Pán minister, drahí kolegovia, kolegyne, ja som si všimol jednu zásadnú vec, pretože vystupujem iba preto, ako ste na mňa reagovali vtedy, keď som mal tú faktickú poznámku, a snažili ste sa nejakou kresťanskou morálkou a príbehom Ježiša Krista vlastne vysvetliť, prečo by banky mali mať nárok na tieto úroky, tak som si všimol práve tú zásadnú zmenu medzi spôsobom, akým komunikujete s plénom Národnej rady od tej doby, keď ste boli opozičným...
Pán minister, drahí kolegovia, kolegyne, ja som si všimol jednu zásadnú vec, pretože vystupujem iba preto, ako ste na mňa reagovali vtedy, keď som mal tú faktickú poznámku, a snažili ste sa nejakou kresťanskou morálkou a príbehom Ježiša Krista vlastne vysvetliť, prečo by banky mali mať nárok na tieto úroky, tak som si všimol práve tú zásadnú zmenu medzi spôsobom, akým komunikujete s plénom Národnej rady od tej doby, keď ste boli opozičným poslancom a keď ste sa teraz stali ministrom.
Ja si uvedomujem tú zásadnú vec a to je to, že ste teraz ministrom a samému sa vám určite nepáči to, že je ten zákon nastavený tak, že tie banky si budú môcť za tie mesiace, o ktoré si človek oddiali splácanie svojho úveru, pýtať úroky. A vzhľadom na to, že ste asi na tých rokovaniach nemali dostatok odvahy, aby ste si povedali, a postavili a povedali jasne, že to takto nebude, že ľudia na Slovensku si zaslúžia vidieť, že aj tie banky, ktoré za minulý rok získali 640 mil. eur čistého zisku, by mohli preukázať aspoň maličkú mieru solidarity voči obyvateľom Slovenskej republiky, a ukázať im, že sú s nimi v tejto kríze spoločne. Bolo by to len symbolické gesto, pretože tu boli mnohí poslanci koalície, ako napríklad pán Kašper, ktorý tu nastavoval nejaký modulový príklad a ukazoval, že by to vlastne nebola nejaká zásadne veľká suma, a tým pádom by to tie banky nijak zásadne v tejto kríze nepostihlo. Ale dalo by to jasný signál všetkým ľuďom a zároveň by to tým ľuďom, ktorým dnes bolo zakázané podnikať, získavať príjem, zarábať si na živobytie, spôsobilo možno aj malú, možno v niektorých prípadoch väčšiu úľavu, keby aj tých 100-200 možno 300 eur nemuseli naviac za ten úver zaplatiť.
Stále sa tu bavíme o symbolickom geste, pričom banky neboli ochotné urobiť ani to málo. A keď si zhrnieme tie fakty, ako som hovoril, koľko zarobili len za posledný rok, to, že štát ručí za ich úvery, ktoré ste poskytli podnikateľom, že na jednej strane ste im povedali, zatvorte prevádzky, nesmiete generovať zisk, nikto nevie na ako dlho, a keď to chcete nejakým spôsobom riešiť, no tak si zoberte úver, štát, samozrejme, keďže Európska centrálna banka tlačí teraz peniaze ako zmyslov zbavená, tak štát za to, sa za to zaručí. Banky sa nemusia báť, že by boli na týchto úveroch stratové, pretože sú proste bez rizika, tým pádom majú špičkový zisk, potom je tu ešte ten doplnok, za ktorý som bol kritizovaný, a to je to, že ste ľuďom odporučili platiť kartou, a tým pádom banka si z tej provízie zase raz zásadným spôsobom zvyšuje zisk, pretože násobne viac ľudí podľa môjho názoru, aspoň to, čo sledujem, samozrejme, nedá sa to presne kvantifikovať, začalo využívať bankomatovú kartu ako spôsob platobnej metódy, tým pádom zase banka zarába.
A keď sme chceli len to máličko, pán minister, tú jednu jedinú vec, aby si nežiadali úrok ešte aj za tie mesiace, keď si tí ľudia, ktorí sú donútení oddialiť tie splátky, tak jednoducho banky toto odmietnu a máme tu plné plénum ľudí, kopec koaličných poslancov, ktorí tu bojujú za bankový sektor, ako sa to nedá, ako to musíme. Argumentuje sa tu dokonca Ústavou Slovenskej republiky, že predsa aj v ústave je napísané, že je právo podnikať a generovať zisk. Potom v poriadku, ak je právo podnikať, ja si to idem zajtra otvoriť kaviareň a nemôžete mi ju zastaviť, zakázať, veď mám právo podnikať a generovať zisk. Ale v prípade bánk poviete, že oni musia generovať zisk, ale podnikateľom na Slovensku mnohým, státisícom poviete, že vy musíte mať zatvorené. Oni to rešpektujú, ale čakali by aspoň maličkú mieru solidarity, a preto my tu sme, preto takto bojujeme, preto takto vyzývame aj vás, pán minister, aby ste na tých rokovaniach s tou bank..., s tými bankami proste len povedali, bolo by to voči tým ľuďom aspoň trochu pekné, pretože sa nehrajte na to, že ste chudáci, nehrajte sa na to, že vás to položí, nehrajte sa na to, že trpíte v tejto kríze, pretože rozprávkovo na slovenskom národe rok čo rok zarábate, a takýmto gestom by ste si možno aj tých ľudí získali do budúcnosti.
No a ešte horšie je to, samozrejme, v prípade nebankových subjektov, ako to tu bolo spomínané, ktoré majú tie úrokové sadzby na úplne inej miere, a v prípade klientov, ktorí, ako tu bol namodelovaný príklad, že má úver povedzme na rok a teraz si ho šesť mesiacov predĺži, tak tam už hovoríme o fakt zásadných rozdieloch v celkovej cene toho úveru, a pre týchto ľudí by to bola naozaj vítaná pomoc.
A z pohľadu Národnej rady naozaj nejde o nejaký zásadný, nejaký zásadný zásah, jednoduchý pozmeňujúci návrh jednoduché nariadenie a bolo by to vybavené. A vy ste mi tu argumentovali, že to je diktát, že my chceme ísť do Bieloruska, že my chceme diktovať, že my chceme ísť do Uzbekistanu alebo neviem kde, ale veď s takouto logikou by sa každý jeden zákon prijatý v tomto pléne dal vysvetliť ako diktát. Čokoľvek, čo sa tu prijme, môže byť diktát, lebo veď predsa Národná rada prijme zákon, ktorý je súborom určitých pravidiel, ktoré musí človek pod hrozbou nejakej sankcie dodržiavať, veď to je diktát. Čokoľvek, čo prijíma ústredný krízový štáb, je proste diktát, veď sa na to nepozerajme takýmto hlúpym, zjednodušeným spôsobom a povedzte to na rovinu, pán minister, nemáte odvahu to tým bankám povedať, bojíte sa ich, diktujú pravidlá hry, nie vláda rozhoduje, nie parlament, nie koalícia, ale banky rozhodujú a povedzme si to zásadné, aj keď to tu chcete obhajovať donekonečna, sú tak extrémne nenažrané, že ešte aj tých najchudobnejších ľuďoch, ktorých teraz táto kríza dostala do situácie, keď tie úvery platiť nedokážu, ešte aj na tých musia skutočne hanebným spôsobom zarábať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
