Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa tiež k tejto otázke vyjadril.
Na sto percent sa prikláňam k názoru pána predsedu Kotlebu. Samozrejme, niektorí páni poslanci máte úplne iné názory, ale musíme si všetci jednoznačne uvedomiť, že je tu kritická situácia v rámci celej Slovenskej republiky. To si musia uvedomiť nielen občania, ale v danom prípade aj komerčné banky, ktoré tu momentálne úradujú na území Slovenskej republiky. Dneska je fakt situácia taká, že teoreticky trpia radoví občania a podnikatelia, ktorí si zatvárajú svoje predajne, ale na druhej strane na týchto ľuďoch budú zarábať komerčné banky na území Slovenskej republiky.
Kolegovia, pán Šefčík, pochopte už jednu vec, že v danom prípade my odkladáme istinu, to je v poriadku, s tým súhlasím, ale na druhej strane my v podstate dovolíme, pripúšťame v zmysle tohto zákonu, zákona, ktorý je predložený, aby tie banky opäť bohatli, aby im ďalej išli úroky. Ja sa vás pýtam, prečo to nemôžme urobiť tak, že dobre, odložíme istinu na deväť mesiacov, ale odložme a zastavme aj úrokovú časť. A to by bolo korektné a seriózne pre všetkých obyvateľov žijúcich na území Slovenskej republiky.
Tak ja teda takto navrhujem, aby skrátka istina aj úroky boli odložené na ďalších deväť mesiacov, a bude to prijateľné, si dovolím otvorene povedať, pre všetkých. Nemôžme dovoliť, aby nebol rovnaký meter na občanov, na podnikateľov a na komerčné banky. V žiadnom prípade, to nie. To znamená, nech každý nesie istú mieru zodpovednosti, nech je to občan, nech je to podnikateľ, nech je to aj banka.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Musíme si uvedomiť, že banky tu nie sú preto, aby sa ľuďom žilo v našej republike krajšie, lepšie, dôstojnejšie, užitočnejšie, ale sú tu najmä preto, aby aj v čase krízy neprišli o zisk, a to zdôrazňujem. Takto je pripravený aj celý tento zákon. Proste strkanie sa do zadku, do zadku zahraničným bankám je z vašej strany dosť úbohé. Zisk bánk je taký obrovský, že je to častokrát až neúnosné a neuveriteľné, o akých čiastkach sa my bavíme. Ale jednoducho vaše riešenie podľa môjho skromného názoru nie je veľmi dobré. Ale skúsme sa na to pozrieť z inej strany. Ty, živnostník, drobný prevádzkar, do práce nechoď, nakoľko v tvojej prítomnosti a v tvojej blízkosti je značná možnosť šírenia koronavírusu, ale jednoducho zober si úver, veď máš možnosť. Prečo to nevyužiješ?
Príklad z Českej republiky hovorí jasnou rečou. Tam sa zisk bánk značne obmedzil do konca roka 2020. Prečo by to nebolo možné aj u nás? Ja si myslím, že by sa to kľudne dalo, tak ako na to poukázal Marian Kotleba.
Ale na prvom mieste v našej republike asi nie je občan, ktorý tvorí pre štát, vytvára hodnoty a nie je pre štát príťažou, ale tu je v prvom rade banka. Banka, ktorá ľudí zdiera a žije z týchto otrockých úrokov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Marián, súhlasím so všetkým, s tým, čo si povedal. Ja by som doplnil ešte jednu vec.
Pre banky je výhodou predĺžiť úver, ako zhabať nehnuteľnosti, ktorými ručia ľudia. Mali by s tým len vy zvýšené náklady, ťažko by to predávali v dnešnej dobe a mali by oveľa väčšiu stratu, ako keby odpustili tie úroky, ale ešte zarobia aj na tomto. Tak sa netvárme, že ako nám banky idú pomáhať. Lebo keby si uplatnili tie záložné práva a všetko, tak prerobia oveľa viacej, ako keby odpustili tie úroky.
A pán poslanec, neviem, či Borguľa, alebo ktorý hovoril, že je nemožné. Ako je nemožné?
Tak potom načo je Národná rada Slovenskej republiky? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Musíte reagovať na rečníka, pán poslanec.

Suja, Miroslav, poslanec NR SR
Ale ja hovorím na Mariana, že vravel, že majú, a on hovoril, že je nemožné. Marian mu na to odpovedal, že je možné. Tak ja myslím si, že reagujem, pán predsedajúci. Ja si myslím, že je možné, lebo my môžme rozhodnúť a vláda môže dať taký návrh, aby sme nežiadali od ľudí úroky počas týchto deviatich mesiacov. A to nehovorím o úveroch, ktoré sú spotrebné, kde tie úroky sú tak vysoké a majú najväčší dopad na sociálne slabých ľudí, ktorí si tieto, keď je aj z nejakej negramotnosti finančnej, tieto úvery zobrali, a týka sa to väčšine Rómov a sociálne slabších ľudí a dovedieme ich týmto ešte do väčšej chudoby.
Tak si myslím, že to, čo bolo povedané, že mali by sa zrušiť tie úroky na tých deväť mesiacov, že by to bolo férové voči tým ľuďom, a banky by nič neprerobili.
Ďakujem.

Ďakujem, Marian, za špičkové vys..., vystúpenie. Musím od A po Z súhlasiť. Mne je normálne nevoľno, keď vidím teraz všetkých tých koaličných poslancov, ako sa tu usmievajú od ucha k uchu, pritom smiať sa im môže dobre, keď zarábajú 4 200 v čistom, ale keď si zoberú napríklad nejakého majiteľa malej rodinnej kaviarne, z ktorej v podstate prichádza celý príjem jeho rodiny, ktorému vláda zakázala podnikať, a ako riešenie na chýbajúce príjmy mu povedala, zober si úver od tej komerčnej banky, ktorej oni ručia za ten úver, to znamená, že tá samotná banka nemá žiadne riziko pri poskytnutí toho úveru, a potom sa postavia so spásonosnou myšlienkou. Inštitúciám, ktoré zarábajú stovky miliónov eur na Slovensku ročne čistého zisku, povedia, že áno, bolo by fajn, keby ste tým klientom odpustili na šesť či deväť mesiacov splácanie úverov, lebo sme im zakázali získavať si príjem, ale v poriadku, ak si chcete za to obdobie účtovať úroky a následne im predražiť ten úver, aby v konečnom dôsledku zarobili, aby ste v konečnom dôsledku zarobili ešte viac ako predtým, v poriadku, veď prečo by sme ako vláda mali nejakým spôsobom zasahovať ráznejšie.
A to nehovorím o tom opatrení, že všetkých teraz presviedčame, aby platili kartami , čo je síce krásne pri šírení koronavírusu, ale zamyslite sa nad tým, ako zvýšenie objemu platieb kartou zvýšilo príjmy bánk. Lebo platba kartou vždy znamená pre tú banku určité percento z každej platby. To znamená, banky teraz zarábajú na tejto situácii najlepšie. A potom keď hovorí Marián Kotleba tu celému tomuto plénu, že banky na tomto najviac zarobia, že banky sú tí, ktorí, tie inštitúcie, ktoré víťazia na tej celej tejto krízy, tak to nie je dôvod na úsmev. Je to jednoducho fakt. Je to smutný fakt a my sa musíme prebrať.
A potom sa tu netvárte, že pomáhate ľuďom! Netvárte sa, že pomáhate tým konkrétnym ľuďom, ktorých sa dotkli tieto vaše opatrenia, pretože takýmto spôsobom pomáhate predovšetkým tým bankám. Nie je to jednoducho fér a je to skutočne hanebný čin.

Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Evidujem 12 faktických poznámok.
Ako prvý, pán poslanec Mazurek.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, my sme naozaj s očakávaním a s nádejou čakali na to, že s čím príde vláda v tejto finančnej oblasti ohľadom pomoci ľuďom, ktorí dnes nie vďaka koronavírusu, ale vďaka opatreniam vlády prichádzajú o prácu, lebo robiť nemôžu, prichádzajú o príjmy pre celé rodiny, lebo boli donútení vzdať sa svojej roboty, a dnes tu máme, vážené poslankyne, vážení poslanci, dnes tu máme návrh, ktorý má ľuďom pomôcť.
My sa tu o tom môžme rozprávať, pretože my sme v kľude, my máme garantovaný príjem. A v tejto chvíli veľmi luxusný príjem. Ale sú ľudia, sú rodiny, ktoré zarábali ako živnostníci viac ako poslanci a dnes majú nulu, lebo nemôžu ísť do práce a nemôžu ísť do roboty kvôli opatreniam vlády. Nie kvôli koronavírusu. A je tu dnes návrh zákona, ktorý jasne hovorí o tom, a môžte o tom pochybovať, ale máme to v paragrafovom znení, že víťazom tejto situácie, keď ľudia, poctivo pracujúci ľudia, živnostníci, zamestnanci začnú za mesiac trieť už úplnú biedu, sú naozaj komerčné, neslovenské, cudzie banky.
Ja tu s úžasom počúvam dnes celý deň, vážené poslankyne, poslanci, že my sme museli rokovať a dohadovať sa s bankami o tom, aké podmienky, aké podmienky pre ľudí dokážeme vybojovať. A ja sa pýtam, kto je tu vláda Slovenskej republiky. Kto je tu parlament, Národná rada? A kto sú nejaké banky? Veď my predsa máme zákonodarnú moc! Vláda má rozhodovaciu moc. A my keď sa dohodneme a povieme, žiadne úroky pre ľudí za odložené splátky nebudú, tak tie úroky ani iné poplatky jednoducho nebudú! My sa nemusíme tváriť, že čo nám banky dovolia, my im to môžme nadiktovať v prospech ľudí.
A ja sa vás pýtam, poslankyne, poslanci, v čom sú banky viac ako ostatní obyvatelia, v čom sú majitelia bánk viac ako majitelia malých rodinných podnikov, reštaurácií, služieb. V čom sú viac? V čom sú viac, keď im ste vedeli rozkazom vlády povedať, od vtedy a od vtedy nemôžeš ísť do roboty, od vtedy a od vtedy už nemôžeš prijať žiadneho zákazníka, od vtedy a od vtedy už nemôžte robiť nič a mať žiadny príjem, nula?! Ale bankám povieme: Odložte to ľuďom na deväť mesiacov a účtujte si úroky! Veď to nie je nič iné ako úžera a poviem to tak lepšie, takým lepším slovom, českým - lichva! Veď to je totálne zdieranie ľudí s tým, že sa absolútne zneužije táto, toto prostredie paniky a vládnych opatrení! Čo tí ľudia s tým môžu spraviť?! A ako sa vy k tomu môžte takto dvojtvárne stavať?! Nehovoriac o tom, že banka má aj v tejto situácii oproti klientovi, oproti tomu človeku, ktorý si musel ten úver zobrať, lebo nikto si úver nebere preto, že by ho chcel, ale preto, že ho potrebuje, má informačný monopol. Informačný monopol.
A, kolegyne, kolegovia, vy veľmi dobre viete, je mnoho, je na Slovensku naozaj veľmi mnoho ľudí s absolútne zanedbateľným nejakým finančným vzdelaním alebo povedomím a títo ľudia si skutočne na základe správ, ktoré chrlia média, budú myslieť, že oni vlastne to odloženie splácania majú zadarmo, a že vlastne ako keby deväť mesiacov nemuseli nič platiť. A vy vo vašom zákone máte napísané, vo vašom návrhu, že banka má až dva mesiace odklad povinnosti na to, aby informovala klientov o tom, že tie úroky nakoniec budú musieť za celé to obdobie zaplatiť. Ja sa pýtam, že kto, kto je autorom tejto novely! Autonómni členovia vlády slobodní vo svojom rozhodovaní alebo zástupcovia nejakých medzinárodných bánk, ktorí v prvom lade, rade bez ohľadu na obete, bez ohľadu na náklady, bez ohľade na ľudí, hľadia len na svoj zisk?! Len na svoj zisk! Lebo to tak vyzerá, to tak vyzerá, že tu vláda nerozhodovala, že tu vláda sa bola po kolenačky poprosiť u bánk, že čo si môžu dovoliť.
Takto si predstavujete, kolegyne, kolegovia, riešenie situácie ľudí, ktorí o svoju prácu, o svoje príjmy neprišli kvôli tomu, že by kvôli alkoholu alebo neviem čomu prestali chodiť do roboty?! Ale kvôli tomu, že im to prikázala vláda Slovenskej republiky. Ale tá istá vláda, vaša vláda nedokáže prikázať bankám, že proste vy nebudete v tejto situácii, keď sú ľudia zrazení na kolená, nebudete ľuďom účtovať úroky! Podľa mňa to nie je potrebné, ale musím to zopakovať, veď bankovníctvo je najziskovejší rezort na Slovensku. Najziskovejší! Z roka na rok rastú náklady na vedenie účtov pre ľudí. Vláda sa bojí ich limitovať, ľudia platia čoraz viac a dnes tu máme návrh novely, ktorá ako keby úplne ignorovala to, že tými postihnutými ľuďmi alebo postihnutými subjektami nie sú banky a ich miliardové zisky a majetky, ale sú ľudia, ktorí žijú zo 600 eur, celé rodiny.
Budú to ľudia, ktorí, ktorí si mysleli, že poctivou prácou sa dopracujú k nejakému rodinnému možno podniku. Ľudia, ktorí si dodnes mysleli, že na všetkých bude platiť pri novej vláde, pri vašej novej vláde rovnaký meter, a vidia, a vidia, že na boháčov, oligarchov a nadnárodné skupiny ten meter rovnaký nie je ani za vašej vlády. Že to, čo platí pre živnostníka, čo platí pre malého podnikateľa, čo platí pre zamestnanca, to neplatí pre banky. A potom, priatelia, kolegovia, kolegyne, a potom nehovorme o tom, že ľudia veria konšpiráciám, že banky a nadnárodné elity to tu riadia. No, ale veď vaše zákony, vaše zákony to ukazujú, že ľudia sú vlastne len takí otroci! Otroci, ktorí musia platiť, aj keď nebudú mať z čoho, ale jednoducho tie banky pažravé, úžernícke, lichvárske im tie úroky neodpustia, lebo vláda ich k tomu nedonúti, a parlament sa teraz na mňa pozerá, ako keby ja som tu bol nejaký Ján Hus.
Ale veď kto iný, kto iný má pomôcť tým ľuďom v tejto chvíli, ak nie my?! Kto iný má povedať, že stačilo a nebudete si deväť mesiacov žiadne úroky účtovať?! Nemôže to rozhodnúť ten živnostník, nemôže to rozhodnúť ten chudák človek, čo si zobral ten úver. Musíme to rozhodnúť my. My všetci bez ohľadu na politické tričko. Ale hlavne vy, koalícia, vaša koaličná vláda, vy ste tí zodpovední. Vy ste tí, ktorí ste chceli priniesť tú pozitívnu zmenu, a dnes tá zmena je v tom, že banky sa budú smiať, že banky sa budú smiať.
A vlastne uvedomte si, vážená koalícia, uvedomte si, čo ste dosiahli. Čím dlhšie bude toto nešťastné obdobie trvať, čím dlhšie bude trvať, tým viac tí ľudia preplatia na tých odložených splátkach. Tým viac. Čím dlhšie bude trvať, tým viac to bude vyhovovať práve tým bankám. Ja sa pýtam, či toto ste naozaj chceli. Či toto ste chceli?! Lebo ak by to bolo naopak, ak by ste vy odvážni, minister, ministerstvo povedali, áno, banky, žiadne úroky, keď musia trpieť ľudia, musí byť solidárnosť aj z tých bánk. Tak potom naopak, čím kratšie by to obdobie bolo, tým tie banky by z toho vyšli lepšie. Ale vy ste nastavili pravidlá tak, že čím dlhšie to bude, tým, čím dlhšie budú ľudia trpieť, tým banky budú na tom lepšie. Tým banky budú na tom lepšie. Ja sa pýtam, či ste toto chceli. Či ste naozaj toto chceli? Či toto má byť tá pozitívna zmena? Či toto je ten rozdiel, keď ste kritizovali, že minulá vláda cez oligarchov rozkrádala štát a vlastne ľudia platili dane a tie dane sa rozkrádali, tak dnes tu ide robiť zákony, kde jasne im povieme že tí ľudia budú úplne legitímne otročiť na tých, ktorých sa žiadne pravidlá dotýkať nebudú.
Ja si myslím, vážení poslanci koalície, ja si myslím, že stále je čas to zmeniť, že stále je čas to zmeniť, ukázať odvahu, zmeniť toto nešťastné paragrafové znenie tak, aby po hlasovaní v druhom a treťom čítaní sme naozaj mohli byť hrdí na to, že je tu tá zmena, a hlavne tí ľudia si mohli povedať, že tí poslanci, dobre zaplatení poslanci v ten Národnej rade pre nich niečo aj spravili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za pozvánky, ako keby tu sedeli predstavitelia bánk. Dve veci.
Po prvé. Tak ospravedlňujem sa, ak som omylom povedal, že sa navýšia úroky. Nie, úroky, samozrejme, sa nenavýšia, predĺži sa čistá doba, ktorú sa berie úver. To znamená, že áno, prídu si tam za dobu, kedy to odkladajú, banky si prídu o dodatočné úroky, ktoré jednoducho celkovo, keď to prirátate k tej istine, tak ten úver zvýšia. To je úplne jednoduché. To, čo som ja hovoril, je, že keď ste teda takíto že úplne detailní voči slovenským spotrebiteľom, tak potom prečo sme takí benevolentní, ak 500 mil. každý mesiac (ruch v sále a zaznievanie gongu) idete prehnať cez slovenské banky, za kto..., za úvery, ktoré ručí Slovenská republika. Slovenská republika. Oni to tam nemajú absolútne žiadne riziko, slovenské banky, oni to len zadministrujú, vyplatia úvery, za ktoré ručí Slovenská republika. To znamená, prečo majú banky potom nemať byť dodatočne zdanené, a na tieto úroky, kde si prídu k svojmu.
A čo sa týka toho, že áno, keď niekto dlží 100 euro, bude mať zápis v registri, ale ja práve chcem, aby ste umožnili ľuďom, ktorí 29. 2. tých 100 euro proste nedoplatok mali, tak aby mali možnosť povedzme teraz dodatočne si do 29. 2. tých 100 euro tam uhradiť, aby sa jednoducho stali, aby mohli čerpať odklad tohoto úveru, pretože dnes podľa tohoto návrhu tá, tá možnosť tam nie je.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ctená snemovňa, vážený pán minister, máme tu druhý balík pomoci, ktorý je adresovaný ľuďom. Chcel by som povedať, že považujem za neštandardné, že opäť sa potvrdzuje, že víťazom v tejto kríze budú banky na Slovensku. Ideme odkladať ľuďom splátky s tým, že v skutočnosti prichádza k navýšeniu cien úverov, pretože žiadne úroky sa ľuďom neodpúšťajú, čo je pochopiteľné. Veď keď si niekto úver zobral, tak má vyplatiť úroky. To je v poriadku. Ale treba ľuďom potom jasne povedať, že ak požiadajú o odklad týchto splátok, tak úver sa im predlžuje a predražuje o ďalšie úroky. To je prvá vec.
Druhá vec. Som prekvapený, že sú tam dosť asociálne prvky v tom návrhu, pretože do 29. februára 2020, ak banka podľa návrhu eviduje voči dlžníkovi nedoplatok 100 eur a viac, môže odmietnuť predĺženie, alebo teda túto benevolenciu, že, že môže dôjsť k odkladu pri splácaní úverov. Ja si myslím, že skôr by sme tam mali zakomponovať, že ak niekto dlží banke 100 eur a viac, tak banka by mu mala dať možnosť tých 100 eur zaplatiť a následne by to nemal byť dôvod na to, aby mal odmietnuté predĺženie splatnosti úveru. Ale dobre, keď teda ideme cestou, že banky poskytnú niekomu úvery a tým pádom sa nemajú dôvod tváriť nejak solidárne so svojimi, so svojimi dlžníkmi, čo je legitímne, tak ja si myslím, že, pán minister, netreba byť v polohe, že my niečo vyrokuvávame a či nám ustúpia, neustúpia.
Minule sme potvrdili, že 500 mil. mesačne z Európskej centrálnej banky pôjde cez komerčné banky na Slovensku, kde si oni budú pri pomoci podnikateľom vlastne účtovať normálny riadny nejaký úrok. Nebudú na tom stratové. V tomto prípade ide o úvery, kde bude ručiť Slovenská republika, takže je to úplne, je to úplne pre komerčné banky úžasný biznis, že budú mať proste úroky a nebudú niesť absolútne žiadne riziko. To riziko bude niesť Slovenská republika. Tak potom príďme s iniciatívou -, a to vám dávam len tak do pozornosti -, že zdaňme potom 100 % tieto úroky alebo 80 %, ktoré komerčné banky zarobia na biznise, ktorý je úplne bezrizikový a ktorý je možný len vďaka tomu, že Európska centrálna banka tie peniaze poskytne preto, lebo štát za ne bude ručiť. Ja si myslím, že toto je potom úplne férové, a povedať, že áno. Myslím si, že netreba ľudí úplne šponovať, pretože ak sa pozrieme na tie jednotlivé návrhy, nemáme dobrý pocit, že sa tu predkladajú stále nejaké návrhy, ktoré s koronavírusom nič nesúvisia. Nerobíte to vy, ale minister životného prostredia, vidíme, že zrazu ide obhajovať, aby Coca-Cola nemusela, nemusela platiť za plastové fľaše, pretože veď koronavírus spôsobí nejakú krízu. Každý by mal niesť svoj, svoj diel vlastne nejakej solidarity a zodpovednosti.
A práve preto vás prosím, zakomponujme voči slovenským spotrebiteľom možnosť, aby si mohli dať do poriadku svoje podlžnosti voči bankám pred tým, ako požiadajú o splatnosť týchto úverov, proste aby nikto od toho nebol odtrhnutý.
Ďakujem pekne.

Martin, ďakujem ti pekne za tvoje vystúpenie. V podstate sa stotožňujem s tým, čo si hovoril, ale musím ti trochu vytknúť ten prístup, keď si hovoril o tom, že vláda by mala vyjednať nejaké lepšie podmienky s tými bankami, pretože na jednej strane banky sa prezentujú teraz v nejakom spásonosnom svetle ohľadne toho, že idú predlžovať to jeho splácanie úverov a odpustia na šesť či deväť mesiacov svojim klientom, ale na druhej strane si už neodpustia tie úroky, ktoré sa hromadia za to mesa..., za to obdobie, na ktoré to týmto klientom predĺžia, a tým pádom, ako si povedal, na každom jednom klientovi zarobia nejakých pár stoviek eur. V prípade takých inštitúcií, ako sú banky, ktoré pôsobia na Slovensku, a ich čistý zisk sa ráta v stovkách miliónov eur, jednoducho takáto vec nemá nejakú, nejaké adekvátne opodstatnenie. A podľa môjho názoru nie je teraz nutné hľadať nejaký kompromis s bankami, v žiadnom prípade. Národná rada by mala jednoznačne a jasne rozhodnúť, žiadne úroky si za tých šesť či deväť mesiacov rátať nebudete. A basta.
Nie je predsa pekné, keď na jednej strane hovoríme ľuďom, treba sa jednoducho, treba si pritiahnuť opasok, podnikateľom, malým živnostníkom, prevádzkovateľom, ja neviem, reštaurácií, kaviarní povieme, zoberte si úver, ale bankám povieme, áno, vaše úroky sa budú rátať a o toľko sa predražia úvery týchto klientov. To znamená z môjho pohľadu to nie je fér, pretože inštitúcie ako banky sa majú kde uskromniť, pretože ich príjmy sú priam neuveriteľné.
A z tohto hľadiska hovorím jasne, Národná rada by mala jednoznačne a jasne rozhodnúť, že nič také sa akceptovať nebude.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, v prvom rade chcem oceniť iniciatívu, že ste prišli s týmto návrhom zákona, ktorý je mimoriadne dôležitý a ktorý už naozaj rodiny, ktoré sa dostali do finančných ťažkostí, čakali, pretože odložiť splácanie úverov, hypoték a ďalších dlžôb je naozaj mimoriadne v tejto situácii potrebné.
Je mi, samozrejme, úplne jasné, že banky sú veľmi silný partner na rokovanie, že tie rokovania určite neboli veľmi jednoduché a museli ste aj vy, aj banky nájsť určitý konsenzus alebo nejaký kompromis. My však úplne tieto závery z týchto rokovaní nepoznáme a aj možno preto vyplývajú nejaké otázky súvisiace s týmto zákonom.
Chcem v prvom rade najprv pochváliť zákon ako celok. Sú tam naozaj dobré veci. Oceňujem aj to, že tí dlžníci, ktorí si odložia splácanie týchto úverov, že sa im to nebude nejakým spôsobom pretavovať do zhoršovania kreditnej kvality týchto dlžníkov, to sú naozaj dobré veci. A mám však niekoľko otázok, na ktoré by som, pán minister, poprosil, keby ste mi mohli zodpovedať.
Prvá otázka sa týka § 30b, kde sa píše o tom, že dlžník si môže požiadať o odklad splátok toho istého úveru počas obdobia pandémie najviac jedenkrát. Nie je mi to úplne jasné, či to znamená, že keď si požiadam o odloženie tohto úveru napríklad na tri mesiace a potom po tých troch mesiacoch môžem ešte jedenkrát, alebo či to znamená jedenkrát na začiatku a potom už nemôžem, pretože by sme nemali zabudnúť najmä na tých dlžníkov, ktorí možno nie úplne odhadnú to obdobie, kedy nebudú môcť vedieť splácať svoje záväzky, aby, ak si požiadali napríklad o 3-4-5 mesiacov, nie teda tú plnú sumu, to plné obdobie deväť mesiacov, aby sme im dali možnosť ešte potom jedenkrát alebo dvakrát si to obdobie predĺžiť, aby mohli, aby mal naozaj každý možnosť využiť to maximálne obdobie tých deväť mesiacov.
Moja druhá otázka sa týka § 30c ods. 2, v ktorom sa hovorí o tom, že je veriteľ povinný najneskôr v lehote do dvoch mesiacov od povolenia odkladu splátok informovať dlžníka, ktorý podal žiadosť o odklad splátok, o dôsledkoch odkladu splátok, a to najmä v bode a) povinnosti zaplatiť úrok za obdobie odkladu splátok o jeho výške.
Tie ostatné veci týkajúce sa bodu b), c), d), to, samozrejme, rozumiem, že tam tá lehota nie je úplne potrebná, aby bol dlžník informovaný hneď na začiatku. Ale ten bod a), to znamená o tom, že ten dlžník má stále povinnosť zaplatiť ten úrok aj za to obdobie, kedy bude toto splácanie odložené, si myslím, že by malo byť úplne na začiatku. To znamená, že všetci dlžníci, ktorí budú žiadať o takéto odloženie, by mali byť informovaní o tom, že budú musieť zaplatiť ten úrok, aj keď nie počas tých 9 mesiacov, kedy budú žiadať o to odloženie, ale potom následne. Myslím, že je to mimoriadne dôležitá informácia a nemali by sme dovoliť bankám, aby o tom informovali o týchto dlžníkoch až po dvoch mesiacov od, od tej žiadosti, pretože môžeme tým niektorých dlžníkov uviesť do omylu.
Potom, samozrejme, chcem namietať to samotné splácanie tých úrokov, pretože chápal by som, keby sa bavíme o tom, že tie banky potrebujú z niečoho žiť, že majú tiež nejakých zamestnancov, že majú nejaké náklady, že potrebujú, aby im tí veritelia platili, teda aby im tí dlžníci platili nejaké úroky. To by som chápal v prípade, keby im tie úroky neodložíme úplne. Ale keďže počas tých 9 mesiacov tí dlžníci nebudú splácať tie úroky vôbec a začnú ich splácať až následne, to znamená, keď skončí ten odklad, nie je mi úplne jasné, prečo sme dovolili bankám, aby si od dlžníkov pýtali tie úroky zaplatiť následne, pretože nie je mimoriadne šťastné to, že tieto hypotéky a úvery vlastne o tieto úroky predražíme. A bavíme sa o stovkách eurách na osobu a možno desiatkach miliónov eur, ktoré potom banky na takýchto úrokoch zarobia.
Rozumiem, ako som povedal na začiatku, že ste museli urobiť určité kompromisy voči bankám, a preto sa chcem spýtať, či nie je možné podľa vás ešte v tejto fáze legislatívnej túto časť upraviť, ak nie úplne zrušiť tieto úroky, tak aspoň sa baviť o nejakej maximálnej výške týchto úrokov, aby sme naozaj tým ľuďom urobili čo najväčší kompromis, aby tí ľudia nemuseli splácať a predražovať si svoje záväzky v tejto nešťastnej situácii.
Ďakujem veľmi pekne.