok.
Ja osobne nechcem, aby mali ľudia nízke dôchodky. Chcem, aby ich mali primerané a, samozrejme, čo najvyššie. Dôchodkový systém musí byť vyvážený. Dnes tou váhou je ten vzorec vlastne, tie pravidlá, ktoré v systéme máme. Pokiaľ sa bavíme o prvom pilieri, výška dôchodku je daná vzorcom. Prvý parameter, počet rokov dôchodkového poistenia. Veľmi správne, čím dlhšie som poistený, čím dlhšie som odvody platil, čo zároveň nepriamo aj znamená, čím menej som bol, povedzme, nezamestnaný a, ako sa ľudovo hovorí, bol som na krku štátu, čím dlhšie som pracoval, platil odvody, tým by mal byť ten dôchodok lepší. Druhé kritérium je tzv. priemerný osobný mzdový bod, technická veličina, ktorá vlastne vyjadruje výšku mojich odvodov v priemere za môj aktívny život. Čiže čím viac som tých odvodov platil, tým je ten môj dôchodok lepší a, naopak, neplatí to na 100 %, tu sa uplatňuje princíp solidarity, čo je správne, bavíme sa o prvom pilieri. Prvý pilier nemôže byť postavený na princípe má dať – dal, ale treba zohľadňovať aj kritériá, ktoré nazývame obecne solidarita, súhlas.
No a tretím kritériom je tzv. zasa technická veličina, dôchodková hodnota, ktorá je de facto nastavená tak, aby v prepočte ten dôchodok bol zhruba vo výške polovice predchádzajúceho hrubého príjmu pre občana, ktorý pracoval, platil odvody približne 40 rokov. Táto dôchodková hodnota medziročne rastie s rastom priemernej mzdy, čo je absolútne správne. To je výpočet dôchodku. Čiže prejavuje sa tu veľmi správnym spôsobom doba poistenia, prejavuje sa to, aj keď s princípom solidarity, výška zaplatených odvodov. Máme tu ešte z hľadiska solidarity tzv. minimálny dôchodok. Tak isto som veľmi rád, že to minister Richter presadil, za to ho určite treba pochváliť. Možno sa baviť o nejakých detailoch, ale samotný základný princíp ten, kto odpracoval aspoň 30 relevantných rokov, má nárok na tzv. minimálny dôchodok, aby nebol v tzv. sociálne sieti. To všetko je v poriadku.
Nárok na dôchodok my máme nastavený tak, že stačí púhych 15 rokov dôchodkového poistenia, a to je možno príliš málo.
Prečo takto to komentujem? No argumentom môže byť v prvom rade aj to, že v iných krajinách je ten nárok omnoho, omnoho vyšší. Sú krajiny, kde sa požaduje 30 rokov, 35 rokov alebo aspoň 20. U nás je to z tohto pohľadu veľmi benevolentné.
No a teda máme tu dôchodkový vek, ktorý je, zdá sa, alfou a omegou, na ktorú, na túto veličinu, sa sústreďuje pozornosť ľudí. Pretože oni nerozumejú tomu, čo je to priemerný osobný mzdový bod. Nie ani celkom chápu, čo je to doba poistenia. Napríklad mnoho ľudí si myslí, a určite ste ten mail čítali minimálne raz, každý z vás, mnoho ľudí si napríklad myslí, že ten, kto bol celý život nezamestnaný, má dôchodok vyrátaný z priemernej mzdy a má sa vlastne lepšie ako, povedzme, nejaká krajčírka, kuchárka, ktorá celý život pracovala a zarábala minimálnu mzdu. Že ste takýto mail dostali aj vy? Ja asi stokrát, ak nie tisíckrát, a už ma to nebaví na to odpisovať. Napísal som na to svojho času nejaký blok, že to je celé nezmysel, ale to medzi ľuďmi jednoducho žije. To je už asi 7 alebo 8 rokov sa to tu šíri a ľudia vôbec nerozumejú. Tým som chcel povedať, ľudia vôbec nerozumejú relatívne jednoduchému princípu, akým spôsobom sa dôchodok vlastne nárokuje, kedy je naň nárok, ako sa to celé vypočíta. Nie je to zložité, ale tu chýba osveta.
Videli ste niekedy nejaký článok z dielne nejakého ministerstva, napríklad ministerstva práce, kde by nejaký odborník vysvetľoval, povedzme, v Slovenke, akým spôsobom sa vypočíta dôchodok? Ja si na také niečo nepamätám. Bulvárnych informácií je tu habadej, kto kde s kým a čo, kedy, ale takéto dôležité informácie, čo je to dôchodok, kedy je nárok, to neviete. To ľudia skrátka tápu, nechápu to.
No a potom niekto príde a začne rozprávať, že znížime dôchodkový vek. Hurá, budeme sa mať všetci lepšie, nezomrieme, nebudeme musieť robiť až do smrti. Toto sú strašné skratky. Ja mám rád, keď sa v politike veci hovoria skratkovite jednoducho. A ešte radšej to majú občania, samozrejme. Ale toto je príliš. Toto je nezodpovedné. Pokiaľ hovoríte ľuďom, že budú sa mať lepšie, lebo sa zníži dôchodkový vek, resp. sa teda zastropuje, nebude sa zvyšovať, to je veď predsa len jedna strana mince. Veď buďte trošku úprimní, prosím vás. Povedzte im zároveň, bude sa to týkať až ročníkov, tak ako ja, ročník 65 a mladších. Čiže určite je zbytočné toto vysvetľovať nejakej babičke, ktorá dnes na dôchodku je. Tej to už nepomôže. Je to zbytočné aj vysvetľovať kuchárke, ktorá má 58 rokov, pretože tej to tiež nepomôže, tú to nezasiahne. Možno čiastočne, pokiaľ sa tam dostanú tie úľavy pre ženy, ktoré vychovali viac detí. To je možno pravda. Ale školníkovi, ktorý má 58 rokov, tak toho to nezasiahne. Aj keď on sa teraz možno teší, super, ja pôjde skôr do dôchodku. No nepôjde.
Zasiahne to ročník 65 a mladších a mladších. Zasiahne to naplno tzv. Husákove deti. Viete, o kom hovorím. To sú tí, ktorí sa narodili po roku 1970, a najsilnejšia táto generácia to sú vlastne roky ´75 až ´85. Tí by to vlastne mali pocítiť pozitívne, lenže smola je v tom, že, a všetci to vieme, len niektorí sa to boja povedať nahlas, niektorí to hovoríme nahlas a obviňuje nás tá druhá skupina, že strašíme, všetci dobre vieme, že to sú strašne silné ročníky. To je 85-tisíc až 90-tisíc ľudí v jednom ročníku. Aby bolo jasné, prečo sú silné tieto ročníky? No preto, lebo napríklad v tomto čase odchádza do dôchodku ročne okolo 70-tisíc dôchodcov, to nie sú až také silné ročníky. Tých dôchodkov tým pádom nie je až tak veľa, tak to tá demografia skrátka priniesla. No ale čo je najhoršie pre tie Husákove deti, keď tieto silné ročníky do dôchodku pôjdu, tak vtedy, do toho produktívneho veku dospejú dnešné malé deti a pozrite sa na štatistiky, koľko sa nám rodí detí. To vidíme, to sú fakty, 55-tisíc detí ročne, 58-tisíc momentálne? Ten trend pôrodnosti stúpa, čo je super, ale pozor je to len 58-tisíc detí, nie 90-tisíc v ročníku, ako je to pri tých Husákových deťoch.
Čiže otázka je, prosím vás, kolegovia, zodpovedne a ruku na srdce: kto bude platiť na dôchodky tým Husákovým deťom? Kto?
Naviac, čo je veľmi smutné, z tých dnešných detí nám veľmi veľa detí odchádza študovať, pracovať, podnikať a žiť do zahraničia. Čiže tie relatívne slabé ročníky novonarodených detí alebo mladých ľudí nám tu nezostávajú. Tí najlepší, tí najproduktívnejší, s prepáčením, kruto povedané, tí, ktorí by platili najvyššie odvody, tak ich neplatia na Slovensku, ale budú ich platiť alebo platia v Británii, v Holandsku, Dánsku.
Toto sú reči, slová, ktoré ma vôbec netešia, a ťažko sa mi to hovorí. A my robme kroky pre to, aby sme zabránili tomu, čo sa vlastne deje. My sa tu bavíme o zastropovaní dôchodkového veku, lebo sa to určitej skupine voličov zrejme veľmi dobre počúva. Ja vás rozumiem, však sme politici, no aj ja občas poviem niečo také, dajme tomu, populistické. No, nebudem sa hnevať, hej. Ale prosím vás, trošku zodpovednosti by to chcelo. To po prvé. A po druhé, keď chceme niečo urobiť, tak robme veci, ktoré dávajú fakt zmysel a ľuďom pomôžu.
Čiže pokiaľ sa bavíme už teda o tom odchode do dôchodku, ktorý podľa dnešného zákona nie je práve najpružnejší, a naozaj sú ľudia, ktorí zomierajú pri tom páse a toho dôchodku sa nedožijú, naozaj majú problém ženy, pretože keď vychovali tri, štyri deti a nepracovali, tak ten výpočet toho priemerného osobného mzdového bodu ich fakt handicapuje, tie dôchodky sú nízke, bavme sa o týchto veciach. Prečo majú ženy nízke dôchodky? Tak po prvé, ak môžem... Čas sa mi kráti. Čo tak všeobecný čas na predĺženie lehoty? Čo vy na to, pán predsedajúci? Môžem, budete taký
dobrý? (Rozporuplné reakcie z pléna.) Nie pár minút, ako nechcem to preháňať, no. Veď ak ma useknete v polovici vety, tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Veď pár minút, myslím si.
Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Pár minút. (Reakcie z pléna: Nie je všeobecný súhlas.) Veď teraz si ho pýtam. Poprosím. Dobre, nie, tak nie. Tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Tak nie, no.
Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Tak nie, dobre, tak niekedy inokedy. Sadneme si na pivko, tam žiadne rokovacie poriadky neplatia. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Môžte ísť dole, pán poslanec.
Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Pozrite... Jasné, vidíte, ešte mám 10 minút, potom výborne, ďakujem. Dnešný zákon, ktorý tu máme vlastne od roku 2004, naozaj nie je dokonalý. Treba ho vylepšiť, samozrejme. Poďme sa nad tým zamyslieť. Máme tu inštitút, teda dôchodkový vek, máme tu, máme tu predčasné dôchodky.
Po prvé, prečo sa na predčasný dôchodok môže ísť až dva roky pred dôchodkovým vekom? Ak chcete urobiť túto vec, že zastropovať dôchodkový vek, ja to odmietam, ale teda poďme sa ako určitú kompenzáciu, aby sme naozaj vyšli v ústrety ľuďom, ktorí majú zdravotné problémy a ktorí by teda zomreli za tým pásom, poďme sa baviť o tom, aby sa spružnilo poskytovanie predčasných dôchodkov. Aby sa dal predčasný dôchodok čerpať skôr a aby tie pravidlá neboli také prísne. Aby tam mohol byť zase naspäť súbeh so zamestnaním. Ak sa na tom dohodneme, prečo nie povedzme vo forme nejakého čiastočného úväzku. Zase 58-ročný človek, ktorý už nevládze robiť za pásom alebo na stavbe, samozrejme, že nevládze, to je jasné. Ale možno si vie, dnes je celkom slušná zamestnanosť, možno si vie nájsť prácu na polovičný úväzok. A keď by mu ten nejaký čiastočný dôchodok pomohol, tak to môže byť riešenie. Skrátka, hľadajme riešenia, ktoré môžu byť tak viac šité na mieru jednotlivým skupinám ľudí. Aj ženám. Ženy. Prečo im štát počas výchovy dieťaťa platí dôchodkové poistenie len zo sumy 60 % priemernej mzdy? No pre niektoré je to možno viac ako zarábali predtým, ale mám obavu, že pre mnohé ale aj väčšinu z nich je to menej. Čiže ony vlastne ako keby idú do straty pri výchove dieťaťa. A to môže byť desať rokov, čo sú takto pri deťoch a nezarábajú. Čiže ten dôchodkový, tá doba dôchodkového poistenia sa im síce ráta, ale dôchodok im vyjde nízky, lebo majú nízky priemerný osobný mzdový bod. Poďme sa baviť o tom, že to zmeníme, že tá náhrada, respektíve ten príspevok štátu bude o čosi vyšší. Čiže dôchodok žien nebude taký zúfalý, ak vychovali viac detí. A poďme sa baviť o tom, že tým pádom, že on aj narastie, tým pádom pri predčasných dôchodkoch, ak je tam nejaká penalizácia, ale z vyššej sumy, tak tú ženu to nebude tak bolieť, ako je to teraz.
Poďme nájsť také nástroje, aby to fungovalo. Poďme nájsť napríklad – a ja ako bývalý saskár teraz poviem niečo, čo kolegov naštve – poďme sa baviť o tom, že budú zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú ľudí v rizikových profesiách, pri nočnej práci, že budú platiť jednoducho vyššie dôchodkové odvody za týchto zamestnancov. Zamestnávateľ má zisk z takéhoto zamestnanca, ktorý sa ale naozaj, ja to beriem, on sa v tej robote zničí. Viete, čo je to trojka, štvorka? To sú napríklad pracoviská, kde je vysoký hluk, štvorka to sú bane, huty a podobne. To naozaj nie sú jednoduché povolania. Keď nám už končí ten systém kategórií dôchodkových, ktorý jednoducho končí, nahraďme to niečím iným, čo vyhovuje dnešnej dobe. A to by mohli byť vyššie odvody, Samozrejme, kolegov ukľudním, že ja v druhej vete dodávam, že potom ale aj uvažujme o znížení dôchodkových odvodov pre tých, ktorí majú tzv. kancelárske práce jednoduchšie, ktoré nie sú možno ani fyzicky, ani psychicky tak náročné. Neviem, hľadajme riešenia v tomto, v tomto duchu. Minister Richter už dva roky hovorí o preddôchodkoch. Čiže tí, ktorí si sporia v treťom pilieri, tak tí aby mohli ten tretí pilier vlastne čerpať trošku skôr, ako to určuje dnešný zákon. Len tá iniciatíva sa kdesi vytratila, lebo ministerstvo financií na to prísnym okom duplo a povedalo, že nie. Ale bavme sa o tom, otvorme túto tému to je vaša vládna téma. Ja, mne sa to páči.
Čiže jednoducho, ak mi teda vypršal čas, bavme sa o pružnejšom čerpaní dôchodku a nedávajme takú váhu tomu dôchodkovému veku, ako ju má dnes.
Ďakujem, zrejme budem pokračovať.
Skryt prepis