Videokanál klubu

K pánu Linhartovi len toľko, že je chronickým posmievačom. To je zaujímavé, keď to ktosi povie z jeho strany, tlieska, to je super, to sú roztlieskavači, to je úplne perfektné, zatlieskajte si aj teraz, no ale na to nebudem reagovať, lebo to je celá tá SAS-ka, však to bola o ničom.
Ale na tú (smiech v sále), na tú pani Cigánikovú, predsa len, viete, rozprávate tak ironicky o počatom živote, o deťoch, ktoré sa majú narodiť, ako keby ste nikdy nebola ani matka. Pre vás to je asi menej ako vytrhnutý nejaký zub alebo zaplombovať zub alebo čosi také.
A, pán predsedajúci, to bolo zaujímavé, že kolegyňu ste vo faktickej alebo cez faktickú nenapomenuli, hej, však tuná ten rokovací poriadok, ale ja pôjdem aj za predsedom a ja mu to aj, aj poviem niektoré tie veci, jak to tuná funguje, ale dobre, nebudem to tuná nejak rozoberať.
Ale k pánu Kuriakovi chcem povedať: Milan, ty si asi potom nepochopil obsah toho, čo som ako rozprával. Ja som pani generálnu riaditeľku nekritizoval a ak má z toho taký pocit, no záporne krúti hlavou, tak ďakujem, že to pochopila, lebo ja som vás nekritizoval naozaj a ďakujem za pochopenie, pani generálna riaditeľka, lebo ja som, ja som hovoril o problémoch a nie teraz, že pani riaditeľka je tuná jeden deň v novom úrade, to by som si nedovolil nikdy čosi také. Ale ja som tu pomenoval problém a tomu si sa nevenoval. A na Orave, Milan, tam máš plno v chotári presne takto diskriminujúcich týchto drobných roľníkov. Na to sa zameraj. Toto sa pozri lepšie ako, ako to má fungovať na Slovensku. Veď to je tak hrubo nespravodlivé.
Viete, tuná definovať stredného farmára, veľkého farmára. Tu boli len drobní gazdovia a my čo sme si vyrobili na tých roliach, to sme mali. A teraz 700 kamiónov denne potravín my dovážame, lebo deti si myslia, že paradajky rastú v Tescu alebo v nejakej Hypernove alebo ja neviem kde, čo je úplne blud. Trošku aj mládež a deti veďme k tým poľnohospodárskym jednoduchým úkonom a činnostiam.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani generálna riaditeľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Celkom ma zaujal ten váš záver, pán kolega, a keď vás mám takto ako pred sebou, prijmite moje ospravedlnenie spred nejakých dvoch alebo troch mesiacov dozadu. Ja som nevedel, že ste nový tuná a že ste mali takú veľkú trému pri tom vystúpení. Teraz som sa modlil, aby to vystúpenie vám dopadlo dobre. Musím vás pochváliť, bolo naozaj veľmi dobré, tú krízu trémy ste prekonali a že by ste tak ďalej pokračovali.
Ale k tomu obsahu. To bolo také úplne super, ten záver, ktorý bol, a, pani generálna riaditeľka, zapíšte si túto poznámku. A toto, to isté aj ja hovorím, ale však už sto rokov dozadu, najlepším hospodárom je ten, kto na pôde gazduje.
Pani generálna riaditeľka, vystúpte v rozprave, povedzte, koľko pôdy obhospodarujete, že vlastníte vyše 401-tisíc hektárov pôdy, to áno, ale koľko obrábate? Však ja viem, že to v správe máte, že vy neobrábate. Ale potom ako sa narába s tou pôdou? Prepáčte, ale ja už som to aj predtým rozprával, ale ste zlým hospodárom, lebo ešte aj tie prenajaté pozemky, ktoré prenajímate za veľmi nevýhodných podmienok. A tu presne, jak kolega to spomenul, to nemôže byť nejaký sociálny podnik alebo nejaké, budeme tu, to ste tak veľmi noblesne nazvali, že skrytá dotácia.
Pán kolega, ja to nazvem tak ináč, to je hrubá, hnusná diskriminácia voči mladým a začínajúcim farmárom. Veď tí sú systematicky celé roky ničení tuná na Slovensku. Vidno, že títo štátni úradníci nemajú žiadnu skúsenosť s tým, však to je čosi úplne absurdné toto. Však nevýhodné podmien...
Tuná kolega Karahuta spomenul tuná remisky, že sme rozorali. No to je super. Minister tu hovorí, že bude vytvárať, lány bude pretínať a tak. Pani generálna riaditeľka, toto všetko nám netreba tuná špekulovať, čo sme rozorali a čo, nad čím budeme plakať, a to vychádzajme z tej reálnej situácie, ktorá je. Viete, aký obrovský problém je na Slovensku? My vyhadzujeme obrovské prostriedky pri sceľovaní parciel, to sú tie komasácie slávne, prepáčte, že to tak hovorím, trošku nejak takto, ale to sú vyhodené prostriedky do luftu, keď mi zostanú, keď nám zostanú katastrálne cesty vo virtuálnom stave. Celé si môžte pozrieť na počítači, aké krásne katastrálne cesty. Realita, pán kolega, viete, čo vám poviem, na východnom Slovensku aká je? Že im chýbajú tieto katastrálne cesty. Náš okres Kežmarok prešiel týmto sceľovaním, ale tie katastrálne cesty neexistujú. Kto zobral peniaze? A za čo? Však tie cesty neexistujú.
A chcem sa dostať k tým remiskám. Keď budú cesty, budú prirodzené remisky, lebo kedysi naši otcovia, a na dolniakoch to bolo príznačné; pani riaditeľka, vy ste mladá, ale máte starú mamu, pýtajte sa jej. Igor Matovič tu rozprával pred rokmi, a ja mám dobrú pamäť, jak mu prišli komunisti a vypílili čerešňu a pozeral, že stará mama nemá čerešňu. No tak sme vypílili stromy, čerešne, ovocné stromy okolo ciest, v chotári, v extraviláne, ktoré sme mali, a všetko nám to chýba. Presne tak. Gazdovia sú dobrí hospodári. Však on na konci svojej role zasadil čerešňu, tu zasadil hrušku, a to boli, väčšinou to boli aleje, buď čerešne, alebo boli to ovocné sady. Tí ľudia, keď išli do chotára, aby mali čo si hodiť ako do úst.
My 700 kamiónov denne potravín dovážame. Však to je výsmech, to je trápne. Jaké tradičné poľnohospodárstvo? Veľkokolchozníci. V živote to tu nebolo. Však to boli drobní roľníci. Pozrite si katastrálne mapy (povedané s pobavením), prepáčte, dúfam, že sa neurazíte, že teraz som taký osobný, lebo minule sa kolegyňa tuná urazila, ale jednoducho keď si pozriete na; to je normálne, kto je poslanec, musí rátať ako s tým a tuná je to tiež štátny top úradník, tiež musí voľačo zniesť; ale teraz chcem povedať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nevracajme sa už, prosím, k tomu incidentu. Ďakujem.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Však venujem sa téme, venujem sa téme, ale teraz, keď ste mi skočili do reči, vidíte, tak mi to vypadlo, čo som chcel povedať (smiech v sále), lebo to nemám, nemám to napísaný, ten text. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Že ste nechceli uraziť pani generálnu riaditeľku.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
No veď dobre. Ale že tie katastrálne cesty, ktoré tuná sú, jednoducho nám chýbajú. To som chcel povedať, že pozrite si katastrálne mapy (zaznievanie gongu) z 50. rokov. To sú samé pastviny. My sceľujeme tuná parcely potom a zmyslom sceľovania parciel a tých komasácií je, pani riaditeľka, to, aby boli katastrálne cesty reálne a každý pozemok aby bol dostupný. Však dobre, teraz sme to za tých 70 rokov rozbili (zaznievanie gongu), že aj 24, aj 50 vlastníkov na jednom slíži a teraz to, že sa sceľuje, je dobré, aj že sa scelia tie pozemky, ale nám chýbajú tie reálne katastrálne cesty.
Pani riaditeľka, takže to neni tak na vás, to je tak na ministra. Ale viete, čo sa deje? Že na tie katastrálne cesty berú aj dotácie. A jakým právom sú tí agrobaróni, ktorí v chotári sú, on má právo obhospodáriť aj, príklad poviem, 50 hektárov katastrálnych ciest. Jak je to možné? A kde sú tí drobní roľníci? Pani riaditeľka, vystúpte v rozprave, ja vás vyzývam k tomu, a povedzte, koľko mladých, alebo Jaro Karahuta hovorí začínajúcich farmárov, to je správny výraz, lebo aj ja môžem byť začínajúci a už nikto o mne nepovie, že som mladý. Hej, švihák v najlepších rokoch, to už mám za sebou. Ale jednoducho toto nám tuná chýba. A však podajte tu vysvetlenie. Roky dozadu to sme sa tuná rozplývali, že ak mladí začínajúci farmári dostanú do nájmu poľnohospodársku pôdu, keď budú vykonávať špeciálnu rastlinnú výrobu, živočíšnu výrobu, od SPF-ka môže dostať 18 hektárov. Povedzte mi číslo, a to chýba v tej správe. Povedzte mi číslo, koľko takýchto farmárov na Slovensku a v jakej výmere dostali do prenájmu pôdu. Však tí, pán kolega je mladý, ale tí mladí farmári ťahajú za krátky koniec. Nikto si ich tuná nevšíma na Slovensku. To dokedy bude? Si myslíte, že s tými traktormi prišli tuná na výlet? Rozorať cesty, diaľnice? A nikto sa im nevenoval. Ale veď to sú tie problémy, ktoré my zažívame ako v regiónoch.
Ja som, dá sa povedať, z chudobného regiónu, poviem to tak, aby to ľudia pochopili. Najmenej rozvinutý okres, hej, najmenej. Ale z čoho majú tí ľudia žiť? No však tí ľudia žili v práci na pôde a v lese. A však my im v tom nebráňme, vytvárajme im tie podmienky. Tie bývalé družstvá, akým právom ony obhospodarujú pôdu Slovenského pozemkového fondu, pani riaditeľka? Podajte toto vysvetlenie! Jak je to možné? Lebo je to výhodné a úradníkom sa to nechce rozpísať na nejakých 20 alebo 30 súkromne hospodáriacich roľníkov?
Ja by som to do opačného garde postavil teraz. Najprv budú mať právo užívať pôdu štátnu, o tej hovorím, SPF-ka, drobní roľníci a to, čo sa zvýši, dostane ten majoritný, ktorý v chotári je. Sú tam traja, lebo väčšinou sú dvaja-traja. No ale to je, viete, to tak funguje, že to si rozdelia korisť, hej, oni si rozdelia korisť, berú dotácie, rozorú vám cesty tí chlapci, to som nedopovedal, ale však vám behajú na džípoch. Teraz keď mu poviete, že kde vy beháte po rolách krížom-krážom, on ani nevie, on nechápe vlastníckym právam, on ide na štvorkolke, on ide na motorke, my máme takto zničenú pôdu takto. Však to aj polícia nech sa tým zaoberá. Však a čo, veď to sú cudzie pozemky, ktoré sú zničené. To je jedno, či tam je štát alebo súkromník. Ale on vám prejde cez to a že vy tam pestujete trávu a venujete sa živočíšnej výrobe, on to ani nerozumie. No prejdite tuná, sa prechádzajte takto po parku v Bratislave, trhajte si ruže zo záhonov a toto všetko a skúste prejsť autom, čo budú s vami robiť. Ale v tom extraviláne to nikto nevníma. Stratil sa úplne totálny vzťah k pôde a vôbec, že čo je vlastníctvo, to je úplne nula bodov. To čo to? Veď Ústava Slovenskej republiky zaručuje vlastniť majetok a slobodne s ním nakladať.
Ale tuná to bolo spomenuté v tej rozprave, po sedemdesiatich rokoch, dobre, poviem 30 rokov od 89. roku, ale ľudia stále sa nemôžu dostať k svojim pozemkom. Viete, vy si kúpite, aj ste nový nadobúdateľ, vlastník, ste vlastníkom, ale len virtuálnym. Tu máte v katastri len nehnuteľnosti napísané, vy reálne chcete pracovať na tej pôde a vám je to znemožňované. To je tak na ministra poľnohospodárstva, prepáčte, no ale tak to súvisí to, tak sa to prelína. Ale to je tak hrubo diskriminujúce, že vlastníci pôdy sa nemôžu dostať k vlastnej pôde, či už ju zdedil, alebo ju kúpil, nadobudol. Však dobre, keď je to gazda, tak má pôdu, tak gazduje na tej, na tej roli, nie? Tak nebude vo fabrike sadiť paradajky. To je normálne. Alebo zemiaky. Ale oni sa nemôžu k vlastnej pôde dostať.
Ľudia, si to uvedomte, to je tak hrubo diskriminujúce. Máte 95 poslancov, ústavnú väčšinu, zrobte to hneď. Ten hladomor, ktorý tuná kolegyňa povedala, nejaký mesiac a pol dozadu, nestihol som na to nejak extra reagovať, lebo som akurát zmeškal tú faktickú, a to je jedno, ale ona to tak dobre povedala, že hrozí nám hladomor biblických rozmerov. A v tej Biblii je tam veľakrát napísaný ten hladomor, ale my to ignorujeme. Sedemsto kamiónov skadiaľ nám príde? Tu to bolo povedané, každý si bude chrániť každý zemiak, každé jabĺčko, nijaké Nemecko, nijaké, nijaké Španielsko ani Francúzsko, nepríde nám tuná kamión. Jednoducho robme voľačo s tou sebestačnosťou, ktorú, na ktorú my máme jednoducho... (Tlieskanie a reakcie z pléna.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Poprosím vás, kolegovia!

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo, aby som, hej, nenaťahoval ten čas. Ono by to bolo, pán predsedajúci, prepáčte, to je téma... (Vstup predsedajúceho.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Ja viem, pán poslanec.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
...na pol dňa rozprávať, koľko nespravodlivosti sa tuná nahromadilo za tie roky. Prepáčte.

Ďakujem za slovo. Ja som pochopil návrh toho uznesenia, že sa to prešetrí všetko spätne od roku 2014. Takže nie od roku 2011, ale ináč v rámci vystúpenia, doplnenia alebo návrhu uznesenia ma to napadlo, prečo len od roku 2014. Ja sa tiež prikláňam za to, aby sme išli hlbšie dozadu, aby sme neboli možno teraz osobní voči konkrétnym ako ľuďom, ale keď tuná; a ďakujem, že to zaznelo v rámci rozpravy, lebo posledná kontrola bola roku 2011, ja by som ťa, pán kolega, poprosil, prehodnoťte ešte návrh tohto uznesenia, ja by som to navrhoval, aby to bolo od toho roku 2011 a celé komplexne všetko to prešetriť.
Viete, toľko nespravodlivosti a toľko sťažností, čo na Slovensku tuná je, a tie ataky a ten tlak, ktorý tuná je, však to dennodenne počúvame tuná. Poľnohospodári tuná štrajkujú, pomaly nikto si ich nevšimne. A prečo štrajkujú? (Zaznievanie gongu.) Aj v rámci tej rozpravy, ktoré to tu zaznelo. Jaké máme my tradičné hospodárstvo tuná vo veľkých lánoch? Figu borovú, však tu boli samí gazdovia, však s koňami tuná orali, robili, však aj na dolniakoch, jak veľké tieto lány sa obhospodarovali? Toto vyrábame tuná biodiesel, bionaftu, čo nám tuná to netreba, my znehodnocujeme pôdu. Jeden centimeter pôdy sto rokov, teda ornice, sto rokov sa tvorí. Však koľko to je? To je generácia našich starých otcov ešte. Generácia našich starých otcov a my to spláchneme takto dolu vodou.
Ja som v kraji hornatom, kde, prepáčte, že takto to poviem, ale za komunizmu sa rozorali všetky medze. Však tam je jaká erózia pôdy? Všetko sa splachuje ako dole, jaky má to negatívny vplyv na životné prostredie? Ale my tu len budeme plakať, sto rokov tu budeme plakať, ale naši dedovia neplakali, tí mali spuchnuté ruky od roboty a mozole na rukách a oni makali, oni robili. A to životné prostredie žilo ruka v ruke, jak zvierat, životného prostredia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Tu jednej takej bolestivej témy, ktorej sme sa dotkli v rámci tej rozpravy, to sú naozaj tí drobní poľnohospodári. To je čosi úplne, totálne absurdné. Po sedemdesiatich rokoch vlastníci pôdy, pani riaditeľka, neverili by ste to, stále sa nevedia k vlastnej pôde dostať. To je úplne strašné. Veď tí agrobaróni ničia, šikanujú tých malých farmárov a tu sa, nemá sa ich kto zastať. Tu sme mali pani ombudsmanku, ktorá tu bude rozprávať táraniny, bulvárny plátok tuná predloží, ale ani zmienka o drobných poľnohospodároch, jak sú utláčaní. Ale kde aké fúzy, vlasy, kde sú pristrihnuté, tak to bolo plné v tej správe. To je čosi úplne neprijateľné toto, čo je tuná.
Pán kolega, tak ako si to povedal, naozaj my si tú poľnohospodársku pôdu, absolútne nemáme ju v žiadnej úcte. A to je absurdné, že Slovenský pozemkový fond, že nemá žiadny vplyv na životné prostredie. To je čo za blud? Samozrejme, že má. A keď je najväčším obhospodarovateľom alebo, respektíve prenajímateľom pôdy, tak má najväčší vplyv na životné prostredie v rámci Slovenskej republiky a nieže žiadny, ale naj-väč-ší. A dovolím si doplniť trošku takúto vec, lebo Slovenský pozemkový fond okrem pôdy veľakrát je vlastne vlastníkom aj lesov, nielen pôdy, ale sú tam aj lesy. Pani riaditeľka pritakáva, že... A tie nemajú vplyv na životné prostredie? Však majú a pozitívny, a keď my budeme drancovať tú pôdu a budú len tie veľké lány, samá kukurica, repka olejná, však samozrejme, že to bude negatívny vplyv na životné prostredie.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, kolegyne, kolegovia, ja som si tú správu naozaj so záujmom pozrel a čítal som v nej tie najvypuklejšie veci, ktoré teda NKÚ zaujali, čo sa týka hospodárenia s verejnými zdrojmi za rok 2019, a z nich si dovolím vypichnúť, keď môžem tak povedať, oblasť, ktorá sa týka ministerstva obrany a ministerstva vnútra, ktoré mi je blízke teda ako členovi branno-bezpečnostného výboru Národnej rady.
A síce, pán predseda, berte to ako takú konštruktívnu otázku, celé toto moje vystúpenie, nebude dlhé, ale asi do faktickej by sa nezmestilo, tak preto som tu. A veľmi si vážim aj to, že ste tu osobne, že ste tu osobne. Lebo za minulého volebného obdobia nebolo celkom vždy pravidlom, aby... (Reakcia z pléna.) Pozor, nehovorím o pánovi predsedovi, ale že nebolo vždy pravidlom, aby tu sedeli vždy tí správni predstavitelia štátnej správy, kolegovia. A to viete aj vy, pán právnik.
No, takže na strane 48, pán predseda, píšete veľmi, veľmi smutnú vec o tom, ako sa na ministerstve obrany šafárilo so služobnými bytmi. Ja keď som si to prečítal, tak sa mi tomu až nechcelo veriť, že naozaj takto sa môže nakladať s takým úzkoprofilovým segmentom, alebo nechcem to nazvať že tovarom, akým sú byty a ešte k tomu štátne byty. Ale v tých svojich tvrdeniach sa opierate o, aj, alebo zdôrazňujete ich tou tabuľkou, ktorá je na strane 48, ktorá, ktorá popisuje, za aké smiešne peniaze boli odpredávané tieto byty či už vo Zvolene, v Nitre, v Žiline, v Bratislave a tak ďalej.
Ale chcem sa spýtať, pán predseda, že keď sa teraz tu rozprávame o správe za rok 2019, prečo je tá tabuľka spracovaná za roky 2015, ´16, ´17 a chýbajú tam relevantné údaje nielen za roky 2019, ale aj za rok 2018. Že to tam naozaj mohlo byť, mohlo to tam byť štatisticky proste doplnené, dopracované, nech ten, nech ten pohľad na tú problematiku je komplexnejší a nech nevychádzame z hodnotenia alebo z nejakej ilustrácie tých faktov len z dát, ktoré sú dva roky staré oproti aktuálnemu stavu, ktorý posudzujeme. Čiže toto je taká moja prvá konštruktívna pripomienka, ak by sa to dalo potom nejakým spôsobom možno na výbory alebo, alebo poslancom sprístupniť.
Druhá vec, ktorá ma zaujíma, tak ma zaujíma ten počet tých trestných oznámení. Pretože na strane 23 píšete, že najzávažnejšie zistenia, ktorými boli podozrenia z trestnej činnosti, boli podstúpené orgánom činným v trestnom konaní. NKÚ v roku 2019 podal sedem trestných oznámení. Zároveň ale na strane 49 píšete, že pre podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku NKÚ oznámil výsledky kontroly ohľadom tých služobných bytov na ministerstve obrany orgánom činným v trestnom konaní. Ale z tejto správy sa neviem dočítam, že vlastne koľko z tých siedmich trestných oznámení, ktoré ste ako NKÚ podali, koľké z nich sa týkali tejto problematiky ohľadom služobných bytov, či už na ministerstve obrany, alebo na ministerstve vnútra, ktoré je tu tiež spomenuté, ale nie je tak presne vyčíslené. Ak by bolo možné, tiež by som vás chcel poprosiť, pán predseda, že či by sa nedalo upresniť túto správu, tak ako ste ju vypracovali pre ministerstvo obrany s tými bytmi, tak vlastne v podobnom rozsahu zahrnúť aj byty ministerstva vnútra, lebo to je, si myslím, pre daňových poplatníkov rovnako zaujímavé. Ide o veľmi podobný rezort a myslíme si alebo teda môžme predpokladať z tejto správy, že to narábanie s tými bytmi bolo asi veľmi, veľmi podobné. Čiže toto sú také moje konštruktívne požiadavky.
Inak veľmi oceňujem tú správu, aj keď možno, možno mohla byť trošku tak podrobnejšie alebo detailnejšie členená pre jednoduchšie možno zorientovanie sa, ale obsahovo je veľmi dobrá. Tie, tie fakty sú až zarážajúco drsné, ktoré z nej vyplývajú, a tá trestnoprávna dohra by tam podľa mňa mala byť. Lebo ak nebude, ak nebude, tak je to vlastne otvorenie dverí pre všetkých podvodníkov, ktorí si myslia, že tie verejné zdroje a ten štátny majetok je jednoducho určený na to, aby sa rozkrádal.
Takže za nás ďakujem pekne a určite to podporíme.

Pán kolega Šefčík, celkom dobre ste to povedali, naozaj vystihli ste v podstate, o čom tá správa NKÚ je. Ja vám len chcem popriať, aby vám ten, to nadšenie z toho boja proti rozkrádaniu verejných zdrojov vydržalo, aj keď začnú prenikať na verejnosť prvé, prvé prešľapy novej vlády. A aby ste aj potom takto nekompromisne a tvrdo bojovali za to, aby NKÚ a iné štátne orgány na to určené odhaľovali tieto viny, lebo naozaj, tak ako tu aj bolo povedané aj teraz kolegom, nech to je bez ohľadu na politické tričko, nech sa zisťuje, kto robí čestne, kto čestne nerobí, kto jednoducho ten štát zveľaďuje, kto ho, naopak, rozkráda a potom nech sa vyvodzujú následky. Takže ja sa viac vyjadrím v rozprave, ale vaše, vaše vystúpenie ako vystúpenie koaličného poslanca vnímam ako záväzok. Záväzok, že táto vláda nebude kryť ani prípadne chyby a možno nejaké nezákonnosti a rozkrádačky, ktoré sa za tie štyri roky môžu vyskytnúť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, súhlasím s vami. Opatrovatelia sú nedocenení a problém vidím takisto ako vy v byrokracii a akýkoľvek návrh na zlepšenie ich situácií radi podporíme.
A ešte by som chcel povedať jednu vec. Spolupracujem s viacerými ľuďmi, ktorí buď pre mňa pracujú, alebo si nejako pomáhame, ktorí sú postihnutí, uvediem príklad jeden konkrétny. Nemá nohu daný človek, ale nedostane preukaz, aby mohol parkovať na invalidoch. A stále ho volajú, či sa mu zdravotný stav nezlepší. Tým, že nemôže parkovať na invalidoch, prechádza úplne z diaľky k obchodným centrám aj do úradov a opotreboval si tak kĺby, že teraz momentálne ide podstúpiť operáciu bedrových kĺbov. A skúšali sme to vybaviť na okresnom alebo na úrade sociálnych vecí vo Zvolene a nepodarilo sa mi to. Rád by som s vami to potom, ak bude mimo pléna, prediskutoval.
Ďakujem.

Pán Čekovský, prepáčte, ale vy ste hrubým spôsobom zneužili snemovňu Národnej rady, aj my sme tu za opozíciu, kde sme vám udelili ten súhlas, aby ste mohli tuná vystúpiť, ale keby predsedajúci dal o tom hlasovať, nie je tu dostatočné množstvo poslancov Národnej rady, aby mohol, aby ste mohli dostať súhlas. Neurobili sme to. Ale vy ste to zneužili. Prepáčte, ale takýto prístup poslanca Národnej rady, ktorý je tu veľmi krátko a zneužíva ako tieto veci na svoju vlastnú, osobnú propagandu, a možno svojej strany, tak je to čosi, čo je neprimerané.
A k pánu Šeligovi chcem povedať toľko, lebo reagoval na mňa. Za mnou je ešte pán poslanec Pročko. Buďte taký láskavý... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Samozrejme, že to platí aj pre pána poslanca Pročka.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
113.
Buďte taký láskavý, tak ma, tak ma neopravujte, ma neopravujte, lebo ja som sa prihlásil včas a tuná nemáte vy morálne právo, aby ste tuná kohosi takto móresovali, že kedy sa má a kedy sa nemá ako prihlásiť.

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
114.
Dobre.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
115.
Môžte si to pozrieť a opýtať sa technikov, kedy som sa prihlásil. Navyše vy ste sa, pán predsedajúci, pán Šeliga, vy ste sa dohodli s pánom Čekovským, aby ste udelili mu takto tuná slovo po štrnástej hodine. (Reakcia predsedajúceho.) A tuná v zmysle dnešnej schôdze my sme mali skončiť o štrnástej hodine, teraz je 14.10 a stále ešte tuná rokujeme. Vy ste zneužili naše, našu dobrú vôľu, aby tri minúty pán Čekovský tuná mohol rozprávať a rozprával úplne od veci. Nezastavili ste ho napriek tomu, že nerozprával k predloženej správe, ktoré tu pani komisárka, zhodili ste celú túto prácu pani komisárky zo stola. Je to čosi nehorázne, toto, čo ste ako v piatok poobede zneužili Národnú radu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Čekovský, vy ste zneužili to, že sme vám dali teda všeobecný súhlas a priestor vystúpiť tu v rozprave na to, aby ste tu poukazovali, kto tu sedí, kto tu nesedí. Ja som tu bol hneď počas vašej rozpravy reklamovať aj pánovi predsedajúcemu, povedal, že teda to súvisí s témou, lebo ste tam zakomponovali to zdravotné postihnutie. No ja na vás nemám slov, že ste takto zneužili situáciu a polovicu z toho ste si tam síce dali zdravotné postihnutie, ale poukazujete tu na nejaké úplne iné veci, a robíte tu propagandu. Vy tu vyčítate, že niekto tu propaguje nejaké čísla, ale v skutočnosti práve médiá a dneska práve aj vy v rozprave ste tu spravili propagáciu toho čísla.

Ďakujem za slovo. To je faktom, že nikdy nikto nevie, kedy bude práve potrebovať pomoc a pomoc a odkázanosť na druhých. Dovolím si povedať, že práve telesne postihnutí vozičkári stále patria k marginalizovanej skupine. U nás na Slovensku je to ešte stále dosť vypuklé vidieť, a to je presne aj tá bezbariérovosť, ktorá nám chýba. Ale aj v uliciach mesta hneď, to nie sú len tie budovy, verejné budovy, ale aj ulice a mestá. Myslím si, že táto skupina ľudí stále nevie sa dostať možno voľne a bez pomoci druhých, aby prekonala tie, všetky tie bariéry, nechcem povedať všetky mestá, ale mnohé mestá také na Slovensku sú, kde jednoducho potrebujú veľkú asistenciu. Čo mám priateľov a známych, ktorí sú vozičkári, viem aj to podľa nich, že chcú si maximálne urobiť všetko sami a obslúžiť seba samých, nakoľko to dokážu. Tú asistenciu tých druhých ľudí prijímajú už naozaj len v nevyhnutných prípadoch, kedy si nevedia pomôcť. Spomenuté bolo tu tiež, taký veľmi vážny problém, ktorý tuná je, a to sú vozičkári, resp. pacienti, ktorí sú napojení na pľúcny ventilátor a sú odkázaní na, minimálne na tri prístroje, je faktom to, že ARO je to, kde prijíma akútne stavy týchto pacientov a pre dlhodobý proces naozaj na Slovensku neexistuje priestor taký, kde by to tak títo ľudia mohli sa ocitnúť. Čo čiastočne to supľuje na Slovensku, tak na pľúcnych ventilátoroch sú napojení pacienti práve v hospicových zariadeniach, možno toto neviete práve, pani komisárka, ale to sú tie pre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)